Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-129-2013.pdf
PDF · 101.27 KB
No categories available
13C/129/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa S. U., H. H., N. X/X, zast. JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou, AK Bratislava, Bezručova 1, proti odporkyni Z. C., H. H., Š.U. Y. XXXX/XX, zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
U r č u j e , že darovacia zmluva uzavretá dňa 27.3.2006 medzi navrhovateľom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, ktorou navrhovateľ previedol na odporkyňu vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti - rodinnému domu č. súp. XXX, postavenému na parcele č. 1164, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Š. o veľkosti 3/12-iny v pomere k celku, ktorej vklad bol povolený dňom 4.5.2006 pod č. D. XXXX/XXXX je neplatná.
U r č u j e , že darovacia zmluva uzavretá dňa 27.3.2006 medzi navrhovateľom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, ktorou navrhovateľ previedol na odporkyňu vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam - parc. č. 1164 o výmere 240 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1165/1 o výmere 338 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1165/3 o výmere 65 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1166 o výmere 120 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Š. o veľkosti 1/2-ica v pomere k celku, ktorej vklad bol povolený dňom 4.5.2006 pod č. D. XXXX/XXXX je neplatná.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 26.11.2013 žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 27.3.2006 medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorej vklad bol povolený pod č. D. - XXXX/XX, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Š., súp. č. XXX, postavenej na parcele registra C o výmere 240 m2 - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 3/12-iny k celku a darovacia zmluva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, parcela registra C parc. č. 144 o výmere 240 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C parc. č. 1165/1 o výmere 338 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C parc. č. 1165/3 o výmere 65 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1166 o výmere 120 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1-ica k celku, je neplatná.
Keďže spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom boli prevedené dvoma darovacími zmluvami, navrhovateľ podaním predloženým súdu na pojednávaní dňa 24.3.2015 a podaním zo dňa 15.2.2016 spresnil petit návrhu na začatie konania.
Navrhovateľ namietal, že tieto právne úkony urobil v duševnej poruche, a preto v zmysle § 38, ods. 2, Obč. zákonníka, sú neplatné. Poukázal na skutočnosť, že od 22.2.2006 do 24.3.2006 bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP H. - C., kvôli organicky podmienenej afektívnej poruche. V čase prepustenia mal ireverizibilné pomerne výrazné poruchy kognitívnych funkcií a bol pod vplyvom liekov, preto v tomto stave nebol schopný ovládnuť následky svojho konania. Navrhovateľ je toho názoru, že aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedostal dostatočné vysvetlenie časovo a obsahovo podmienené na to, aby sa mohol rozhodnúť samostatne a slobodne pri uzavretí týchto zmlúv. Aj zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že jeho diagnóza dáva predpoklad k veľmi ľahkej manipulácii pri úsudku a rozhodovaní.
Odporkyňa navrhla zamietnuť návrh na začatie konania. Je toho názoru, že darovacie zmluvy spĺňajú všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Obč. zákonníka a pri podpise darovacích zmlúv navrhovateľ netrpel žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Poukázala na skutočnosť, že okrem darovacích zmlúv navrhovateľ robil aj iné právne úkony, ktorých neplatnosti sa nedovoláva, a preto sa domnieva, že ide len o tendenčné a účelové tvrdenia navrhovateľa a o jeho špekulatívne pohnútky v dôsledku nie veľmi dobrých vzťahov s odporkyňou. Uviedla, že v znaleckom posudku nebolo jednoznačne uvedené, že by navrhovateľ v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá by spôsobovala neplatnosť zmluvy. Taktiež nebolo preukázané, že navrhovateľ bol ovplyvňovaný a nebolo mu dostatočne vysvetlené alebo si nemohol byť vedomý právneho úkonu. Je zrejmé, že ani lieky, ktoré navrhovateľ v tom čase bral, samé o sebe nespôsobovali a nedávali predpoklad na poruchy rozpoznávacích a ovládacích schopností. Nebolo preukázané ani to, že by v čase uzavretia zmluvy mal požívať alkohol. Zdôraznila, že nie každá duševná porucha má vplyv na vykonávanie právnych úkonov, ale musí ísť o takú duševnú poruchu, ktorá by v čase úkonu robila osobu na vykonanie tohto úkonu neschopnou.
