Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/42/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci oprávneného: RAVEN a.s., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 420/2, proti povinnému: Ján Šimek - A. A. B. C. XXX, s miestom podnikania Radošovce 377, IČO: 30 743 214 (ukončená podnikateľská činnosť ku dňu 13.02.2016), vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Stano, Exekútorský úrad Trnava so sídlom Trnava, Michalská 7, pre vymoženie 45.105,99 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, na odvolanie oprávneného a proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. -129 zo dňa 3. júna 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie neschválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre obec D., okres Skalica a katastrálne územie D. parc. č. 511/4 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 2771 m2 a par. č. 511/6 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 379 m2 vykonaný súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom pod sp. zn. EX 1920/11 na rozvrhovom pojednávaní konanom dňa 03.02.2021 v Trnave. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Vecne súd dôvodil tým, že preskúmaním spisu súdneho exekútora EX 1920/11 zistil, že súdny exekútor určil vo veci rozvrhové pojednávanie na deň 03.02.2021. Súdny exekútor v súlade s doručil predvolanie na rozvrhové pojednávanie všetkým osobám a subjektom uvedeným v ustanovení . Následne vyhotovil o rozvrhovom pojednávaní zápisnicu a túto doručil všetkým osobám a orgánom uvedeným v . Proti rozvrhu výťažku neboli vznesené žiadne námietky. Súd prvej inštancie po preskúmaní písomností tvoriacich súdny a exekučný spis zistil vady v rozvrhu výťažku, ktoré majú za následok jeho nesprávnosť. Predovšetkým má súd prvej inštancie za to, že súdny exekútor nepostupoval správne pri uspokojovaní pohľadávok podľa . V tejto skupine súdny exekútor na prvé miesto zaradil a ako jedinú uspokojil pohľadávku oprávneného v tomto exekučnom konaní a to napriek tomu, že exekučné záložné právo zabezpečujúce túto pohľadávku bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané ako štvrté v poradí. V zmysle , poradie pohľadávok zabezpečených záložným právom sa riadi časom vzniku záložného práva. Čas jeho vzniku je teda rozhodujúci aj pre určenie poradia exekučného záložného práva ( ). Vychádzajúc z výpisu LV č. XXX má súd za preukázané, že ako prvá v poradní pohľadávok zabezpečených záložným právom mala byť uspokojená pohľadávka vo veci EX 1663/2016 vo výške 605,51 eur (súdny exekútor JUDr. Róbert Rychtarčík, Exekútorský úrad Poprad), ktorá bola ako prvá zabezpečená záložným právom zapísaným do katastra nehnuteľností pod číslom Z-306/17-41/17. Ďalej nasledovala pohľadávka vo veci EX 44/2017 vo výške 44.513,99 eur ( súdny exekútor JUDr. Pavol Holík, Exekútorský úrad Bratislava I), potom pohľadávka vo veci EX 1520/2017 vo výške 1.216,94 eur (súdny exekútor JUDr. Dušan Čerešňa,

