Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Co-907-2015.pdf
PDF · 110.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/907/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni 1/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX a odporcovi 2/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom E. nad Q., I. E. XXX/X, obidvaja zastúpení JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Bratislava, Zámocká 36, v konaní o zaplatenie 1.858,92 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/113/2015-79 zo dňa 18.06.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e povinný nahradiť odporcom 1/,2/ trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 89,72 Eur na účet ich právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 1.858,92 Eur s príslušenstvom a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 697,74 Eur k rukám ich právneho zástupcu. Z jeho dôvodov vyplýva, že navrhovateľ v pozícii veriteľa uzatvoril s odporkyňou 1/ ako dlžníkom (ďalej v texte len „odporkyňa) a odporcom 2/ ako spoludlžníkom (ďalej v texte len „odporcom“) dňa 13.10.2004 zmluvu, označenú ako Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 42899-42115. Podľa návrhu navrhovateľ odporcom poskytol revolvingovú pôžičku vo výške 1290,58 Eur (38.880,- Sk), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať po 66,39 Eur (2000,-Sk) 36 mesiacov v termínoch podľa splátkového kalendára. Na základe žiadosti navrhovateľ povolil odporkyni odklad splátok za zmluvnú odmenu 132,78 Eur na základe nového splátkového kalendára. Navrhovateľ poskytol odporkyni dňa 16.08.2006, dňa 15.08.2008 a dňa 20.10.2010 revolvingy po 1.593,36 Eur, ktoré sa zaviazala splatiť za 24 mesiacov po 66,39 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Keďže odporkyňa sa dostala do omeškania už pri splátke č.81, navrhovateľ úver zosplatnil; do okamžitej splatnosti odporkyňa zaplatila len 5.377,59 Eur, pričom jej ku dňu 22.01.2012 zostávalo zaplatiť ešte 1.925,31 Eur. Preto žiadal návrhom priznať 1.858,92 Eur s príslušenstvom. Okresný súd konštatoval, že v časti B zmluvy-Revolvingová pôžička v odseku 1 je uvedené číslo 72.000, v odseku 2 je uvedené číslo 36, v odseku 3 je uvedené číslo 2.000, v odseku 4 je uvedený údaj 23,65; v časti C-Revolving v odseku je uvedené číslo 48.000, v odseku 2 je uvedený údaj 23,57; v časti D- Úverový limit je v odseku 1 je uvedený údaj 96.000; v časti E - Zmluvná odmena v odseku 1je uvedené číslo 33.120, v odseku 2 je údaj 22.560; v časti F-Poplatok v odseku 1 je uvedené číslo 1.500; v časti G-Zápočet je v odseku 1uvedený údaj 35.847; v časti H-Typ zmluvy o revolvingovej pôžičke je v odseku 1 uvedený údaj „štandard“. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke sú
zmluvné dojednania a prílohy, špecifikované v zmluvných dojednaniach. Zo zmluvných dojednaní zistil, že v dôsledku absencie akéhokoľvek odkazu na jednotlivé odseky časti B až H zmluvy nebolo možné určiť, čo reálne predstavujú niektoré údaje (časť B ods. 4 -23,65, časť C ods. 2 -23,57), či ide o úrokovú sadzbu úveru, RPMN, príp. iný údaj; v časti E - zmluvná odmena sú v odseku 1 a v odseku 2 uvedené rôzne sumy, pričom zo zmluvy nevyplýva dôvod rozčlenenia zmluvnej odmeny do dvoch odsekov a čo predstavujú; úplne nezrozumiteľná je aj časť G zmluvy - zápočet v sume 35.847,-Sk. Podľa karty klienta, predloženej navrhovateľom, kde je uvedený prehľad čerpania revolvingového úveru vrátane revolvingu, odporkyni bola dňa 19.10.2004 vyplatená suma 50,89 Eur; následne jej boli vyplatené 3 automatické revolvingy, a to dňa 16.08.2006, 15.08.2008 a 20.10.2010, všetky po 844,46 Eur, spolu na pôžičke a revolvingoch jej bola vyplatená suma 2.584,25 Eur; zo splátkového kalendára - karty klienta - vyplýva, že odporkyňa navrhovateľovi zaplatila celkom 82 splátok po 66,39 Eur, t. j. sumu 5.443,98 Eur. Okresný súd, opierajúc svoje rozhodnutie o § 23a ods.1 zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného do 30.06.2007, § 52 ods.2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“), § 4 ods.1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uzavrel, že Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 42899-42115 zo dňa 13.10.2004 je spotrebiteľskou zmluvou; pojmovým znakom revolvingového úveru je možnosť dlžníka, a to aj opakovane, čerpať úverové prostriedky do určitého úverového rámca (limitu) za predpokladu, že splátkami úveru úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní. Odporkyni podľa zmluvy mala byť poskytnutá pôžička vo výške 2.389,96 Eur, t.j.72.000,-Sk (spolu s revolvingom vo výške 1.593,31 Eur, t.j.48.000,-Sk) s úverovým limitom revolvingu vo výške 3.186,61 Eur, t. j. 96.000,-Sk; avšak z predloženej karty klienta súd zistil, že odporkyni bola na pôžičke reálne vyplatená len suma 50,89 Eur a na revolvingoch suma v celkovej výške 2.533,36 Eur, teda spolu 2.584,25 Eur. Podľa názoru okresného súdu ustanovenia zmluvy - časť B ods. 4 a časť C ods. 2 - sú nejasné; až podrobným preštudovaním zmluvných dojednaní, na ktoré zmluva odkazuje, zistil, že časť B ods. 4 zmluvy prestavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov úveru (čl. 4 bod 4.1 zmluvných dojednaní) a časť C ods. 2 zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov revolvingu (čl. 4 bod 4.3 zmluvných dojednaní); aj pri časti E ods. 1 a ods. 2 súd až preštudovaním zmluvných dojednaní zistil, že tieto ustanovenia majú predstavovať zmluvnú odmenu pôžičky a zmluvnú odmenu revolvingu. Podrobným preskúmaním zmluvy súd zistil, že zmluva vôbec neobsahuje úrokovú sadzbu úveru, ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v nej vôbec nie je uvedený termín splatnosti splátok (prvej ani ďalších ani poslednej) ani termín konečnej splatnosti úveru; rozčlenenie časti istiny, alikvotnej časti úroku a príslušného mesačného poplatku je pre informovanie spotrebiteľa dôležité z hľadiska posúdenia nákladovosti úveru, aby spotrebiteľ vedel, koľko z tej-ktorej splátky bude pripadať na istinu, teda ako sa jeho dlh bude znižovať, v akej výške zaplatí mesačne úrok a aký bude poplatok. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval uzatvorenú zmluvu ohľadom výšky úveru, resp. úverového limitu, ako aj výšky úrokovej sadzby úveru a RPMN, podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon; navrhovateľovi potom vznikol len nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v sume, ktorá bola odporcom reálne vyplatená; keďže odporkyni bola reálne vyplatená suma 2.584,25 Eur a navrhovateľovi splatila 5.443,98 Eur, teda viac, ako jej bolo poskytnutých, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako bezdôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 a § 149 ods.1 (zrejme len chybou v písaní okresný súd uviedol aj § 146 ods.1) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „O. s. p.“). Priznal odporcom trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 697,74 Eur za úkony u odporkyne 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 12.06.2015, 2.vyjadrenie vo veci dňa 12.06.2015, 3. účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015, každý po 81,33 Eur, 3 x režijný paušál za rok 2015-3 x 8,39 Eur = 16,78 Eur; u odporcu podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“) základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50 % vzhľadom na spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a za 1. prevzatie a prípravu zastúpenia (12.06.2015), 2. vyjadrenie vo veci (12.06.2015), 3. účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 mu priznal po 3x po 40,67 Eur a režijný paušál za rok 2015 - 3 x 8,39 Eur = 16,78 Eur, odmenu spolu 416,34 Eur. Náhradu hotových výdavkov v súlade s §15 písm. a) Vyhlášky za cestu služobným osobným motorovým vozidlom zn. AUDI A6 dňa 18.06.2015 z Bratislavy do Lučenca a späť, t. j. 2x252 km pri spotrebe 5,9 l /100 km a pri cene pohonných hmôt za naftu 1.190 Eur celkom 35,39 Eur a náhradu za opotrebenie v zmysle §1 písm. b) Opatrenia Ministerstva Práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.632/2008 Z. z. 0,183 Eur /1 km, t. j. 504 km x 0,183 = 92,23 Eur, cestovné spolu 127,62 Eur. Náhrada za stratu času v súlade s §15 písm. b) Vyhlášky priznal za účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 za 5 hod. a 20 min. (11 začatých polhodín) vo výške 153,78 Eur. Súd priznal odporcom trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 697,74 Eur, na náhradu ktorých zaviazal navrhovateľa v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcov; právnemu zástupcovi odporcov nepriznal náhradu za stratu času v uplatnenej výške 181,74 Eur za 13 začatých polhodín, strávených cestou z Bratislavy do Lučenca a späť, pretože cesta zo sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu odporcov z Bratislavy na ulici Zámocká 36 do budovy Okresného súdu Lučenec na ulici Dr. Herza 14 a späť trvá 2x 2 hodiny a 40 minút, teda 5 hodín a 20 minút, t. j. 11 začatých polhodín.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ a h/ O. s. p. z dôvodu nesprávnych záverov súdu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a priznal mu aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietol nezákonnosť záveru okresného súdu o neplatnosti zmluvy pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť v časti predmetu zmluvy; súd dostatočne neustálil ani skutkový základ, rozhodol predčasne a na základe nesprávneho právneho posúdenia. Rozhodnutie nie je správne ani z hľadiska relevantnej právnej úpravy; postup súdu je nepreskúmateľný, predčasný a v rozpore so zákonom. Podľa textu, uvedeného pod podpisovou doložkou lícnej strany zmluvy o pôžičke platí, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke sú zmluvné dojednania a prílohy, špecifikované v zmluvných dojednaniach. Na lícnej strane zmluvy sa postupne uvádzajú jednotlivé údaje, týkajúce sa revolvingovej pôžičky (časť B), revolvingu (časť C), úverového limitu (časť D), zmluvnej odmeny (časť E), poplatku (časť F) a zápočet (časť G). Následne v zmluvných dojednaniach, ktoré sú na tej istej listine, teda nie samostatne oddelené a navyše aj podpísané odporcami, sa uvádza údaj konkrétnych častí zmluvy (výška pôžičky, počet splátok atd.). Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom súd považuje takto formulované dojednania a údaje na lícnej strane zmluvy za zavádzajúce a mätúce. Preto posúdenie zmluvy ako neplatného právneho úkonu nebol dôvodný. Okrem toho súd poukázal na absenciu zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, pričom nevychádzal zo znenia platného a účinného zákona v čase uzavretia zmluvy, t.j. 13.10.2004. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (odplatu); § 502 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vo svojich ustanoveniach (§ 4 ods. 2, 3) nehovorí, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je určenie úrokovej sadzby a termín konečnej splatnosti úveru; uvedenie týchto údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákon nevyžadoval, preto nemohli byť podstatnou náležitosťou zmluvy. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu vyhovel alebo zrušil a vrátil na ďalšie konanie; žiadal priznať náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne a právne správny potvrdiť a žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,72 Eur vo vzťahu k odporkyni (§ 10 ods. 1 Vyhlášky) a vo vzťahu k odporcovi vo výške 49,06 Eur (§ 13 ods. 2 vyhlášky-základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50 %). K argumentom súdu prvého stupňa uviedli, že vzhľadom na vady kontraktačného procesu zmluva nebola uzavretá; neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výška úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa §39 OZ neplatná. Zmluva v predmetnej veci je spotrebiteľskou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka; tento výklad je v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; neplatné je podľa § 52 ods. 2 OZ aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Neobstojí argument navrhovateľa, že na právny vzťah sa aplikuje výhradne zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (uznesenie I. ÚS 402/2013-10 z 19.06.2013); vzhľadom na aplikačné problémy bola prijatá novela §52 ods. 2 OZ, ku ktorej sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 s tým, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva; vzťahuje sa aj na právne vzťahy, založené pred jeho účinnosťou. Zmluva v prejednávanej veci obsahuje neprijateľné, a teda neplatné ex tunc, podmienky. Takéto zmluvné dojednania sú nevyvážené, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto predstavujú v zmysle § 53 OZ neprijateľnú podmienku. Obsah zmluvy nebol individuálne dojednaný, lebo spotrebiteľ nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť jej obsah;
mohol iba podpísať alebo nepodpísať zmluvu. Odporcovia niekoľkonásobne preplatili požičanú istinu úveru a z tohto dôvodu považujú takéto plnenie uplatnené navrhovateľom podľa § 3 ods. 1 OZ za rozporné s dobrými mravmi.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ho ako vecne správny potvrdil.
V zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo aj právne posúdil; rozhodnutie okresného súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených v spise okresného súdu a je dostatočne odôvodnené (§ 157 O. s. p.). Okresný súd rozhodol vo výroku správne; odvolací súd sa s jeho výrokom stotožňuje. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa, uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.); po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok navrhovateľa ako aj predchádzajúceho konania, po zistení, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové a právne závery, napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah účastníkov, ktorý bol založený na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke so spoločnosťou PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. (dňa 15.02.2008 došlo ku zmene obchodného mena na PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.), je potrebné posudzovať podľa § 50 a nasl. Občianskeho zákonníka ako vzťah spotrebiteľský. Následne správne, vychádzajúc aj z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy -13.10.2004 (§ 4), ako aj zo zákona č.129/2010 Z. z. (§ 9 a § 11) došiel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 42899 poskytol odporkyni úver vo výške 1.290,58 Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť s úrokom v 36 mesačných splátkach po 66,39 Eur v termínoch podľa splátkového kalendára, dohodnutého podľa zmluvy. Po nahliadnutí do zmluvy č. 42899 odvolací súd (podobne ako okresný súd) zistil, že žiadna zo súm, uvedených na lícovej strane zmluve, sa nezhoduje s týmto tvrdením navrhovateľa; v časti B ods. 1 je suma 71.000 (bez označenia meny, avšak zrejme slovenských korún, čo po prepočte predstavuje 2.389,96 Eur), v časti C ods.1 je suma 48.000 (v prepočte 1.593,30Eur), v časti D-úverový limit ods.1 je suma 96.000 (v prepočte 3.186,61 Eur). Podľa návrhu (aj vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 02.07.2015) mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni aj revolving, a to dňa 16.08.2006 vo výške 1.593,36 Eur so splátkovým kalendárom 24 mesiacov po 66,39 Eur, ďalšie dva revolvingy dňa 15.08.2008 a 20.10.2010 v rovnakej výške s rovnakým počtom a výškou splátok v termínoch podľa nového splátkového kalendára. Doklady, okrem Dodatku k Zmluve (č.l.10) a splátkového kalendára (č. l. 10pv, 11, 11 pv) nepreukazujú obsah akýchkoľvek zmlúv (revolvingov). Možno sa len domnievať, že tvrdenia navrhovateľa sú pravdivé, pretože ich odporcovia výslovne nenamietali. Vzhľadom na navrhovateľom tvrdené obdobie poskytnutia revolvingov mal navrhovateľ postupovať podľa aktuálnej zákonnej úpravy, t.j. podľa z.č.258/2001 Z. z., platnom a účinnom ku 13.10.2004, ku 16.08.2006 a ku 15.08.2008, ako aj podľa z.č.129/2010 Z.z., platnom a účinnom ku 20.10.2010. V zmysle tejto zákonnej úpravy (v závislosti na čase platnosti a účinnosti) však je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere jej písomná forma (§4 ods.1), a to pod sankciou neplatnosti, ako aj povinnosť uviesť v zmluve konkrétne vymenované náležitosti, zákonom požadované, pod sankciou jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti (§ 4 ods. 2 písm. g/ pre rok 2004 a rok 2006, § 4 ods. 3 pre rok 2008, § 9, § 11 ods.1 z. č. 129/2010 Z. z. pre rok 2010); tieto skutočnosti zo spisu nevyplývajú. Preto sa krajský súd stotožňuje so záverom okresného súdu o tom, že úver, resp. revolvingovú pôžičku, či revolving, treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nedostatok písomnej formy, ktorý zákon sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu, nemožno zhojiť ani aplikáciou §4 ods. 3 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, aktuálneho v čase tvrdeného tretieho revolvingu. Hoci odvolateľ tvrdil, že podľa textu, uvedeného pod podpisovou doložkou lícnej strany zmluvy o pôžičke platí, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke sú zmluvné dojednania a prílohy, špecifikované v zmluvných dojednaniach a na lícnej strane zmluvy sa postupne uvádzajú jednotlivé údaje, týkajúce sa revolvingovej pôžičky (časť B), revolvingu (časť C), úverového limitu
(časť D), zmluvnej odmeny (časť E), poplatku (časť F) a zápočet (časť G) a následne v zmluvných dojednaniach, ktoré sú na tej istej listine, teda nie samostatne oddelené a navyše aj podpísané odporcami, sa uvádza údaj konkrétnych častí zmluvy (výška pôžičky, počet splátok atd.), krajský súd sa stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že zmluva nie je jednoznačná a prehľadná, a to aj z pohľadu veľkosti písma v zmluvných dojednaniach, čo súdy rôznych stupňov už opakovane judikovali vo svojich rozhodnutiach. Z úverovej zmluvy nie je možné zistiť základné podmienky poskytnutia a splácania úveru, pretože tieto boli zakomponované v zmluvných podmienkach, ktoré boli vyhotovené v drobnom, voľným okom nečitateľnom písme; preto je potrebné považovať zmluvné podmienky navrhovateľa ako časť zmluvy za neplatné, v dôsledku čoho bolo možné priznať navrhovateľovi plnenie len titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby dojednanie ohľadne svojich jednotlivých nárokov uviedol priamo v zmluve tak, aby tieto boli zrozumiteľné a čitateľné. Na uvedenú skutočnosť reagoval zákonodarca tým, že už s účinnosťou od 1. júna 2010 zakomponoval do Občianskeho zákonníka ustanovenie § 53c ohľadom veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách pod následkom neplatnosti zmluvy; navyše, v zmysle ustanovenia § 879f) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy, uzavreté pred 1. aprílom 2004 museli byť dané do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, účinného od 1. apríla 2004, inak sú po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosť tohto zákona, t.j. od 1. apríla 2004, neplatné. Vdôsledku súdnej praxe dňa 28.05.2014 bolo schválené Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.<http://www.najpravo.sk/zakony/ vypis-zakonov/141-2014-z-z-nariadenie-vlady-slovenskej-republiky.html>141/2014Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; okrem otázky odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, otázky najvyššej prípustnej výšky odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a výšky zodpovednosti za škodu k § 434 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobenej na vnesených alebo odložených veciach, čo sa týka klenotov, peňazí a iných cenností, novela tohto nariadenia explicitne upravila aj veľkosť písma v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch, pričom stanovila, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Táto časť novely nadobudla účinnosť 01.01.2015; podľa prechodného ustanovenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014 alebo vznikne pred 01.01.2015, písmo ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, sa riadi podľa predpisov účinných do 31.05.2014 (predmetné ustanovenie o veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách sa týka zmlúv, ktoré boli uzavreté po 01.01.2015). Táto zmena bola premietnutá aj do Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 6 a § 53c, účinného od 01.01.2015). Tieto skutočnosti neboli dôvodom posúdenia zmluvy v predmetnom konaní, pretože zmluva o revolvingovej pôžičke bola uzatvorená medzi účastníkmi konania 13.10.2004, a citované zákonné ustanovenia nadobudli platnosť a účinnosť až od 01.01.2015; krajský súd ich uviedol len na zdôraznenie správnosti posúdenia v tomto konaní prejednávanej zmluvy okresným súdom, pretože nemožnosť dostatočnej orientácie v zmluve aj v dôsledku jej štruktúry a usporiadania v spojení s takmer nečitateľným drobným písmom zmluvných dojednaní (viď č.l. 8, 8 pv spisu) nepochybne zakladá jej neplatnosť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, čo napokon akceptovala aj aktuálna právna úprava. V reakcii na odvolaciu námietku, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (odplatu) je potrebné uviesť, že všetky tieto skutočnosti je potrebné v zmysle právnej úpravy, aktuálnej v čase uzatvorenia tej-ktorej zmluvy jednoznačne a zrozumiteľne dojednať. V súčasnosti bez akýchkoľvek pochybností úprava spotrebiteľských zmlúv podlieha jedine režimu občianskoprávnych (nie obchodnoprávnych) predpisov; v tomto smere je odvolacia námietka navrhovateľa tiež nedôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporcovia mali povinnosť vrátiť navrhovateľovi len požičané finančné prostriedky. Preukázateľne im navrhovateľ vyplatil 2.584,25 Eur, títo mu vrátili 5.443,98 Eur, teda viac, ako im poskytol. Rozhodnutie okresného súdu je vo výroku správne, odvolacie námietky navrhovateľa nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu. Preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutého (§ 212 ods. 1 O. s. p.), ani čo do dôvodov ani do rozsahu (výšky). Odvolací súd sa preto týmito trovami osobitne nezaoberal; skúmal len, či okresný súd v závislosti od výsledku konania aplikoval vo vzťahu k výroku o trovách konania príslušné ustanovenie O.s.p.. Okresný súd
rozhodol správne, keď na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. plne úspešným odporcom 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania, ktoré v tomto prípade predstavujú trovy ich právneho zastúpenia tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia 1/, 2/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní a vzniklo im voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Právny zástupca odporcov si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 138,78 Eur (89,72 Eur za odporkyňu a 49,06 Eur za odporcu), ktoré však nesprávne vyčíslil. Výška odmeny právneho zástupcu pri zastupovaní dvoch účastníkov (odporcu 1/ a 2/ rade) za spoločný úkon právnej služby v konaní, ktorého predmetom je suma 1.858,92 Eur, predstavuje v súlade s § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sumu 81,33 Eur (81,33 Eur x 2, t. j. 162,66 Eur - 50 %, t. j. 162,66Eur - 81,33 Eur, teda 81,33 Eur -viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/205/2010 zo dňa 31.08.2010). Správne vyčíslené trovy odvolacieho konania predstavuje odmena právneho zástupcu odporcov za jeden úkon -vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 21.10.2015 vo výške 81,33 Eur spolu s režijným paušálom vo výške 8,39 Eur. Nesprávne uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania krajský súd korigoval tak, že odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 44,86 Eur a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 44,86 Eur; trovy odvolacieho konania v celkovej výške 89,72 Eur je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcov 1/, 2/ na účet číslo 6836984000/1111 (IBAN: SK81 1111 0000 0068 3698 4000). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.