Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/469/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16 proti odporcom 1/ D. F., štátnemu občanovi E. republiky, bytom N. E. č. XXX a 2/ B. F., štátnej občianke E. republiky, bytom N. E. č. XXX, o zaplatenie 1.109,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -41 zo dňa 29.10.2014, v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného do 28.02.2010, podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 2 a § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2008 a uviedol, že posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa týchto zákonných ustanovení dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ síce súdu predložil úverovú zmluvu s názvom - Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 13.11.2008, avšak z jej obsahu a ďalšieho listinného dôkazu - karty klienta súd zistil, že odporcovi bol poskytnutý aj klasický úver, a to vo výške 863,37 eur dňa 19.11.2008. Pojmovým znakom revolvingového úveru je totiž možnosť dlžníka čerpať úverové prostriedky do určitého úverového rámca /limitu/, ktorý úver môže dlžník čerpať aj opakovane do predmetnej výšky za predpokladu, že splátkami úveru, ktoré realizuje tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní. Z obsahu predloženej zmluvy vyplýva, že odporcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 1.029,01 eur, avšak z karty klienta bolo potvrdené poskytnutie čiastky vo výške 863,37 eur. Z čl. 4 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. vyplýva, že v prípade, že dlžník splní 18 splátok so splatnosťou 36 mesiacov bude mu úver automaticky navýšený t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1. Schválenú výšku revolvingu oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. Z takéhoto ujednania mal teda súd preukázané, že dlžníkovi je poskytnutý najprv klasický úver a v prípade jeho riadneho splnenia v určitej časti, mu potom bude poskytnutý revolving. V prejednávanom prípade odporcovi bol poskytnutý klasický spotrebiteľský úver, ktorého rozsah bol dohodnutý vo výške 1.029,01 eur, a vyplatený vo výške 863,37 eur. Súd preto pristúpil k preskúmaniu náležitostí uzavretej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že uzavretá zmluva všetky potrebné náležitosti neobsahuje. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov /ide o náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z./; táto náležitosť je obsiahnutá iba v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré však netvorí súčasť zmluvy, ide o jednostranný úkon veriteľa, a preto tak nie je splnená podmienka, že tento údaj má byť dohodnutý v

samotnej zmluve o úvere. Rovnako zmluva o úvere neobsahuje údaj podľa § § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. - konečná splatnosť úveru. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. sa potom spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade tak navrhovateľ môže od odporcu požadovať iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Z predloženej karty klienta /č.l. 12/ mal súd preukázané, že odporca čerpal prostriedky vo výške 863,37 eur, pričom splatil sumu vo výške 2.367,99 eur. Odporcom bol podľa karty klienta dňa 24.5.2010 schválený revolvingový úver vo výške 584,21 eur, pričom z tohto úverového rámca im bola vyplatená suma vo výške 483,83 eur. Nakoľko klasický úver, ktorý súd považuje za bezúročný a bez poplatkov bol splatený v celom rozsahu, zostávajúca časť zaplatených prostriedkov zo strany odporcov vo výške 1.504,62 eur sa započítava na splátky revolvingu. Navrhovateľ tvrdil vo svojej žalobe , že výška poskytnutého revolvingu je 1.391,04 eur, hoci v karte klienta uviedol, že výška vyplatených prostriedkov vrátane revolvingu je 1.391,04 eur a nakoľko odporcom bol poskytnutý a vyplatený aj klasický úver vo výške 863,37 eur, výška vyplateného revolvingu by tak mala byť 527,67 eur /1.391,04 eur - 863,37 eur/, hoci ďalší údaj v karte klienta obsahuje údaj o výške vyplatenej čiastky revolvingu vo výške 483,83 eur. Súd tak na základe tvrdení navrhovateľa a ním predložených dôkazov nevie ustáliť výšku poskytnutého a vyplateného revolvingu, a preto vzhľadom na nedostatočné tvrdenia a nedostatok dôkazov, jeho návrh na vyplatenie časti poskytnutého revolvingu /ktorá súdu nebola bližšie špecifikovaná/ zamietol. Súd ešte zdôrazňuje, že mu neboli predložené nielen dostatočné tvrdenia o výške a dátume vyplatenia revolvingového úveru, ale mu nebola predložená ani samotná žiadosť o vyplatenie revolvingu. Rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Plne úspešnými účastníkmi konania boli odporcovia, ktorým však trovy konania nevznikli a súd im ich náhradu voči navrhovateľovi preto nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal záver súdu prvého stupňa o tom, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril s odporcami absentujú náležitosti zákonné náležitosti - určenie hodnoty RPMN a údaj o konečnej splatnosti úveru. Podľa neho sa údaj o RPMN uvádza v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti úveru, tento údaj vyjadruje informáciu, kedy má byť úver - za predpokladu dodržiavania zmluvy - uhradený a kedy dôjde k zániku záväzku. Z materiálneho hľadiska ide teda o údaj zhodný s údajom Dátum splatnosti poslednej splátky a tento je uvedený v čl. 4, bod 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľ ďalej namietal závery súdu prvého stupňa ohľadne výšky revolvingu, ktorý bol odporcom poskytnutý. Z obsahu zmluvy vyplýva, že výška revolvingu bola 584,21 eur. Po započítaní nároku navrhovateľa na úhradu pohľadávky podľa dohody o poskytnutí služby vo výške 100,38 eur bol zostávajúci rozdiel 483,83 eur vyplatený v prospech účtu odporcu 1/. Tieto údaje vyplývajú tak z predloženej zmluvy ako aj z obsahu karty klienta. Suma 1.391,04 eur, ktorú súd uvádza vo svojom rozhodnutí nie je uvedená v súvislosti s revolvingom v žiadnej listine. V karte klienta sa síce uvádza suma 1.491,34 eur, tá sa ale uvádza s poznámkou nominálna výška revolvingu, čo je interný údaj navrhovateľa a slúži pre jeho evidenčné účely ako vyjadrenie súčtu nárokov v súvislosti s revolvingom. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jemu priznal uplatnené nároky vrátane trov konania.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa uvádza, že aj keď sa v navrhovateľom predloženej zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 19.11.2008 zjavne v čl. 6 nachádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov /RPMN/ za úver, takýto záver nemožno urobiť ohľadne údaja o konečnej splatnosti úveru, ktorý bol podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento údaj sa v predloženej zmluve o revolvingovom úvere nenachádza a nemožno prisvedčiť tvrdeniam odporcu, že ide vlastne o údaj o dátume splatnosti poslednej splátky úveru, ktorý je uvedený

v zmluvných dojednaniach. Odvolací súd je toho názoru, že nie je úlohou spotrebiteľa, aby si zákonom predpísanú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sám vyvodzoval, či vypočítaval z iných údajov obsiahnutých v zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach. Takýmto spôsobom sa určite nedosiahne účel zákonného ustanovenia povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorým je nepochybne ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a snaha vytvorenie rovného postavenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom tak, aby si spotrebiteľ mohol zodpovedne a kvalifikovane vybrať z ponuky spotrebiteľských úverov. Uvedenému účelu jednoznačne zodpovedá len taký spôsob splnenia zákonnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď dodávateľ v zmluve uvedie presný dátum konečnej splatnosti úveru. Keďže zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi takýto údaj neobsahuje, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že úver poskytnutý navrhovateľom odporcom 1/ a 2/ je bezúročný a bez poplatkov /§ 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy/.

Čo sa týka revolvingového úveru, ktorý bol v predmetnej zmluve zo dňa 19.11.2008, medzi účastníkmi dojednaný popri „klasickom“ úvere, aj tu odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvého stupňa vyslovenými v napadnutom rozsudku. Nie je pritom pravda tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že suma 1.391,04 eur, ktorú súd prvého stupňa uvádza vo svojom rozhodnutí nie je uvedená v súvislosti s revolvingom v žiadnej listine. Táto suma ako suma poskytnutého revolvingového úvere ju totiž uvedené priamo v návrhu na začatie konania samotným navrhovateľom. Ten v návrhu tvrdí, že odporcovi 1/ v súlade s ustanovením zmluvy poskytol dňa 24.5.2010 revolving vo výške 1.391,04 eur. Tieto žalobné tvrdenie sa však vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa nepreukázali. Samotný navrhovateľ v odvolaní uvádza, že odporcom bol poskytnutý revolving 584,21 eur a po započítaní nároku navrhovateľa na úhradu pohľadávky podľa dohody o poskytnutí služby vo výške 100,38 eur im bol zostávajúci rozdiel 483,83 eur vyplatený. Navrhovateľ tak v odvolaní rozporuje vlastné žalobné tvrdenia uvedené vo svojom návrhu na začatie konania.

V každom prípade platí, že ak mali odporcovia 1/ a 2/ vrátiť navrhovateľovi bezúročný a bezpoplatkový úver v sume 863,37 eur a ešte aj 1.391,04 eur titulom revolvingového úveru /podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu na začatie konania/, teda spolu 2.254,41 eur a podľa vykonaného dokazovania už navrhovateľovi zaplatili v splátkach spolu 2.367,99 eur, bol už záväzok odporcov 1/ a 2/ na zaplatenie úveru i revolvingového úveru v celom rozsahu splnený a návrh navrhovateľa na začatie konania je tak nedôvodný.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešným odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko títo nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .