Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3P-78-2015.pdf
PDF · 106.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/78/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky M. Z., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX R., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Záhorská, s.r.o., so sídlom Tuhovská 13, 831 06 Bratislava a otca G.. D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX R., právne zastúpenému JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
Maloleté dieťa R. Z., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletý") sa na čas do rozvodu manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú o p r á v n e n í obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého vo výške 300,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 20.07.2015.
Zročné výživné vo výške 1806,- Eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur splatných spolu s bežným výživným na maloletého počnúc mesiacom marec 2016 a to pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.07.2015 domáhala a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu R. Z., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého, ktorí manželstvo uzatvorili v roku 2012 po deväťročnom spolužití a po narodení maloletého nežijú od októbra 2014 v spoločnej domácnosti, pričom na tunajšom súde je pod sp. zn. 1P/184/2014 vedené konanie o návrhu matky maloletého na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva, o ktorom v čase podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva rozhodnuté nebolo. Matka maloletého v návrhu navrhla zveriť maloletého na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky a odporcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 500,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým upraviť nenavrhovala. Uviedla, že od času kedy sa otec maloletého na jej žiadosť odsťahoval zo spoločnej domácnosti neprispieval žiadnym spôsobom a výživu maloletého R., rovnako neposkytoval iné plnenia na výchovu maloletého. Pokiaľ ide o zverenie poukázala na to, že vzhľadom na vek maloletého a najmä citové väzby a vývinové
potreby ako i stabilitu výchovného prostredia budú potreby maloletého najlepšie zabezpečené u matky. Matka maloletého od času rozpadu spoločnej domácnosti zabezpečovala osobnú starostlivosť ako aj uspokojovanie potrieb maloletého výlučne sama, naopak otec maloletého sa s maloletým stretol iba pár krát. Mesačné výdavky na maloletého vyčíslila matka v sume 900,- Eur až 1000,- Eur, pričom náklady na maloletého vzrástli aj v súvislosti so začatím povinnej školskej dochádzky v septembri 2015. Matka v návrhu uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje sumu 477,53,- Eura brutto a preto potreby domácnosti a maloletého jej pomáhajú preto financovať rodičia. Naproti tomu otec maloletého je lekár, ktorý podniká prostredníctvom viacerých spoločností poskytujúcich zdravotnú starostlivosť a jeho príjem z tejto činnosti, ktorý navrhovateľka síce nepozná umožňoval otcovi maloletého počas manželského spolužitia s matkou nad štandardný spôsob života. Manželia chodievali jeden až dvakrát ročne na exotickú dovolenku bez detí, každoročne trávili aj s deťmi tri týždne v mesiaci jún v Taliansku a každé leto absolvovali aspoň jednu spoločnú rodinnú dovolenku, s výnimkou posledného leta, kedy sa už vzťah medzi manželmi zhoršil, v zime chodievala rodina lyžovať, najmä do Vysokých Tatier.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 25.01.2016 v ktorom uviedol, že pokiaľ matka poukazuje (v konaní o rozvod manželstva) na skutočnosť, že základný plat chirurga predstavuje sumu 2 500,- Eur, otec s týmto tvrdením nesúhlasí a listinami preukazujúcimi odmeňovanie lekárov má za preukázané, že základný plat chirurga predstavuje sumu 1 500,- Eur, pričom poukázal na to, že otec pre hypertenziu vek nemôže vykonávať nočné služby a pre jeho vek už nie je pre štátne zdravotnícke zariadenie perspektívny. Poukázal tiež na to, že maloletému synovi hradí dovolenky a kupuje veci na oblečenie, čo vyplýva podľa neho aj z SMS zaslanej otcovi matkou maloletého, v ktorom ho žiadala, aby zakúpil maloletému všetky veci, ktoré bude potrebovať na dovolenke s otcom. Podľa tvrdení otca uvádzaných v návrhu sa matka zúčastňuje nákladných zahraničných dovoleniek so svojim partnerom a naproti tomu otec investoval z predaja bytu do nehnuteľnosti v jej vlastníctve a do bytového zariadenia asi 40 000,- Eur. Otec má za to, že majetkové pomery matky sú nepomerne vyššie ako jeho a maloleté dieťa má zabezpečené všetky odôvodnené potreby. Otec od pojednávania o rozvod manželstva zasiela matke mesačne výživné na maloletého vo výške 100,- Eur.
