Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/249/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, F., zastúpený zákonnou zástupkyňou: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, F., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Nám. Sv. Michala 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 247, proti odporcom: 1/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, T. a 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o trovách konania, o odvolaní odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 26. januára 2015, č.k. -74, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.379,46 eur p o t v r d z u j e .

Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,76 eur titulom trov právneho zastúpenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia splnomocnencovi navrhovateľa.

odôvodnenie:

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa v časti konania o zaplatenie istiny v sume 17.072 eur vo vzťahu navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ a v časti konania o zaplatenie úroku z omeškania v sume 311,50 eur vo vzťahu navrhovateľa a odporcu 1/ sú odporcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.379,46 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia jeho splnomocnencovi, pričom v tom rozsahu, v akom túto sumu zaplatí jeden z odporcov, zaniká dlh druhého odporcu.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 3, § 146 ods. 1 písm. b) a § 146 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny vo výške 17.072 eur a úroku z omeškania vo výške 311,50 eur. Uznesením č.k. -47 zo dňa 04.07.2014 súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 17.072 eur zastavil, nakoľko navrhovateľ vzal návrh späť v uvedenej časti z dôvodu, že odporca 2/ uvedenú sumu navrhovateľovi zaplatil dňa 20.02.2014, t.j. po podaní návrhu. Znamená to, že navrhovateľ vzal späť návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 17.072 eur pre správanie odporcu 2/, preto súd v tejto časti konania vo vzťahu navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ rozhodoval podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a navrhovateľ má tak nárok na plnú náhradu trov konania. Uznesením č.k. -65 vo výroku II. zo dňa 13.11.2014 súd konanie voči odporcovi 2/ v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 311,50 eur zastavil, nakoľko navrhovateľ vzal návrh späť v uvedenej časti voči odporcovi 2/ bez uvedenia dôvodu. Preto súd v tejto časti konania vo vzťahu navrhovateľa a odporcu 2/ rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 3 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď neúspech navrhovateľa voči odporcovi 2/ vo vzťahu k celému pôvodnému predmetu konania považoval za nepatrný a navrhovateľ má nárok na plnú náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.379,46 eur spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby á 336,94 eur

(prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.12.2013, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 11.01.2013, odvolanie zo dňa 04.03.2014, čiastočné späťvzatie zo dňa 28.02.2014) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 2x režijný paušál á 7,81 eur a 2x režijný paušál á 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorú prisúdenú náhradu trov konania sú odporcovia 1/ a 2/ povinní podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť splnomocnencovi navrhovateľa. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - výzva na zaplatenie zo dňa 04.12.2013, keďže sa jedná o výzvu urobenú pred začatím konania, teda nejedná sa o trovy vzniknuté navrhovateľovi v priebehu konania od podania návrhu do právoplatného skončenia veci. Uznesením č.k. -65 vo výroku I. zo dňa 13.11.2014 súd schválil zmier medzi navrhovateľom a odporcom 1/ ohľadne úroku z omeškania vo výške 311,50 eur tak, že odporca 1/ sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi sumu 311,50 eur do 15. marca 2015. Keďže súd schválil tento zmier a súčasťou zmieru nebola dohoda o náhrade trov konania, rozhodol súd v časti konania o zaplatenie úroku z omeškania v sume 311,50 eur vo vzťahu navrhovateľa a odporcu 1/ v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti odporcom zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.379,46 eur podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 2/, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť, alternatívne zmeniť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania bez ohľadu na to, ktoré ustanovenie príslušnej časti Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania aplikuje, musí mať za preukázané, že vynaloženie trov účastníkom konania bolo potrebné pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľ si však svoje právo uplatnil podaním žalobného návrhu v čase, keď odporcovi 2/ nesvedčila v zmysle platného právneho poriadku povinnosť poistné plnenie poskytnúť, keďže v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. musí byť uplatnený nárok preukázaný, čo však v tomto prípade vzhľadom k neukončenému trestnému konaniu nebolo možné konštatovať. Po právoplatnom ukončení trestnej veci odporca 2/ plnil, keďže žalovaný nárok mal za preukázaný. Sám navrhovateľ vzal svoje podanie v časti úroku z omeškania voči odporcovi 2/ späť, nakoľko tento sa do omeškania s výplatou poistného plnenia nedostal, čo vyplýva z ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. Z toho je zrejmé, že aj navrhovateľ uznal, že odporca 2/ plnil včas. Keďže právo navrhovateľa na výplatu poistného plnenia nebolo v čase podania žalobného návrhu nárokom, t.j. uplatniteľným právom, podanie žalobného návrhu navrhovateľom je vo vzťahu k náhrade trov konania neúčelným uplatňovaním práva. V prejednávanej veci bol žalobný návrh podaný predčasne, čím vznik konania zavinil navrhovateľ.

