Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-707-2015.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/707/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľa: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. B. XX, XXX XX X., proti odporcovi: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/X, XXX XX B., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku z n i ž u j e výživné, ktoré je povinný platiť navrhovateľ odporcovi, určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 44P/87/2012-97 zo dňa 03.05.2013 zo sumy 160 € mesačne na sumu 120 € mesačne, zročné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 01.12.2015 sa navrhovateľ domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na odporcu, určenej rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 44P 87/2012-97 zo dňa 03.05.2013, ktorým bola schválená medzi navrhovateľom a matkou odporcu Q. D. dohoda o platení výživného vo výške 160 € mesačne na sumu 100 €. Odporca nadobudol plnoletosť. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.06.2015 so zamestnávateľom spoločnosťou X.. uzatvoril podľa § 60 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2015. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola strata zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, preukázaná na základe lekárskeho posudku zo dňa 15.06.2015 a zamestnávateľ v danom čase nedisponoval iným vhodným voľným pracovným miestom pre navrhovateľa. Následne uzavrel navrhovateľ pracovnú zmluvu so spoločnosťou X.. so skúšobnou dobou na tri mesiace. Dňa 24.09.2015 bolo navrhovateľovi písomne oznámené ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 30.09.2015. Navrhovateľ bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od 01.10.2015. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.p. 12876/2015-TT-DvN zo dňa 23.10.2015 mal navrhovateľ od 01.10.2015 po dobu šiestich mesiacov nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu v sume 18,0436 € denne, čo predstavuje cca 541 € mesačne. Navrhovateľ sa nie vlastnou vinou ale z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, stal nezamestnaným a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach naďalej platiť výživné vo výške 160 €. Výrazne sa zmenili jeho zárobkové pomery oproti tým, ktoré existovali v čase schválenia rodičovskej dohody. Dávka v nezamestnanosti predstavuje cca 541 € mesačne. Okrem dávky v nezamestnanosti iný príjem nemá.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu so znížením vyživovacej povinnosti navrhovateľa nesúhlasil z dôvodu, že po znížení výživného by to pre neho ako študenta na strednej škole a osobu, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť bolo nedostačujúce, nakoľko od doby, čo nastúpil na strednú školu a rád by pokračoval v štúdiu na vysokej škole, sa mu zvýšili finančné nároky. Ako študent v odbore grafik digitálnych médií potrebuje ako pomôcku notebook a potrebné programy a internetové pripojenie.
Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, svedkyne Q. D., listinnými dôkazmi založenými do spisu, predovšetkým Potvrdením o návšteve SOŠ polygrafickej odporcu v školskom roku 2015/2016 z 19.02.2016 (č.l. 33); Pracovnou zmluvou navrhovateľa so zamestnávateľom I. so vznikom pracovného pomeru 01.02.2016 a mesačnou mzdou 405 € brutto (č.l. 34-39); Lekárskym nálezom navrhovateľa vystaveným Ortopedickou ambulanciou z 05.06.2015 (č.l. 43); Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 23.10.2015 o nároku navrhovateľa na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu od 01.10.2015 na obdobie 6 mesiacov (č.l. 4-6); Oznámením o zaradení navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie z 08.10.2015 (č.l. 7); Skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zamestnávateľom X. ku dňu 30.09.2015 (č.l. 8); Dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2015 v X. podľa § 60 ZP zo zdravotného dôvodu (č.l. 9); oboznámil sa s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 44P 87/2012 z 03.05.2013 a obsahom spisu sp.zn. 44P/87/2012 a ostatným na vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 44P 87/2012 súd zistil, že v čase podania návrhu na zvýšenie výživného na v tom čase maloletého zastúpeného matkou dňa 30.11.2012, bol navrhovateľ zamestnaný, jeho priemerný čistý príjem u X. Q., s.r.o. za obdobie od 09/2011 do 03/2013 predstavoval 708,84 €. Počas trvania pracovného pomeru u X. Q., s.r.o. mu bol na základe súhlasu Mesta Trnava z 22.07.2011 prenajatý dvojizbový byt od 15.08.2011 do 31.07.2014 za cenu nájmu 168,39 € podľa opatrenia ministerstva financií SR z 23.04.2008 č. XX/R/XXXX o regulácií cien nájmu bytov a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 71,82 €, t.j. spolu 240,21 €.
Navrhovateľ vo výsluchu účastníka konania uviedol, že v roku 2013 začali jeho zdravotné problémy. V roku 2014 bol dlhodobo práceneschopný a vzhľadom na zdravotný posudok bol s ním rozviazaný pracovný pomer dňa 22.06.2015, nakoľko pôvodný zamestnávateľ nemal pre neho iné vhodné zamestnanie. U navrhovateľa sa jedná o nábeh na artritídu a od roku 2015 užíva lieky, na ktoré dopláca mesačne 30-40 €. U spoločnosti X., s.r.o. bol s ním rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe. Od októbra 2015 bol evidovaný na Úrade práce a bola mu priznaná dávka v nezamestnanosti na obdobie 6 mesiacov v sume 540 €. V roku 2014 počas dlhodobej práceneschopnosti poberal nemocenské dávky v sume do 500 €, čo spôsobilo, že nemal finančné prostriedky na platenie výživného, čo sa snažil vždy doplatiť. Od februára 2016 je zamestnaný v spoločnosti I., s.r.o. v B. ako skladník na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiacov a s mesačným príjmom 405 € brutto. Počas trvania evidencie na úrade práce si hľadal zamestnanie aj sám, nielen cez úrad práce. Navrhovateľ má trvalý pobyt v Piešťanoch a do práce do Bratislavy dochádza denne, čo predstavuje mesačné náklady na cestovné cca 80 € mesačne. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je v invalidnom dôchodku s príjmom dávok cca 360 € mesačne. Nakoľko prenájom bytu bol drahší ako zakúpenie bytu na hypotekárny úver so splátkami 234 € mesačne, spolu s partnerkou si kúpili jednoizbový byt o rozlohe 35m2. Okrem toho si vzali aj spotrebný úver s výškou splátok 168 € po dobu 7 rokov. Okrem splátok úveru, náklady na byt predstavujú mesačne 105 €. Pri spočítaní spoločného príjmu a odpočte nákladov, podľa vyjadrenia navrhovateľa je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť titulom výživného maximálne 120 €.
Odporca ako účastník konania vo výsluchu uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s matkou, babkou a sestrou v trojizbovom byte. Stará mama je na starobnom dôchodku. Náklady na bývanie hradia spoločne mama s babkou približne v sume 300 € mesačne. Byt je vo vlastníctve babky. Odporca je študentom 4. ročníka Strednej odbornej školy polygrafickej s maturitou. V školskom roku 2015/2016 končí SOŠ a má záujem študovať na vysokej škole technického smeru. So štúdiom na strednej škole nie sú spojené povinné platby, jedná sa o štátnu školu. Náklady odporcu sú predovšetkým na cestovné 13 € mesačne, internetové pripojenie 18 € mesačne, stravovanie v škole cca 30 € mesačne. Odporca je zdravý, okrem problémov so zrakom iné zdravotné problémy, ktoré by vyžadovali zvýšené náklady nemá. Cez letné prázdniny pracoval brigádne nakoľko chcel získať vodičské oprávnenie. Peniaze z brigády použil na kurz v autoškole. Skúšky neabsolvoval. Hrubá mzda matky za január 2016 predstavovala sumu 610 € a v čistom 497,74 €. Matka poberá aj daňový bonus na dve deti vo výške 42,82 €. Sestra má 6 rokov, na jej výživu prispieva jej otec, s ktorým ale nežijú v spoločnej domácnosti.
Svedkyňa Q. D., matka odporcu, vo výsluchu uviedla, že jej priemerný príjem je 590 € mesačne a žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej starobný dôchodok je do 500 €. Náklady spojené s užívaním bytu, služby a platby do fondu sú vo výške 320 € mesačne a ďalšie náklady na elektrinu a plyn. Svedkyňa
matke prispieva sumou 150 € mesačne. Stravujú sa samostatne svedkyňa s deťmi zvlášť a matka zvlášť. Maloletá dcéra navštevuje predškolské zariadenie s nákladom 13 € školné, 27 € strava mesačne, ZRPŠ 105 € ročne, angličtina 50 € štvrťročne. Otec maloletej prispieva na jej výživu sumou 120 € mesačne. S otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Náklady na syna/odporcu sú spojené s električenkou 13,46 € mesačne, 30 € obedy, ZRPŠ 100 € ročne a ostatné náklady ako hygiena, oblečenie, vreckové atď. sú okolo 50 € mesačne. Po zdravotnej stránke potrebuje dioptrické okuliare. Raz za dva roky chodí na kontroly. Je evidovaný ako alergik v imunologickej poradni a s tým súvisia náklady na lieky cca 20 € na obdobie, kedy berie lieky. Svedkyňa ako matka odporcu považuje zníženie výživného na sumu 120 € za málo už aj s ohľadom na skutočnosť, že odporca tento rok maturuje a chce študovať na vysokej škole pričom s tým súvisia náklady na podanie prihlášky v rozmedzí od 20 do 60 €, čo záleží od školy a počtu. Odporca si chce podať dve prihlášky.
Z dohody o skončení pracovného pomeru z 22.06.2015 je preukázané, že navrhovateľ a zamestnávateľ X. Q., s.r.o., D.: XX XXX XXX skončili pracovný pomer dohodou z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu, doloženú lekárskym posudkom z 15.06.2015 a zamestnávateľ voľným pracovným miestom, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, nedisponuje. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 23.10.2015 č.: XXXXX/XXXX-TT-DvN boli navrhovateľovi priznané po dobu šiestich mesiacov dávky v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu a od 01.10.2015 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej so zamestnávateľom I. s.r.o., D.: XX XXX XXX, navrhovateľovi vznikol pracovný pomer dňom 01.02.2016 s nástupným mesačným platom 405 € brutto, splatným posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca.
Súd v konaní o návrhu navrhovateľa na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti otca ako povinného voči plnoletému dieťaťu ako oprávnenému na právne posúdenie takto vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne §§ 62 ods. 1 a nasl. v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 75 a nasledujúcimi, osobitne ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, umožňujúce v spojení s ust. § 163 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) na návrh podaný niektorým z účastníkov o zmenu rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa v prípade neskoršej zmeny pomerov oproti pomerom zisteným súdom v predchádzajúcom konaní, v ktorom naposledy rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti. Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny (zrušenia) predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o výživnom pre (v tom čase maloleté) dieťa, určením jeho výšky ako minimálneho rozsahu zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča, je v zmysle ust. § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine v spojení s ust. § 163 ods. 1, ods. 2 OSP preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne, najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých vychádzal súd v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, v zmysle ust. § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 OSP, na základe objektívnych i subjektívnych okolností na strane všetkých zainteresovaných účastníkov, tzn. tak na strane oprávneného dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných, s prihliadnutím i na všeobecný vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZoR) - (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 3 ZoR - (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR - (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZoR - (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1, 3 ZoR - (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľ objektívne zo zdravotných dôvodov stratil schopnosť vykonávať zamestnanie u X. Q., s.r.o. a vzhľadom na to, že zamestnávateľ nemal pre neho inú vhodnú prácu uzavreli Dohodu o skončení pracovného pomeru. Následne navrhovateľ mal sťaženú možnosť zamestnať sa a jeho príjem sa znížil z priemerných 708,84 € na dávky v nezamestnanosti po dobu šiestich mesiacov vo výške do 541 € mesačne a v súčasnosti je vo viazanom pracovnom pomere od 01.02.2016 s nástupným platom 405 € brutto uzavretým na dobu neurčitú, ale so skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. V súvislosti so skončením pracovného pomeru u X. Q., s.r.o. bol nútený riešiť i bytovú otázku, zakúpením jednoizbového bytu, spoločne s partnerkou, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 360 €, na hypotekárny úver splácaný v mesačných splátkach v sume 168 € a 21,93 € fond opráv a poplatky spojené s užívaním bytu vo výške 83,35 € mesačne, t.j. spolu 273,28 €. Vzhľadom na miesto výkonu práce mimo trvalého pobytu sa navrhovateľovi zvýšili aj náklady na cestovné z Piešťan do Bratislavy v sume 80 € mesačne. Naposledy bola výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporcu stanovená rozsudkom 44P 87/2012-93 zo dňa 03.05.2013, právoplatným 04.06.2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda a tým došlo aj k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 10C 61/2010-34 zo dňa 13.09.2010. U navrhovateľa vznikom ochorenia a sťaženia uplatnenia sa na trh práce došlo v súčasnej dobe k zásadnej zmene jeho pomerov, ktoré ovplyvňujú jeho možnosti a schopnosti prispievať na výživu odporcu, t.č. plnoletého. Pôvodne žiadal znížiť výšku výživného zo 160 € na 100 €. V priebehu konania prehlásil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať odporcovi sumou 120 €, ktoré zníženie žiadal stanoviť až od právoplatnosti rozsudku. U odporcu k zásadným zmenám pomerov nedošlo. Dosiahol plnoletosť a študuje posledný ročník na strednej škole, tento rok maturuje, má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Rovnako ani u matky odporcu, hoci nie je účastníčkou konania v prejednávanej veci, so zreteľom na zmienenú zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov odporcu, oboch stále povinných prispievať podľa svojich možností a schopností na jeho výživu za podmienok § 62 ods. 1 v spojení s nasledujúcimi súvisiacimi ust. Zákona o rodine, nedošlo k zásadnej zmene pomerov. Vzhľadom na vek a zdravotný stav odporcu sa u neho už nevyžaduje zvláštna osobná starostlivosť. Všeobecné zvýšenie životných nákladov za sledované obdobie, má prirodzene dopad i na náklady nevyhnutnej výživy odporcu, ktorý faktor však primerane postihuje všetky zainteresované strany.
Na základe uvedených záverov - hodnotením zmienených podstatných zmien pomerov na strane navrhovateľa, odôvodňujúcich podľa názoru súdu čiastočné zníženie doterajšej sumy výživného na odporcu a to od navrhovateľom navrhovaného dňa účinnosti odo dňa právoplatnosti rozsudku, súd považuje za všetkým zisteným okolnostiam primeranú sumu výživného vo výške 120 € mesačne, preto súd návrhu navrhovateľa na zníženie výživného ako dôvodne podanému vyhovel.
Súd dodáva, že pri posudzovaní pomerov navrhovateľa nemohol plne zohľadniť, ako podstatné, plnenie záväzkov navrhovateľa z titulu pôžičky a úveru na kúpu nehnuteľnosti, ku ktorej sám nenadobudol vlastnícke právo, hoci v tejto spolu so súčasnou partnerkou býva, ako akceptovateľného dôvodu vo vzťahu k plneniu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k odporcovi, keďže v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné na deti výslovne prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na druhej strane, stratou zamestnania, musel navrhovateľ riešiť aj svoju bytovú otázku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 150 ods. 1 OSP so zreteľom na predmet konania a skutočnosť, že účastníci si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)