Kolízny opatrovník, ako zástupca maloletého v konaní navrhol súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok zveriť obom rodičom. Pokiaľ ide o výživné kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na maloletého v sume 300,- Eur mesačne, keďže zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, teda tak ako bolo určené v konaní o rozvod manželstva.
Súd vec prejednal verejne na pojednávaní 09.03.2016 za prítomnosti právnej zástupkyne matky, otca, právneho zástupcu otca a kolízneho opatrovníka. Právna zástupkyňa matky ospravedlnila účasť matky na pojednávaní, pričom na jej prítomnosti netrvala, jej výsluch nenavrhovala. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, rodným listom maloletého R. Z., výsluchom otca maloletého, prednesmi právnej zástupkyne matky a právneho zástupcu otca, prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletého, zisťoval výdavky maloletého a zárobkové a majetkové pomery jeho rodičov, obsahom pripojeného spisu 11P/184/2014, prihliadol na celý obsah spisu, ako aj na všetko čo v konaní vyšlo najavo, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Na tunajšom súde je vedené pod sp. zn. 1P/184/2014 konanie o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R. na čas po rozvode manželstva, v ktorom súd dňa rozhodol 02.12.2015 rozsudkom č.k. 1P/184/2014- 239, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a maloletého R. na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, matky maloletého. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom. Odporcovi, otcovi maloletého súd uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 300,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk odporcu (otca maloletého) s maloletým dieťaťom súd neupravil. Žiadnemu z účastníkov konania súd nepriznal právo na náhradu trov konania. V čase vyhlásenia rozsudku, ktorý je pre rozsudok v zmysle ustanovenia § 154 O.s.p. rozhodujúci, rozsudok o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému právoplatný nebol.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 09.03.2016 uviedla, že vzhľadom na rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, v ktorom bolo výživné na maloletého určené v sume 300,- Eur potom čo zo strany súdu boli zistené výdavky na maloletého, ktoré nespochybňuje netrvá na určení výživného v pôvodne požadovanej výške 500,- Eur mesačne , ale na čas do rozvodu manželstva žiadala právna zástupkyňa v mene matky určiť výživné v sume 300,- Eur mesačne a to od podania návrhu, t.j. od 20.07.2015. Keďže otázka zverenia maloletého, a zastupovania maloletého a správy jeho majetku nebola v konaní sporná, poukázala právna zástupkyňa matky na to, že pokiaľ ide o výživné otec dieťaťu neposkytuje žiadne vecné plnenia. Podľa vyjadrenia maloletého otec dieťa často umiestňuje počas styku s ním do detského kútika kde mu vznikajú podľa ich názoru zbytočné náklady a ak otec preukazuje, že jeho príjem mu nedovoľuje platiť požadované výživné, je neúčelné, aby platil za detský kútik poplatky vo výške 2-3 Eurá za hodinu. Otec na dieťa od času odsťahovania zo spoločnej domácnosti neprispieval, výživné začal platiť aj to nepravidelne v mesiaci október 2015 a výživné zaplatil nasledovne v mesiacoch 10/2015 a 11/2015 po 100,- Eur mesačne v mesiaci 12/2015 výživné nezaplatil v 1/2016 100,- Eur a v 2/2016 100,- Eur. Dieťaťu neposkytuje ani vecné plnenia, pričom súdu predkladáme v jednom vyhotovení fotokópie bločkov preukazujúce, že otec dieťaťu kúpil lego spolu v sume 239,- Eur, potvrdenka bola v taške s legom, preto matka má vedomosť o cene darčeka. Máme aj vzhľadom na uvedené za to, že keď otec môže jednorázovo kúpiť hračky v sume 239,- Eur dieťaťu môže aj riadne platiť výživné a podieľať sa na jeho skutočných potrebách. Pokiaľ ide o deklarované príjmy otca aj v čase trvania manželstva dosahoval, ako sme už tvrdili v rozvodovom konaní otec obdobné príjmy pričom sám pred súdom tvrdil, že náklady na domácnosť predstavovali sumu 5000,- Eur mesačne.
Z výsluchu otca maloletého na pojednávaní dňa 09.03.2016 vyplynulo, že si nemyslí, že výdavky domácnosti dosahovali sumu až 5000,- Eur a pokiaľ mali vyššie výdavky ako príjmy hradil tieto ich z predaja bytu, ktorý predal za 100.000,- Eur približne v roku 2008, presne si už nepamätá. Z predaja bytu mu zostalo v súčasnosti asi 5000,- Eur, presne uviesť nevedel, keďže túto sumu nevedie na osobitnom účte. Vo svojej výpovedi tiež uviedol, že nespochybňuje obrat spoločnosti, obrat je objektívne číslo avšak s vykonávaním zdravotníckej starostlivosti sú spojené vysoké náklady napríklad do zdravotníckej techniky, nájmov, museli napríklad zakúpiť ultrazvuk a iné prístroje, čo predstavuje vysoké náklady a preto už dva alebo tri roky spoločnosti zisk nedosahujú a preto o mu podiel na zisku podiel na zisku nebol vyplatený. Pokiaľ ide o dovolenky, napríklad lyžovačku v Rakúsku v novembri 2015 a darčeky pre R., na ktoré poukázala matka prostredníctvom právnej zástupkyne, bránil sa tým, že mu náklady na R. v tomto smere pomáha financovať jeho staršia dcéra, ktorá už pracuje a prispieva na darčeky pre R. a na dovolenku, tak to malo byť aj s kúpou lega. Pokiaľ ide o výkon jeho profesie lekára uviedol, že v súčasnosti neordinuje, robí iba preventívne prehliadky a v podstate pracuje ako manažér.
Právny zástupca otca maloletého uviedol, že otec nemá úmysel ani vôľu ukracovať svojho syna na výživnom. Predtým ako začal uhrádzať výživné, plnil výživné v naturáliách, v nákupe oblečenia. Túto skutočnosť preukazoval otec tým, že matka zaslala otcovi SMS, v ktorej si želá, aby otec zabezpečoval veci potrebné, keď je maloletý uňho. Potvrdenie o nákupe oblečenia súdu nepredložil. Právny zástupca otca tiež poukazoval na to, že matka žije v spoločnej domácnosti s pánom F. D. a bol toho názoru, že súd by mal zisťovať príjmy domácnosti, nie len príjmy matky, ale ja príjmy pána D.. Právny zástupca tiež poukázal na to, že pokiaľ ide o posúdenie možností a schopností otca resp. k možnosti otca zamestnať, je potrebné zohľadniť, že otec hypertenziou a táto mu bráni, aby sa zamestnal v štátnom zdravotníckom zariadení a slúžil nočné služby. Z hľadiska špecializácie otca, teda, že je chirurg už vzhľadom na jeho vek nie je vyhľadávaný. V prípade určenia zročného výživného navrhol právny zástupca otca, aby sú povolil otcovi maloletého splatiť zročné výživné v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur.
Maloletý R. má X rokov, pochádza zo vzťahu účastníkov konania, ktorým sa narodil ešte pred uzavretím manželstva. Osobnú starostlivosť o maloletého od času, kedy jeho rodičia nežili v spoločnej domácnosti (október 2014) zabezpečuje matka maloletého. Maloletý R. navštevuje 1. ročník Q. školy na T. V. X v R.. Zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom zistené neboli.
Pravidelné mesačné výdavky na výživu, výchovu a starostlivosť maloletého boli súdom zistené v sume cca 600,- Eur, vrátane mimoškolských záujmových aktivít maloletého - hokej vo výške 40,- Eur mesačne (č.l. 62), plávanie vo výške 120,- Eur mesačne (č.l. 62). Pokiaľ ide o bežné mesačné výdavky maloletého tieto súd ustálil ako náklady na stravu vo výške 200,- Eur vrátane stravného v školskej jedálni (cca 30,- Eur mesačne), poplatok za školský klub vo výške cca 15,- Eur mesačne, výdavky na bývanie vo výške 85,- Eur (poplatky za energie, vodu, komunálny odpad a daň z nehnuteľnosti preukázané navrhovateľkou
celkovo v sume cca 250,- Eur mesačne) nákladov na hygienické potreby, ošatenie a obuv súd ustálil vrátane sezónneho oblečenia vo výške 100,- Eur mesačne ako primerané veku dieťaťa. Mimoriadne výdavky na maloletého spočívajúce v nákladoch spojených so začiatkom povinnej školskej dochádzky maloletého boli navrhovateľkou preukázané vo výške 99,99,- Eura (školská taška č.l. 109) a 177,99,- Eur (školské pomôcky č.l. 110 až 112) a boli zohľadnené pri výpočte mesačných výdavkov maloletého. Matka vyčíslila výdavky na maloletého v sume 900 - 1000 Eur mesačne, vrátane výdavkom na nákup hokejovej výstroje, inej športovej výbavy, ako aj nákladov na voľný čas maloletého, napr. detské tábory, vzhľadom na to, že ich vznik a výšku v konaní riadne nepreukázala, súd na tieto výdavky pri výpočte pravidelných mesačných výdavkov na maloletého neprihliadol. Ako je teda zrejmé z uvedeného súd pri rozhodovaní o výške výživného na maloletého vychádzal výlučne z výdavkov na maloletého, ktoré matka v konaní riadne preukázala.
