Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-88-2014.pdf
PDF · 122.06 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: W.. K. J., E.. G.. P.P. XX, XXX XX X., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Soňa Matúšková, advokátka, Horná 16, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Ľ. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.. I.T. XXXX/X, XXX XX X., občan SR, právne zastúpená: Urbáni & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 1.890,00 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.890,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 14. 05. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 113,00 € za zaplatený súdny poplatok a v sume 654,90 € na náhradu trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený v Prima banke Slovensko, a. s., č. účtu: XXX XXX XXXX/XXXX, IBAN: D.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajšom súde dňa 22. 01. 2014 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú, zaplatiť mu čiastku 490,00 € spolu s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 30. 09. 2011 a sumu 1.400,00 € spolu s 9,5 %-ným úrokom z omeškania od 25. 10. 2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej objednávky z 22. 09. 2011 si žalovaná objednala u neho vypracovanie odborného posudku VŠH bytov a NP bytového domu súp. číslo XXXX, k. ú. C. a Pasport budovy tohto bytového domu. Za vyhotovenie znaleckého posudku vystavil žalobca dňa 24. 10. 2011 faktúru na 1.400,00 €, splatná 24. 10. 2011, ktorú dňa 25. 10. 2011 prevzala žalovaná, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Za vyhotovenie Pasportu žalobca vystavil faktúru na sumu 490,00 €, splatná 29. 09. 2011, ktorej prevzatie žalovaná potvrdila vlastnoručným podpisom 10. 10. 2011. Žalovaná vyúčtované sumy neuhradila napriek predžalobnej výzve.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 5Ro 8/2014-16 dňa 26. 03. 2014 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, že žalobcu so svojou požiadavkou kontaktovala, avšak žalobca nevyhotovil odborný posudok s náležitosťami v zmysle platnej právnej úpravy. Odovzdal jej výstup, ktorý nezodpovedá zákonným kritériám a odmietol naň poskytnúť odtlačok svojej pečiatky, v posudku chýba doložka znalca. Takýto posudok bol zo strany príslušného katastrálneho úradu odmietnutý ako nespôsobilý na zápis do katastra nehnuteľností. Preto bola nútená osloviť iného znalca Ing. G. na vyhotovenie zákonného odborného posudku, ktorý si vyúčtoval sumu 196,00 € dňa 08. 12. 2012, t. j. sumu výrazne nižšiu ako požaduje
žalobca za v podstate nulitný akt. Poukázala na to, že žalobca jej neposkytol služby s odbornou starostlivosťou, cenu za dielo, ktorú fakturoval, s ňou vopred ako so spotrebiteľom nedojednal a do dnešného dňa jej nebolo doručené vyúčtovanie znalečného tak, aby bolo zrejmé, z čoho fakturovaná suma pozostáva, t. j. nevie, čo tvorí odmenu znalca, čo pripadá na náhradu hotových výdavkov, či ide o odmenu tarifnú, resp. paušálnu a podobne. Má zato, že žalobou uplatnený nárok je dôkazne nepodložený a dielo, ktoré si objednala, jej nebolo riadne odovzdané. Ďalej poukázala na lehoty splatnosti faktúr s tým, že o vystavených faktúrach sa prvý krát dozvedela až neskôr po ich splatnosti. Listinné dôkazy doloží súdu dodatočne, čo doplnila svojim podaním zo dňa 16. 06. 2014.
K podanému odporu žalobca písomným podaním doručené tunajšiemu súdu 10. 07. 2014 uviedol, že žalobkyni nevyhotovoval znalecký posudok, ale odborný posudok. Je pravdou, že v podanej žalobe len nedopatrením bolo dielo nazvané ako znalecký posudok. Na základe ústnej objednávky žalovanej bolo dojednané vypracovanie odborného posudku a Pasportu. Žalobca uviedol, že žalovaná súčasne so zápisom Pasportu v katastri nehnuteľností chcela ponúkať jednotlivé byty na predaj a chcela vedieť, za akú cenu by tieto byty mohla predávať. V tom období neboli v katastri nehnuteľností evidované jednotlivé byty a nebytové priestory ako samostatné nehnuteľnosti a preto nemohol byť vypracovaný znalecký posudok na hodnoty samostatných bytov. Práve z tohto dôvodu si žalovaná objednávala odborný posudok a nie znalecký posudok. Nikde v posudku sa neuvádza, že tento bol vypracovaný žalobcom ako znalcom. Žalobca odborný posudok vypracoval ako stavebný inžinier a preto naň nepoužil znaleckú pečiatku ani znaleckú doložku. Cena za odborný posudok bola dohodnutá so žalovanou súčasne s objednávkou a to v celkovej sume 1.400,00 €, pričom sa vychádzalo z ceny za každý byt a nebytový priestor po 100,00 € a to za 12 bytov a 2 nebytové priestory. Vyúčtovanie faktúrou žalovaná prevzala spolu s odborným posudkom, čo potvrdila svojim podpisom na faktúre dňa 25. 10. 2011. Na vypracovanie odborného posudku nie sú v platnej legislatíve stanovené žiadne požiadavky. Žalobca podotýka, že účel, na ktorý bol objednaný odborný posudok, nebol pre katastrálny odbor. Čo sa týka Pasportu, tento znamená rozdelenie bytového domu na jednotlivé byty a nebytové priestory pre účely zápisu do katastra nehnuteľností jednotlivých bytov. Cena za Pasport bola dojednaná ústne spolu s objednávkou v celkovej výške 490,00 € a to 35,00 € za každý byt a nebytový priestor. Faktúru spolu s Pasportom žalovaná prevzala dňa 10. 10. 2011, čo potvrdila svojim podpisom. Práve Pasport bytového domu bol vypracovaný pre účely zápisu do katastra nehnuteľností, avšak podľa zistení žalobcu, do dnešného dňa tento Pasport nebol predložený príslušnému katastru na zápis. Pokiaľ sa týka odborného posudku Ing. G., o tomto žalobca nemá žiadne vedomosti, avšak po nahliadnutí do súčasného stavu katastra nehnuteľností k bytovému domu č. súp. XXXX, k. ú. C., tento je naďalej evidovaný ako celok, to znamená, že v ňom nie sú evidované samostatné byty. Preto žalobca zotrval na podanej žalobe.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní a to výsluchom účastníkov konania, svedkyne Novotnej, oboznámením listinnými dokladmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že bol oslovený cez realitnú kanceláriu pani L., že ich klientka - žalovaná potrebuje Pasport k bytovému domu. Jedná sa o dokumentáciu stavby, ktorá sa vypracúva na základe zamerania skutočného stavu, ide o rozdelenie bytového domu na jednotlivé byty. Následne došlo k stretnutiu v priebehu júna alebo júla 2011. On priamo na stavbe urobil zameranie, bol tam aj viac krát, jednalo sa o 12 bytov a dva nebytové priestory. Žalovanej uviedol cenu za Pasport a to 35,00 € s DPH na každý byt a nebytový priestor, čo spolu činilo 490,00 €, jedná sa o bežnú cenu na trhu. Tento úkon nemusí robiť znalec alebo projektant, nevyžaduje sa na to špeciálne vzdelanie. Pasport musí spĺňať podmienky v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pasport vyhotovil a následne si ho žalovaná prišla prevziať dňa 10. 