Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/129/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. marca 2016 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

C. E.

nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom M. H. N., S. XXX/XXX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 16. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. E. podľa § 285 písm. b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín č. -21 zo dňa 5.8.2015, doručenú Okresnému súdu Trenčín dňa 7.8.2015, v ktorej mu kládla za vinu, že sa mal dopustiť prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 11.10.2014 v čase okolo 20.30 hod. v M. S., pred bytovým domom na V. S. XXX/XXX po tom, čo sa jeho syn S. E., bytom M. H. N., S. XXX/XXX, dostal do vzájomnej verbálnej potýčky s poškodeným Q. E., trvale bytom E., Ul. N. XXX/ X, po ktorej začali do seba vzájomne strkať, obžalovaný v snahe pomôcť svojmu synovi odtlačiť ho od poškodeného najprv dal ruku medzi nich a následne sa snažil medzi nich postaviť, po čom však poškodený Q. E. spadol na zem, kde pri páde utrpel poškodený zlomeninu predkolenia vpravo trieštivú s posunom, charakter zranení, ktoré poškodený utrpel, si vyžiadal nutnosť hospitalizácie od 11.10.2014 do 15.10.2014, počas ktorej bol poškodený obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako aj v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti, vzhľadom na potrebu používania barle pri chôdzi a nemožnosti naplno došliapnuť na pravú dolnú končatinu, bol obmedzený pri vykonávaní bežných životných činností a úkonov, bol odkázaný na pomoc inej osoby hlavne pri príprave a zaobstarávaní si stravy, pri hygiene, pričom celková doba obmedzenia na bežnom spôsobe života trvala u poškodeného 47 dní, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. bol poškodený Q. E., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom E., N. XXX/X, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásila odvolanie prokurátorka, čo do výroku o vine a treste a následne odvolanie písomne odôvodnila. V písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil len pre to, že chcel oddeliť poškodeného a svojho syna S. E., ktorí sa dostali do vzájomnej slovnej a fyzickej potýčky, pričom nemal žiadny úmysel niekomu ublížiť a konal len s tým vedomím, aby

medzi nimi nedošlo k vážnejším následkom. So závermi okresného súdu sa nemožno stotožniť. Podľa § 10 ods. 2 Tr.zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaným, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Kritéria, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa týkajú konania a následku, t.j. objektívnej stránky a taktiež miery zavinenia, prípadne pohnútky, t.j. subjektívnej stránky. Z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci, súd nesprávne dospel k záveru o absencii materiálneho znaku žalovaného prečinu. Miera závažnosti skutku spáchaná obžalovaným bola podstatne vyššia než nepatrná, čo je odôvodnené predovšetkým spôsobeným následkom, ktorým bolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenému. Navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a následne za použitia § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril aj obhajca obžalovaného, ktorý uviedol, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom rozsahu pre svoje rozhodnutie. Zistil, že nemôže ísť o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, na mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Poškodený v zápisnici zo dňa 1.12.2014 uviedol, že ho mal obžalovaný chytiť pod krk, a že sa snažil ho odtlačiť, čo vonkoncom nie je pravda. Nakoniec pristúpil S. E., a skočil mu na pravú nohu, na základe čoho zacítil obrovskú bolesť a spadol na zem. Vo svojej výpovedi zo dňa 18.5.2015 poškodený uvádza, že zacítil veľkú bolesť v pravej nohe v oblasti predkolenia, padol na zem, a pravdepodobne omdlel, a preto nevie povedať, čo sa vtedy stalo, ale keď mu zistili, že má zlomeninu, tak si myslel, že mu niekto skočil na nohu. V odbornom vyjadrení MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., uviedol, že nebola v záznamoch popísaná žiadna odrenina, ani zmliaždenie v oblasti zlomeniny, a že zlomenina vznikla nepriamym mechanizmom kosti pravého predkolenia, k čomu došlo pri páde a pravdepodobne k preneseniu váhy na pravú dolnú končatinu, následne k rotácii tela, a tak vznikla trieštivá zlomenina píšťaly s posunom. Uviedol, že takéto zlomeniny vznikajú nepriamym mechanizmom, väčšinou vonkajšou rotáciou predkolenia. Toto je skutočná pravda, obžalovaný nepojal úmysel nijako poškodenému ublížiť, a preto žiada odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup prvostupňového súdu, v tomto smere neboli odvolaním vytýkané žiadne chyby. Taktiež odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie a dôkazy aj správne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje.

Je potrebné zdôrazniť, že stupeň závažnosti nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách. Závažnosť prečinu určujú: a) spôsob vykonania činu a jeho následky b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a priťažujúce okolnosti) c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Z vykonaného dokazovania v uvedenej trestnej veci jednoznačne vyplýva, že poškodený prišiel pod vplyvom alkoholu do bytového domu obžalovaného, kde mal poškodený potýčku so synom obžalovaného. Obžalovaný zasiahol, a to s úmyslom zabrániť v ich vzájomnom fyzickom konflikte.

Obžalovaný nie je konfliktnou osobou, jediné odsúdenie z roku 1979 má zahladené. Z výpovede znalca z odboru zdravotníctva vyplynulo, že zranenie poškodeného vzniklo následkom pádu, a nie šliapnutia na predkolenie. Poškodený uviedol, že si myslí, že mu S. E. skočil na nohu. Takýto vznik zranenia znalec však vylúčil. Znalec jednoznačne skonštatoval, že zranenie si poškodený mohol spôsobiť aj sám, a mohol aj spadnúť po tom, ako ho niekto sotil. Potvrdil aj jeho opitosť uvedenú v chorobopise.

Vzhľadom k uvedeným okolnostiam, teda správne prvostupňový súd skúmal materiálnu stránku trestného činu a následne ju aj správne vyhodnotil. V prípade skutočností zistených dokazovaním v uvedenej veci, obžalovaného bolo potrebné oslobodiť spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr.por., pretože skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu a na tieto poukazuje, preto odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.