K odvolaniu odporcu 2/ sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K námietke odporcu 2/, že vynaloženie trov účastníkom konania - navrhovateľom nebolo potrebné pre účelné uplatňovanie práva, uviedol, že toto tvrdenie je účelové a vo vzťahu k prejednávanému prípadu absurdné. Práve podanie žaloby navrhovateľom donútilo odporcov uhradiť dlžnú sumu. Od škodovej udalosti (t.j. od 16.12.2011, kedy odporca 1/ zrazil maloletého navrhovateľa na prechode pre chodcov) uplynuli do podania žaloby takmer dva roky, pričom počas tejto doby navrhovateľ riadne uplatňoval právo na náhradu škody voči odporcom, títo však ale nejavili záujem o skorú úhradu vzniknutej škody a žiadnym spôsobom neprispeli k zisteniu nároku navrhovateľa. Pokiaľ odporca 2/ poukazuje na § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., k tomu uviedol, že v tomto ustanovení nie je riešený vzťah poisťovateľa a poisteného, navrhovateľ však zakladal svoj priamy nárok proti odporcovi 2/ na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ išlo o tvrdenie odporcu 2/, že tým, že navrhovateľ zobral svoj návrh v časti úroku z omeškania vo vzťahu k odporcovi 2/ späť, tým navrhovateľ uznal, že odporca plnil včas, k tomu navrhovateľ uviedol, že sa tak rozhodol s ohľadom na obsah dohody o zmiery s odporcom 1/ a s ohľadom na to, že navrhovateľ nechcel byť opätovne na ďalších pojednávaniach traumatizovaný spomienkami na dopravnú nehodu. Určite z tohto prejavu nevyplýva, že by tým uznával, že odporca 2/ plnil včas.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2/ nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcom domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 17.072 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17.072 eur od 10.12.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia dlh druhého. Podaním zo dňa 28.02.2014 vzal navrhovateľ návrh späť v časti o zaplatenie sumy 17.072 eur z dôvodu, že uvedenú sumu odporca 2/ zaplatil navrhovateľovi dňa 20.02.2014. Uznesením č.k. -47 zo dňa 04.07.2014 súd konanie v uvedenej časti zastavil. Uznesením č.k. -65 zo dňa 13.11.2014 súd schválil zmier tak, že odporca 1/ sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 311,50 eur do 15.03.2015, ďalej konanie voči odporcovi 2/ zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa v časti konania o zaplatenie istiny v sume 17.072 eur vo vzťahu navrhovateľa a odporcov 1/ a 2/ a v časti konania o zaplatenie úroku z omeškania v sume 311,50 eur vo vzťahu navrhovateľa a odporcu 1/ sú odporcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.379,46 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia jeho splnomocnencovi, pričom v tom rozsahu, v akom túto sumu zaplatí jeden z odporcov, zaniká dlh druhého odporcu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.379,46 eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v napadnutom uznesení, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podstatou odvolania odporcu 2/ bolo, že vo vzťahu k nemu bol návrh na začatie konania podaný predčasne, nakoľko v čase podania návrhu na začatie konania nárok nebol preukázaný vzhľadom na neukončené trestné konanie, čím vznik konania zavinil sám navrhovateľ a podanie žalobného návrhu navrhovateľom je vo vzťahu k náhrade trov konania neúčelným uplatňovaním práva.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená námietka odvolateľa nie je dôvodná, nakoľko návrhom na začatie konania došlým súdu prvého stupňa dňa 12.12.2013 si navrhovateľ vo vzťahu k obom odporcom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 17.072 eur s príslušenstvom, pričom vo vzťahu k odporcovi 1/ bola uvedená suma uplatňovaná v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka s použitím ust. § 427 Občianskeho zákonníka a vo vzťahu k odporcovi 2/ v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Výšku uplatňovaného nároku navrhovateľ riadne zdokladoval pripojenými listinnými dôkazmi, pričom už pred podaním návrhu na začatie konania bol odporca 1/ rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 30.09.2013, sp. zn. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona v dôsledku skutku, ktorým bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu 2/, že by nárok navrhovateľa nebol v čase začatia súdneho konania vo vzťahu k nemu nepreukázaný, s prihliadnutím na čo možno považovať navrhovateľom uplatnené trovy konania za účelne vynaložené i vo vzťahu k odporcovi 2/.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 79,76 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 71,37 eur a režijný paušál vo výške 8,39 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odporcovi 2/ uložil zaplatiť priznanú náhradu trov odvolacieho konania splnomocnencovi navrhovateľa.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.