10. 2011 spolu s faktúrou. Faktúra bola vystavená dňa 29. 09. 2011 a predpokladal, že žalovaná mu cenu uhradí pri prevzatí Pasportu, avšak sa spolu dohodli, že ona urobí zápis na katastri nehnuteľností a následne mu faktúru uhradí po predaji prvého bytu. Tento Pasport bol vyhotovovaný pre účely rozdelenia bytového domu na byty a nebytové priestory pre zápis do katastra nehnuteľností a k tomu nebol potrebný žiaden odborný posudok o cene bytov alebo nebytových priestorov. V priebehu uvedeného úkonu sa ďalej dohodli so žalovanou, že jej vyhotoví posudok na cenu jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Žalovaná mu predložila dva posudky Ing. G. z roku 2006 a z roku 2009 alebo 2010. Jednalo sa však o znalecký posudok na hodnotu celého domu, ktorý bol vyhotovovaný za účelom zavkladovania záložného práva v prospech banky, o čom svedčia zápisy o ťarchách na liste vlastníctva. Žalovaná vtedy uvádzala, že byty majú rôzne vybavenie a mala záujemcov o ich predaj, takže chcela predbežne vedieť cenu, za ktorú by mohla byty ponúkať na predaj. Bolo jej vysvetlené žalobcom, že v danom prípade sa nerobí znalecký posudok, pretože byty ako samostatné
nehnuteľnosti zatiaľ nie sú v katastri nehnuteľností evidované. Preto sa dohodli na vyhotovení odborného posudku, ktorý bude zodpovedať všeobecným požiadavkám na ohodnotenie ceny bytov a nebytových priestorov. Ak v uvedenom posudku je uvedené „znalecký posudok“, jednalo sa len o omyl, ktorý sa v posudku vyskytol len jedenkrát. V prípade, že by sa jednalo o znalecký posudok, určite by to bolo uvedené na jeho prvej strane a aj v iných bodoch vyhotovenia. Dohodli sa na cene 100,00 € s DPH za každý byt a nebytový priestor, keďže sa jednalo o 12 bytov a 2 nebytové priestory, celková cena bola 1.400,00 €. V prípade znaleckého posudku by táto čiastka bola vyššia. V tomto prípade sa rovnako so žalovanou dohodli, že cenu žalobcovi uhradí do dvoch až troch mesiacov z predaja prvého bytu. To sa dohodli pri odovzdaní faktúry dňa 25. 10. 2011, čo žalovaná potvrdila podpisom na faktúre. V tom čase nemala žalovaná žiadne výhrady voči odovzdávanému úkonu, ani voči dojednanej cene. Následne žalobca občas telefonoval žalovanej, kedy dôjde k predaju bytu. Žalovaná mu tvrdila, že je v rozvodovom konaní, a že jej manžel má námietky voči zapísaniu bytov, preto ho požiadala, aby vyčkal. Keďže rok a pol nedošlo k úhrade, s vecou sa obrátil na právnika a bola podaná žaloba na súd. Ďalej žalobca namietal vyjadrenie žalovanej, že by odborný posudok mal byť vrátený z katastra nehnuteľností ako nepoužiteľný na zápis, pretože on nevypracoval odborný posudok pre účely zápisu do katastra nehnuteľností. Na zápis bolo potrebné predložiť Pasport a prípadne ďalšie doklady podľa požiadaviek príslušného katastra. Ďalej žalobca poukázal na to, že si opätovne zisťoval stav predmetného bytového domu, kde naďalej je evidovaný bytový dom ako celok, preto pokiaľ sa žalovaná dovolávala znaleckého posudku Ing. G., tento nemohol byť vyhotovený na jednotlivé byty, pretože by bol v rozpore s právnymi predpismi o znaleckej činnosti.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že mala záujem predať bytový dom, ktorého bola vlastníčkou a za tým účelom oslovila realitnú kanceláriu pani L.. Uviedla jej, že chce predať bytovku ako celok s 12-timi bytmi za cenu 400.000,00 €. Následne na to pani L. komunikovala so žalobcom, ktorý potom prišiel za ňou, že má urobiť znalecký posudok na predaj bytovky, že potrebuje urobiť ohliadku a tak šli na bytovku. On pozrel iba pivnicu, vyšiel von a spýtal sa ho, či má nejaký starší znalecký posudok a tak mu odovzdala posudok Ing. G., ktorý mala k dispozícii, a ktorý jej žalobca následne nevrátil. O žiadnom inom posudku sa nedojednávali, tieto veci mala na starosti realitná kancelária. Keď jej žalobca volal, že má doklady pre kataster hotové, tieto doklady prevzala a odniesla ich na kataster, bolo jej povedané, že je to potrebné z dôvodu, aby sa bytovka rozdelila na jednotlivé byty. Ona však mala záujem predávať celú bytovku a nie jednotlivé byty. Vecou poverila realitnú kanceláriu pani L. a pani L. ju poslala za žalobcom, že sú potrebné uvedené doklady na evidenciu do katastra nehnuteľností. Je pravdou, že od žalobcu prevzala Pasport aj odborný posudok. Tieto veci zaniesla pani L. a ona jej povedala, že po predaji bytov sa to vyplatí. Nie je pravdou, že by sa so žalobcom dohodla tak, že mu faktúry uhradí po predaji bytu. Až následne jej žalobca volal, že faktúry musí uhradiť ona, hoci sa ohradila, že ona si to neobjednávala a keby vedela, že sa jedná o takúto sumu, ani by nemala záujem o službu. Ona sama nevie vysvetliť pojmy Pasport, odborný posudok a podobne. Vždy žiadala znalecký posudok, znalec jej dopredu povedal sumu a keď si zvážila, že jej to vyhovuje, tak s tým súhlasila. V tomto prípade sa však so žalobcom dohadovala pani L., nie ona sama. Už pri prevzatí posudku uvádzala žalobcovi, že tam nie je razítko, ale on jej povedal, že stačí podpis, preto posudok prevzala. Pri prevzatí faktúry namietala vysokú čiastku, uvádzala, že na takejto cene sa nedohodli. Žalobca jej vtedy vysvetlil, že ako vlastníčka musí byť ona uvedená na faktúre a aby sa dohodla o tom s pani L.. Keď faktúry ukázala L., tá sa vyjadrila, že tá cena je somarina, očakávala maximálne 200,00 €. Ukázala jej Pasport a odborný posudok, L. si to pozrela, povedala, že je to v poriadku, aby to žalovaná zaniesla na kataster, že je to potrebné na predaj. Z katastra jej potom prišlo oznámenie, že to má nejaké nedostatky, aby ich do 30-tich dní odstránila. Preto šla za žalobcom a uviedla mu, že sú tam nedostatky a on sa mal spojiť s vedúcim katastra a dať to do poriadku. Následne jej už z katastra nič neprišlo. Medzi tým ju presviedčali synovia, aby bytovku nepredala, preto upustila od predaja. Bytový dom je naďalej v jej vlastníctve ale neponúka ho na predaj. Toto oznámila aj pani L.. Ešte v čase, keď chcela predať bytovku cez internet aj vlastnou cestou, kontaktovala Ing. G. v roku 2012 a on jej vyhotovil znalecký posudok na bytový dom za 197,00 €. Túto sumu uhradila. Poukázala na to, že fotodokumentácia na odbornom posudku je zo znaleckého posudku Ing. G.. Potom je pravdou, že žalobca na ňu naliehal, aby zaplatila faktúry, ona to však odmietla. Je pravdou, že uvažovala o splátkovom kalendári, lebo takú sumu v hotovosti nemala, ale uviedla, že sa najskôr chce poradiť a oslovila advokátku JUDr. M..
