Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-72-2016.pdf
PDF · 96.4 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/72/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, H. 6, zastúpený D.. I. I., advokátkou so sídlom U., F. sv. E. XA, IČO: 421 588 18 proti povinnému: D. P., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/XX, U., o vymoženie 291.000,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. novembra 2015, č. k. 16Ercud/6/2015-11, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Q. H. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v danom prípade exekučný titul bol vydaný v rámci občianskoprávneho sporu, ktorý bol prejednávaný pred súdom Českej republiky. Účastníkmi konania na strane žalobcu bol oprávnený, ktorý je fyzickou osobou - občanom Českej republiky a na strane žalovaného bol povinný, ktorý je fyzická osoba s trvalým pobytom v Slovenskej republike. Oba štáty tak ako SR tak aj ČR boli v čase vydania konečného rozhodnutia v tomto konaní z rozsudku členskými štátmi Európskej únie. Vzhľadom k uvedenému preto súd o aplikácii nariadenia rady ES č. 44/2001 pre posúdenie uznania a vykonania exekučného titulu nemal pochybnosti. Ďalej uviedol, že toto nariadenie má podľa jeho účinku 69 prednosť pred úpravou obsiahnutou v zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, ktorá bola publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 193/1993 Z. z., pretože citované nariadenie v rozsahu svojej úpravy nahrádza dvojstranné a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané. Citoval ďalej čl. 33, 57, 38, 53, 54 a 55 Nariadenia rady ES č. 44/2001, z ktorých vyvodil záver o tom, že priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť má dve štádiá, keď prvým štádiom je nostrifikačné konanie, pričom druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto rozhodnutia. Výnimočne sa tieto dve štádiá spájajú do jedného, a to v prípadoch, kde normy medzinárodného práva súkromného samostatné uznávacie konanie nevyžadujú. Z týchto ustanovení ďalej vyplynulo, že vyhlásenie rozhodnutia členského štátu za vykonateľné je podmienkou uskutočnenia vykonávacieho konania a tak toto štádium musí vždy samostatnému vykonávaciemu konaniu predchádzať. Dal do pozornosti, že rozsudok vydaný v členskom štáte sa v zmysle Nariadenia rady ES č. 44/2001 uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Predmetné nariadenie však upravuje aj konkrétne situácie, kedy sa rozsudok neuzná. Vyhlásenie o uznaní sa uskutočňuje na základe návrhu, pričom rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí. Navrhuje potrebné predložiť osvedčenie o pravosti, prípadne overený preklad listín, ak to súd alebo príslušný orgán požiada. Podľa čl. 43 predmetného nariadenia sa každý z účastníkov uznávacieho konania môže odvolať proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti. Pri preskúmavaní rozhodnutia z hľadiska § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a komunitárneho práva dospel k záveru, že bez uskutočnenia požadovaného uznávacieho konania nie je rozsudok členského štátu, na ktorý sa vzťahuje predmetné nariadenie spôsobilým exekučným titulom. Vyslovil názor, že na podklade rozsudku Českej republiky bez toho, aby prebehlo
konanie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti nemožno podať návrh na vykonanie exekúcie. V danom prípade v konaní o takomto návrhu absentuje aj keď by malo vykonávaciemu konaniu predchádzať.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní akceptoval stanovisko súdu prvého stupňa, že predpokladom na vydanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie, ktorým sa rozumie priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území Slovenskej republiky. V danom prípade však exekučný súd nad rámec Nariadenia č. 44/2001 vyžadoval splnenie podmienok, ktoré z tohto nariadenia nevyplývajú. Nariadenie najmä neukladá ako podmienku podania návrhu na nariadenie exekúcie mať vopred doručené právoplatné rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti, čo podporuje aj čl. 42 ods. 2 aj čl. 55 ods. 1 Nariadenia, ktorý súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval. Vyslovil názor, že v prípade ak nepredložil osvedčenie o vykonateľnosti, súd môže v zmysle čl. 55 ods. 1 Nariadenia rady určiť lehotu na jeho predloženie alebo môže prijať rovnocennú listinu, alebo dokonca môže upustiť od vyžadovania osvedčenia, ak považuje predložené údaje za postačujúce. Ide preto o vadu, ktorú mal a mohol exekučný súd odstrániť a nie priamo pristúpiť k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedená vada mala byť posudzovaná v zmysle čl. 53 ods. 2 v spojení s čl. 55 ods. 1 Nariadenia. Zároveň pripojil aj osvedčenie podľa čl. 54 a 58 Nariadenia pre rozsudky a súdne zmiery vydaného 02.12.2015 Mestským súdom v Prahe.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa nevykonal správny výklad Nariadenia rady ES č. 44/2001, a preto vo veci nerozhodol správne.
Poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, Zmenkového platobného rozkazu súdu Českej republiky - Mestského súdu v Prahe č. k. 47Cm 528/2011 zo dňa 24.01.2012. Predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. uznaním cudzieho rozhodnutia rozumieme priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území SR. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádiá. Prvým je nostrifikačné štádium, t. j. rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (tzv. exekvatúr). Druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia. Nostrifikačné konanie sa riadi normami medzinárodného práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v právnych normách Európskeho spoločenstva, respektíve Európskej únie, v medzinárodných zmluvách a v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom tento zákon pôsobí popri nich s tým, že majú v rozsahu svojho uplatnenia prednosť pred zákonom.
Na území Slovenskej republiky sa od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie dňom 01.05.2004 uplatňujú nariadenia Európskeho spoločenstva (od 01.12.2009 existuje už len jednotná Európska únia a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie), ktoré upravujú právomoc súdov členských štátov v cezhraničných veciach. Jedná sa o Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), ktoré nadobudlo účinnosť 01.03.2002. Ďalšími nariadeniami je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv (Brusel 2) a Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 sa uplatňuje na občianske a obchodné veci, s výnimkou statusových vecí, majetkových práv z manželského zväzku a dedenia, konkurzu a vyrovnania, sociálneho zabezpečenia a rozhodcovského konania. Nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci. Pre Slovenskú republiku sa stalo záväzným od jej vstupu do Európskej únie (01.05.2004). V rozsahu svojej úpravy nariadenie nahrádza dvojstranné a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané (čl. 69 nariadenia). Predmetné nariadenie nahradilo aj Zmluvu medzi slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych. Jedná sa o Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), ktoré nadobudlo účinnosť 01.03.2002. Ďalšími nariadeniami je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv (Brusel 2) a Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 sa uplatňuje na občianske a obchodné veci, s výnimkou statusových vecí, majetkových práv z manželského zväzku a dedenia, konkurzu a vyrovnania, sociálneho zabezpečenia a rozhodcovského konania. Nevzťahuje sa na daňové, colné a správne veci. Pre Slovenskú republiku sa stalo záväzným od jej vstupu do Európskej únie (01.05.2004). V rozsahu svojej úpravy nariadenie nahrádza dvojstranné a viacstranné dohovory, ktorými sú členské štáty viazané (čl. 69 nariadenia). Predmetné nariadenie nahradilo aj Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, podpísanú v Prahe 29.10.1992 (v zbierke zákonov uverejnená pod č. 193/1993 Z. z.).
Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 bolo zmenené a doplnené - Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Úradný vestník č. L 236, str. 33, zo dňa 23.09.2003). Exekučný súd správne pristúpil k aplikácii nariadenia Európskeho spoločenstva (Európskej únie) č. 44/2001 Brusel 1, po zvážení, či vec ktorá je predmetom súdneho konania spadá do predmetu úpravy tohto konkrétneho nariadenia, po zohľadnení dátumu začatia uplatňovania nariadenia v konkrétnej veci a po preukázaní naplnenia personálno-teritoriálnych kritérií aplikácie nariadenia.