Z výpovedí účastníkov konania, výpovedí svedkov I.. D. Ž., Z. U., Ľ. C., B. U. a I. G. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu lekárskych správ, výpisov z LV č. XXXX a LV č. XXXX, dohody o vrátení a prijatí daru, darovacích zmlúv, znaleckého posudku, výsluchu znalca, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 27.3.2006 dve darovacie zmluvy. Na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. D. XXXX/XXXX, navrhovateľ daroval odporkyni spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu č. súp. XXX o veľkosti 3/12-iny v pomere k celku. V rovnakej veľkosti zároveň touto zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel aj na B. U.. Darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. D. XXXX/XXXX navrhovateľ previedol na menovaných vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to na každého v podiele 1/2-ica v pomere k celku. Odporkyňa a B. U. sú deťmi manželky navrhovateľa. Potom, čo sa navrhovateľ začal domáhať neplatnosti darovacej zmluvy, B. U. uzavrel s navrhovateľom dňa 10.10.2013 dohodu o vrátení daru, na základe ktorej bolo opätovne vyznačené spoluvlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Odporkyňa odmietla uzavrieť takúto dohodu, pretože podľa jej názoru zmluvy boli platne uzavreté.
Navrhovateľ namietal neplatnosť darovacej zmluvy s poukazom na ust. § 38, ods. 2, Obč. zákonníka. Predložil súdu aj prepúšťaciu správu, z ktorej je zrejmé, že v období od 22.2.2006 do 24.3.2006 bol hospitalizovaný v FNsP G.. X. Z. I., H. - C.. Podľa prepúšťacej správy bol pacient na oddelení sociabilný, konanie usporiadané, ireverizibilné pomerne výrazné poruchy kognitívnych funkcií, pretrváva hyposomia ťažko ovplyvniteľná aj vyššími dávkami psychofarmák. K abúzu alkoholu verbalizuje pseudokritický postoj. V čiastočne zlepšenom stave prepustený do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Okrem toho navrhovateľ predložil aj lekársky nález z 19.2.2014 vystavený I.. D. Ž., v ktorom sa konštatuje, že navrhovateľ je dlhodobo psychiatricky liečený a pre chronické ochorenie boli nutné opakované hospitalizácie na psychiatrických oddeleniach. Jedná sa o organickú afektívnu poruchu a organickú poruchu osobnosti, pričom v posledných rokoch je výrazná progresia ochorenia.
I.. D. Ž. v svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľ je v jeho ambulancii liečený od roku 1995 pôvodne na diagnózu porucha osobnosti, ktorá sa však od roku 1998, kedy bol hospitalizovaný v Nemocnici v C., zmenila na diagnózu organická afektívna porucha, ktorá má dve roviny, organickú a afektívnu, čo znamená chorobné kolísanie nálad, čiže bývajú tam fázy, kedy je pacient úzkostný, depresívny a fázy zvýšenej aktivity a zníženej kritičnosti. V druhej rovine ide o organické zmeny v CNS s poruchou mnestických funkcií, t. j. myslenia, pamäte, ako aj zníženiu intelektu. Dôsledkom uvedenej diagnózy je
nekritičnosť navrhovateľa, pokles úsudku, nesamostatnosť v každodennom živote. Podľa svedka liečbu, ktorú užíval po ukončení hospitalizácie, bola nevyhnutná, ale mala vedľajšie účinky príčinou čoho boli znížené jeho rozpoznávacie funkcie. Bol to dvojaký vplyv na rozpoznávacie funkcie, samotná diagnóza a podávaná medikamentózna liečba a jej vedľajšie účinky. Svedok sa nevedel vyjadriť, či navrhovateľ požíval alkohol vo zvýšenej miere, ale u navrhovateľa s alkoholom bol problém. Alkohol sa v lekárskych správach uvádza ako sekundárna diagnóza a navrhovateľ nikdy nebol liečený pre alkohol.
Svedkyňa Z. U., manželka navrhovateľa, vypovedala, že navrhovateľ sa lieči asi 18 rokov, jeho stav je náladový, keď sa vráti z nemocnice, tak je to trochu lepšie. Keď má horšie obdobie, tak je väčšinou zamyslený, nevníma čo mu povie. Uviedla, že v minulosti s navrhovateľom uvažovali, že by deťom niečo darovali, ale rodinný dom v Š. chceli s tým, že tam budú bývať v starobe. Keď sa navrhovateľ vrátil z nemocnice, tak prišli po neho a bol niečo podpísať. Nevedela sa vyjadriť čo podpísal, pretože pri podpise nebola. O tom, že navrhovateľ daroval dom, sa dozvedeli až v minulom roku, keď bola v Š. a manžel odporkyne jej vykrikoval, že sa nemá čo starať o dom. Následne na geodézii zistili, že dom je prepísaný a zať povedal navrhovateľovi, že už je neskoro, a či bol nesvojprávny, keď to podpisoval. Svedkyňa uviedla, že v rozhodný deň jej navrhovateľ povedal, že bol niečo podpisovať, ale nevedel jej povedať čo podpísal a len jej povedal, že mu hovorili, aby to rýchlo podpísal. Následne nezisťovala u dcéry ani zaťa čo bol navrhovateľ podpisovať, pretože si nemyslela, že by ju oklamali.
Svedok Ľ. C., manžel odporkyne uviedol, že niekedy v roku 2006 sa rozprávali o tom, že navrhovateľ by chcel darovať dom deťom jeho manželky. S odporkyňou mali záujem o časť záhrady, kde si chceli postaviť chatku, takže v januári 2006 im navrhovateľ daroval časť pozemku a potom asi v marci došlo k uzavretiu druhej darovacej zmluvy, ktorá sa týkala časti rodinného domu a pozemku, na ktorom je postavený. Svedok uviedol, že bol prítomný pri podpise darovacej zmluvy, ktorého sa zúčastnili navrhovateľ, odporkyňa a jej brat. Navrhovateľ tam prišiel sám a pred podpisom zmluvy sa rozprávali o darovaní. Bolo to v období, keď navrhovateľ absolvoval nejaké liečenie. Podľa svedka s navrhovateľom sa o darovaní rodinného domu rozprávali už vtedy, keď im daroval záhradu. Darovacie zmluvy dal vypracovať u advokáta a potom ich doniesol navrhovateľovi, kde boli niekoľko týždňov, takže si ich mohli prečítať. Svedok nevedel, že navrhovateľ má nejakú psychickú poruchu, vedel, že má problémy, keď si vypije. Svedok tvrdil, že navrhovateľ vedel o tom čo podpisuje, pýtala sa ho na to aj notárka.
Svedok B. U., brat odporkyne vo výpovedi uviedol, že s navrhovateľom ani s jeho manželkou sa nikdy nerozprávali o darovaní nehnuteľností. Švagor mu povedal, že by bolo dobré keby sa to prepísalo ešte za života navrhovateľa. Bolo to asi mesiac pred prepisom. Svedok darovaciu zmluvu nevidel. Na základe telefonátu so sestrou a švagrom sa dohodli kedy sa stretnú na podpis zmluvy. Bol tam aj navrhovateľ, vtedy videl darovaciu zmluvu prvýkrát, ani ju nečítal, len ju podpísal. Po nejakom čase zistil, že v darovacej zmluve nie je uvedený celý pozemok, ale že časť tohto pozemku už predtým bola darovaná odporkyni a jej manželovi. Navrhovateľ sa ho s odstupom asi dvoch rokov pýtal, že čo to boli podpisovať. Navrhovateľ vtedy tiež nečítal zmluvu, len im ukázali kde ju majú podpísať. Pri podpise zmluvy sa už o zmluve nerozprávali, bolo tam veľa papierov, ktoré podpisovali. Keď sa ho navrhovateľ pýtal, že čo podpisovali, tak si to vôbec nepamätal a reagoval na to slovami „ja teraz nemám nič, nemám rodičovský dom“. Keďže navrhovateľ chcel rodičovský dom, tak podpísali dohodu o vrátení daru. Svedok sa nevedel vyjadriť akú konkrétnu duševnú chorobu má navrhovateľ, ale vedel, že keď sa vráti z liečenia, tak sa to prepíše. Svedok tiež uviedol, že pôvodne mala mať podiel na nehnuteľnostiach aj ich ďalšia sestra, ale švagor povedal, že bude lepšie, keď to bude napísané na nich dvoch, lebo že sestra má finančné problémy, a že to bude môcť zobrať exekútor.
Svedkyňa I. G. uviedla, že raz, keď išli spoločne s matkou a súrodencami na pohreb, tak jej matka povedala, že chce prepísať dom navrhovateľa na ňu a súrodencov, aby ho navrhovateľ neprepil. Svedkyňa vtedy povedala, že dom nechce, na čo jej matka reagovala tak, že čiastku, ktorá by pripadla jej, prepíše na jej deti. Svedkyňa sa s navrhovateľom o darovaní domu nerozprávala. U navrhovateľa nepozorovala žiadne zmeny v zdravotnom stave, ale vedela, že navrhovateľ je dlhodobo psychiatricky liečený. Nevedela sa s určitosťou vyjadriť, či sa jej matka o darovaní rozprávala aj s navrhovateľom.
Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria. Znalec I.. D. C. v znaleckom posudku č. 5/2015 z diagnostického hľadiska konštatoval u navrhovateľa závislosť na alkohole, závislosť na benzodiazepínoch, organickú poruchu osobnosti a začínajúcu demenciu v.s. aj exotoxickej genézy. Znalec dospel k záveru, že v čase uzavretia darovacích
zmlúv, t. j. 27.3.2006, u navrhovateľa bola diagnostikovaná organická afektívna porucha. Táto porucha dáva predpoklad veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti, rozpoznávacích a ovládacích funkcií, najmä ak bol posudzovaný pod vplyvom alkoholu, ktorého konzum vzhľadom na diagnostický záver - závislosť na alkohole nie je možné nepredpokladať. Na základe znaleckého vyšetrenia a dostupnej dokumentácie však znalec konštatoval, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli vymiznuté, teda ak by boli dané navrhovateľovi dostatočné vysvetlenia adekvátne časovo a obsahovo podmienené, mohol by sa navrhovateľ rozhodnúť samostatne a slobodne.
Pri výsluchu znalec konštatoval, že samotná organická porucha osobnosti nedáva predpoklad na neschopnosť ovplyvnenia rozpoznávacích a ovládacích schopností, ktoré môžu byť ovplyvnené, ale nie forézne hlboko. Z psychiatrického hľadiska sa neschopnosť vykonania právnych úkonov považuje až v štádiu dementného syndrómu, ktorý v tom čase u navrhovateľa nebol zapísaný v zdravotnej dokumentácii. Znalec opätovne zdôraznil, že pokiaľ navrhovateľovi bol daný čas a priestor, tak mohol porozumieť obsahu právneho úkonu v tom danom čase. V súčasnosti je zdravotný stav navrhovateľa výrazne zhoršený. Znalec poukázal aj na to, že diagnostikované poruchy dávajú predpoklad k veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti. Taktiež prípadná konzumácia alkoholu by s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvnila rozhodovanie o úkone. Lieky, ktoré užíval navrhovateľ v tom čase, spôsobujú spomalenie nálady a aktivít, ale len samotná aplikácia týchto liekov nedáva predpoklad na poruchu ovládacích a rozpoznávacích funkcií.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 38, ods. 2, Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti darovacích zmlúv. Keďže predmetom konania je určovacia žaloba, súd v zmysle § 80, písm. c/, O.s.p., posudzoval, či zo strany navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie určovacej žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vždy, ak rozhodnutie o určení ovplyvní právne postavenie navrhovateľa, alebo ak bez takéhoto určenia by sa právne postavenie navrhovateľa stalo neistým. V danom prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy a v prípade úspechu v konaní by sa navrhovateľ opätovne stal vlastníkom nehnuteľností, teda zmenilo by sa jeho právne postavenie, a preto podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti darovacích zmlúv.
Navrhovateľ namietal neplatnosť darovacích zmlúv podľa § 38, ods. 2, Obč. zákonníka, keď tvrdil, že v čase uzavretia darovacích zmlúv konal v duševnej poruche, ktorá ho robila pre takýto úkon neschopným. V zmysle cit. zák. ustanovenia je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche. Pre otázku platnosti takéhoto právneho úkonu nie je rozhodujúce, či osoba, ktorá úkon urobila, bola v dobe právneho úkonu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť bola obmedzená, avšak musí byť preukázané, že osoba konala v duševnej poruche. Taktiež nie každá duševná porucha môže zapríčiniť neplatnosť právneho úkonu, ale musí byť preukázané, že ide o duševnú poruchu, ktorá robí konajúcu osobu neschopnou posúdiť význam právneho úkonu a jeho následky.
Navrhovateľ preukázal, že sa dlhodobo lieči pre duševnú poruchu, a to organickú poruchu osobnosti, pričom viackrát musel byť hospitalizovaný, čo vyplýva z predložených lekárskych správ ako aj výpovede svedka I.. D. Ž., ošetrujúceho lekára navrhovateľa. Sporné právne úkony boli urobené krátko po prepustení navrhovateľa z liečenia, ktoré bolo ukončené dňom 24.3.2006. V lekárskej správe sa konštatuje, že navrhovateľ bol prepustený v čiastočne zlepšenom stave, avšak boli u neho zistené ireverzibilné pomerne výrazné poruchy kognitívnych funkcií. Svedok I.. Ž. poukázal na to, že u navrhovateľa organická porucha osobnosti pretrváva a má dynamický vývoj a dôsledkom uvedenej diagnózy je nekritičnosť, pokles úsudku a nesamostatnosť v každodennom živote. V roku 2006 bol navrhovateľ celkovo hospitalizovaný trikrát.
Vzhľadom na rozporné tvrdenia ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie. Do záverov znaleckého posudku je zrejmé, že v čase uzavretia darovacích zmlúv navrhovateľ trpel na organickú afektívnu poruchu osobnosti, ktorá dáva predpoklad k ľahkej
ovplyvniteľnosti rozpoznávacích a ovládacích funkcií, najmä v kombinácii s konzumáciou alkoholu. Podľa znalca v čase uzavretia darovacích zmlúv bola táto duševná porucha v takom štádiu, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u navrhovateľa neboli úplne vymiznuté. Podľa znalca k úplnej neschopnosti k právnym úkonom dochádza až v prípade, ak je táto duševná porucha diagnostikovaná v štádiu dementného syndrómu. Aj znalec však pripustil, že duševná porucha, na ktorú trpel navrhovateľ v rozhodnom čase dáva predpoklad veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti a viackrát znalec zdôraznil, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti síce neboli vymiznuté úplne, ale navrhovateľ potreboval dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s právnym úkonom, a pokiaľ by mu bol poskytnutý, tak mohol pochopiť význam právneho úkonu.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku podľa súdu pre posúdenie skutočnosti, či duševná porucha, ktorá u navrhovateľa preukázateľne bola v čase právneho úkonu, ho aj robila na právny úkon neschopným, sú dôležité aj skutkové okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu darovacích zmlúv. Predovšetkým je potrebné posúdiť, či navrhovateľ mal dostatočný časový priestor, a či bol riadne oboznámený s obsahom a významom darovacích zmlúv. Navrhovateľ túto skutočnosť popieral a tvrdil, že si nebol vedomý čo v daný deň podpisoval a to, že došlo k darovaniu rodinného domu zistil až s odstupom času. Odporkyňa naopak tvrdila, že navrhovateľ vedel čo podpisuje, a že na spísaní darovacej zmluvy trvala jej matka, ktorá mala obavy, aby navrhovateľ v čase, keď pil, o majetok neprišiel. Výpoveď odporkyne potvrdzuje výpoveď svedka Ľ. C., manžela odporkyne, ktorý tvrdil, že sa o darovaní rodinného domu rozprávali už predtým, a že aj notárka, u ktorej darovacie zmluvy spisovali, sa ho pýtala či vie čo podpisuje. Z výpovedí ostatných svedkov však tieto skutočnosti vyvodiť nemožno. Svedok B. U., ktorý sa taktiež zúčastnil na podpise darovacích zmlúv, pretože aj on nadobúdal časť nehnuteľností uviedol, že s navrhovateľom sa o darovaní nikdy predtým nerozprával, komunikoval len s odporkyňou a jej manželom a tvrdil, že ani on, ani navrhovateľ, si zmluvu pred jej podpisom nečítali. Podľa svedka si navrhovateľ vôbec nepamätal čo v daný deň podpisoval a odstupom času bol touto skutočnosťou prekvapený. Taktiež z výpovede svedkyne Z. U., a manželky navrhovateľa vyplýva, že sa síce s navrhovateľom v minulosti rozprávali, že by deťom niečo dali, ale z jej výpovede nevyplýva, že by s navrhovateľom preberali konkrétne podmienky darovania. Aj z výpovede svedkyne I. G. vyplýva, že ohľadom majetku navrhovateľa sa rozprávali jej súrodenci s matkou, ale ani pred touto svedkyňou sa navrhovateľ nikdy nezmienil o tom, že sa rozhodol darovať niekomu uvedené nehnuteľnosti, teda z tejto svedeckej výpovede nemožno vyvodiť, že by navrhovateľ poznal obsah darovacích zmlúv pred ich podpisom.
Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že navrhovateľ v čase uzavretia darovacích zmlúv trpel na duševnú poruchu, ktorá síce nemá za následok úplné vymiznutie rozpoznávacích a ovládacích schopností, avšak dáva predpoklad k veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti navrhovateľa. K uzavretiu darovacích zmlúv došlo k odstupom 3 dní po prepustení navrhovateľa do ambulantnej starostlivosti, pričom bolo konštatované, že navrhovateľ bol prepustený v čiastočne zlepšenom stave. Vzhľadom na duševnú poruchu a celkový zdravotný stav navrhovateľa je podľa názoru súdu podstatné, či navrhovateľ bol riadne oboznámený s obsahom darovacích zmlúv, ktoré podpisoval, čo aj podľa záverov znaleckého posudku je dôležité pre posúdenie schopností navrhovateľa na daný právny úkon. S poukazom na vyššie uvedené svedecké výpovede súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť, že by navrhovateľ mal podané dostatočné vysvetlenia v primeranom časovom rozsahu tak, aby mohol zodpovedne posúdiť význam a následky právneho úkonu, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na jeho zdravotný stav, aby jeho právny úkon mohol byť považovaný za platný. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v dôsledku duševnej poruchy, ktorou trpel navrhovateľ v čase uzavretia darovacích zmlúv s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu darovacích zmlúv, nebol schopný na uskutočnenie takýchto úkonov, a preto v zmysle § 38, ods. 2, Obč. zákonníka, sú obe darovacie zmluvy neplatné.
V zmysle ust. § 151, ods. 3, O.s.p., o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).