Matka maloletého žije v spoločnej domácnosti s maloletým R. a maloletou U., jej dcérou pochádzajúcou z predchádzajúceho manželstva v rodinnom dome na W. ulici v R., ktorý vlastní. Matka je zamestnankyňou spoločnosti A. D., s.r.o. v R., ktorá je prevádzkovateľom Súkromnej materskej školy M. a jej priemerný čistý mesačný zárobok bol zistený v sume 477,53,- Eur čo vyplynulo z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie roku 2014. Matka má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému R. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére U..
Otec maloletého žije v jednoizbovom byte na T. ulici, ktorý je jeho vlastníctvom. Pracuje ako lekár v spoločnosti G., s.r.o., ktorej je zároveň spoločníkom. Jeho priemerný mesačný zárobok zo zamestnaneckého pomeru k spoločnosti G., s.r.o. je cca 670,- Eur. O. spoločnosti G., s.r.o. je otec spoločníkom spoločnosti V., s r.o. a prostredníctvom spoločnosti G., s.r.o. má majetkovú účasť aj v spoločnosti G.. Otec je tiež vlastníkom rodinného domu v obci G.. Otec inú vyživovaciu povinnosť k maloletému, resp. nezaopatrenému dieťaťu nemá.
Podľa daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby G., s.r.o.za rok 2014 mala spoločnosť za rok 2014 síce výsledok hospodárenia -14 548,85,- Eura, avšak súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov dosiahol 433 510,01,- Eura.
Podľa daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby G., s.r.o. za rok 2014 súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov dosiahol 304 398,70,- Eura, pričom súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov bol 304 931,58,- Eura, v dôsledku čoho bol výsledok hospodárenia pred zdanením -532,88,- Eura.
Súd zamietol návrh otca prednesený na pojednávaní dňa 09.03.2016 na vykonanie dokazovania výsluchom matky za účelom zistenia príjmu osoby žijúcej v spoločnej domácnosti (F. D.) a vykonanie dokazovania výpisom z lekárskej dokumentácie otca (preukázanie hypertenzie) s odôvodnením, že navrhnuté dokazovanie posúdil so zreteľom na vykonané dokazovanie za nadbytočné a skutočnosti, ktoré mali byť navrhnutými dôkaznými prostriedkami osvedčené nezvážil súd za také bez ktorých by v konaní nebolo možné zistiť skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie (§ 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). S tvrdeniami otca súvisiacimi s navrhovanými dôkaznými prostriedkami sa súd podrobne zaoberá v ďalšej časti odôvodnenia, na ktoré týmto odkazuje.
Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd na základe vykonaného dokazovania zveril maloletého na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá osobnú starostlivosť o maloletého od odsťahovania odporcu zo spoločnej domácnosti aj fakticky sama osobne zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany navrhovateľky a obaja rodičia zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľky zhodne navrhli.
Súd súčasne rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok na čas po rozvode budú oprávnení obaja rodičia. Zverenie maloletého ani otázka zastupovania a správy majetku maloletého napokon v konaní ani sporné neboli a rodičia maloletého dospeli v týchto otázkach ku konsenzu.
Pokiaľ ide o styk odporcu s maloletým súd rozhodol podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd styk rodiča s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode manželstva neupraví, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť, nakoľko z návrhov rodičov maloletého zhodne vyplynulo, že úpravu styku súdnym rozhodnutím nežiadajú.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Rozhodujúc o výživnom na maloletého na čas do rozvodu manželstva súd uložil otcovi maloletého povinnosť platiť výživné na maloletého R. vo výške 300,- Eur mesačne, pretože ustálil, že takto určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktoré matka v konaní riadne vyčíslila a preukázala. Priemerné mesačné náklady na maloletého súd považoval vzhľadom na jeho vek za primerané a zodpovedajúce aj životnej úrovni rodiny pred rozvodom manželstva. Určená výška výživného zo strany otca maloletého zabezpečí maloletému krytie pomernej časti jeho odôvodnených potrieb.
Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletého, jeho vek, ako aj schopnosti a možnosti a tomu zodpovedajúcu životnú úroveň jeho rodičov.
Súd pri posúdení zárobkových možností a schopností otca so zreteľom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadol na jeho obranu založenú na skutočnosti, že spoločnosti, ktorých je spoločníkom podnikajú v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a výsledok ich hospodárenia je záporný (strata), nakoľko súd je pri určení výživného povinný prihliadnuť na možnosti a schopnosti povinného, tj. na jeho skutočné možnosti zodpovedajúce jeho dosiahnutému vzdelaniu, veku a kvalifikácii, na základe
čoho dospel k záveru, že možnosti a schopnosti otca maloletého vzhľadom na jeho kvalifikáciu lekára
- chirurga nezodpovedajú jeho preukazovanému čistému príjmu v sume v priemere 670,- Eur, keď zo všeobecne dostupných údajov zverejnených Heath policy institute vyplýva, že priemerný plat lekára dosiahol v roku 2014 sumu 2000,- Eur brutto, preto ak otec tvrdí, že v možnostiach spoločnosti v ktorej je zamestnaný a zároveň je jej spoločníkom nie je poskytnutie vyššieho zárobku má otec aj možnosť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti zodpovedajúce veku zamestnať sa v zdravotníckom zariadení s lepším finančným ohodnotením. Pokiaľ ide o tvrdenie otca o hypertenzii tieto napriek tomu, že naň otec poukazoval už vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky doručenom súdu dňa 25.01.2016 tvrdenie nepreukázal, navyše táto skutočnosť sama o sebe nie je schopná privodiť záver o zníženej pracovnej schopnosti otca. Pokiaľ otec poukazoval v rámci svojej obrany na skutočnosť, že pri určení výšky výživného je potrebné prihliadnuť aj na príjem priateľa matky F. D. súd poukazuje na tú skutočnosť, že táto osoba ako vyplýva z tvrdení matky uvádzaných v rámci výzvy súdu o zistenie príjmov osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, nežije s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, pričom otec v konaní opak nepreukázal, preto príjem tejto osoby súd nezisťoval. Z pohľadu súdu je však v tejto súvislosti zarážajúce, že otec v snahe dosiahnuť určenie výživného v zmysle jeho návrhu (vo výške 100,- eur mesačne) neváha poukazovať na príjmy tretej pre dieťa cudzej osoby (nejde o manžela matky, partnera v postavení druha alebo jej rodičov), ktorej zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť prispievať na výživu maloletého a snaží sa tak na túto osobu preniesť vlastnú zodpovednosť za výživu maloletého.
Sumarizujúc uvedené súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 300,- Eur mesačne, nakoľko určená výška výživného zodpovedá v konaní preukázaným odôvodneným potrebám maloletého, primeraným k jeho veku a zdravotnému stavu, ktoré súd ustálil na základe vykonaného dokazovania vo výške 600,- Eur mesačne, ako aj preukázaným schopnostiam a možnostiam povinného (otca maloletého). Matka maloletého ako vyplynulo z prednesu jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 09.03.2016 vo zvyšku na návrhu netrvala.
Nakoľko matka maloletého žiadala určiť otcovi povinnosť platiť výživné od podania návrhu, t.j. od 20.07.2015 súd uložil otcovi maloletého tiež povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 20.07.2015 do 29.02.2016 vo výške 1806,45,- Eura t.j. 300 Eur x 7 mesiacov +106,45 Eur za 11 dní mesiaca máj
- 400,- Eur, ktoré otec za uvedené obdobie zaplatil na výživnom. Zročné výživné súd povolil otcovi maloletého splatiť v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur splatných spolu s bežným výživným na maloletého počnúc mesiacom marec 2016 a to pod hrozbou straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.