Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/255/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: M.Á. M., G.. XX.XX.XXXX, A. E. O. V. C., K. Z. V. C., M. I. XXXX/XX-XX, v konaní o zaplatenie sumy 929,43 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na tunajší súd 31.12.2015 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 929,43 eura s 8,50 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 01.08.2013 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a. s., Bratislava, IČO: 31320155 (ďalej len „postupca“), a žalovaným bola uzavretá Zmluva o bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej postupca zriadil v prospech žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených postupcom. Ich splnením poskytol postupca žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 929,43 eura na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s., pre depozitné produkty (ďalej len „VOP“) vypovedal postupca listom z 13.05.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.1 písm. d) VOP, čím sa podľa postupcu z titulu poskytnutého úveru žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo výške 929,43 eura stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. písm. c) VOP. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanému doručená 17.05.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali 31.07.2013, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanému výpoveď doručená. Nakoľko žalovaný tento svoj dlh vo výške 929,43 eura do dnešného dňa nezaplatil, od 01.08.2013 je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 929,43 eura s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 24.09.2014 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v celosti postúpená žalobcovi. Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného od 01.01.2009.

Podaním z 08.03.2016 na výzvu súdu adresovanú zástupcovi žalobcu, aby 1/ predložil prehľadnú históriu úveru (formou povoleného prečerpania) a jeho splácania, z ktorej bude zrejmé, akým spôsobom sa dospelo k výpočtu žalovanej istiny 929,43 eura a čo konkrétne daná suma v sebe zahrňovala (z akých konkrétnych položiek pozostáva) a kedy konkrétne sa stala splatnou tá-ktorá jej časť; 2/ dokladoval s odkazom na konkrétne ustanovenia zmluvy, odkedy konkrétne bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie, s akými parametrami, kedy a akým spôsobom boli tieto parametre a podmienky splácania žalovanému oznámené po tom, ako došlo z jeho strany k splneniu podmienok stanovených VÚB a. s. (písm. d) predmetu Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto z 10.02.2005); 3/ dokladoval, že v danom prípade boli splnené podmienky stanovené v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu postupcu a žalovaného (ďalej len „ZoSÚ“), resp. v čase vzniku povoleného prečerpania, t.j. že žalovaný bol pred uzavretím zmluvy informovaný o v danom ustanovení uvedených skutočnostiach - o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu a tiež, že žalovaný bol bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov, zástupca žalobcu súdu predložil výpis z bežného bankového účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX. K špecifikácii žalovanej pohľadávky uviedol, že v súlade s platobnou disciplínou žalovaného, zrejmej z priloženého výpisu z bankového účtu, bol konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu v debetnom zostatku vo výške 1.391,68 eura. Uvedená suma pozostáva z istiny 74,54 eura, debetného úroku 1.135,14 eura, poplatkov 182,- eur. Žalobca si z uvedenej sumy uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 929,43 eura pozostávajúcu z istiny 74,54 eura, debetného úroku 672,89 eura a poplatkov 182,- eur. Poplatky sú účtované v zmysle cenníka, ktorý súdu predložil. Žalovanému bol postupcom poskytnutý kontokorentný úver - flexidebet na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, v ktorej sa v bode d) predmetu zmluvy uvádza poskytnutie povoleného prečerpania na účte v prípade splnenia podmienok stanovených postupcom. Po splnení podmienok, ktoré sú uvedené v príslušných ustanoveniach VOP bolo žalovanému poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 28.000,- Sk (929,43 eura) odo dňa 14.03.2008. Uvedené skutočnosti boli súdu preukázané dôkazmi priloženými k žalobe. V zmysle ust. § 1 ods. 3 ZoSÚ sa uvedený zákon nevzťahuje na úver poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, pričom však týmto ustanovením nie je dotknuté ust. § 3 ods. 6 citovaného zákona. V predmetnom prípade bol kontokorentný úver poskytnutý žalovanému inou formou ako na kreditnú kartu, a to formou bežného účtu (poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 22.01.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 30.09.2013). Preto zmluva o kontokorentnom úvere, resp. kontokorentný úver nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona ZoSÚ. Kontokorentný úver je osobitnou formou úveru a poskytuje sa formou povoleného prečerpania, t.j. debetu napr. k bežnému účtu. Nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny splátok takéhoto úveru. Pohľadávka z kontokorentného úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Účet žalovaného dosiahol debetný zostatok ešte pred povolením povoleného prečerpania. Po tom, ako bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver, žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Poukázal na skutočnosť, že účet žalovaného sa nedostal do stavu nepovoleného prečerpania iba účtovaním poplatkov a úrokov v zmysle cenníka banky na ťarchu účtu, ale debetnými transakciami žalovaného, a to opakovane. Nakoľko týmto konaním došlo k porušeniu VOP, postupca zmluvný vzťah ukončil s poukazom na ust. čl. 4.14. bod 4.14.1. písm. d) VOP. V zmysle ust. čl. 4.14 bod 4.14.2. sa skončením zmluvy o bežnom účte všetky pohľadávky banky voči klientovi vyplývajúce z bežného účtu alebo s ním súvisiace stávajú splatné. Výška debetného úroku bola žalovanému v súlade s praxou zaužívanou v bankovom sektore oznámená písomnou výveskou banky. Uvedenú vývesku, t.j. oznámenie o úrokových sadzbách platnú ku dňu žiadosti a schválenia kontokorentného úveru, ktorá bola predložená žalovanému, predložil súdu. Úroková sadzba kontokorentného úveru v prípade nezaručeného kontokorentu je vo výške 16,90 % ročne. V prípade, ak sa klient dostane do nepovoleného prečerpania, úroková sadzba sa zvyšuje na 25 % ročne. Žalovaný bol takýmto spôsobom písomne informovaný o úrokoch a poplatkoch, ktoré sa účtujú na ťarchu bežného účtu v rámci predmetného zmluvného vzťahu. ZoSÚ v rámci podmienok ponuky spotrebiteľského úveru uvádza povinnosť veriteľa oboznámiť spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Nakoľko je predmetná povinnosť zaradená k podmienkam ponuky úveru, je zrejmé, že nie je povinnosťou veriteľa zahrnúť tieto informácie do zmluvy o úvere, ale ide o spôsob, akým má

veriteľ informovať spotrebiteľa o „úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.“ Zákon tak na žiadnom mieste nevyžaduje zahrnúť tieto informácie do úverovej alebo inej zmluvy, ale zákonná podmienka je splnená, ak je spotrebiteľ o týchto skutočnostiach písomne informovaný. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu, ktorá uvádza, že v predmetnom ustanovení sú obsiahnuté „obmedzenia a povinnosti veriteľa spojené s ponukou a reklamou spotrebiteľského úveru. Pred uzavretím zmluvy o úvere má veriteľ povinnosť oboznámiť spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami a na požiadanie sprístupniť spotrebiteľovi informácie o ďalších dodatočných podmienkach.“ Všetky informácie požadované zákonom boli žalovanému spotrebiteľovi písomne sprístupnené v priestoroch banky. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení nevyžaduje od veriteľa splnenie inej povinnosti alebo splnenie uvedenej povinnosti iným spôsobom. Podľa neho z citovaných zákonných ustanovení nemožno dospieť k inému výkladu, ako uviedol. Podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.07.2010, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR pritom nemožno nepripomenúť, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z č. l. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR právny predpis zakladá právo a právna norma sa má vykladať s ohľadom na jazykový výklad, ktorý má prioritne prednosť, keďže predstavuje prvotné priblíženie sa samotnému obsahu právneho predpisu. Ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý zabezpečí plnohodnotnú realizáciu ústavne garantovaných práv fyzických a právnických osôb. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že žalobca dostatočne odôvodnil žalobu a preukázal svoj nárok. Žalovaný svoj dlh do dnešného dňa neuhradil.

Žalovaný na pojednávaní 09.03.2016 vypovedal, že je pravdou, že mal úver od VÚB. Tento úver prestal čerpať potom, ako sa stal nezamestnaným a už je tomu veľa rokov, najmenej 5 - 6 rokov, čo sa tak stalo. Úver prestal čerpať, lebo prišiel o prácu. Myslí, že to konto vo VÚB má stále, dlhé roky s ním nič nerobil, a to sa nezrušilo. Jemu domov neprišla žiadna výpoveď zmluvy z VÚB. Býva na jeho terajšej adrese už piaty rok. Predtým býval na ul. B.. Ť., ale keď tam prestal bývať, tak mu bola pošta preposielaná na terajšiu adresu. Niekedy si chodí pre zásielky na poštu, lebo trvalý pobyt má len mesto V. C.. Cca posledných 5 rokov býva na adrese V. C., M. I. XXXX/XX-XX. Tiež uviedol, že mohlo to byť tak ako vyplýva z výpisu z bežného účtu, že naposledy čerpal z tohto bežného účtu v mesiaci november 2009, pričom posledné peniaze na tento účet mohli prísť v mesiaci december 2009 od spoločnosti Kovohuty Dolný Kubín, kde bol zamestnaný, ale len krátko a musel zo zdravotných dôvodov odísť. Momentálne je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a jeho príjem pozostáva len zo sociálnych dávok. Žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je zamestnaná v nemocnici ako nádvorná a majú štyri maloleté deti. Má ešte dlh v Slovenskej sporiteľni vo výške cca 30.000,- Sk, kde sa dohodol, že bude splácať, ako bude môcť a spláca ho po 10,- až 15,- eur mesačne, ako môže. Aj toto by splatil, ak by mal z čoho.

Súd konal a rozhodol s poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu (jeho zástupcu), ktorý svoju neúčasť na uvedenom pojednávaní písomne ospravedlnil a vyjadril súhlas s rozhodnutím bez účasti žalobcu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 10.02.2005 k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu v zmysle zvoleného konta (č. XXXXXXXXXX/XXXX), vydanie a používanie debetných platobných kariet (platobná karta PK Maestro, virtuálna platobná karta VIS WebStudent), zriadenie a poskytovanie bankových služieb prostredníctvom vybraného kanála elektronických distribučných ciest (internet banking) a povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a. s. Hoci v zmluve pod písm. d) je uvedené ako súčasť predmetu zmluvy povolené prečerpanie, ktoré ale nemalo nastať automaticky, ale až v prípade splnenia podmienok stanovených postupcom, v ďalšom texte pri parametroch bežného účtu je pri „Nastavenie limitu prečerpania“ uvedené: „Nie - klient nemá záujem o

povolené prečerpanie na účte“. Súčasťou zmluvy sú VOP (Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. pre depozitné produkty). Následne na základe „Žiadosti o navýšenie kontokorentného úveru - Flexidebetu“ formulárového charakteru vypracovaného postupcom, podpísanej žalovaným a povereným zástupcu postupcu 13.03.2008, bolo „Potvrdením o poskytnutí flexidebetu“ tiež z 13.03.2008 postupcom žalovanému oznámené, že postupca potvrdzuje poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 28.000,- Sk v zmysle zmluvy a VOP od 14.03.2008 po dobu plnenia nasledovných podmienok klientom - mesačné zasielanie kreditných obratov vo výške 14.000,- Sk na bežný účet XXXXXXXXXXXXXXX/ XXXX, čo predstavuje 50 % z nastaveného limitu. Ďalej je v tomto potvrdení uvedené, že za využívanie flexidebetu banka ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v obchodných miestach banky, že postupca pravidelne mesačne sleduje plnenie podmienok a v prípade nesplnenia podmienok zasiela klientovi upozornenie. Pri opakovanom neplnení podmienok môže postupca pristúpiť k zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu flexidebetu na bežnom účte. V oznámení o nastavení kontokorentného úveru vystavenom postupcom, bol uvedený typ kontokorentu - flexidebet nezabezpečený s limitom 28.000,- Sk, počiatočný dátum 14.03.2008, konečný dátum 31.12.2099.

Listom z 13.05.2013 mal oznámiť postupca žalovanému, že nakoľko do dnešného dňa napriek predchádzajúcim výzvam neuhradil záväzok voči postupcovi, vrátane splatného príslušenstva, ktorý vznikol z dôvodu jednostranného nedodržania ustanovení Zmluvy o bežnom účte, Dodatku k Zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru (pokiaľ bol uzavretý) a platných VOP, vypovedá v zmysle príslušných ustanovení uvedených VOP zmluvu s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bude výpoveď doručená a že platobné karty vydané k účtu, trvalé príkazy, automatické prevody, všetky nastavené prevody debetných úrokov a poplatkov uhrádzané z účtu, boli zrušené. Zároveň bol upozornený na skutočnosť, že zrušenie bežného účtu ho nezbavuje povinnosti plniť prípadné ostatné finančné záväzky voči banke. Výpoveď zmluvy bola žalovanému zasielaná doporučenou zásielkou označenou RN041309882SK podanou na pošte Bratislava 12 dňa 14.05.2013. Zásielka bola odosielateľovi vrátená 07.06.2013 s oznámením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

Listom zo 06.10.2014 postupca oznamoval žalovanému, že postúpil ku dňu 29.09.2014 svoju pohľadávku, ktorá mu vyplýva zo zmluvy a ktorá bola ku dňu 12.08.2014 vo výške 1.358,28 eura s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia, na žalobcu, že žalovaného dlžný záväzok evidovaný u postupníka je vo výške 1.398,29 eura. Zásielka s Oznámením o postúpení pohľadávky bola podaná na pošte Bratislava 12 dňa 08.10.2014 pod č. RO057798110SK.

V prvom rade súd, v kontexte s tvrdením zástupcu žalobcu, že bežný účet žalovaného dosiahol debetný zostatok ešte pred povolením povoleného prečerpania, uvádza, že pôsobí prinajmenšom zvláštne, ak v takejto situácii postupca vôbec poskytol žalovanému povolené prečerpanie daným spôsobom (v zmluve je naviac uvedené, že postupca ho poskytne po splnení podmienok stanovených postupcom), pričom toto povolené prečerpanie sa zaviazal poskytnúť po dobu plnenia nasledovnej podmienky žalovaným

- mesačného zasielania kreditných obratov vo výške 14.000,- Sk na daný bežný účet žalovaného, ku ktorému zriadil povolené prečerpanie. Pritom stanovená suma bola na hrane príjmov žalovaného uvedených v žiadosti o navýšenie kontokorentného úveru, v ktorom tento za posledné 3 mesiace mal mať priemerný príjem vo výške 14.136,66 Sk. Opäť zvláštne vyznieva, že k poskytnutiu povoleného prečerpania došlo na základe žalovaným podpísaného a vyplneného tlačiva označeného ako „Žiadosť o navýšenie kontokorentného úveru - Flexidebetu“, hoci dovtedy žiadny kontokorent žalovaný zriadený nemal a predtým výslovne v zmluve (o zriadení bežného účtu) uviedol, že nemá záujem o povolené prečerpanie na účte.

Súd tiež konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by si postupca v celom rozsahu splnil svoju informačnú povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 6 ZoSÚ v znení účinnom v čase poskytnutia povoleného prečerpania, ktoré ustanovenie dopadá aj na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu (§ 1 ods. 3 ZoSÚ). Konkrétne z daného ustanovenia vyplývajúcich podmienok, o ktorých mal byť žalovaný najneskôr v čase uzavretia zmluvy písomne informovaný, súd nemal preukázané, že by aspoň odkazom na vývesky v obchodných miestach postupcu, ako to postupca učinil pri „oznámení výšky debetných úrokov“, postupca písomne informoval žalovaného o poplatkoch platných od doby uzavretia zmluvy a podmienkach, za ktorých

môže byť zmluva zmenená a doplnená, ďalej o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy a ani písomné informovanie pre prípad trvania povoleného prečerpania dlhšie ako tri mesiace, o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších nákladoch. Súdu nie je zrejmé, čo postupcovi bránilo aspoň takým odkazujúcim spôsobom, aký zvolil pri informovaní žalovaného o úrokových sadzbách, „informovať“ žalovaného aj o ďalších skutočnostiach, o ktorých bol povinný žalovaného písomne informovať najneskôr pri uzatvorení zmluvy. Takáto zmluva podľa názoru súdu ani nemohla byť uvedeným spôsobom platne uzatvorená, keďže v zmluve (o bežnom účte) žalovaný výslovne uviedol, že nemá záujem o povolené prečerpanie na účte a ako už súd uviedol, postupca zriadil povolené prečerpanie nie na základe nejakej žiadosti o poskytnutie povoleného prečerpania, resp. kontokorentného úveru, ale na základe formulárovej žiadosti postupcu, ktorou mal žalovaný žiadať o „zvýšenie kontokorentného úveru“, ktorý predtým ani nebol medzi účastníkmi dojednaný (také niečo nebolo ani len tvrdené).

Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu tvrdil, že k ukončeniu zmluvného vzťahu účastníkov pre porušenie VOP z dôvodu opakovaného nepovoleného debetu žalovaného, došlo s poukazom na čl. 4.14. bod 4.14.1 písm. d) VOP. K ukončeniu malo dôjsť listom postupcu z 13.05.2013, ktorým postupca „vypovedal“ v zmysle príslušných ustanovení VOP zmluvu s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Podľa doloženého dokladu malo dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu účastníkov výpoveďou, ktorá žalovanému fyzicky doručená nebola.

Z doručených obratov na účte vyplýva, že žalovaný sa už pred faktickým poskytnutím povoleného prečerpania dostával opakovane do debetu - nepovoleného debetu. Žalovaný bol v debete od 03.06.2005 až do 08.03.2006, ktorý v určitých obdobiach presahoval sumu 16.000,- Sk, následne od 09.03. (s výnimkami dní 10.04.2006, 26.10.2006, 16.03.2007, 15.05.2007, 20.08.2007, 19.12.2007) až do poskytnutia povoleného prečerpania dňa 17.03.2008, ku ktorému jeho debet (nepovolený) predstavoval až 24.939,09 Sk. Nad povolený debet 28.000,- Sk sa pritom žalovaný prvýkrát dostal už v mesiaci marec 2008 dňa 31.03.2008 a čerpania nad povolený debet sa veľmi často opakovali aj v následných obdobiach. Stanovenú podmienku kreditných obratov nad 14.000,- Sk (464,71 eura) žalovaný nesplnil v mesiacoch marec, máj, október a november 2009. Posledný kreditný obrat je z 08.12.2009. Posledné debetné obraty (položky) iného charakteru ako sú úroky a rôzne poplatky postupcu boli zo dňa 13.11.2009. V následnom období boli zúčtovávané len rôzne poplatky (za vedenie konta, poplatky za spracovanie exekúcie, zinkasované debetné úroky), naposledy 29.09.2014.

Žalovaný teda opakovane porušoval zmluvné povinnosti už pred poskytnutím povoleného prečerpania (v nepovolenom prečerpaní bol prakticky až na pár dní stále už od 03.06.2005 do zriadenia povoleného prečerpania) a k porušovaniu jeho zmluvných povinností dochádzalo aj po zriadení povoleného prečerpania, kedy sa opakovane dostával do nepovoleného prečerpania a tiež opakovane v r. 2009 nesplnil požiadavku minimálnej mesačnej výšky kreditných obratov, ktoré sa postupca zaviazal sledovať na mesačnej báze. Tiež ani neplnil ďalšie podmienky stanovené VOP postupcu v čl. 4.10. bode 4.10.6. Postupca bol vo vzťahu k žalovanému - k plneniu jeho povinností zjavne nečinný, hoci jeho porušenia povinností ho v zmysle bodu 4.14.9. VOP z dôvodov v ňom uvedených, oprávňovali (v prípade, že došlo k platnému dojednaniu poskytnutia kontokorentného úveru), vypovedať zmluvu s okamžitou účinnosťou, resp. odstúpiť od zmluvy.

S účinnosťou od 01.05.2014 s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktoré má charakter procesnej normy aplikovateľnej od jej účinnosti vo všetkých konaniach, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv, prislúcha súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Súd bol teda povinný v danej veci ex offo zaoberať sa aj otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku. Uzavretá zmluva (o bežnom účte) má nepochybne charakter spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľský charakter má aj vzťah, ktorým malo dôjsť k poskytnutiu kontokorentu postupcom v prospech žalovaného.

V danom prípade nedošlo podľa názoru súdu k platnému dojednaniu „kontokorentného úveru“, keďže ako už bolo uvedené žalobca nepreukázal naplnenie všetkých zákonných predpokladov, za ktorých môže dôjsť k jeho poskytnutiu, z dôvodu absencie informačnej povinnosti zo strany postupcu ohľadne všetkých skutočností vyplývajúcich z § 3 ods. 6 ZoSÚ, ako aj s ohľadom na samotnú žiadosť, ktorou na formulári postupcu žalovaný požadoval zvýšiť kontokorent, hoci predtým žiadny kontokorent nemal (nebolo ani len tvrdené, že by ho predtým v nejakej výške na základe nejakej právnej skutočnosti mal

mať). Súd teda konštatuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu (dojednania, ktorým by došlo k platnému dojednaniu kontokorentu, resp. povoleného prečerpania) v zmysle § 39 ods. 1 OZ, dôsledkom čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia (§ 457 . Toto bezdôvodné obohatenie sa s poukazom na § 107 ods. 2 a 3 premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote.

Zo skladby žalovanej istiny vyplýva, že túto v rozhodujúcej miere predstavujú účtované debetné úroky a poplatky a zo žalovanej istiny len suma 74,54 eura má predstavovať samotnú istinu. Táto suma (nejaká jej časť) mohla vzniknúť najneskôr dňa 13.11.2009, kedy sú vykazované posledné debetné obraty (čerpania) zo strany žalovaného.

Nakoľko žalobca podal žalobu až dňa 31.12.2015, odvodzujúc si svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.09.2014, ktorým dňom s poukazom na § 112 došlo k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby, je nepochybné, že ak by aj mala zostať neplatenou nejaká časť poskytnutých finančných prostriedkov, ktorá podľa žalobcu mala dosahovať výšku 74,54 eura, ide zjavne o premlčaný nárok, uplatnený po uplynutí aj objektívnej premlčacej doby (dokonca viac ako 3 roky po jej uplynutí).

Aj v situácii, že by zo strany postupcu došlo k platnému poskytnutiu kontokorentu (napriek zmieneným nedostatkom, včítane toho, že v danom prípade nebolo zrejmé, aké konkrétne podmienky postupcu mal žalovaný splniť pre to, aby mu postupca povolené prečerpanie poskytol, ako je to uvedené v zmluve o bežnom účte, keď pred jeho poskytnutím žalovaný naopak bol dlhodobo v nepovolenom debete), s ohľadom aj na to, kedy došlo k faktickému ukončeniu jeho čerpania a aj k posledným kreditným obratom (mesiace november a december 2009), so zreteľom na dlhodobú nečinnosť postupcu, ktorý bez vyvodenia akýchkoľvek dôsledkov voči žalovanému, ku ktorým by ho zmluva v znení VOP oprávňovala (žalovaný opakovane býval aj po „poskytnutí kontokorentu“ v nepovolenom debete a opakovane nespĺňal ani minimálnu výšku kreditných obratov) nič nerobil, akurát až do októbra 2014 zúčtovával debetné úroky a rôzne poplatky, ktorú nečinnosť možno pripočítať len na vrub veriteľa, šlo by tiež o nárok premlčaný pre uplynutie 3-ročnej premlčacej doby podľa § 101 (keďže ide o nárok zo spotrebiteľského vzťahu, je potrebné otázku premlčania posudzovať podľa ustanovení plynúcej odo dňa, od ktorého si veriteľ mohol prvýkrát uplatniť nesplatený nárok s príslušenstvom, keď dokonca od času, kedy si veriteľ mohol svoj nárok voči žalovanému uplatniť, uplynulo cca 6 rokov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorému by za použitia § 142 ods. 1 O.s.p. prináležalo právo na náhradu dôvodne vzniknutých nákladov spojených s týmto konaním, právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil, keď ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy v konkrétnej výške vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).