Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-220-2015.pdf
PDF · 82.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/220/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci navrhovateľa U. B., nar.XX.X.XXXX, bytom A. I. XXX, zastúpený JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom na Mäsiarskej 4 v Košiciach, proti odporkyni K. B., nar.XX.X.XXXX, bytom N. XX, T., U., zastúpeného JUDr. Martinom Žilkom, advokátom, so sídlom na Cementárskej ceste 17 v Banskej Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B. - K., nar.XX.X.XXXX a T., nar. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa U. B. a odporkyne K. B., rodenej V., uzavreté dňa XX.X.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B. časť I. - H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX sa r o z v á d z a .
V y h l a s u j e , že Okresný súd Košice - okolie nemá právomoc na konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. B., nar.XX.X.XXXX a T. B., nar.XX.X.XXXX na čas po rozvode a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode.
Navrhovateľ návrhom doručenom súdu 24.6.2015 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou z dôvodu, že v manželstve dlhodobo pretrváva hlboký a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, pričom navrhovateľ nemá záujem v manželstve zotrvať. V návrhu uviedol, že po narodení druhej dcéry a ukončení materskej dovolenky začala odporkyňa pracovať v Rakúsku ako opatrovateľka, pričom od roku 2012 začali medzi manželmi nezhody, v dôvodov neprítomnosti odporkyne v spoločnej domácnosti. V roku 2013 sa rodina dohodla, že sa spoločne presťahujú do Rakúska, kde mala odporkyňa prácu, pričom navrhovateľ z času na čas cestoval na Slovensko do rodinného domu vo Vyšnom Klátove. Vo februári 2014 došlo medzi manželmi v Rakúsku ku konfliktu, pričom následne odporkyňa podala návrh na rozvod manželstva na rakúskom súde, súčasne podala aj návrh na úpravu rodičovských práv. Príslušný rakúsky prvostupňový súd manželstvo rozviedol, avšak na základe odvolania podaného navrhovateľom odvolací súd rozsudok zrušil pre nedostatok právomoci. Navrhovateľ nemá záujem o obnovu spolužitia. Uviedol, že maloleté deti K. a T., ktoré navštevujú základnú školu v Q. v U., by chcel, aby boli na čas po rozvode zverené do jeho osobnej starostlivosti a zo strany odporkyne aby bolo určené výživné v sume po 250,-Eur mesačne na každé z nich, s odôvodnením, že v čase, keď s nimi žil naposledy v jednej domácnosti, sa v posledných rokoch o ne v podstate staral sám.
K návrhu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá s podaným návrhom na rozvod manželstva vyslovila súhlas. Uviedla, že je pravdou, že z dôvodu nedostatku finančných problémov v rodine začala po ukončení materskej dovolenky ( vo veku 1,5 roka maloletej K.) pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku. V máji 2013 sa s manželom dohodli na presťahovaní do Rakúska, kde si prenajali starší rodinný dom. Vo februári 2014 mali s manželom vzájomný konflikt, ktorý riešila podaním trestného oznámenia na manžela. Následne podala na rakúskom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Rozvodové konanie súd zamietol, avšak vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodol. Obe maloleté deti majú trvalý pobyt (aj obvyklý pobyt) v Rakúsku, na adrese trvalého bydliska matky, a to od 3.9.2013. Od tej doby žijú maloleté deti s matkou v Rakúsku, kde navštevujú školu. Uznesením Okresného súdu v Dornbirne, číslo konania 32PS/112/14i zo dňa 27.11.2014 súd zveril maloleté deti K. a T. B. do osobnej starostlivosti matky, zároveň súd dočasne stanovil právo kontaktu otca s maloletými deťmi raz týždenne prostredníctvom internetovej služby Skype vždy v piatok o 19.00 hod. Ďalším uznesením zo dňa 11.11.2015 umožnil otcovi maloletých detí právo telefonovať s maloletými deťmi raz týždenne v stredu o 19.15 hod., ako aj upravil styk otca s maloletými deťmi raz mesačne vždy v posledný piatok v mesiaci od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otcovi nie je povolené s deťmi počas ich stretnutia vycestovať z Rakúska. Vzhľadom k tomu, odporkyňa navrhuje, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. konanie zastavil.
- 3 -
Na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa, ktorej bolo predvolanie riadne a včas doručené, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca. Súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti, v zastúpení právneho zástupcu odporkyne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením ich sobášneho listu, rodných listov maloletých detí K. a T. B., ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil tento stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.6.2002. Obaja majú slovenskú národnosť a sú štátnymi občanmi SR, u navrhovateľa sa jedná o prvé manželstvo, u odporkyne o druhé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté deti T. B., nar.XX.X.XXXX a K. B., nar.XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci vo A. I..
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že s odporkyňou uzavrel manželstvo po približne dvojročnej známosti, z lásky. Po dobu dvoch rokov manželia nežijú v jednej domácnosti. Od tej doby spoločne nehospodária, ani spolu intímne nežijú. Na podanom návrhu trvá, obnoviť spolužitie nechce, za žiadnych okolností, odporkyňu už nemá rád. Považuje manželstvo za trvalo a hlboko rozvrátené.
Podľa § 22 ods.1 veta prvá zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zák. o rodine.
V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené v dôsledku dlhodobého odcudzenia a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel a ani jeden z nich
už za žiadnych okolností nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené a preto ho rozviedol.
Podľa § 39 ods.4 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto 19P/220/2015
- 4 -
dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa úvodného ust.12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 (ďalej len „Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003“), kritéria právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
Podľa oddielu 2, článku 8 ods.1 Nariadenia Rady ( ES ) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie ( ES ) č. 1347/2000 ( ďalej len „Nariadenia Rady ( ES) č. 2201/2003“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa oddielu 2, článku 17 Nariadenia Rady ( ES ) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Z uvedeného je zrejmé, že obvyklým pobytom oboch maloletých detí B. je členský štát Európskej únie, Rakúsko, kde maloleté deti od roku 2013 nepretržite žijú s matkou, majú tam aj trvalé bydlisko, sú začlenené do sociálneho prostredia v mieste bydliska. Navyše súdom príslušného štátu, kde majú maloleté deti obvyklý pobyt už boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom. Keďže navrhovateľ a súčasne otec maloletých detí podal návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode na súde členského štátu (Slovenská republika), na území ktorého maloleté deti B. nemajú obvyklý pobyt v čase začatia konania, súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami o rozvode manželstva účastníkov konania, ako príslušný na rozhodnutie rozhodol a v časti konania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať. Nakoľko ide o nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v zmysle § 104 ods.1 O.s.p. konanie zastavil. Je toho názoru, že v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je vecne a miestne príslušný prvostupňový súd v Rakúsku, podľa bydliska matky a maloletých detí. 19P/220/2015
- 5 -
Podľa ust. § 144 O.s.p. súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko v tomto prípade súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali náhradu trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa odseku 2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.