Správne vyhodnotil aj vzťah nariadenia k dvojstrannej zmluve medzi Českou a Slovenskou republikou, ktorá bola nahradená predmetným nariadením. Odvolací súd však dospel k záveru, že exekučný súd pri uplatňovaní a aplikácii Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 nepostupoval v súlade s cieľmi tohto nariadenia a relevantné články ohľadom vykonateľnosti cudzích rozhodnutí vyložil a aplikoval nesprávne.
Nariadenie pojmovo rozlišuje medzi uznaním (oddiel 1 kapitoly III) a vyhlásením rozhodnutia za vykonateľné (oddiel 2 kapitoly III). Pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia stráca praktický význam toto rozlišovanie, pretože v zmysle čl. 33 ods. 1 nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania a súd výkonu pri rozhodovaní o vyhlásení vykonateľnosti rozhodnutia podľa čl. 41 neskúma podmienky podľa čl. 34 a 35, t.j. neskúma existenciu dôvodov pre neuznanie.
Podľa čl. 38 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.
Podľa čl. 39 ods. 1, 2 cit. nariadenia, návrh sa podáva súdu alebo príslušnému orgánu uvedenému v zozname v prílohe II (1.). Miestna príslušnosť sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému sa rozsudok má vykonať, alebo podľa miesta výkonu (2).
Podľa čl. 41 cit. nariadenia, rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 bez skúmania podľa čl. 34 a 35.
Podľa čl. 42 ods. 1 a 2 cit. nariadenia, rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bez odkladu oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon (1). Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa výkon žiada, spolu s rozsudkom, ak mu už nebol doručený (2).
Podľa čl. 43 ods. 1 cit. nariadenia, proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov. Podľa čl. 53 ods. 1, 2 cit. nariadenia, účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti (1). Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží osvedčenie, podľa čl. 54 bez vplyvu na čl. 55 (2).
Podľa čl. 54 cit. nariadenia súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie, podľa vzoru v prílohe V. tohto nariadenia.
Podľa čl. 55 ods. 1 cit. nariadenia, ak sa nepredloží osvedčenie podľa čl. 54 súd alebo príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú listinu, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.
Na rozdiel od uznávania vykonateľnosti cudzích exekučných titulov podľa právneho režimu v zmysle zák.č. 97/1963 Zb. (tzv. klasické - formálne uznanie vykonateľnosti) v spojení s exekučným poriadkom, pri postupe podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 sa cudzí exekučný titul uzná automaticky a vyhlási sa za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 (predloženie titulu a osvedčenia o vykonateľnosti, vydaného súdom pôvodu). Postup podľa §§ 68a - 68h zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom predpokladá, že slovenský súd na návrh podľa čl. 54 cit. nariadenia súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie, podľa vzoru v prílohe V. tohto nariadenia.
Podľa čl. 55 ods. 1 cit. nariadenia, ak sa nepredloží osvedčenie podľa čl. 54, súd alebo príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú listinu, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.
Na rozdiel od uznávania vykonateľnosti cudzích exekučných titulov podľa právneho režimu v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. (tzv. klasické - formálne uznanie vykonateľnosti) v spojení s exekučným poriadkom, pri postupe podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 sa cudzí exekučný titul uzná automaticky a vyhlási sa za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53 (predloženie titulu a osvedčenia o vykonateľnosti, vydaného súdom pôvodu). Postup podľa §§ 68a - 68h zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom predpokladá, že slovenský súd na návrh osobitným výrokom v konaní. Tomuto korešponduje § 44 ods. 5 Exekučného poriadku.
Bod 17 preambuly Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zakotvuje, že na základe zásady vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva v spoločenstve, musí byť konanie smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného členského štátu účinné a rýchle. Sledujúce tento cieľ by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať takmer automaticky po výlučne formálnej kontrole predložených dokladov bez možnosti, aby súd z úradnej povinnosti skúmal akýkoľvek z dôvodov nevykonateľnosti uvedených v tomto nariadení.
Bod 18 preambuly cit. nariadenia zakotvuje, že dodržiavanie práv obhajoby vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť odvolať sa v kontradiktórnom konaní proti vyhláseniu rozsudku za vykonateľný, ak sa domnieva, že jed daný niektorý z dôvodov nevykonateľnosti. Žalobca by tiež mal mať k dispozícii opravné prostriedky v prípade, že jeho návrh na vyhlásenie rozsudku za vykonateľný sa zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd nad rámec čl. 38 ods. 1 nariadenia vyžadoval splnenie podmienok, ktoré z tohto článku nevyplývajú. Nevyplýva z neho povinnosť viesť nostrifikačné konanie pred podaním návrhu na exekúciu. V čl. 38 až 56 nariadenia je upravený postup pri výkone cudzích rozhodnutí. Postupuje sa na návrh zainteresovaného účastníka, ktorý sa podáva súdu príslušnému podľa uvedeného zoznamu v prílohe II. cit. nariadenia. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa má vykonať na podklade cudzieho exekučného titulu musí formálne požiadať o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti titulu v Slovenskej republike v zmysle čl. 39 ods. 1 nariadenia. V prílohe II. nariadeniu pre Slovenskú republiku je uvedený údaj - príslušný orgán, na ktorom sa podáva návrh zainteresovanej osoby - okresný súd. Vzhľadom na to, že návrh na vykonanie exekúcie sa podáva v Slovenskej republike podľa exekučného poriadku u súdneho exekútora je možné polemizovať, či by správne v prílohe II. k nariadeniu nemal byť uvedený aj súdny exekútor, obdobne ako je to u Českej republiky. V záujme naplnenia cieľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 exekučný súd vysloví vyhlásenie vykonateľnosti v poverení na vykonanie exekúcie, nie osobitným uznesením. Poverenie sa doručuje len súdnemu exekútorovi, pričom povinnému je prvýkrát doručované až upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom, v ktorom má byť povinný informovaný o tom, že exekučný súd vyhlásil vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu a zároveň poučený o jeho práv podať odvolanie podľa čl. 43 nariadenia.
V zmysle čl. 41 príslušný súd (v zmysle prílohy II. cit. nariadenia) vyhlási rozsudok za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa čl. 53, a to bez skúmania podmienok podľa čl. 34 a 35. Znamená to, že exekučný súd v poverení vysloví vyhlásenie vykonateľnosti, ak oprávnený predložil vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti a tiež predložil osvedčenie súdu príslušného členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok. Ak ale oprávnený nepredloží osvedčenie o vykonateľnosti, súd výkonu môže v zmysle čl. 55 cit. nariadenia určiť lehotu na jeho predloženie, alebo môže prijať rovnocennú listinu, alebo môže dokonca upustiť od vyžadovania osvedčenia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd považuje postup exekučného súdu, ak napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie za rozporný s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001. Správne exekučný súd poukázal na čl. 38 ods. 1 cit. nariadenia v tom zmysle, že rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný, avšak dospel k nesprávnemu záveru o spôsobe ako sa má toto vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia realizovať, ak tvrdil, že musí prebehnúť v nostrifikačnom konaní, ktoré musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. odvolací súd sa plne stotožnil s odvolacími argumentmi oprávneného o tom, že nie je v rozpore s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001, ak oprávnený podá návrh na vykonanie cudzieho rozsudku bez toho, že by tomu predchádzalo vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Je zrejmé, že oprávnený pochybil pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, ak formálne nepožiadal o uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku v Slovenskej republike a zároveň nepredložil osvedčenie, avšak jedná sa o vady, ktoré mal a mohol exekučný súd odstrániť, a nie priamo pristúpiť k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvú vadu oprávnený odstránil, ak v odvolaní požiadal o vyhlásenie vykonateľnosti titulu v Slovenskej republike, pričom absencia osvedčenia bude ďalej ako vada návrhu posudzovaná exekučným súdom v zmysle čl. 53 ods. 2 v spojení s čl. 55 ods. 1 nariadenia.
Nad rámec posúdenia odvolacích dôvodov, odvolací súd poukazuje na to, že samostatné nostrifikačné spôsobe ako sa má toto vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia realizovať, ak tvrdil, že musí prebehnúť v nostrifikačnom konaní, ktoré musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Odvolací súd sa plne stotožnil s odvolacími argumentmi oprávneného o tom, že nie je v rozpore s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001, ak oprávnený podá návrh na vykonanie cudzieho rozsudku bez toho, že by tomu predchádzalo vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Je zrejmé, že oprávnený pochybil pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, ak formálne nepožiadal o uznanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku v Slovenskej republike a zároveň nepredložil osvedčenie, avšak jedná sa o vady, ktoré mal a mohol exekučný súd odstrániť, a nie priamo pristúpiť k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvú vadu oprávnený odstránil, ak v odvolaní požiadal o vyhlásenie vykonateľnosti titulu v Slovenskej republike, pričom absencia osvedčenia bude ďalej ako vada návrhu posudzovaná exekučným súdom v zmysle čl. 53 ods. 2 v spojení s čl. 55 ods. 1 nariadenia. Nad rámec posúdenia odvolacích dôvodov, odvolací súd poukazuje na to, že samostatné nostrifikačné konanie sa nevyžaduje u rozhodnutí z členských štátov EÚ, ktoré sa uznávajú bez možnosti namietať proti uznaniu a u ktorých sa nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti (exekvatúr). Sú to rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje (okrem iných) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné pohľadávky (ďalej v texte EER) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Jednalo by sa o zjednodušený proces pri vykonávaní cudzích rozhodnutí, avšak aj tieto rozhodnutia musia byť na účely výkonu sprevádzané osvedčením vydaným súdom pôvodu, ktoré je „náhradou“ vyhlásenia vykonateľnosti, resp. skúmania podmienok uznania. Aby sa postupovalo v zmysle nariadenia ES č. 861/2007 musel by oprávnený preukázať, že sa jedná o rozhodnutie vydané v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu príslušným súdom na to určeným Českou republikou (čl. 5 bod 1 písm. a/ nariadenia č. 861/2007), a pripojiť osvedčenie v zmysle čl. 20 ods. 2 citovaného nariadenia.
Oprávnený sa nedovolával ani postupu v zmysle nariadenia ES č. 805/2004, ktorým sa vytvára automatické uznávania (uznania bez osobitného konania) niektorých cudzích rozhodnutí a umožňuje ich výkon na našom území. Vo všeobecnosti má veriteľ (oprávnený) na výber jednu z dvoch možností, môže požiadať o osvedčenie o európskom exekučnom titule pre nesporné nároky alebo môže zvoliť systém uznávania a výkonu rozhodnutí podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (resp. iné nástroje
spoločenstva). Európsky exekučný titul pre nesporné nároky je rozhodnutie, ktoré má určité atribúty a spĺňa požiadavky stanovené nariadením o EET a týka sa občianskych alebo obchodných vecí. Pre jeho vydanie je nutné dodržať isté minimálne pravidlá. O osvedčenie treba žiadať v štáte pôvodu rozhodnutia a výkon rozhodnutia sa potom riadi právnym poriadkom štátu, v ktorom má k výkonu prísť. V Českej republike sa o tejto skutočnosti rozhoduje uznesením. Ak je rozhodnutie osvedčené ako EET stáva sa ihneď vykonateľným v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ bez ďalšej osobitnej procedúry; najmä nie je potrebné už žiadať o doložku vykonateľnosti, pretože osvedčenie o EET sa de facto dá chápať aj ako doložka vykonateľnosti. Inštitút EET má zrýchliť a zefektívniť proces vymáhania, avšak stále je možnosť využívať spôsob uznávania cudzích rozhodnutí v štátoch výkonu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.
Súd sa plne stotožnil so stanoviskom právneho zástupcu oprávneného a dôvodmi, pre ktoré ho možno považovať za právneho zástupcu oprávneného aj na území Slovenskej republiky. Preto odvolací súd akceptoval podanie - odvolanie oprávneného v zastúpení splnomocneným advokátom.
Uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne (§ 3 ods. 9 Zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .