Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/305/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Europersonal & Fabrika s.r.o., Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, IČO: 44 972 911, zast. JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: P. Č., O. XXXX/XX, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, o zaplatenie 478,63 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 28,50 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu sa návrhom doručeným súdu dňa 22.07.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 478,63 eura z dôvodu, že so žalovaným uzavrel dňa 07.04.2014 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi - DHL EXEL Slovakia, areál Volkswagen Slovakia, na základe ktorej bol žalovaný pridelený na pracovnú pozíciu

- vodič motorového vozíka a vysokozdvižného vozíka logistiky.

Dňa 17.04.2014 požiadal odporca o skončenie pracovného pomeru. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému dňa 22.04.2014, že zo skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasí a jeho podanie považuje za výpoveď, ako bolo uvedené v jeho žiadosti o skončenie pracovného pomeru. Súčasne mu oznámil, že výpovedná doba začína plynúť dňom 01.05.2014 a končí uplynutím dňa 31.05.2014, a že pri nedodržaní výpovednej doby mu hrozí zaplatenie peňažnej náhrady v sume priemerného mesačného zárobku za jeden mesiac. Žalovaný prevzal uvedenú zásielku dňa 25.04.2014. Žalovaný však nezotrval v pracovnom pomere u právneho predchodcu žalobcu.

V súdnom konaní uplatnená istina teda predstavuje peňažnú náhradu vo výške dohodnutého jednomesačného zárobku žalovaného.

Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz č.k. -19 dňa 31.07.2014, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu mu po ukončení základného tréningu neoznámil nástup do práce a zároveň bolo od neho požadované, aby odovzdal všetky pracovné veci, nástup do práce mu nebol nikdy umožnený.

Dňa 07.10.2014 právny predchodca žalobcu navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu, z dôvodu že došlo k postúpeniu pohľadávky. Súd o uvedenom návrhu rozhodol uznesením zo dňa 21. mája 2015 č. k. tak, že zmenu pripustil.

Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 62 ods. 1, 2, zák. č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 8 zák. č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pracovnoprávny vzťah vznikol, že žalovaný absolvoval základný výcvik, sporné ostalo, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie náhrady vo výške dohodnutého jednomesačného zárobku žalovaného z dôvodu, že žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u právneho predchodcu žalobcu počas výpovednej doby. Žalovaný tento nárok v plnom rozsahu poprel, nakoľko mu zamestnávateľ nikdy neoznámil kedy a kde má nastúpiť do práce, pre zamestnávateľa vlastne reálne nikdy nepracoval, absolvoval len základný výcvik.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nijakým spôsobom nevedel preukázať, že by vyzval žalovaného k nástupu do práce s určením presného miesta a času po absolvovaní základného výcviku. Žalovanému nebolo zo strany zamestnávateľa umožnené prísť na konkrétne pracovisko a teda nevedel kedy a kam má prísť. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.11.2015 uviedol, že žalovaný mal sám iniciatívne kontaktovať právneho predchodcu žalobcu za účelom zistenia, kam sa má dostaviť.

Žalovaný na pojednávaní k veci uviedol, že prvý týždeň pracovného pomeru bol tzv. zaškolovací, kde sa teda školil na budúcu prácu, toto školenie prebiehalo v priestoroch VW Bratislava, školilo ho DHL, mal aj ich pracovné oblečenie, ktoré mu bolo pridelené agentúrou na začiatku pracovného vzťahu. Po uvedenom školení mu zamestnávateľ nepridelil žiadnu prácu, pričom boli dohodnutí, že do týždňa sa mu zamestnávateľ ozve, čo sa však nestalo, nekontaktoval ho, nevykonával tým pádom žiadnu prácu a z uvedeného dôvodu si začal zháňať novú prácu a následne na to si našiel neprijatý hovor na telefóne z čísla od ktorého predpokladal, že je z agentúry. Keď zavolal naspäť bolo mu vynadané, že nedvíha telefón. Práca na ktorú čakal bola pridelená niekomu inému z dôvodu, že nedvíhal telefón včas. Slečna v telefóne z agentúry mu oznámila, že ak nemá záujem môže zmluvu vypovedať, tak jej uviedol, že súhlasí s výpoveďou keď s ním takto komunikujú. Dostavil sa do agentúry, kde mali spísať tú výpoveď. Tam prišiel ako sa dohodli a bolo mu ponúknuté, že môže zmluvu vypovedať formou dohody s čím súhlasil a bolo mu povedané, že potvrdená výpoveď mu bude až keď odovzdá pracovné oblečenie a odovzdá kľúčik od skrinky. Vypratal skrinku, odovzdal kľúčik a oblečenie odovzdal agentúre. V agentúre skontrolovali, či všetko odovzdal a potvrdili skončenie pracovného pomeru. Žalovaný ďalej uviedol, že ako mu bolo doručené oznámenie od EURO-PERSONAL, že nesúhlasí so skončením PP dohodou, tak ho následne nikto nekontaktoval, pričom on bol ochotný v PP pokračovať až do uplynutia výpovednej doby, čo však nemohol, keďže mu nebola pridelená práca a nebol kontaktovaný zo strany EURO-PERSONAL.

K uvedenému dôvodu výpovede, že ,,má inú prácu“ uviedol, že nevedel čo tam má napísať. Následne sa zamestnal až po zhruba mesiaci, teda mohol dokončil pracovný pomer uplynutím výpovednej doby. Po odmietnutí dohody o skončený pracovného pomeru ho už z agentúry nikto nekontaktoval za účelom poskytnutia mu možnosti pracovať počas výpovednej doby.

Z výsluchu svedka, pána Jána Bugeľa vyplynulo, že bol koordinátorom tréningového procesu zaškoľovania nových zamestnancov. Uviedol, že po skončení výukového procesu u žalovaného dostal telefonát od DHL kam má pán Čavojský - žalovaný nastúpiť, toto mu aj oznámil. Potvrdil, že na písomnom dokumente, skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.04.2014 je jeho podpis ako koordinátora a označil ho za pravdivý.

Žalovaný spochybnil svedkom tvrdenú skutočnosť, že mu telefonoval kam má nastúpiť do práce pred danou výpoveďou. Svedok uviedol, že volal na telefónne číslo, ktoré udal odporca, čo sa malo preukázať výpisom z telefonických hovorov, telefonát mal byť realizovaný zo služobného telefónu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 9. marca 2016 uviedol, že nedisponuje dôkazom, ktorý sám navrhol v konaní vykonať - výpis z telefonických hovorov, ktorý mal preukázať, že žalovaný mal byť vyzvaný k nástupu do práce. Naopak, žalovaný predložil na tomto pojednávaní výpis hovorov z jeho vlastného telefónneho čísla, z ktorého vyplýva, že v rozhodnom čase nebol kontaktovaný koordinátorom ani nikým iným ohľadom nástupu na konkrétnu pracovnú pozíciu. Na výpise boli vyznačené dva telefonické hovory uskutočnené 16. a 17.04.2014 z čísla agentúry čo potvrdilo tvrdenie žalovaného, že z agentúry ho kontaktovali až 16.04.2014 v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Priamo na pojednávaní právny zástupca žalobcu vykonal telefonický hovor na uvedené číslo z výpisu žalovaného telefónneho čísla a potvrdil, že ide o číslo pracovnej agentúry.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, respektíve žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by ním uplatnený nárok bol oprávnený. V pracovnej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo síce dohodnuté, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, avšak súd nemohol priznať nárok z takéhoto ustanovenia pracovnej zmluvy nakoľko nebolo vôbec preukázané, že by boli splnené iné povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z pracovného pomeru.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné či pracovný pomer vznikol ani spôsob jeho zániku, sporný bol len uplatnený nárok. Z dokazovania nebolo preukázané, že by zamestnávateľ riadne umožnil zamestnancovi - žalovanému vykonávať dohodnutú prácu a platil za ňu riadne mzdu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 07.04.2016. Žalovaný uviedol (z dokazovania nevyplynul opak), že zamestnávateľ sa mu po skončení zaškoľovania nijako neozval, nedal mu možnosť začať vykonávať dohodnutú prácu a ani mu neplatil žiadnu mzdu. Zamestnávateľ sa mu ozval až 16.04.2016 za účelom dohodnutia ukončenia pracovného pomeru. Dňa 17.04.2016 na predtlačenom tlačive dal zamestnávateľ podpísať žalovanému skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 17.04.2014 s tým, že v predtlačenom tlačive bolo ďalej uvedené, že v prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou, má byť toto podanie výpoveďou podľa § 61 Zákonníka práce. Dňa 24.04.2014 bolo žalovanému doručené vyjadrenie zamestnávateľa, že nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru dohodou a výpovedná doba teda začína plynúť 01.05.2014 a končí 31.05.2014. Ani po doručení tohto oznámenia však žalobcovi žiadnu prácu nepridelil, ani ho nijakým spôsobom nekontaktoval. Zamestnávateľ tak nesplnil jednu zo svojich základných povinností vyplývajúcich mu so Zákonníka práce, ktorá je zakotvená v § 47 ods. 1 Zákonníka práce, teda že je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Z uvedeného dôvodu súd musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko zamestnávateľovi nemohol vzniknúť nárok na priznanie žalovanej sumy z dôvodu nedodržania pracovnej zmluvy žalovaným, keďže žalovanému sám zamestnávateľ znemožnil svojou nečinnosťou vykonávať dohodnutú prácu a ani mu neplatil v zmysle pracovnej zmluvy dohodnutú mzdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku (28,50 eura) voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.