Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/115/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. K., N.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky: P. V., N.. X.X.XXXX, A. H. XX, K., zast. JUDr. Kováčovou Slávkou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 za účasti otca: W. K., N.. XX.X.XXXX, A. Y. X, Y. M. N. C. v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným súdu dňa 30.9.2011 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. B. zo sumy 2.000,- Sk na 150 Eur mesačne od 29.9.2011 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.

Otec sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 6.12.2011 navrhol zvýšiť výživné s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 27.11.2007.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2008.

V čase poslednej úpravy matka s dieťaťom bývala v podnájme za ktorý platili jej rodičia mesačne 9.000,- Sk. Od skončenia materskej dovolenky bola matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce Košice III, poberala sociálne dávky vo výške 2.100,- Sk mesačne a rodinné prídavky vo výške 540,- Sk mesačne. Iný príjem nemala. Iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok nevlastnila.

Mal. B. mala 5 rokov, navštevovala materskú školu za ktorú matka mesačne platila 1.000,- Sk.

Od septembra 2006 chodila na tanečnú, za ktorú platila 500,- Sk, následne 300,- Sk mesačne. V materskej škole navštevovala anglický jazyk a výtvarnú výchovu, pričom matka platila 200,- Sk a 100,- Sk mesačne. Mal. dieťa bolo evidované v alergologickej poradni, pričom za lieky a iné prípravky uhrádzala od 300,- Sk do 600,- Sk.

Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 4.12.2012.

Proti rozsudku podal otec odvolanie.

Krajský súd v Košiciach rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

V čase podania návrhu mal. B. navštevovala 4. ročník základnej školy. Výdavky mala matka nasledovné: ZRPŠ 20 Eur ročne, školské potreby a pomôcky 150 Eur polročne, výdavky na stravu 150 Eur mesačne, životná poistka pre dcéru 27 Eur mesačne. Okrem toho navštevovala turistický krúžok, základný poplatok 1 € na školský rok, avšak každý druhý týždeň platila 12 Eur za výlety, taktiež navštevovala krúžok malá kuchárka, kde platila 1 Eur ročne, pričom zakupovala potraviny na varenie. Maloletá potrebuje zo zdravotného hľadiska, nakoľko má nábeh na obezitu navštevovať plavecký krúžok 3 krát týždenne, pričom za jednu hodinu platí 8,50 Eur. Dieťa má problémy s imunitou, navštevuje alergickú poradňu, za čo uhradila 20 Eur mesačne. Vzhľadom na jej zdravotný stav musí chodiť k moru 550 Eur + vreckové, okrem toho maloletej platí mobil 10 Eur mesačne, internet 22 Eur mesačne, doučovanie z angličtiny, krúžok gitary, zakúpila jej gitaru za 180 Eur. V súčasnosti je mal. B. žiačkou 5. ročníka základnej školy. Výdavky sú obdobné.

Spolu s dieťaťom býva u mami, ktorá je dôchodkyňa, prispieva jej na nájom 200 Eur mesačne. Matka ďalej platí cestovné do práce a obedy v práci 3,60 Eur denne, havarijná poistka za auto 600 Eur ročne a zákonná poistka 250 Eur ročne, pevná linka 10 Eur mesačne, mobil 60-100 Eur mesačne. Matka je zamestnaná ako prevádzkarka s príjmom vo výške 900 Eur mesačne.

Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Matka k podanému návrhu pripojila aj listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa týkajúce sa nákupu školských potrieb, pomôcok, ošatenia, obuvi, zdravotnej starostlivosti, liekov. Otec bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove.

