Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/205/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, právne zastúpený: BBH advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: S. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. B. XXXX/XX, XXX XX W., t. času bytom U. X, XXX XX Š., občan SR, o zaplatenie sumy 1.604,59 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.544,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 23. 08. 2013 do zaplatenia, pričom súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť dlh v splátkach po 70,00 € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci, až do úplného zaplatenia dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky.

Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku podľa Zmluvy o bežnom účte zo dňa 19. 12. 2007 v spojení s Cenníkom VÚB, a. s., platný od 01. 12. 2007 v časti bodu 10.2.3 Cenníka - upomienka o nezaplatení dlžnej sumy, účtuje sa pri odoslaní upomienky - 400,-- Sk (13,28 €) za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 88,32 € za zaplatený súdny poplatok a v sume 174,84 € na náhradu trov právneho zastúpenia, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 26. 08. 2013 žalobu na Okresný súd Galanta, ktorou sa domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 1.604,59 € s príslušenstvom. Vec bola dňom 03. 12. 2013 odstúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. (VÚB) dňa 19. 12. 2007 Zmluvu k bežnému účtu, predmetom ktorej okrem iného bolo poskytovanie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie formou realizácie platobných príkazov žalovaného na prevod alebo výber v hotovosti z účtu odporcu aj vtedy, ak nebude existovať odporcova pohľadávka z účtu, ktorá vznikne v dôsledku pripisovania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu. Žalovaný sa zaviazal splácať povolené prečerpanie formou započítavania pohľadávky a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného na jeho účte v rozsahu, v akom sa pohľadávky kryjú. Dňa 14. 08. 2012 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok na vrátenie povoleného prečerpania, žalobca ku dňu 14. 05. 2013 evidoval pohľadávku vo výške 2.123,85 €. Žalobca si uplatňuje zákonný

úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny pohľadávky zo sumy 1.604,59 € a to o 23. 08. 2013 až do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol dňa 14. 04. 2014 platobným rozkazom tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 24. 11. 2014, voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že v čase do 01. 11. 2014 bol nezamestnaný a nie je schopný celý dlh zaplatiť naraz. Uviedol, že má záujem a dohodnúť na zaplatení dlhu v splátkach. K podanému odporu sa žalobca vyjadril písomným podaním doručené tunajšiemu súdu 15. 06. 2015, v ktorom poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom odpor neodôvodnil a ani nepoprel existenciu navrhovateľom uplatnenej pohľadávky. Uvádza informáciu o svojej finančnej situácii. Keďže žalovaný kontaktoval v apríli 2015 žalobcu, došlo k dojednaniu o tom, že môže dlh zaplatiť v splátkach po 67,00 € mesačne, pričom výška mesačných splátok bola stanovená práve žalovaným a žalobca túto výšku splátok plne akceptoval. Žalobca má zato, že podaný odpor nespĺňa zákonom podané náležitosti, pretože nie je riadne odôvodnený vo veci samej a preto žiadal, aby súd odpor v zmysle § 174 ods.3 písm. b/ O. s. p. uznesením odmietol. Pokiaľ súd tak nebude postupovať, žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súd konštatuje, že z obsahu podaného odporu vyplýva žiadosť žalovaného o umožnenie plniť dlh v splátkach. Súd tak môže rozhodnúť v súlade s ustanovením § 160 ods.1 O. s. p. Určenie lehoty na plnenie je podstatnou náležitosťou výroku súdneho rozhodnutia a O. s. p. súdu neumožňuje v rámci podaného odporu rozhodnúť len v časti povolenia splátok. Preto súd konštatuje, že ak obsah odporu smeroval proti platobnému rozkazu v časti určenia lehoty na plnenie, možno ho považovať za odpor vo veci samej a preto súd nepostupoval navrhovaným spôsobom zo strany žalobcu a nepristúpil k odmietnutiu odporu podaného bez odôvodnenia vo veci samej.