Exekútorský úrad Trnava), a až ako štvrtá v poradí záložných práv pohľadávka oprávneného v exekúcii EX 1920/11. Súdny exekútor preto nesprávne postupoval v zaradení pohľadávok podľa dátumu vzniku exekučného záložného práva. Ďalšou chybou pri rozvrhu výťažku bolo, že súdny exekútor vykonávajúci rozvrh výťažku do skupiny podľa zaradil pohľadávky spolu s trovami súdnych exekútorov (u pohľadávky vo veci EX 42/2015 trovy exekúcie 14.328, eur, u pohľadávky trovy exekúcie 183,95 eur, u pohľadávka vo veci EX 44/2017 trovy exekúcie 9.552,48 eur, u pohľadávok vo veci EX 1520/2017 a EX 449/2018 ani nebolo zrejmé akú časť tvoria trovy exekúcie). Tento postup súdneho exekútora je podľa názoru súdu nesprávny. Súdny exekútor mal do skupiny podľa zaradiť len pohľadávky, ktoré predstavujú pohľadávky oprávnených a trovy súdnych exekútorov mal zaradiť do 7. Skupiny v zmysle (v tejto skupine sa pohľadávky uspokojujú pomerne). Napokon súd považoval rozvrh výťažku za nesprávny aj v časti týkajúcej sa výpočtu trov exekúcie povereného súdneho exekútora (pohľadávka uspokojovaná v skupine podľa ust. ). Súd považuje hotové výdavky za poštovné vo výške 450, eur za nepreskúmateľné, ktoré v zápisnici o rozvrhu výťažku nie sú špecifikované dostatočne jasne a zrozumiteľne tak, aby nevznikali pochybnosti o ich oprávnenosti. Poštové výdavky nie sú konkretizované takým spôsobom, aby bolo možné určiť, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené a posúdiť, či išlo o skutočne a účelne vynaložené hotové výdavky. Hotové výdavky na poštovné vo výške 450,95 eur súdny exekútor nepreukázal, keď v priloženom súdnom spise sa nachádza len 23 doručeniek á 1,55 eur, 2 doručenky á 5,30 eur a 12 doručeniek á 1,95 eur teda spolu vo výške 69,65 eur. V skupine podľa ust. mali byť navyše zaradené aj súdne trovy, ktorými sú trovy uvedené v exekučnom titule a vymáhajú sa spolu s istinou vo výške 3.264,12 eur. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že zistené pochybenia exekútora mali za následok nesprávne rozvrhnutie výťažku z predaja nehnuteľnosti, a preto neboli splnené podmienky na schválenie rozvrhu výťažku predloženého súdnym exekútorom. Súd preto rozvrh výťažku neschválil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné, pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnuté rozhodnutie žiada zrušiť a rozhodnúť tak, že rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti schvaľuje. V odvolaní namietal, že všetky dotknuté osoby a subjekty uvedené v ustanovení ods. l boli oboznámené s rozvrhovým pojednávaním a s vypracovaným rozvrhom, pričom nikto z týchto osôb a subjektov nevzniesol námietky proti rozvrhu výťažku. Preto rozvrh výťažku, ako bol uvedený v rozvrhovom uznesení, už nie je možné meniť a je správny. V tomto prípade nie je správne vychádzať zo zásady priority záložných práv tak, ako ho načrtol súd prvej inštancie z dôvodu, že sa jedná o odlišný subjekt povinného, keďže v tomto prípade je povinným iná osoba (Ján Šimek - A. A. B. C. XXX, IČO: 30 743 214), než vlastník nehnuteľnosti (A. E., nar. XX.XX.XXXX), na ktorej viazne záložné právo a ktorá sa vydražila. V predmetnej veci prebiehal spor o odporovateľnosť právneho úkonu, v ktorom boli úspešní, pričom len z dôvodu, že Ján Šimek - A. A. B. C. XXX spolu s A. E. vykonali odporovateľný protiprávny úkon (darovacia zmluva) boli ukrátení na ich právach a nemohli na základe právoplatného exekučného titulu zriadiť exekučné záložné právo na dotknuté nehnuteľnosti ešte v roku 2011 (začatie exekučného konania) a následne zexekvovať nehnuteľnosti za účelom uspokojenia ich pohľadávky. Návrh na exekúciu bol podaný 20.09.2011, teda skôr než všetky ostatné exekúcie, počas ktorých boli zriadené záložné práva na dotknutú nehnuteľnosť. Preto mu prináleží ako oprávnenému, v prospech ktorého bola vedená exekúcia, počas ktorej sa vykonala dražba, prioritné postavenie pri inkasovaní výťažku. Ďalej odvolateľ zdôraznil, že výťažok výkonu záložného práva patrí vykonávajúcemu záložnému veriteľovi, pričom ostatní záložní veritelia (s prioritnejším postavením) majú nástroj na uspokojenie svojich pohľadávok buď tým, že sami začnú vykonávať záložné právo, alebo im ich záložné právo zostane zachované. Argumentácia súdu ustanovením je v kontexte posudzovanej otázky irelevantná, pretože v uvedenom ustanovení je riešené len poradie zápisu záložných práv k tej istej nehnuteľnosti, nie poradie uspokojovania pohľadávky zabezpečenej záložným právom. O uvedenom svedčí aj systematické zaradenie ustanovenia do časti ,,Zriadenie exekučného práva na nehnuteľnostiach. '' Nie je preto možné súhlasiť so záverom súdu o tom, že ako prvé v poradí mali byť uspokojené pohľadávky vo veciach EX 1663/2016, EX 44/2017 a EX 1520/2017. Takýto záver nemá oporu v žiadnom ustanovení ani . Pokiaľ' by sa malo argumentovať ustanovením , toto uvádza poradie podľa vzniku záložného práva, ale aj podľa vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľnosti. V konaní o odporovateľnosť právnych úkonov, v ktorom bol oprávnený úspešný, bolo Krajským súdom v Trnave (uznesenie sp. zn. -33, právoplatné 10.09.2014) nariadené predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo vlastníkovi nehnuteľnosti nakladať s nehnuteľnosťami (t. j.

obmedzilo prevod dotknutej nehnuteľnosti). Exekúcia 1920/11 na dotknutú nehnuteľnosť bola vedená na základe výsledku súdneho sporu o odporovateľnosť. Doteraz oprávnenému nebol ako dotknutej strane v rozpore s ustanoveniami napadnuté uznesenie doručené, jeho text má k dispozícii len od súdneho exekútora.

K odvolaniu sa povinný ani súdny exekútor nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ods. 1), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky oprávneného a zistil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. a č. ) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto, ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. ).

Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Odvolací súd zistil, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru o poradí uspokojovania pohľadávok. Len konštatovanie súdu prvej inštancie o použití niektorých ustanovení bez zohľadnenia okolností prípadu a bez riadneho a náležitého odôvodnenia porušuje právo účastníkov na spravodlivý proces

podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov).

Pokiaľ ide o poradie vzniku záložného práva, odvolací súd poukazuje na tvrdenia odvolateľa, najmä na okolnosť, že v tomto prípade je povinným iná osoba, než vlastník nehnuteľnosti, na ktorej viazne záložné právo a ktorá sa vydražila. V predmetnej veci prebiehal spor o odporovateľnosť právneho úkonu, v ktorom bol povinný úspešný, pričom len z dôvodu, že povinný s vlastníkom nehnuteľnosti vykonal odporovateľný protiprávny úkon (darovacia zmluva), bol oprávnený ukrátený na svojich právach a nemohol na základe právoplatného exekučného titulu zriadiť exekučné záložné právo na dotknutú nehnuteľnosť ešte v roku 2011 (začatie exekučného konania) a následne zexekvovať nehnuteľnosť na účely uspokojenia pohľadávky oprávneného. Pokiaľ by sa malo argumentovať ustanovením , toto uvádza poradie podľa vzniku záložného práva, ale aj podľa vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľnosti. V konaní o odporovateľnosť právnych úkonov, v ktorom bol oprávnený úspešný, bolo nariadené predbežné opatrenie, ktoré zakazovalo vlastníkovi nehnuteľnosti nakladať s nehnuteľnosťami (t.j. obmedzilo prevod dotknutej nehnuteľnosti). Exekúcia 1920/11 na dotknutú nehnuteľnosť bola vedená na základe výsledku súdneho sporu o odporovateľnosť.

Súd prvej inštancie sa tomuto v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne nevenoval, tieto okolnosti súd prvej inštancie nezohľadnil a absentuje odôvodnenie, prečo nie sú rozhodujúce pri určení poradia uspokojenia pohľadávok z výťažku. Odvolací súd preto považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia za nevyhovujúce požiadavkám kladeným procesným predpisom.

Ďalšieho pochybenia sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dopustil tým, že nedostatočne vysvetlil použitie . Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo by sa mal v danej veci aplikovať , ktoré rieši len poradie zápisu záložných práv k tej istej nehnuteľnosti, a nie poradie uspokojovania pohľadávok.

Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov nezostávalo iné, ako odvolaním napadnuté uznesenie podľa a zrušiť a podľa a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), vyhodnotí okolnosti prípadu, najmä výsledok konania o odporovateľnosť právnych úkonov, v ktorom bol oprávnený úspešný, a v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie obmedzujúce prevod dotknutej nehnuteľnosti, a tieto podrobí právnemu posúdeniu podľa relevantných ustanovení , najmä v spojení s a 157 ods. 1 . Svoje rozhodnutie náležite odôvodní spôsobom súladným s .

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté ex offo v súdnom rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť ( v spojení s , v exekučnom konaní použitých s odkazom na Exekučného poriadku).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).