Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/219/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky Mgr. R. L., bytom H. č. XXX, D. R., t.č. E. XXXX/XXX, D. R., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica proti odporcovi G. L., bytom H. č. XXX, D. R., právne zastúpenému JUDr. Annou Kubovičovou, Tatranská 300/8, Považská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. decembra 2014, č.k. -91 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. decembra 2014 č.k. -94, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové vlastníctvo manželov po rozvode tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal z hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 200 Eur a automatickú práčku v zostatkovej hodnote 100 Eur. Navrhovateľke uložil povinnosť prebrať v plnej výške zostatok úveru od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava zo zmluvy o stavebnom sporení číslo 0608876 5 02 vo výške 12.100,46 Eur s tým, že zostatok úveru je navrhovateľka povinná dosplácať. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal z hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote 1.200 Eur, nábytok v spálni v zostatkovej hodnote 1.000 Eur a chladničku v zostatkovej hodnote 300 Eur a z nehnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania rodinný dom súp. č. 267 postavený na parcele KN C 295/3 zapísaný na LV č. 1001 k. ú. Šebešťanová v hodnote 112.000 Eur. Odporcovi uložil povinnosť prebrať v plnej výške zostatok úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava z úverovej zmluvy číslo 306/1637/2005 vo výške 39.455,07 Eur s tým, že zostatok úveru je odporca povinný dosplácať. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 43.422,70 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení konštatoval, že po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Účastníci konania boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 28.3.2011, sp. zn. - 24, právoplatným 27.4.2011. Navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 15.8.2011, teda v trojročnej lehote, ktorú zákon poskytuje bývalým manželom na podanie návrhu na vyporiadanie BSM alebo uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V priebehu konania súd ustálil okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich cenu podľa zhodných tvrdení účastníkov konania ako aj znaleckého posudku a tieto rozdelili medzi účastníkov konania, pričom pri vypriadaní vychádzal z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké a nezohľadnil časť návrhu odporcu, aby mu navrhovateľka uhradila to, čo zo svojho titulom daru od svojho otca vynaložil na spoločný majetok. Obaja účastníci zhodne navrhli, aby súd rodinný dom súp. č. 267 k. ú. Šebešťanová prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, a v tomto smere navrhli, aby súd vykonal aj vyporiadanie hnuteľných vecí, teda tie veci, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome a to sedacia súprava, nábytok v spálni a chladnička boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcu a konferenčný stolík a automatická pračka, ktoré navrhovateľka odviezla zo spoločnej domácnosti a má ich vo svojej držbe, prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci a to automatickú pračku, ktorej zostatkovú hodnotu ku dňu zániku manželstva účastníci konania ustálili na sumu 100 Eur a konferenčný stolík, ktorého hodnotu ku dňu zániku manželstva účastníci konania ustálili na sumu 200 Eur. Do výlučného vlastníctva odporcu súd prikázal rodinný dom súp. č. 267 na parcele KNC 295/3, zapísaný na LV č. 1001 k. ú. Šebešťanová v celkovej hodnote 112.000 Eur a z hnuteľných veci patriacich do BSM do výlučného vlastníctva odporcu prikázal sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote ku dňu zániku manželstva 1200 Eur, nábytok v spálni v zostatkovej hodnote ku dnu zániku manželstva 1000 Eur a chladničku v zostatkovej hodnote ku dňu zániku manželstva 300 Eur. Spolu odporcovi súd prikázal nehnuteľné a hnuteľné veci v hodnote 114.500 Eur a navrhovateľke v hodnote 300 Eur. Predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorili aj pasíva, a to záväzky z úverovej zmluvy od Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava, ktorého výška ku dňu zániku manželstva bola 39.455,07 Eur a z úverovej zmluvy od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., Bratislava, ktorého výška ku dňu zániku manželstva bola 12.146 Eur. Účastníci konania sa na rozdelení záväzkov v priebehu konania dohodli podľa toho, ktorý z manželov úver po zániku manželstva spláca. Súd preto zaviazal navrhovateľku k povinnosti preberať v plnej výške zostatok úveru voči Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 12.100,46 Eur s tým, že zostatok úveru je povinná dosplácať a odporcu zaviazal k povinnosti prebrať v plnej výške zostatok úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava vo výške 39.455,07 Eur s tým, že rovnako ho zaviazal k povinnosti zostatok úveru dosplácať. Pokiaľ sa týka tvrdení odporcu o darovaní finančných prostriedkov jeho otcom výlučne jemu na stavbu rodinného domu, v tomto smere súd považoval tvrdenie odporcu za nepreukázané a účelové, s cieľom zvýšiť výplatu jeho podielu z BSM zo strany navrhovateľky. Je nesporné, že účastníci konania na stavbu rodinného domu použili finančné prostriedky získané z úverov od Prvej stavebnej sporiteľne a Štátneho fondu rozvoja bývania. Rodinný dom súp. č. 267 k. ú. Šebešťanová, ktorý je predmetom vyporiadania BSM účastníci konania začali stavať v roku 2006 a v tomto roku rodinný dom aj dostavali. Na začiatku stavby rodinného domu účastníci konania nemali naakumulované finančné prostriedky, okrem časti finančných prostriedkov na stavebnom sporení, ktoré mala uzatvorené navrhovateľka. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a súd nemá o tomto dôvod pochybovať, že účastníci konania realizovali stavbu rodinného domu súp. č. 267 za finančnej pomoci otca odporcu A. L.. Vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania Ing. Appela, ktorý určil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. 267 tak v roku 2006 ako aj ku dňu jeho oceňovania v roku 2014 na sumu 112.000 Eur a vzhľadom na osobné a majetkové pomery účastníkov konania v čase začatia realizácie a dokončenia stavby rodinného domu je nesporné, že zo svojho prímu a z úverov poskytnutých od Pravej stavebnej sporiteľne a ŠFRB nebolo možné dostavať rodinný dom do takého stavu ako bol v roku 2006, kedy začali rodinný dom obývať. Z výsluchu odporcu ako aj svedkov A. L., B.L., K. G. a D. E. jednoznačne vyplýva, že skutočne otec odporcu poskytoval účastníkom konania finančné prostriedky potrebné na dostavanie rodinného domu súp. č. 267. Súd však nemal za preukázané, že finančné prostriedky, ktoré otec odporcu poskytol na stavbu rodinného domu účastníkov konania daroval výlučne odporcovi a teda že tieto tvoria výlučný majetok odporcu, ktorý investoval do spoločného majetku manželov. Pri tejto svojej úvahe súd vychádzal z viacerých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 8.10.2013, doručenému súdu dňa 17.10.2013 tvrdil, že otec odporcu mu daroval 70.000 Sk ( 2323,57 Eur) a taktiež sumu 66.400 Eur ( 2.000000 Sk ) na celkové dokončenie domu a jeho zariadenia. Vo svojom vyjadrení zo dňa 4.12.2013 uvádzal, že jeho otec mu finančné prostriedky na stavbu rodinného domu požičal a to vo výške 59.815,44 Eur a dokonca tieto finančné prostriedky žiadal vrátiť s tým, že využil svoje právo a žiadal aj vrátiť dar a to pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený. Na poslednom pojednávaní odporca žiadal zohľadniť titulom daru od svojho otca sumu 28.071 Eur ako osobný dar od otca. Z uvedeného je zrejmé, že sám odporca na jednej strane tvrdil, že otec mu peniaze daroval, raz vo výške 66.400 Eur + 2323,57 Eur, potom vo výške najmenej 2 mil. Sk ( 66.400 Eur), neskôr vo výške 28.071 Eur, dokonca tvrdil, že otec mu peniaze požičal vo výške 59.815,44 Eur. Rozdielne sú aj výpovede samotného otca odporcu A. L., ktorý na jednej strane tvrdí, že peniaze na stavbu rodinného domu daroval výlučne odporcovi, rovnako aj finančné prostriedky na získanie stavebného sporenia, na druhej strane však uvádzal, že sľúbil obom ( teda navrhovateľke aj odporcovi ), že im