Otec uviedol, že s návrhom matky ani čo do výšky navrhovaného výživného vo výške 150 Eur mesačne od 29.9.2011 nesúhlasil. Od 29.10.2007 bol vo vyšetrovacej väzbe do 14.6.2011, ktorú vykonával M. K. P. M. W.. Oznámil to Úradu práce, soc. vecí a rodiny Prešov. Za uvedené obdobie neprispieval, nakoľko nemal príjem a vo väzbe nemohol pracovať. Keď po prepustení vyplatil matke od 16.3.2012 - 1.500 Eur. Následne prispieval na výživu sumou 66 Eur mesačne. V súčasnosti má dlh na výživnom asi 3-4 mesiace. Od 9.2.2015 bol opätovne vo väzbe a preto nemal prostriedky na platenie výživného, nakoľko bol nezamestnaný a nepoberal žiadne dávky ani dávky v hmotnej núdzi žiada, aby platil výživné v sume 66 Eur, pričom zvažuje podanie návrhu na zníženie výživného. Otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci väčšej hodnoty. O mal. B. sa zaujíma, pýtal sa na ňu matke, keď jej odovzdával peniaze. Matka ho neinformovala o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej aj keď to opakovane žiadal. Chcel maloletú navštíviť ale preto, že matka žije s Q. W. v jednej domácnosti na ulici H. XX, K., ktorý bol odsúdený na doživotie za vraždy a výpalníctvo sa neuskutočnilo, nakoľko si to neprial. Mal obavu o svoj život. Naposledy maloletú videl v roku 2012 v lete. Odvtedy s ňou nemal osobný kontakt, nakoľko matka nechcela. Kontaktovali sa len cez SMS správy. Matka chcel len peniaze. Cez svoju matku posiela maloletej na Vianoce, narodeniny, meniny a pod. balíky a finančnú hotovosť, pričom má o tom dôkazy.

Otec uviedol, že má ešte jednu dcéru W. M., N.. XX.X.XXXX. S ňou býva v spoločnej domácnosti a platí na ňu určené výživné 25,45 Eur mesačne. Matka podala návrh na zvýšenie výživného, pričom tento bol zamietnutý a to z dôvodu, že nie je možné zvýšiť výživné, nakoľko je otec nezamestnaný, nepoberá dávky a nepodniká. Suma 150 Eur je pre neho nereálna, je ochotný platiť 66 Eur mesačne. V čase od 14.6.2011 do 9.2.2015 nebol zamestnaný, pracoval len brigádnicky a stále platil výživné. Bol evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Prešov, potom ho vyradili v októbri 2011. Za celé štyri roky nemal prácu, nikto ho nechcel zamestnať, lebo sa voči nemu viedlo trestné stíhanie, ktoré pokračuje. Aktívne si hľadal prácu. V uvedenom čase býval s družkou J. M. matkou maloletej W. v jednej domácnosti. Spoločne uhrádzali náklady na domácnosť. Otec žiadne úspory nemá.

Otec požiadal o zníženie výživného.

Matka oznámila súdu, že maloletej platí za školu ZRPŠ 20 Eur ročne, za pomôcky 15 Eur mesačne, stravuje sa doma s čím má zvýšené výdavky na stravu. Maloletej platí životnú poistku spolu s úrazovým poistením vo výške 27 Eur mesačne. Maloletá potrebuje zo zdravotného hľadiska, nakoľko má nábeh na obezitu navštevovať plavecký krúžok 3x týždenne, za čo platí 20 Eur mesačne. Maloletá je alergička, preto navštevujú alergologickú poradňu, pričom ročne platí 40 Eur. Je potrebné s ňou chodiť k moru, za čo zaplatila 770 Eur a vreckové. Maloletej platí: mobil 20 Eur mesačne, internet 19 Eur mesačne, maloletá navštevuje doučovanie z angličtiny, za ktoré platí 56 Eur mesačne, mimoškolské aktivity a to korčuľovanie 24 Eur mesačne, fitnes 24 Eur mesačne. Matka platí maloletej permanentku na hokej 60 Eur na jednu sezónu. Maloletá dostáva vreckové 40 Eur mesačne, taktiež na drogériu platí 15 Eur mesačne, oblečenie 20 Eur mesačne.

Matka býva s maloletou u svojej matky, ktorá je dôchodkyňa a prispieva jej na nájom 250 Eur mesačne, havarijná poistka za auto 300 Eur ročne, zákonná poistka 250 Eur ročne, mobilný telefón 60 Eur mesačne. Matka je nezamestnaná a všetky výdavky hradí zo svojich úspor.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky G. B.. B..T..Y.. K. bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 4/2013 do 9/2013 bol vo výške 368 Eur netto a za obdobie 1/2014 do 3/2014 vo výške 381,51 Eur netto.

Z pripojeného oznámenia ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že matka poberá prídavok na dieťa od 1.7.2002 aktuálne v sume 23,52 Eur mesačne. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola naposledy od 19.11.2007 do 1.5.2008.

Z pripojeného oznámenia ÚPSVaR Prešov bolo zistené, že otca neevidujú na úrade ako poberateľa štátnych sociálnych dávok.

Matka rozpísala výdavky za rok 2014: ZRPŠ 20 Eur ročne, pomôcky do školy 150 Eur polročne, dcéra sa stravuje doma, výdavky na stravu, životná poistka pre dcéru 29 Eur mesačne, vreckové 100 Eur mimo ostatných výdavkov. Maloletá navštevuje turistický krúžok, základný poplatok 1 Eur na školský rok, každý druhý týždeň hradí 12 Eur. Maloletá zo zdravotného hľadiska, nakoľko má nábeh na obezitu navštevuje plavecký krúžok, v zime chodí korčuľovať na klzisko, pričom za korčuľovanie v zime hradí 40 Eur mesačne a 3x týždenne plaváreň 40 Eur mesačne. Počas letných prázdnin maloletá navštevovala aj denne kúpalisko vstupné 3 Eurá plus 10 Eur strava. Maloletá v lete 2014 bola na týždennom tábore Korzár v Tatrách, za čo matka zaplatila 160 Eur a 50 Eur vreckové, alergologická poradňa 20 Eur mesačne, výlet k moru 700 Eur a vreckové, mobil 20 Eur mesačne, internet 22 Eur mesačne, doučovanie z angličtiny 57 Eur mesačne, krúžok gitary, ktorú zakúpila v roku 2011 za 180 Eur a poplatok 30 Eur, permanentka na hokej na jednu sezónu pre dieťa 50 Eur a pre dospelého ako doprovod 60 Eur.

Matka prispievala svojej matke, u ktorej bývali na nájom 250 Eur mesačne, cestovné do práce 100 Eur aj obedy v práci, havarijná poistka za auto 600 Eur ročne, zákonná poistka 250 Eur ročne, pevná linka, telefón 10 Eur a mobil 60 Eur.

Matka uviedla, že od 1.8.2014 bola nezamestnaná do 14.12.2014, pričom od 15.12.2014 je zamestnaná.

Od 7.2.2015 je otec vo výkone trestu odňatia slobody.

Z oznámenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 3.3.2008 bolo zistené, že odsúdený W. K. sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od 7.2.2015. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený. Zrážky na výživné pre mal. B. K., N.. X.X.XXXX boli zasielané príjemcovi výživného Q.. V. H. - Exekútorský úrad Košice. Súčasne bol súdu doručený prehľad o pracovnej odmene menovaného a zrážok na výživné pre jednotlivé mesiace. Z pripojeného prehľadu o pracovnej odmene odsúdeného bolo zistené, že výška čistej pracovnej odmeny v mesiaci 10/2015 bola vo výške 15,10 Eur, za 11/2015 vo výške 101,13 Eur, za 12/2015 vo výške 58,93 Eur a za 1/2016 vo výške 84,73 Eur. Zrážky na výživnom za uvedené obdobie predstavovalo 160,25 Eur.

Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení a znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného, návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na zmenený počet vyživovacích povinností na strane otca, na nesplnený počet vyživovacích povinností na strane matky, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním

môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov v tom, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, na ktoré otec platí výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške. V rozhodnom období bol otec vo výkone väzby, resp. výkone trestu odňatia slobody, pričom jeho príjem závisí od pracovnej činnosti pokiaľ je vo výkone trestu pracovne zaradený. Z pracovnej odmeny otca ako odsúdeného sú vykonávané zrážky, ktoré sú zasielané exekútorovi Q.. V. H.. V určitom období bol otec nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, avšak brigádne pracoval. Aj keď je príjem otca minimálny, je súd toho názoru, že by mal prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou, ktorá bola naposledy určená a to vo výške 66 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu preto jeho návrhu na zníženie výživného nevyhovel. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky aj na mal. B. vzhľadom na jej vek, vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Matke vyživovacia povinnosť nepribudla. V súčasnosti je matka zamestnaná. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 66 Eur mesačne pre maloletú B. vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má aj iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. B.. Uvedené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletej ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb (v čase keď bol nezamestnaný) v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Nakoľko je v súčasnej dobe otec vo výkone trestu odňatia slobody je nemožné, aby sa mohol zamestnať, preto jeho príjem tvorí len pracovná odmena pokiaľ je vo výkone trestu pracovne zaradený. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. V zmysle ust. § 62, ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miera sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane, schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 66 Eur mesačne je primerané berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.

Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a citované zákonné ustanovenia preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko pri rozhodovaní o zvýšení výživného musí zohľadňovať aj majetkové pomery povinného. Súčasne zamietol návrh otca na zníženie výživného a to z dôvodu, že aj keď je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, vo výkone trestu je jeho povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.