Svedkyňa X. L. vypovedala, že pozná žalobcu ako znalca, s ktorým v minulosti aj spolupracovala a žalovanú ako známu, s ktorou spolupracovala pri realitách. Je pravdou, že ju žalovaná oslovila s predajom bytov s tým, že sa mali rozpredávať jednotlivé byty. Jednalo sa o 2-izbové byty, kde
bývali Rómovia, niektoré boli v dobrom stave, niektoré v horšom. V tom čase bola konateľkou realitnej kancelárie spoločnosť ZV Real a dohodli sa na tom so žalovanou len ústne. V tom čase bola bytovka evidovaná na katastri v celosti, žalovaná chcela odpredávať jednotlivé byty. Preto bolo treba bytovku rozdeliť na byty a k tomu bolo potrebné zabezpečiť znalecký posudok. Preto oslovila žalobcu, aby vypracoval znalecký posudok, so žalobcom v tom čase spolupracovala aj na iných posudkoch. Nevedela presne uviesť, čo konkrétne žiadala od žalobcu, ale vedela, že v tom čase bytovka nebola rozdelená na byty a toto od neho žiadala. Bolo to na základe dohody so žalovanou, čo sa však týkalo ceny za úkon, toto je na dohode medzi klientom a znalcom. Ona len oslovila žalobcu s tým, že ďalšie veci si mali dohodnúť oni dvaja. Rovnako pokiaľ ide o cenu za úkon, je vecou objednávateľa služby, t. j. toho, kto má vo vlastníctve byty, ten podpisuje objednávku, aj sa dohodne so znalcom na ostatných veciach. Výsledný znalecký posudok jej následne nebol predkladaný, už do toho nevstupovala. V tom čase sa vyskytol záujemca o kúpu celej bytovky, avšak mal požiadavku, aby sa to zrekonštruovalo a mal požiadavku na nižšiu cenu. Následne však došlo k nedorozumeniam medzi ňou a žalovanou a preto spoluprácu ukončili. Pokiaľ sa týkalo katastrálneho konania na podklade spomínaného posudku, toto si mala riešiť žalovaná sama, v tom čase mala spolupracovať s právnou zástupkyňou JUDr. M.. Vedela len, že žalovaná šomrala na cenu, bola nespokojná, na čo jej svedkyňa povedala, že sa to týka dohody medzi ňou a žalobcom. Z vlastnej činnosti svedkyňa uviedla, že pokiaľ sama žiadala znalecký posudok, cena na jeden byt sa pohybovala od 120,00 až 150,00 €, záležalo to však od dohody.
Podľa faktúry č. XXXXXXX, na základe objednávky z 22. 09. 2011 bola vystavená faktúra na Pasport budovy bytového domu súp. číslo XXXX, k. ú. C., obec X., rozdelenie na NP v celkovej výške 490,00 €, faktúra vystavená dňa 29. 09. 2011, splatná dňa 29. 09. 2011. Na faktúre je rukou dopísané - prevzala 10. 10. 2011 J. a pripojený podpis.
Podľa faktúry č. XXXXXXX, na základe objednávky z 22. 09. 2011 bola vystavená faktúra na odborný posudok VŠH bytov a NP v bytovom dome súp. číslo XXXX, k. ú. C. v celkovej výške 1.400,00 €, faktúra vyhotovená 24. 10. 2011, splatná 24. 10. 2011. Na faktúre je rukou dopísané prevzatie pani J. 25. 10. 2011 a pripojený podpis.
Žalobca predložil súdu vypracovaný Pasport, ktorý je súčasťou prílohovej obálky, bol oboznámený Odborný posudok č. 1/2011 zo dňa 22. 10. 2011, vypracovaný žalobcom (čl. 26 až 89). Žalovaná potvrdila, že predmetný Pasport i odborný posudok prevzala od žalobcu.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 10. 08. 2015, je na LV č. XXXX pre k. ú. C., obec a okres X., evidovaná parcela registra C, na parcelnom čísle XXXX o výmere 140 m2 za stavané plochy a nádvoria, stavba a to obytná budova, súp. číslo XXXX. V časti vlastníci je evidovaná žalovaná ako vlastník v podiele 1/1.
Žalobca ďalej doložil súdu znalecký posudok Ing. G., ktorý mal k dispozícii a to pod č. 24/2006, predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností pre právny úkon - uzatvorenie záložnej zmluvy s peňažným ústavom, a predmetom ktorého boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX a to tam uvedené pozemky a stavby. Ďalej predložil znalecký posudok znalca Ing. G. č. 62/2010, predmetom ktorého bolo stanovenie všeobecnej hodnoty obytnej budovy na LV č. XXXX pre účely uzavretia záložnej zmluvy. V oboch prípadoch sa jednalo o stanovenie všeobecnej hodnoty bytových a nebytových budov a pozemkov.