so stavbou rodinného domu pomôže, uvádzal že financovanie domu neriešil, jednoducho peniaze na stavbu rodinného domu dal. Z vyššie uvedeného teda súd prvého stupňa mal za to, že otec odporcu síce poskytol finančné prostriedky na stavbu rodinného domu, ich výšku však v priebehu konania nebolo možné ustáliť, pretože z listinných dôkazov, ktoré predložil odporca nebolo možné zistiť, na aký účel boli finančné prostriedky vybraté a použité a taktiež ani z vyjadrenia odporcu ani svedka A. L. a B.L. nemal súd za preukázané, akú konkrétnu sumu otec odporcu použil na stavbu rodinného domu účastníkov konania ako aj skutočnosť, vyplývajúcu z vyššie uvedeného odôvodnenia, že otec odporcu finančné prostriedky použité na stavbu rodinného domu daroval výlučne odporcovi. Ak by išlo o dar odporcovi v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka. V danom prípade pre posúdenie toho kto je obdarovaný, je rozhodujúci úmysel darcu, či vec chcel darovať len jednému z manželov alebo obidvom.

Z vykonaného dokazovania súd jednoznačne ustálil, že tvrdenia odporcu ako aj otca odporcu Róberta L. a svedkyne B. H. o darovaní finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu výlučne odporcovi sú účelové. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. súd zistil, že v čase, keď malo dôjsť k darovaniu finančných prostriedkov otcom odporcu na stavbu rodinného domu, účastníci konania žili usporiadaným spôsobom života, k vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo až koncom roku 2007. Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by v čase stavby rodinného domu otec odporcu uvažoval o darovaní finančných prostriedkov výlučne odporcovi, čo potvrdzuje aj samotná jeho výpoveď, keď uviedol, že sľúbil obom ( navrhovateľke a odporcovi ), že im pomôže so stavbou rodinného domu finančne a že financovanie domu neriešil, jednoducho peniaze na stavbu rodinného domu dal. Súd prvého stupňa mal za to, že v čase darovania finančných prostriedkov skutočne darca, teda otec odporcu nemal dôvod darovať finančné prostriedky na účely financovania stavby rodinného domu v akejkoľvek výške výlučne odporcovi, a určite v tom čase sa ani spôsobom akým finančné prostriedky poskytol, nezaoberal a túto skutočnosť neriešili ani samotní účastníci konania. Zo všetkých vyššie uvedených okolností vyplýva, že úmysel darcu jednoznačne nesmeroval k darovaniu finančných prostriedkov výlučne jednému z manželov ( v danom prípade odporcovi) ale obom. Pokiaľ ide o dar obidvom manželom za trvania manželstva, v danom prípade vo forme finančných prostriedkov na stavebné sporenie a stavbu rodinného domu, z kogentného ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom obidvom manželom sa nestávajú predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva ale podielového spoluvlastníctva, teda účastníci konania finančné prostriedky od otca odporcu nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Z uvedených dôvodov súd potom nezohľadnil finančné prostriedky darované otcom odporcu na stavebné sporenie a stavbu rodinného domu ako dar výlučne odporcovi a nezohľadnil ho pri určení výšky výplaty podielu navrhovateľky z majetku patriaceho do BSM. Spolu hodnota bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje sumu 114.800 Eur. Vychádzajúc z ustanovenia § 148 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka pripadá každému z účastníkov konania polovica z uvedenej hodnoty, t.j. 57 400 Eur. Pretože do výlučného vlastníctva navrhovateľky súd prikázal veci v hodnote 300 Eur a odporcovi v hodnote 114.500 Eur, musel zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľke z titulu vyporiadania jej podielu z BSM sumu 57.100 Eur ( 57.400 Eur - 300 Eur), od ktorej odpočítal polovicu zostatku úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania ( 1/2-ica zo sumy 39.455,07 Eur) vo výške 19.727,53 Eur ) a pripočítal polovicu zostatku úveru od prvej stavebnej sporiteľne ( 1/2-ica zo sumy 12.100,46 Eur ) vo výške 6.050,23 Eur. Spolu teda zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 43.422,70 Eur.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Súd tak rozhodol, pretože každému z účastníkov konania bola prikázaná polovica zo spoločného majetku, čo znamená, že nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu či neúspechu niektorého z účastníkov konania.

Súd prvého stupňa opravným uznesením č.k. -94 zo dňa 17.12.2014 opravil tretí výrok rozsudku, a to tak že správne znie: „Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje z hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote 1 200 Eur, nábytok v spálni v zostatkovej hodnote 1 000 Eur a chladničku v zostatkovej hodnote 300 Eur a z nehnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov konania rodinný dom súp. č. 267 postavený na parcele KN C 295/3 zapísaný na LV č. 1001 k. ú. Šebešťanová v hodnote 112.000 Eur.“ V ostatných častiach zostal hore citovaný rozsudok nezmenený.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca bude povinný navrhovateľku vyplatiť titulom rovnosti podielov sumou rovnajúcou sa polovice splateného úveru v PSS. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania urobil nesprávny záver, keď pri vyporiadaní BSM nezobral v úvahu svedecké výpovede svedka Róberta L. a B. H. a tieto označil ako účelové. Obaja svedkovia boli riadne poučení o následkoch krivej výpovede a vypovedali tak, ako sa veci odohrali v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov pri výstavbe rodinného domu. E. A. L. - otec odporcu jednoznačne prezentoval, že svojmu synovi -odporcovi, chcel kompenzovať to, že sa mu v čase detstva a dospievania málo venoval, uvedomoval si to a preto mu sľúbil toto vynahradiť tak, že mu postaví dom, už aj s ohľadom na to, že to bude na jeho pozemku, v blízkosti jeho rodinného domu, aby ho raz mohol dochovať, pochovať a poskytovať mu pomoc v starobe. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vety, ktorú svedok povedal, že ,,účastníkom pred začatím stavby povedal, že im pomôže so stavbou". To však neznamená, že túto financoval pre oboch, pretože o financiách tam vôbec nebola reč. Súd obdržal všetky výpisy z účtu otca, ktoré preukazovali, že otec skutočne vyberal prostriedky a tieto vždy dával len svojmu synovi. Nikdy nedával prostriedky navrhovateľke a táto ani nerealizovala žiadnu platbu z týchto prostriedkov pri výstavbe rodinného domu. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa Ilona H., ktorá v čase výstavby rodinného domu pracovala ako ekonómka vo firme pána L., st,, ich vzťah bol formálny, pracovný a preto nemala dôvod niečo tvrdiť účelovo, naopak, povedala pred súdom pravdu, čo potvrdil aj odporca, že prostriedky na výstavbu domu chodila z účtu A. L. vyberať alebo tieto vybral sám, nechal v pokladni firmy a v prípade jeho neprítomnosti vyplácala ona tieto prostriedky odporcovi. Potvrdila, že odporca keď potreboval peniaze na výplatu prác a materiálov, povedal otcovi a tento mu prostriedky buď odovzdal osobne, čo ona videla alebo jej to prikázal a ona sama veľa krát odovzdávala odporcovi hotovosť, ktorá sa pohybovala v tisícoch slovenských korún. Rovnako túto skutočnosť potvrdili aj ďalší svedkovia - G. a E., ktorí stavebné práce realizovali, teda že ich vždy vyplácal v hotovosti odporca, ktorý aj zabezpečoval dodávku materiálu. Sám svedok E. potvrdil, že otec odporcu dával odporcovi peniaze, čo bolo asi 2 - 3x, pričom odporca tieto peniaze odovzdal E. a G. za vykonané práce. Taktiež potvrdili, že s platbami nikdy problém nemali a všetku prácu za stavbu dostali zaplatenú. Taktiež potvrdil, že odporca nemal odkiaľ zobrať peniaze na stavbu, jedine to boli peniaze, ktoré mu poskytol otec. Keďže si svedkovia presné sumy nepamätali, navrhli súdu dopytom na zamestnávateľov a peňažné ústavy, ktoré poskytovali úver, zistiť reálne zárobkové pomery účastníkov, kde preukázali, že z poskytnutých prostriedkov a zarobených formou príjmu účastníkov, by nebolo možné pri použití všetkých týchto príjmov, bez akéhokoľvek odrátania súm na živobytie, postaviť dom, ktorý by mal hodnotu ustálenú znalcom bez zariadenia. Navrhovateľka za obdobie rokov 2005, 2006, kedy sa realizovala výstavba rodinného domu zarobila 56.591,- Sk, t.j. 19.139,31 Eur. Odporca zarobil 894.431,- Sk, t.j. 29.689,67 Eur. Navrhovateľka bola od 24. 4. 2006 na materskej dovolenke, vyplácala ju Sociálna poisťovňa a v októbri 2006 sa už účastníci sťahovali do domu. Materská od apríla 2006 do októbra 2006 bola cca 908 Eur. Ak by abstrahovali a zobrali čistú hodnotu úverov, ktoré boli účastníkom poskytnuté, ide o sumu 59.749,92 Eur, ich príjem spolu cca 49.736,98 Eur, bez odrátania akýchkoľvek nákladov na živobytie a ošatenie, získavame sumu 109.468,98 Eur. Účastníci však museli z niečoho existovať, mali dieťa, taktiež mali vysoký životný štandard, chodili na dovolenky, používali motorové vozidlá, žili počas výstavby v dome otca odporcu, kde platili elektriku, vodu, keďže navrhovateľka študovala aj náklady na zvýšenie je vzdelania a pod. Teda ak by sme ustálili, že minimálne polovicu zo zarobenej sumy použili na živobytie a druhú polovicu do domu, potom by rozdiel medzi znaleckou hodnotou 112.000 Eur a polovicou ich dosiahnutého príjmu a celým úverom 84.618,41 Eur predstavoval 27.381,59 Eur. Nechápe, prečo súd neuznal dôkazy, ktoré predložil o tom, že prostriedky na výstavbu domu poskytol odporcovi jeho otec. Preukázal, že otec odporcu skutočne týmto spôsobom poskytol sumu svojmu synovi na výstavbu domu vo výške 59.815,44 Eur. Taktiež potvrdil, že účastníkom poskytol svojich 70.000,- Sk na to, aby vôbec mohli dostať úver z PSS. Otec odporcu jednoznačne poskytol svojmu synovi celkovú sumu cca 2.000.000,- Sk. Žiaľ, súd túto skutočnosť nezohľadnil a vysvetlil si ju tak, že to bol dar pre oboch, čo je v príkrom rozpore s výrokovou časťou rozsudku, pretože na jednej strane tvrdí, že to bol dar pre oboch rovným dielom, ale vyporiadava BSM, čo účastníci však nemohli nadobudnúť do BSM. Otec odporcu niekoľko krát zdôraznil, že prostriedky daroval výlučne svojmu synovi a tieto mali byť zohľadnené v prospech odporcu pri vyporiadaní BSM, pretože on tieto prostriedky skutočne vložil do výstavby domu v zmysle vôle otca, ktorý ich na tento účel poskytol. Z toho dôvodu sa javí ako nespravodlivé, že už z peňazí, ktoré otec daroval synovi, má byť vyplácaná navrhovateľka sumou, ktorú súd vypočítal po zohľadnení záväzkov v sume 43.422,70 Eur. Aj keď si účastníci zobrali úvery v hodnotách napr. ŠFRB vo výške 33.193,92 Eur, jemu zostáva splatiť suma 39.455,07 Eur, vrátane úrokov a rôznych poplatkov. V tejto súvislosti navrhoval vyplatenie úveru, ktorý navrhovateľka splácala

v PSS s tým, že bol ochotný jej vyplatiť polovicu už zo zaplatenej sumy, nezaťažovať súd a vec uzavrieť mimosúdne. S týmto návrhom však navrhovateľka nesúhlasila. Taktiež zastáva názor, že súd nesprávne ustálil aj hodnotu BSM manželov, keď túto uviedol vo výške 114.800 Eur, nakoľko od pozitívnej hodnoty mali byť odrátané ešte záväzky účastníkov. Ako už uviedol, nepopiera, že navrhovateľka splácala úver v PSS, preto je ochotný polovicu tejto sumy titulom vyrovnania podielov navrhovateľke vyplatiť, čo by bolo riešenie, ktoré by bolo voči účastníkom spravodlivé. Poukázal pritom na ustanovenie § 150 druhá veta Obč. zák.. Taktiež žiadal, aby sa zohľadnila miera, akou sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie vecí patriacich do BSM. Teda ak súd tvrdí, že sa jedná o podielové spoluvlastníctvo, nemohol by rozhodovať o vyporiadaní BSM, ale o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Má za to, že súd sa so všetkými týmito otázkami nevysporiadal. Tvrdenia svedkov, ktoré potvrdzovali odovzdávanie peňažných prostriedkov otcom odporcu súd pri svojom rozhodovaní vôbec nebral v úvahu. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že zásadne sa nestotožňuje s dôvodmi uvádzanými v podanom odvolaní a namieta skutočnosti, ktoré odporca v písomnom odvolaní uvádza. Je nepochybné, že do BSM patria hnuteľné veci, ktoré boli ustálené počas dokazovania pred súdom I. stupňa, ktorých hodnota bola oboma účastníkmi určená, odsúhlasená a nenamietaná. Okrem hnuteľných vecí je preukázané, že účastníci nadobudli nehnuteľnosť - rodinný dom s prísl. a do BSM patria pasíva, ktoré taktiež boli preukázané a ničím neboli spochybnené, resp. ich výška. Je potrebné poukázať na výsledky dokazovania, z ktorých je jednoznačné, že rodinný dom postavili za trvania manželstva obaja účastníci konania. Z výsluchov samotných účastníkov a tiež svedkov, ktorých navrhol vypočuť odporca a to K. G. a D. E., vyplývalo že účastníci v záujme ušetrenia finančných prostriedkov a zníženia nákladov na výstavbu domu, realizovali výstavbu výlučne svojpomocne a najmä prostredníctvom týchto dvoch stavebných pracovníkov, ktorých aj vyplácali v hotovosti a ktorí v zmysle ich výpovede potvrdili, že iba časť prác bolo fakturovaných, že materiál zakupoval odporca, časť materiálu - obklad kupovala rodina navrhovateľky, avšak konkrétne neuviedli o aké sumy sa pri vyplácaní za prácu jednalo a žiadnym spôsobom nepotvrdili, neuviedli výšku investícií do rodinného domu a ani výšku odmeny za ktorú rodinný dom postavili. Jediným objektívnym svedectvom u týchto svedkov bolo potvrdenie skutočnosti o úspore pri stavbe rodinného domu a taktiež potvrdili, že výplaty za práce neboli uhrádzané im do rúk inou osobou ako odporcom. Výsluchom otca odporcu p. A. L. bolo preukázané, že tento obom účastníkom poskytol sumu 70 OOO,- Sk, nešlo o pôžičku a uvedenú sumu ,,im jednoducho dal" s tým, že pripustil, že možno časť sumy, ako tvrdila navrhovateľka l.593,31 Eur bola použitá na stavebné sporenie a časť mohla byť použitá na iné účely, ale o to sa viac nezaujímal. Sám tento svedok neuviedol presnú výšku finančných prostriedkov, ktoré mal synovi dať, iba odhadom uviedol, že išlo asi o 2. 500 OOO,- Sk. Z listinných dôkazov - výpisov z banky nebolo absolútne možné špecifikovať pri jednotlivých výberoch, kto finančné prostriedky z účtu vybral, ale najmä na aké účely boli tieto prostriedky použité. Domnieva sa, že aj keby svedok poskytoval peniaze synovi, tieto finančné prostriedky neboli použité na stavbu domu, dokonca sa domnieva, že tieto peniaze odporca má a v súčasnej dobe z nich bude vyplácať navrhovateľku. Rodinný dom účastníci konania postavili z dvoch úverov, taktiež pracovali a finančné prostriedky, ktoré zarobili postupne vnášali do potrieb financovania stavby. Svedok - otec odporcu sám inicioval, aby si účastníci postavili dom a taktiež súčasťou jeho sľubu, že im bude pomáhať finančne pri stavbe, bola skutočnosť, že sa im staral o potreby súvisiace s maloletou Terezou, zakupoval jej oblečenie, pomáhal im so stravou, pomáhal im s neplánovanými nákladmi na dovolenku, príp. tiež na ich potreby súvisiace s oblečením a bežnými životnými situáciami. Sám svedok prejavil spokojnosť, keď účastníci požiadali o výstavbu živnostníkov E. a G., pretože uviedol, že veľa peňazí účastníci ušetria, že je dobré, že nie sú platcami N. a rozhodne účastníci vedeli, že rodinný dom, keby stavali na objednávku firmy, by sa predražil aj o jednu polovicu. Je potrebné uviesť, že aj rodičia navrhovateľky a samotná navrhovateľka vniesla do manželstva finančné prostriedky. Aj rodičia navrhovateľky finančne pomáhali so stavbou, ale navrhovateľka tieto okolnosti nepreukazovala, nakoľko uvedené investície a finančné prostriedky jej rodičia poskytovali obom. Taktiež poukázala na správne vyhodnotené dôkazy a to najmä v tom smere, že odporca namieta možnosť postavenia domu len z finančných prostriedkov účastníkov a úverov, pretože v roku 2005 a 2006, kedy bola realizovaná stavba, účastníci mali spolu zarobiť 19.139,3 l Eur a 29.689,67 Eur a od 24.4.2006 bola navrhovateľka na MD. Je potrebné uviesť, že v čase jej nástupu na MD, rodinný dom bol takmer dokončený a teda nebolo potrebné už zabezpečovať finančné prostriedky súvisiace s touto investíciou a postačoval príjem odporcu s tým, ako už uviedla, že odporcov otec, keďže mal radosť, že sa mu narodí vnučka, podstatnú časť nákladov na výbavičku, na potreby súvisiace so starostlivosťou o maloletú uhrádzal za účastníkov, resp. im na tieto potreby peniaze dával, tak isto ako aj rodičia navrhovateľky. Odporca nenamietal v konaní znalecké dokazovanie a s hodnotou nehnuteľnosti určenou znalcom súhlasil. Odporca v konaní pred súdom I. stupňa nepredložil žiadne relevantné dôkazy o investíciách

výlučne z jeho prostriedkov do spoločnej veci, ich rodinného domu. Odporca nepreukázal, že finančné prostriedky od svojho otca obdržal, v akej výške, v akom čase, ale najmä, že takéto finančné prostriedky boli vložené do rodinného domu. Z toho dôvodu nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v odvolaní, tieto sú účelové, nepravdivé. Bola to práve ona, ku ktorej mal otec odporcu dôveru, vedel, že je aktívnejšia a schopnejšia sa o stavbu postarať a tiež sa vedela zodpovednejšie správať v manželstve a vo vzťahu. Súd I. stupňa vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli účastníci konania, zabezpečil dôkazy tak, ako ich navrhli zabezpečiť účastníci konania a následne po ukončení dokazovania súd vo veci spravodlivo rozhodol. Má za to, že vychádzajúc z listinných dôkazov a najmä z vyhodnotenia výsluchov účastníkov a svedkov, súd rozhodol zákonne a správne. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 43.422,70 Eur.

Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako presvedčivým, plne vyčerpávajúcim a dávajúcim odpovede i na námietky odporcu vznesené v jeho odvolaní, využijúc postup podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov a tieto preto duplicitne opakovať nebude.

Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje skutočnosť, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa v priebehu konania správne ustálil okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich cenu podľa zhodných tvrdení účastníkov konania ako aj znaleckého posudku a tieto rozdelili medzi účastníkov konania, pričom pri vypriadaní správne vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a správne nezohľadnil časť návrhu odporcu, aby mu navrhovateľka uhradila to, čo zo svojho titulom daru od svojho otca vynaložil na spoločný majetok.

Obaja účastníci zhodne navrhli, aby súd rodinný dom súp. č. 267 k. ú. Šebešťanová prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, a v tomto smere navrhli, aby súd vykonal aj vyporiadanie hnuteľných vecí, teda tie veci, ktoré sa nachádzajú v rodinnom dome a to sedacia súprava, nábytok v spálni a chladnička boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcu a konferenčný stolík a automatická pračka, ktoré navrhovateľka odviezla zo spoločnej domácnosti a má ich vo svojej držbe, prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky.

Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti súd prvého stupňa potom správne do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci a to automatickú pračku, ktorej zostatkovú hodnotu ku dňu zániku manželstva účastníci konania ustálili na sumu 100 Eur a konferenčný stolík, ktorého hodnotu ku dňu zániku manželstva účastníci konania ustálili na sumu 200 Eur. Do výlučného vlastníctva odporcu súd prvého stupňa správne prikázal rodinný dom súp. č. 267 na parcele KNC 295/3, zapísaný na LV č. 1001 k. ú. Šebešťanová v celkovej hodnote 112.000 Eur a z hnuteľných veci patriacich do BSM do výlučného vlastníctva odporcu prikázal sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote ku dňu zániku manželstva 1.200 Eur, nábytok v spálni v zostatkovej hodnote ku dnu zániku manželstva 1.000 Eur a chladničku v zostatkovej hodnote ku dňu zániku manželstva 300 Eur. Spolu odporcovi prikázal nehnuteľné a hnuteľné veci v hodnote 114.500 Eur a navrhovateľke v hodnote 300 Eur.

Predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorili aj pasíva, a to záväzky z úverovej zmluvy od Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava, ktorého výška ku dňu zániku manželstva bola 39.455,07 Eur a z úverovej zmluvy od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., Bratislava, ktorého výška ku dňu zániku manželstva bola 12.146 Eur. Účastníci konania sa na rozdelení záväzkov v priebehu konania dohodli podľa toho, ktorý z manželov úver po zániku manželstva spláca, preto súd prvého stupňa správne zaviazal navrhovateľku k povinnosti preberať v plnej výške zostatok úveru voči Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 12.100,46 Eur s tým, že zostatok úveru je povinná dosplácať a odporcu

zaviazal k povinnosti prebrať v plnej výške zostatok úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava vo výške 39.455,07 Eur s tým, že rovnako ho zaviazal k povinnosti zostatok úveru dosplácať.

Čo sa týka tvrdení odporcu o darovaní finančných prostriedkov jeho otcom výlučne jemu na stavbu rodinného domu, v tomto smere aj odvolací súd považoval tvrdenie odporcu za nepreukázané a účelové, s cieľom zvýšiť výplatu jeho podielu z BSM zo strany navrhovateľky.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Táto hodnotiaca zásada ( v zmysle § 132 O.s.p.) je potom doplnená ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., v tom, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.

V danej veci teda zaťažovalo odporcu dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že finančné prostriedky, ktoré otec odporcu poskytol na stavbu rodinného domu účastníkov konania daroval výlučne odporcovi a teda že tieto tvoria výlučný majetok odporcu, ktorý investoval do spoločného majetku manželov.

Odporca toto tvrdenie však v konaní nepreukázal a toto tvrdenie nebolo preukázané ani vykonaným dokazovaním.

Odvolací súd mal v prejednávanej veci zhodne so súdom prvého stupňa za nesporné, že účastníci konania na stavbu rodinného domu použili finančné prostriedky získané z úverov od Prvej stavebnej sporiteľne a Štátneho fondu rozvoja bývania. Rodinný dom súp. č. 267 k. ú. Šebešťanová, ktorý je predmetom vyporiadania BSM účastníci konania začali stavať v roku 2006 a v tomto roku rodinný dom aj dostavali. Na začiatku stavby rodinného domu účastníci konania nemali naakumulované finančné prostriedky, okrem časti finančných prostriedkov na stavebnom sporení, ktoré mala uzatvorené navrhovateľka. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a ani odvolací súd nemá o tomto dôvod pochybovať, že účastníci konania realizovali stavbu rodinného domu súp. č. 267 za finančnej pomoci otca odporcu A. L.. Z výsluchu odporcu aj ako aj svedkov A. L., B. H., K. G. a D. E. aj podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že skutočne otec odporcu poskytoval účastníkom konania finančné prostriedky potrebné na dostavanie rodinného domu súp. č. 267. Odvolací súd však zhodne so súdom prvého stupňa nemal za preukázané, že finančné prostriedky, ktoré otec odporcu poskytol na stavbu rodinného domu účastníkov konania daroval výlučne odporcovi a teda že tieto tvoria výlučný majetok odporcu, ktorý investoval do spoločného majetku manželov. Pri tejto svojej úvahe súd prvého stupňa správne vychádzal zo skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 8.10.2013, doručenému súdu dňa 17.10.2013 tvrdil, že otec odporcu mu daroval 70.000 Sk ( 2323,57 Eur) a taktiež sumu 66.400 Eur ( 2.000000 Sk ) na celkové dokončenie domu a jeho zariadenia. Vo svojom vyjadrení zo dňa 4.12.2013 uvádzal, že jeho otec mu finančné prostriedky na stavbu rodinného domu požičal a to vo výške 59.815,44 Eur a dokonca tieto finančné prostriedky žiadal vrátiť s tým, že využil svoje právo a žiadal aj vrátiť dar a to pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený. Na poslednom pojednávaní odporca žiadal zohľadniť titulom daru

od svojho otca sumu 28.071 Eur ako osobný dar od otca. Z uvedeného je zrejmé, že sám odporca na jednej strane tvrdil, že otec mu peniaze daroval, raz vo výške 66.400 Eur + 2323,57 Eur, potom vo výške najmenej 2 mil. Sk ( 66.400 Eur), neskôr vo výške 28.071 Eur, dokonca tvrdil, že otec mu peniaze požičal vo výške 59.815,44 Eur. Rovnako rozdielne sú aj výpovede samotného otca odporcu A. L., ktorý na jednej strane tvrdí, že peniaze na stavbu rodinného domu daroval výlučne odporcovi, rovnako aj finančné prostriedky na získanie stavebného sporenia, na druhej strane však uvádzal, že sľúbil obom ( teda navrhovateľke aj odporcovi ), že im so stavbou rodinného domu pomôže, uvádzal že financovanie domu neriešil, jednoducho peniaze na stavbu rodinného domu dal.

Z vyššie uvedeného teda mal i odvolací súd za to, že otec odporcu síce poskytol finančné prostriedky na stavbu rodinného domu, ich výšku však v priebehu konania nebolo možné ustáliť, pretože z listinných dôkazov, ktoré predložil odporca nebolo možné zistiť, na aký účel boli finančné prostriedky vybraté a použité a taktiež ani z vyjadrenia odporcu ani svedka A. L. a B. H. nemal ani odvolací súd za preukázané, akú konkrétnu sumu otec odporcu použil na stavbu rodinného domu účastníkov konania ako aj skutočnosť, vyplývajúcu z vyššie uvedeného odôvodnenia, že otec odporcu finančné prostriedky použité na stavbu rodinného domu daroval výlučne odporcovi. Z takto vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa správne ustálil, že tvrdenia odporcu ako aj otca odporcu A. L. a svedkyne B. Škultétyovej o darovaní finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu výlučne odporcovi sú účelové, pričom ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by v čase stavby rodinného domu otec odporcu uvažoval o darovaní finančných prostriedkov výlučne odporcovi, čo potvrdzuje aj samotná jeho výpoveď, keď uviedol, že sľúbil obom ( navrhovateľke a odporcovi ), že im pomôže so stavbou rodinného domu finančne a že financovanie domu neriešil, jednoducho peniaze na stavbu rodinného domu dal. Aj odvolací súd mal za to, že v čase darovania finančných prostriedkov skutočne darca, teda otec odporcu nemal dôvod darovať finančné prostriedky na účely financovania stavby rodinného domu v akejkoľvek výške výlučne odporcovi, a určite v tom čase sa ani spôsobom akým finančné prostriedky poskytol, nezaoberal a túto skutočnosť neriešili ani samotní účastníci konania. Zo všetkých vyššie uvedených okolností aj podľa odvolacieho súdu vyplýva, že úmysel darcu jednoznačne nesmeroval k darovaniu finančných prostriedkov výlučne jednému z manželov ( v danom prípade odporcovi) ale obom.

Z uvedených dôvodov potom súd prvého stupňa správne nezohľadnil finančné prostriedky darované otcom odporcu na stavebné sporenie a stavbu rodinného domu ako dar výlučne odporcovi a správne ho nezohľadnil pri určení výšky výplaty podielu navrhovateľky z majetku patriaceho do BSM.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako i s poukazom na citované zákonné ustanovenia, keďže odporca svoje tvrdenia nepreukázal, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, že navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu patrí suma 43.422,70 Eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky odporcu uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené, a preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto si ju neuplatnila.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .