Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/42/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: W. T., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX U., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s .r. o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101967886/2021 zo dňa 18.10.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101967886/2021 zo dňa 18.10.2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 16.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) elektronicky toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101967886/2021 zo dňa 18.10.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101096907/2021 zo dňa 24.06.2021, ktorým podľa ustanovenia . o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1249,50 eur za správny delikt podľa vo výške 68 433,10 eur, a to za uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

2. Žalobca v bode III. žaloby zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že voči žalobcovi sa vedie viacero konaní o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za rôzne zdaňovacie obdobia, v zmysle ktorých vydal žalovaný rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi uložené pokuty v celkovej výške 6986,21 eur. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že nedisponuje žiadnym majetkom ani finančnými prostriedkami, ktorými by mohol tieto čiastky uhradiť, preto je podľa názoru žalobcu úhrada predmetnej sumy (pokuty vo výške 1249,50 eur) likvidačná. Žalobca má ďalej za to, že nespáchal žiadny správny delikt, nakoľko, ako uvádza, svoju podnikateľskú činnosť od počiatku vykonával v súlade so zákonom, striktne dodržiaval všeobecne záväzné predpisy. Pokiaľ by mal žalobca uhradiť predmetnú sumu, musel by si vziať úver, ktorý by zrejme nedokázal splácať. Z uvedených dôvodov žalobca požiadal správny súd, v záujme predísť vzniku hroziacej závažnej ujmy, aby rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

3. K závažnej ujme žalobca uviedol, že má za to, že osvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy z dôvodu neschopnosti platiť svoje záväzky. V prípade, ak by správny súd nevyhovel žalobe a nezrušil napadnuté rozhodnutie, bude žalobca povinný túto čiastku uhradiť, a tak na strane žalovaného nehrozí žiadna ujma.

4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním č. 101885123/2022 zo dňa 01.07.2022, správnemu súdu doručeným elektronicky toho istého dňa. Žalovaný zastáva názor, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho tvrdenie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na to, že úhrnnú suma pokút uložených žalobcovi žalovaným v rámci daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie, žalovaný uvádza, že takéto dôvody sú pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe irelevantné. Daňový subjekt bol podnikateľským subjektom a aj platiteľom dane z pridanej hodnoty a teda v rámci svojej podnikateľskej činnosti bol povinný dodržiavať zákonné ustanovenia a aj riadne platiť dane, je to reálna súčasť podnikania, ktorá nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Každý podnikateľský subjekt (žalobca nevynímajúc), si je plne sám zodpovedný za svoje hospodárenie a svoju finančnú situáciu. Žalovaný ďalej uvádza, že finančná situácia žalobcu nemôže byť riešená na úkor štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a ostatných daňových poplatníkov a nemôže byť ani podkladom pre poskytnutie úľav spočívajúcich v obmedzení ich povinnosti riadne a včas odvádzať dane. Žalovaný dal do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -54, zo dňa 15.04.2021, zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885875/2020 zo dňa 02.12.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101417052/2020 zo dňa 09.09.2020 o vyrubení rozdielu dane v sume 5736,71 eura. Zároveň poukázal na uznesenia tunajšieho súdu č. k. -49, zo dňa 28.04.2022 a č. k. -50, zo dňa 28.04.2022, ktorými zamietol žalobcovi odklad vykonateľnosti v obdobných veciach za iné zdaňovacie obdobia.

5. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v konečnom dôsledku, ak by súd nevyhovel žalobe žalobcu, bude žalobca povinný pokutu uhradiť, a tak na strane žalovaného nehrozí žiadna ujma, žalovaný uviedol, že žalobca podaním návrhu o odkladný účinok správnej žaloby žiada o bezúročné odloženie jej úhrady o ďalšie dlhé obdobie, a to na úkor štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Žalovaný zastáva názor, že právnu ochranu môže požívať len poctivé podnikanie a dodržiavanie zákonných ustanovení, v posudzovanom prípade ustanovení zákona o DPH. Žalobca za zdaňovacie obdobie február 2017 v rozpore so zákonom odviedol daň v nižšej sume ako mal, a tým konal v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky. Verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Vzhľadom na uvedené, žalovaný videl v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom Slovenskej republiky a preto vo svojom vyjadrení správnemu súdu navrhol, aby žalobcom podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a uznesením ho zamietol.

6. Žalovaný prípisom č. k. 101885908/2022 zo dňa 01.07.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2022, predložil administratívny spis spolu so spisom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vedie v predmetnej právnej veci.

7. Podľa ustanovenia podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna

a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

9. Podľa ustanovenia nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

10. Podľa ustanovenia , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s ustanovením . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ustanovenia je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

12. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174, zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého: „... osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa

posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, ktorú však bližšie neodôvodnil a nešpecifikoval. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil správnemu súdu ani žiadne doklady. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu súdom a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však žalobca súdu nepreukázal. Samotná výška vyrubenej pokuty žalovaným sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia vyrubenej pokuty a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil.

16. Záverom správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: -174, zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „... Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

17. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, vôbec sa nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd v súlade s ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2

písm. e) ).