Žalovaná predložila súdu vyúčtovanie znalečného a to daňový doklad č. 19/2012, vyhotovený Ing. G., obsahom ktorého bolo vyúčtovanie znaleckého posudku č. 19/2012 na obytnú budovu číslo súp. XXXX s príslušenstvom a pozemkami parc. číslo XXXX a XXXX, k. ú. C., za účelom právneho úkonu - prevod nehnuteľnosti. Bola vyúčtovaná celková suma 196,00 €, splatná 08. 02. 2012. Žalovaná však ani na výzvu súdu nepredložila znalecký posudok znalca Ing. G. č. 19/2012.
Na žiadosť súdu Správa katastra Zvolen zaslala tunajšiemu súdu kópiu spisu pod č. V 2961/2011, z ktorého bolo zistené, že navrhovatelia C. J. a žalovaná na jednej strane a kupujúci C. J. na strane druhej, predložili katastru návrh na vklad vlastníckeho práva, doručený 03. 11. 2011 na podklade kúpnej zmluvy, predmetom ktorého mal byť prevod spoluvlastníckeho podielu 2-izbového bytu č. X na X. podlaží domu, súp. číslo XXXX, v k. ú. C. spolu s príslušenstvom, na LV č. XXXX, prílohou návrhu bola kúpna zmluva. Súčasťou spisu bol aj Pasport vypracovaný žalobcom. Správa katastra Zvolen rozhodnutím zo
dňa 02. 12. 2011 rozhodla o prerušení konania a účastníci vkladového konania boli vyzvaní na doloženie nájomnej zmluvy, doloženie vyhlásenia prenajímateľa o vyrovnaní nedoplatkov na nájomnom a úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu a zo strany predávajúcich aj predchádzajúci písomný súhlas Mesta Zvolen ako správcu dane na nakladanie s predmetom kúpy. Boli vyzvaní, aby uvedené doplnili do 30- tich dní od doručenia rozhodnutia, v opačnom prípade správa katastra konanie zastaví, prípadne vklad vlastníckeho práva zamietne. Rozhodnutie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 05. 12. 2011. Následne došlo k predloženiu Zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 03. 11. 2011 medzi C. J. a žalovanou na jednej strane a C. J. na strane druhej. Správa katastra Zvolen rozhodnutím zo dňa 09. 01. 2012 rozhodla o zastavení vkladového konania z dôvodu, že účastníci konania v celom rozsahu neodstránili nedostatky vytýkané správou katastra a nedoložili vyhlásenie prenajímateľa bytu, že na byte nie sú nedoplatky a nedoložili písomný súhlas Mesta Zvolen ako správcu dane na nakladanie s predmetom kúpy. Rozhodnutie žalovaná prevzala do vlastných rúk dňa 11. 01. 2012.
Právna zástupkyňa žalobcu zaslala žalovanej list zo dňa 20. 08. 2013 nazvaný ako Pokus o zmier, v ktorom vyzvala žalovanú na úhradu celkového dlhu 1.980,00 € spolu s príslušným úrokom z omeškania a to v lehote do 27. 08. 2013. Podľa kópie zásielka sa vrátila s pozn. adresát neznámy. Ďalej žalobca doložil list zo dňa 10. 10. 2013, v ktorom bol žalovanej zaslaný Pokus o zmier a zároveň jej bola predložená Dohoda o uznaní dlhu a o splátkach zo dňa 10. 10. 2013 podpísaná žalobcom, podpis žalovanej na listine nie je.
Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 634 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný od 01. 01. 2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu splatnosti bola vo výške 0,25 %.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v podstatnej časti dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe objednávky žalovanej, žalobca vypracoval odborný posudok a Pasport týkajúci sa bytového domu súp. číslo XXXX v k. ú. C.. Na námietky žalovanej, že so žalobcom žiadnu zmluvu ani dohodu neuzatvárala, súd konštatuje, že tvrdenia žalovanej neboli v konaní preukázané. Žalobca jednoznačne potvrdil, že sa dohodol práve so žalovanou na potrebe vypracovať rozdelenie bytového domu na jednotlivé byty, k čomu bol vypracovaný Pasport a následne na žiadosť žalovanej vypracoval ohodnotenie jednotlivých bytov a nebytových priestorov formou odborného posudku, pričom žalobca poukázal, že v tomto prípade nie je možné vypracovať znalecký posudok tak, ako tvrdila žalovaná, nakoľko v katastri nehnuteľností nie sú evidované jednotlivé byty ako samostatné nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu bolo podporené i svedeckou výpoveďou svedkyne L., na ktorú sa dovolávala žalovaná. Svedkyňa nepotvrdila tvrdenia žalovanej, že ralitná kancelária dojednávala predmet zmluvy a cenu so žalobcom. Naopak potvrdila, že uvedené je vecou vlastníka nehnuteľnosti, t. j. žalovanej a toho kto poskytuje službu, t. j. žalobcu. Ďalej bolo v konaní jednoznačne preukázané a žalovaná to ani nenamietala, že výsledok zmluvy bol žalovanej riadne odovzdaný žalobcom, čo potvrdila svojimi podpismi a aj v konaní pred súdom. Žalovaná namietala riadne vykonanie diela. Súd však konštatuje, že žalovaná nijako nepreukázala, že v čase odovzdania diela, prípadne v nasledujúcom období by reklamovala vady diela. K námietkam vo vzťahu k vykonanému dielu pristúpila žalobkyňa až v podanom odpore v tomto súdnom konaní. Námietky žalovanej však
súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Žalobca zdôvodnil, prečo vo veci nevypracoval znalecký posudok, pričom žalovaná sama uviedla, že pojmy ako Pasport, odborný posudok alebo znalecký posudok sú jej nie známe a nevie ich rozlíšiť. V tomto sa spoľahla na žalobcu. Potom je nelogické tvrdenie žalovanej, keď podľa jej udania mala žiadať znalecký posudok. Rovnako bolo vyvrátené tvrdenie žalovanej, že na podklade žalobcom poskytnutých údajov nebolo možné vykonať zápis v katastri nehnuteľností v súlade s jej zámerom. Žalovaná v konaní pred súdom tvrdila, že mala záujem o predaj bytového domu ako celku. Táto výpoveď však bola vyvrátená svedeckou výpoveďou Novotnej, ktorá potvrdila, že sa žalovaná na ňu obrátila s požiadavkou, že chce predávať jednotlivé byty. Za tým účelom ju odporučila na žalobcu, ktorý vypracoval práve Pasport, ktorý je podkladom na rozdelenie bytového domu na jednotlivé byty pre účely katastrálneho konania. Žalovaná však podala návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod len jedného bytu. Z katastrálneho konania vyplynulo, že žalovaná síce doložila Pasport vypracovaný žalobcom, avšak na výzvu katastra nedoložila ďalšie listiny nevyhnutné k zavkladovaniu predmetnej kúpnej zmluvy a práve z týchto dôvodov bolo katastrálne konanie prerušené, a keďže ani v dodatočnej lehote účastníci katastrálneho konania nedoložili potrebné listiny, katastrálny úrad konanie zastavil. Na tomto nemá žiadnu vinu Pasport vypracovaný žalobcom, naopak práve účastníci katastrálneho konania, ktorou bola i žalovaná, nedoložili iné listiny, ktoré vyžadoval katastrálny úrad a ktoré môžu a musia doložiť jedine účastníci katastrálneho konania ( nie ako tvrdila žalovaná, že to mal urobiť žalobca ). Žalovanej boli všetky rozhodnutia katastrálneho úradu doručené do vlastných rúk, podľa vlastného vyjadrenia, v tom čase jej poskytovala právne poradenstvo advokátka, z čoho vyplýva, že žalovaná si musela byť veľmi dobre vedomá okolností aj dôvodov rozhodnutia katastrálneho úradu. Súd potom obranu žalovanej v tomto súdnom konaní vyhodnotil len ako účelovú, nehodnovernú a nepreukázanú a žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.890,00 € považoval za dôvodnú. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutej služby vo výške 1.890,00 €.
V ďalšom si žalobca uplatňoval príslušenstvo pohľadávky a to úrok z omeškania, pričom vyčíslil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Súd však konštatuje, že čo sa týka dohody o splatnosti ceny za poskytnuté dielo, medzi účastníkmi nedošlo k dohode o splatnosti. Žalobca sám uviedol, že len predpokladal, že mu žalovaná cenu uhradí pri prevzatí predmetu diela. Ďalej potvrdil, že sa následne so žalovanou dohodol o úhrade ceny potom, čo dôjde k predaju jednotlivého bytu. Súd konštatuje, že tento stav nenastal a potom sa uplatní ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, kedy je dlžník povinný plniť deň prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca síce predložil súdu výzvy žalovanej na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby, avšak nedoložil doklad o doručení týchto výziev žalovanej, zo spisu súd konštatuje, že žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 12. 05. 2014, čo možno považovať za výzvu žalovanej na úhradu žalovaného dlhu. Iný dátum doručenia súd preukázaný nemal, preto vychádzal z takto preukázaného údaja. Na základe toho bola žalovaná povinná plniť nasledujúci deň t. j. 13. 05. 2014 a keďže nezaplatila žalobcovi dlžnú sumu, dostala sa do omeškania s peňažným dlhom dňa 14. 05. 2014. Ku dňu splatnosti výška úroku z omeškania v súlade s predpismi civilného práva bola 8,25 % ročne. Súd preto zaviazal žalovanú, zaplatiť žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy, t. j. zo sumy 1.890,00 € a to od 14. 05. 2014 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, čo sa týka úroku z omeškania, súd žalobu zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.3 O. s. p., pretože bol žalobca neúspešný len v nepatrnej časti, priznal mu súd plnú náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 113,00 € a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 731,97 €. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené za 9 úkonov právnej pomoci po 81,33 € a to prevzatie a príprava zastúpenia z dňa 20. 08. 2013, pokus o zmier z 10. 10. 2013, žaloba zo dňa 14. 01. 2014, porada s klientom dňa 04. 07. 2014, vyjadrenie k odporu zo dňa 07. 07. 2014, účasť na pojednávaní v dňoch 11. 08., 03. 11. 2015, 19. 01. a 09. 03. 2016. Ďalej bol vyčíslený režijný paušál 3x po 7,81 € (23,43 €), 2x 8,04 € (16,08 €), 4x 8,39 € (33,56 €), čo spolu činí 73,07 €. Spolu trovy právneho zastúpenia činia 805,04 € a celá náhrada trov konania je 918,04 €. Právna zástupkyňa zároveň doložila potvrdenie o porade s klientom dňa 04. 07. 2014 v trvaní 2,5 hodiny, podpísané žalobcom. Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované podľa § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004. Súd preskúmal vyúčtované trovy právneho zastúpenia a dospel k záveru, že tieto neboli v celom rozsahu vyúčtované správne. Súd nepriznal odmenu za úkon - pokus o zmier zo dňa 10. 10. 2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 7,81 € z dôvodu, že sa jednalo o úkon pred začatím súdneho konania, pričom súd konštatuje, že uvedený úkon právnej služby nemal súvis s poskytovaním právneho zastúpenia v konaní pred súdom, pričom právna zástupkyňa žalobcu
ani nezdôvodnila, na základe akého ustanovenia si uvedený úkon uplatňuje. Rovnako súd pri účasti na pojednávaní dňa 03. 11. 2015 konštatuje, že pojednávanie nebolo vykonané a preto patrí odmena podľa ustanovenia § 13a ods.4 Vyhlášky MS SR v rozsahu 1, t. j. vo výške 20,33 €. Preto súd priznal na trovách právneho zastúpenia náhradu za 7 úkonov právnej pomoci po 81,33 € a náhradu za jeden úkon vo výške 1 v sume 20,33 €, čo spolu činí 589,64 €. Pri vyčíslenom režijnom paušále súd odpočítal 1x 7,81 € a teda režijný paušál priznal v celkovej výške 65,26 €. Trovy právneho zastúpenia potom činia 754,90 € (589,64 € + 65,26 €). Súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi na trovách konania zaplatený súdny poplatok vo výške 113,00 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 654,90 €, tieto na účet právnej zástupkyne žalobcu v súlade s ustanovením § 149 ods.1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).