Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-28-2015.pdf
PDF · 105.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti odporcovi: I. O. nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou: X.. Q. B., G. R. W. V., o zaplatenie sumy 120,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 11C/28/2015-29 zo dňa 19.03.2015 s a z r u š u j e .
II. Návrh sa z a m i e t a .
III. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.01.2015, doručeným súdu dňa 23.01.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 120,54 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 116,13 eura od 20.01.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvorili dňa 01.06.2010 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými podmienkami banky Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany odporcu, navrhovateľ dňa 18.11.2014 v súlade so zmluvou a VOP odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Aktuálny záväzok odporcu ku dňu spísania návrhu predstavuje sumu 120,54 eura, ktorá pozostáva z istiny 116,13 eura a úroku vo výške 4,41 eura, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a..
Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/28/2015-29 zo dňa 19.03.2015.
Podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk, súd ho vo výroku I. tohto rozhodnutia v zmysle § 173 ods. 2 OSP zrušil v plnom rozsahu.
Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporkyne, súd jej uznesením ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 OSP pre toto konanie opatrovníčku; opatrovníčke bol návrh s prílohami doručený dňa 07.01.2016, k tomuto sa nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP s poukazom na § 200ea OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 20.01.2015, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 01.06.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banky Slovensko, a.s., odstúpením od zmluvy zo dňa 18.11.2014, výpismi z účtu č.l. 13-21, Úrokovými sadzbami produktov - účinné od 01.01.2015 a od 20.05.2014, špecifikáciou podania zo dňa 02.02.2016, výpismi z účtu č.l. 47 - 54, poštovým podacím hárkom č.l. 56, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 01.06.2010 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal zriadiť a viesť pre odporkyňu osobný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR. V zmluve je uvedené, že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. v platnom znení, že práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom upravené v Zmluve/príslušnej zmluve sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s účinných od 20.5.2014 (VOP), ods. 3.11.5, banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považujú najmä b) bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal. Podľa ods. 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Podľa ods. 8.8 VOP, z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť úroky, úroky sa vypočítavajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Podľa ods. 8.9. VOP, klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky, splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Výška úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu podľa vývesky Úrokových sadzieb produktov v znení účinnom od 1.1.2015 bola 28 %. Listom zo dňa 18.11.2014 odstúpil navrhovateľ od Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenej s odporkyňou z dôvodu, že na účte odporkyne bol ku dňu 01.07.2014 vykazovaný debetný zostatok v sume 100,80 eura a vyzval ju na úhradu debetného zostatku.
V špecifikácii podania zo dňa 02.02.2016 navrhovateľ uviedol, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníkom poplatkov / Výveskou úrokových sadzieb. Odporcovi nebola poskytnutá služba povolené prečerpanie, t.j. odporca sa dostal na účte do nepovoleného debetu svojimi transakciami, resp. účtovaním poplatkov z kladného zostatku 2,15 eur (výpis 4/2014). Istina 116,13 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte odporcu. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Debetné obraty predstavovali tieto
operácie: a) úroky; po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu (od 01.07.2012 vo výške 28% p.a.)“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Účtované sú vždy zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne. Spolu v sume 7,48 eur. Výška úrokovej sadzby vyplýva z priloženej Vývesky úrokových sadzieb. b) mesačný poplatok za poskytovaný balík služieb. Jedná sa o poplatok za vedenie účtu v sume 2,90 eur mesačne (účtovaný odporcovi mesačne) v celkovej sume 20,30 eur; c) poplatky za: upomienku - nepovolený debet 45,- eur; výzvu - nepovolený debet 30,- eur; vedenie exekúcie / príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom práva v celkovej výške 40,- eur; vklad hotovosti v celkovej výške 0,50 eur. Kreditné obraty predstavovali tieto operácie: - vklady hotovosti v celkovej výške 25,- eur. Pokiaľ ide o posledný výpis s nulovým zostatkom, účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod / Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ ide o internú transakciu banky, nie o transakciu zo strany klienta. Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného úctu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Odporca sa dostal do omeškania s vrátením (vyrovnaním) nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania čo vyplýva z výpisov pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na príslušnom účte (mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatky upomienka, výzva, úroky, výbery atď.). Uplatňovaný úrok vo výške 4,41 eur predstavuje úrok od uzavretia účtu ku dňu podania žaloby, pričom ide o úrok vo výške 28 % ročne zo sumy aktuálne v nepovolenom debete. Pokiaľ ide o uplatňovaný úrok vo výške 28% p.a zo sumy 116,13 eur od 20.01.2015 do zaplatenia, bol vyčíslený ku dňu podania žaloby, a preto si ho navrhovateľ uplatňuje od tohto dňa do zaplatenia.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods. 1 OBZ, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa § 710 OBZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 711 ods. 1 OBZ, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 101 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 01.06.2010 uzavretá Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal zriadiť a viesť pre odporkyňu osobný účet. Týmto medzi nimi došlo k vzniku záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol navrhovateľ oprávnený prijímať platby v prospech odporkyne ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jej pokynov z tohto účtu realizovať platby.
Niet pochybností o tom, že navrhovateľ v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zmluva a všeobecné obchodné podmienky ním boli vopred pripravené a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Súd dospel k záveru, že zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a je preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa jedná o zmluvu o bežnom účte podľa Obchodného zákonníka.
V konaní nebolo sporné, že listom zo dňa 18.11.2014 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 01.06.2010 a zároveň požadoval zaplatenie debetného zostatku v sume 100,80 eura.
Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník v § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Keďže právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol (§ 54 ods. 1 a 2 OZ).
Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany navrhovateľa sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou od začiatku zrušila, čím zanikli práva a povinnosti účastníkov zo zmluvy, pričom momentom odstúpenia od zmluvy mali účastníci zrušenej zmluvy povinnosť navzájom si vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Preto aj navrhovateľ môže žiadať len vrátenie súm, ktoré poskytol odporkyni bez akýchkoľvek vedľajších plnení z titulu úrokov, resp. poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ si z takto zrušenej zmluvy nemôže voči odporkyni uplatňovať zmluvné úroky, vrátane poplatkov za bežný účet, ani poplatky za upomienku, výzvu, vedenie exekúcie, či vklad hotovosti, nakoľko akékoľvek prípadné dojednania o nich stratili účinnosť. Zo zrušenej zmluvy vzniká právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451 a nasl. OZ, a keďže nebolo preukázané, že by navrhovateľ poskytol odporkyni akékoľvek plnenia, odporkyňa nemala čo navrhovateľovi vrátiť, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/68/2014 zo dňa 15.12.2014.
Nad rámec uvedeného dodáva súd nasledovné.
Na základe predloženej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 01.06.2010 odporkyňa nemala povolené prečerpanie na svojom účte, odporkyňa teda na základe tejto zmluvy nebola oprávnená prečerpávať finančné prostriedky a dostávať sa do tzv. debetu. Aj podľa vyjadrenia navrhovateľa, odporkyni nebola poskytnutá služba povolené prečerpanie, pričom odporkyňa sa dostala na účte do nepovoleného debetu účtovaním poplatkov z kladného zostatku 2,15 eura, pričom istina 116,13 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte odporkyne. Debetný obrat mal o.i. predstavovať úrok vo výške 28% ročne po dobu nepovoleného prečerpania spolu v sume 7,48 eur (avšak navrhovateľ neuviedol z akých súm a za aké obdobie), pričom výška úrokovej sadzby mala vyplývať z priloženej Vývesky úrokových sadzieb. Súd má však za to, že hoci predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s. v znení účinnom od 20.5.2014 upravujú otázku nepovoleného prečerpania, navrhovateľ nepreukázal existenciu písomnej dohody zmluvných strán na úročení nepovoleného prečerpania, pričom takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli navyše navrhovateľom predložené v znení účinnom až od 20.05.2014. Navrhovateľ teda nepreukázal existenciu platnej dohody medzi účastníkmi na úrokoch pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28 % ročne, nakoľko predložil len vývesku účinnú od 20.05.2014, nepreukázal, aká bola výška toho úroku do 20.05.2014, nepreukázal písomnú dohodu účastníkov na týchto úrokoch, pretože ako už súd uviedol, v spotrebiteľskej zmluve nepostačuje len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, či vývesku. Debetný obrat mal ďalej predstavovať mesačný poplatok za vedenie účtu v sume 2,90 eura mesačne v celkovej sume 20,30 eur, poplatky za upomienku vo výške 45,- eur, za výzvu vo výške 30,- eur, za vedenie exekúcie vo výške 40,- eur, za vklad hotovosti vo výške 0,50 eura, pričom však ani dojednanie týchto poplatkov navrhovateľ v konaní nepreukázal, pričom ani tu nepostačuje len odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky, či vývesku, navyše len na vývesku účinnú od 20.05.2014, keď k uzavretiu zmluvy došlo dňa 01.06.2010.
Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 120,54 eura s príslušenstvom, ktorá suma mala podľa navrhovateľa predstavovať istinu tvoriacu rozdiel medzi debetnými a kreditnými položkami a úrok ku dňu podania návrhu. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými navrhovateľ svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v návrhu v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného navrhovateľom, ktorý je premetom konania. Navrhovateľ len všeobecne konštatuje vznik
debetného zostatku na účte odporkyne, a jednoznačne nepreukázal ani prípadný základ a výšku konštatovaných čiastkových nárokov, z ktorých pozostávala žalovaná suma.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Podľa názoru súdu sa navrhovateľovi nepodarilo vôbec preukázať opodstatnenosť nároku na zaplatenie sumy 120,54 eura s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 116,13 eura od 20.01.2015 do zaplatenia. Navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne nároku na zaplatenie istiny s príslušenstvom a z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP v konaní nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku na zaplatenie sumy 120,54 eura s príslušenstvom.
Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by po zrušení zmluvy od počiatku po jeho odstúpení od zmluvy zostala na odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi nejaké plnenia zo zrušenej zmluvy, a neuniesol teda dôkazné bremeno tvrdenia o pohľadávke voči odporkyni, súd návrh ako nedôvodný vo výroku II. zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne úspešnej odporkyni vo výroku III. právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo v konaní neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.