Žalobca bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k súdnemu prieskumu zmluvy vrátane jej príloh z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa, ktorú ochranu súd poskytuje ex offo. Žalobca bol najmä vyzvaný k presnej špecifikácii žalovaného dlhu a najmä vyjadriť sa k účtovaným poplatkom. Žalobca písomným podaním doručené tunajšiemu súdu dňa 22. 02. 2016 uviedol, že zmluvným podkladom žalobného nároku bola Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexi účtu, uzavretej dňa 06. 11. 2007 medzi VÚB a žalovaným. Predmetom zmluvy okrem iného bol tzv. kontokorentný úver, poskytnutý do výšky 25.000,-- Sk (829,85 €) s počiatočným dátumom čerpania od 19. 08. 2008. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB ako aj Cenník a žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že bol s nimi oboznámený a súhlasil s nimi. V súlade s VOP potom VÚB účtovala okrem iného podľa platného Cenníka aj poplatok za spracovanie exekúcie a poplatok za upomienku. K poplatku za spracovanie exekúcie žalobca poukázal na článok 22 Cenníka VÚB, ktorá sa týkala náhrady nákladov vzniknutých VÚB pri poskytovaní informácií o záležitostiach klienta v súlade s § 92 ods. 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Poplatky za upomienku predstavujú náhradu nákladov vzniknutých banke zaslaním upomienky, zaslaním negatívnej informácie do úverového registra, sledovaním správania odporcu. V súvislosti so špecifikáciou žalovaného dlhu žalobca uviedol, že predkladá prehľad, z ktorého vyplýva obrat na bežnom účte žalovaného, ako aj zostatok ku dňu 14. 08. 2012, t. j. ku dňu postúpenia pohľadávky. K 03. 02. 2012 bol dlh vo výške 1.604,59 €. Ďalej žalobca poukázal na to, že vklady žalovaného na bežný účet nie sú klasické splátky úveru, preto nemožno špecifikovať celkovú sumu, ktorú žalovaný uhrádzal na úvere. V tomto prípade je rozhodujúci stav na bežnom účte, ktorý sa pri vkladoch zvyšuje a pri výberoch znižuje, resp. aj v dôsledku žalobcom pripisovaných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania. Čo sa týka čerpania úveru, tento si určuje klient podľa svojich potrieb. K čerpaniu úveru dochádza až po vyčerpaní vlastných finančných prostriedkov na bankovom účte. Kontokorentný úver je typ úveru uzavretý na dlhé obdobie bez pravidelnej mesačnej anuitnej splátky, úver sa spláca priebežne bezhotovostnými alebo hotovostnými vkladmi na účet, nie pevne stanovenou splátkou. V súlade s predpismi občianskeho práva došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu dňa 14. 08. 2012, o čom bol žalovaný informovaný oznámením pôvodného veriteľa zo dňa 23. 08. 2012, čo žalobca deklaroval poštovým podacím hárkom zo dňa 30. 08. 2012. Na žalobcu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 1.749,45 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.604,59 € a úrokov z omeškania vo výške 144,86 €. Žalobca si vo svojom žalobnom návrhu vzhľadom na svoje dispozičné právo uplatňuje len sumu pripadajúcu zostatku nesplatenej istiny vo výške 1.604,59 €. Pred podaním žaloby žalobca niekoľko krát kontaktoval žalovaného na mimosúdnu dohodu vrátane možnosti dohodnúť sa na splátkovom kalendári. Žalovaný však nevyužil možnosti ponúkané žalobcom, preto žalobca pristúpil k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Správanie žalovaného počas celého obdobia

bolo pasívne. Prisľúbil uhradiť peňažný záväzok v splátkach, avšak vždy to zostalo len v rovine jeho sľubu. Z predloženého prehľadu účtu ďalej vyplýva, že Zmluva o kontokorentnom úvere bola veriteľom vypovedaná dňa 14. 11. 2011, kedy sa stal celý záväzok žalovaného splatným. Žalobca poukázal na to, že premlčacia doba na vymáhanie dlhu začala plynúť od 15. 11. 2011 a keďže žaloba bola podaná dňa 23. 08. 2013, premlčacia doba neuplynula. Ďalej žalobca uviedol, že Zmluva o kontokorentnom úvere sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, t. j. ide o absolútny obchod. Okrem toho v zmluve v záverečných ustanoveniach sa taktiež uvádza, že právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Rovnako vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku 4, bod 4.10.5 je uvedené, že pri využití povoleného prečerpania sa práva a povinnosti spravujú Zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o kontokorentnom úvere obsahuje všetky náležitosti právnou úpravou v danom čase požadované pre daný typ spotrebiteľského úveru. Žalobca konštatoval, že vzhľadom na to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania predstavuje tzv. absolútny obchod, je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (žalobca poukázal na vybrané súdne rozhodnutia - uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 27. 11. 2012, rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 24. 05. 2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a iné). Preto si žalobca v súlade s predpismi obchodného práva uplatnil príslušenstvo pohľadávky, t. j. úrok z omeškania a to odo dňa splatnosti dlhu, t. j. od 14. 11. 2011. Ku dňu podania žaloby žalobca vyčíslil pevnou čiastkou úrok z omeškania (t. j. ku dňu 23. 08. 2013 z nesplatenej istiny 1.604,59 €) a následne si požadoval úrok z omeškania od dátumu spísania žaloby, t. j. od 23. 08. 2013.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 08. 03. 2016 a to v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli predvolaní riadne a včas, obaja svoju neúčasť ospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Súd sa oboznámil s podanou žalobou a pripojeným listinnými dokladmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexi účet dňa 19. 12. 2007. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb Flexi účtu podľa výberu v zmysle platného Cenníka. Boli dojednané produkty a služby a to bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK, a platobná karta a to medzinárodná PK Maestro, služba Nonstop banking - mobil banking. Ďalej bolo dojednané, že čas obsahu zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB pre depozitné produkty, Obchodnými podmienkami VÚB pre vydanie a používanie medzinárodnej platobnej karty Maestro - Dobrý anjel a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu podpísaním zmluvy vyhlásil a potvrdil, že sa s dokumentmi oboznámil, porozumel im a súhlasí s nimi. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a v závere bolo dojednané, že právne vzťahy zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími záväznými predpismi platnými v SR.

Žalovaný formulárovou žiadosťou požiadal o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 25.000,-- Sk, písomným potvrdením zo dňa 19. 07. 2008 bolo potvrdené, že kontokorentný úver vo výške 25.000,-- Sk bol schválený. Žalovanému bolo zaslané oznámenie o nastavení kontokorentného úveru s počiatočným dátumom 20. 07. 2008, s konečným dátumom 31. 12. 2009 s limitom 25.000,-- Sk. Ďalej mu bolo oznámené, že je povinný mesačne zasielať kreditné obraty vo výške 12.500,-- Sk na bežný účet, čo predstavuje 50 % nastaveného limitu. Za využívanie Flexi debetu banka ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtuva debetné úroky. Pri opakovanom neplnení podmienok môže VÚB pristúpiť k zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu Flexi debetu na bežnom účte (čl. 141 až 143).

Podľa prehľadu histórie transakcií na bežnom účte (čl. 138, 139) došlo na účte žalovaného dňa 21. 07. 2008 k pripísaniu debetnej čiastky 15.000,-- SKK a zostatok na účte k uvedenému dňu bol evidovaný vo výške - 16.356,86 €. V ďalšom boli evidované debetné a kreditné položky, kde v rámci debetných položiek okrem príkazov žalovaného boli odpisované z účtu sumy za úroky, poplatky.

Z listinného dokladu (čl. 150) vyplýva, že ku kontokorentnému úveru mala byť žalovanému zaslaná výpoveď dňa 14. 11. 2011. Podľa prehľadu transakcií na účte (čl. 139) k 01. 12. 2011 bol evidovaný celkový nedoplatok - 921,42 € a k 03. 02. 2012 celkový nedoplatok 1.604,59 € (vrátane účtovania poplatkov a debetného úroku).

Žalobca predložil súdu Všeobecné obchodné podmienky VÚB pre depozitné produkty s účinnosťou od 24. 11. 2012 (čl. 10 až 19). V bode 4.10 je uvedená časť - povolené prečerpania na bežných účtoch - a) pre spotrebiteľov zriadených do dňa 10. 06. 2010. Podľa bodu 4.10.4 je banka oprávnená kedykoľvek vypovedať povolené prečerpanie („PP“). Výpovedná lehota je 2 mesačná a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa bodu 4.10.10, po zriadení PP sa klient zaväzuje dodržiavať povinnosti - a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte, b) zaplatiť úroky z uskutočneného PP, c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných prostriedkov na bežný účet.

Podľa predloženého Cenníka VÚB, a. s. - občania, platný od 01. 12. 2007 (čl. 172) položka 10.2.3

- upomienka o nezaplatení dlžnej sumy (v časti úvery) je v sume 400,-- Sk (13,28 €). Podľa položky 22 - ostatné služby bod 1) - poskytovanie správ o záležitostiach týkajúcich sa klienta súdu vrátane notára, pre účely OSK, pre potreby súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, pre potreby správcu alebo predbežného správcu v konkurznom a vyrovnávacom konaní, audítorom pri činnosti stanovenej zákonom o bankách. Ide o náhradu nákladov, ktoré vznikli VÚB pri poskytovaní informácií o záležitostiach klienta v súlade s ustanovením § 92 ods.9 zákona o bankách - 500,-- Sk (16,60 €).

Podľa výpisu prehľadu na účte (čl. 139) bol bankou zarátaný ako debet - poplatok za spracovanie exekúcie vo výške 500,- Sk dňa 01. 12. 2008, poplatok za upomienku vo výške 400,-- Sk dňa 18. 12. 2008, poplatok za upomienku vo výške 13,28 € dňa 19. 01. 2009, poplatok za spracovanie exekúcie vo výške 16,60 € dňa 03. 03. 2011, t. j. v celkovej výške 59,76 €.

Žalobca k nadobudnutiu pohľadávky doložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 08. 2012 (čl. 35 až 52) vrátane špecifikácie žalovanej pohľadávky (čl. 8, 9).

I. Zmluva o bežnom účte z 19.12.2007 a kontokorentnom úvere z 19.07.2008 - absolútny obchod.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom do 31. 10. 2008) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. podľa ods. 4, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.10.2008), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o bežnom účte (§ 708), zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523497'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a nasl.).

Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Pre spotrebiteľský vzťah je typické, že naň dopadá právna úprava predpisov civilného práva. Súd konštatuje, že pokiaľ sa žalobca dovoláva výlučného použitia Obchodného zákonníka a v zmluve došlo k dohode o voľbe Obchodného zákonníka (písm. o/ Záverečných ustanovení Zmluvy) pre uvedený zmluvný vzťah, táto dohoda je zjavným obchádzaním zákonných ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa, preto je absolútne neplatnou podľa § 39 OZ. Obdobné posúdenie bolo prezentované vo viacerých súdnych rozhodnutiach a práve pod vplyvom uvedenej praktiky dodávateľov došlo následne k zmene právnej úpravy ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré jednoznačne uprednostňujú použitie predpisov civilného práva pre spotrebiteľský vzťah. Napriek úprave zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia (viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19. 06. 2013). Na zdôraznenie správnosti uvedených úvah súd uvádza z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013, pod sp. zn. nasledovné odôvodnenie:

Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro,bod25,26,27).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 ÚZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice). Žalobca v odvolaní odkazuje na literatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C), alebo dvoma podnikateľmi (B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 . O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.»

II. Právny režim spotrebiteľského vzťahu.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinný do 31.7.2008 - v čase vzniku kontokorentného úveru), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 101 ods. 5 zákona č. 492/2009 o platobných službách (účinný do 28.11.2012- čas ukončenia kontokorentného úveru), poskytovatelia platobných služieb sú povinní zosúladiť právne pomery a právne vzťahy podľa tohto zákona do 28. februára 2010; to sa vzťahuje aj na platobné inštitúcie, ktoré do 30. novembra 2009 boli držiteľmi devízových licencií na poskytovanie devízových peňažných služieb. Od 1. decembra 2009 však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 8.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 492/2009 o platobných službách, tento zákon upravuje poskytovanie platobných služieb.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 492/2009 o platobných službách, platobnou službou sa rozumie a) vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu, b) výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu, c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb 1. úhradou, 2. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, 3. inkasom, d) vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb 1. formou povoleného prečerpania platobného účtu, a to 1a. úhradou,

1b. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku, 1c. inkasom, alebo 2. formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku. .

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroková sadzba Európskej centrálnej banky za obdobie od 114.12.2011 do 11.07.2012 bola vo výške 1,00 %.

Súd predmetný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúce Zmluvu o bežnom účte a Zmluvu o úvere v časti zmluvných podmienok. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že Zmluva o kontokorentnom úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje pohľadávku nespadá pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch. Musí však spĺňať minimálne náležitosti spotrebiteľského úveru tak, ako sú uvedené v § 3 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd po preskúmaní predložených dokladov konštatuje, že uvedená zmluva spĺňa predmetné náležitosti, žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o úverovom limite, v rámci ktorého môže čerpať úver, o ročnej úrokovej sadzbe, ktorá bola zverejňovaná v obchodných priestoroch banky a postup a spôsob zániku alebo ukončenia zmluvy bol dojednaný vo Všeobecných obchodných podmienkach. Súd ďalej konštatuje a žalovaný to ani nepopieral, že skutočne využil možnosť čerpania finančných prostriedkov poskytnutých bankou. Po vyčerpaní týchto finančných prostriedkov následne banka účtovala na bežnom účte žalobcu dojednané debetné úroky a poplatky. K ukončeniu využívania služby došlo na základe výpovede služby ku dňu 14. 11. 2012, na ktorú bola banka oprávnená v zmysle Všeobecných obchodných podmienok. Vo Všeobecných obchodných podmienkach bola stanovená 2 mesačná výpovedná lehota, preto zmluvný vzťah z kontokorentného úveru bol ukončený vo februári 2012. Podľa výpisu z účtu k 03. 02. 2012 bol evidovaný dlh vo výške 1.604,59 €, ktorý v zmysle výpisu z účtu pozostával z poskytnutej istiny, pripísaných debetných úrokov a poplatkov. Súd po preskúmaní takto žalovanej čiastky konštatuje, že uplatnená pohľadávka nie je dôvodná v časti poplatkov a to 2x poplatok za upomienku po 13,28 € a 2x poplatok za exekúciu po 16,60 € v celkovej sume 59,76 €. Súd priznal žalobcovi vo zvyšku nárok na zaplatenie sumy 1.544,83 €, pričom žalobca si oprávnene uplatnil aj úrok z omeškania. Žalovaný bol v omeškaní s vrátením finančných prostriedkov, preto je povinný platiť úrok z omeškania, pričom úrok z omeškania bol vyčíslený v súlade s predpismi civilného práva (napriek tomu, že žalobca postupoval podľa predpisov obchodného práva, v konečnom dôsledku bola výška úroku z omeškania určená podľa predpisov civilného práva). Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 1.544,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23. 08. 2013 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, čo je odôvodnené v ďalšej časti tohto rozhodnutia. V súlade s dohodou účastníkov konania s prihliadnutím na horšiu finančnú a majetkovú situáciu na strane žalovaného, súd povolil žalovanému, zaplatiť dlh v splátkach po 70,00 € mesačne, ktoré sú splatné od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia dlhu. Súd zároveň stanovil, že ak žalovaný čo len jednu splátku neuhradí, celý dlh sa stane zročným a žalobca si ho bude môcť uplatňovať naraz. Súd tak rozhodol v súlade s ustanovením § 160 ods.1 O. s. p..

III. Poplatky.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. podľa ods. 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 92 ods. 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, za podanie správy audítorovi podľa § 91 ods. 3 a za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada nákladov, ktoré im tým vznikli. Úhrada nákladov patrí banke a pobočke zahraničnej banky za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky. Na úhradu nákladov za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. i) sa nevzťahuje osobitný predpis. 87aa).

V žalobe žalobca uplatňoval aj právo na vyčíslené poplatky - poplatky za upomienku, ktoré boli v súlade s Cenníkom vyčíslené na 400,-- Sk (13,28 €). V písomnom vyjadrení žalobca uvádza, že sa jedná o náklady právneho predchodcu žalobcu spojené so zasielaním upomienok. Súd však konštatuje, že uvedený poplatok presahuje náklady, ktoré môže mať banka so zasielaním upomienok a uvedený poplatok vo vzťahu k poplatkovému úkonu považuje súd za neprimeraný, čím nedôvodne sú zaťažovaní klienti banky vysokými poplatkami za úkony, s ktorými nie sú spojené také náklady, aké sú stanovené v Cenníku poplatkov. Takto stanovený poplatok z hľadiska výšky je potom spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd preto vo svojom treťom výroku rozsudku vyhlásil zmluvnú podmienku Zmluvy o bežnom účte v spojení s Cenníkom VÚB platným od 01. 12. 2007 a to v časti bodu 10.2.3 Cenníka, ktorou je určený poplatok za upomienku o nezaplatení dlžnej sumy vo výške 400,-- Sk (13,28 €) za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú. Z takejto neplatnej zmluvnej podmienky potom žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku a v tejto časti bola žaloba spolu s príslušenstvom zamietnutá. Čo sa týka poplatku za exekúciu, žalobca sám poukázal na účtovanie poplatku s poukazom na § 92 ods.9 zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách. V zmysle uvedeného ustanovenia má banka oprávnenie v uvedených prípadoch požadovať poplatky na úhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s podávaním správ tam vybraným subjektom. V tomto prípade potom nelogicky boli účtované poplatky v zmysle uvedeného ustanovenia na ťarchu účtu žalovaného, pretože predmetné poplatky majú platiť subjekty, v prospech ktorých banka správy podáva. Súd preto v tejto časti (2x poplatok po 16,60 € ) nárok žalobcu považoval za nedôvodný a preto v tejto časti bola žaloba spolu s príslušenstvom zamietnutá, K zamietnutiu žaloby došlo v celkovej sume poplatkov 59,76 € s príslušenstvom.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.2 O. s. p., kedy patrí náhrada trov konania podľa pomeru úspechu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 96 %. Preto mu patrí pomerná časť náhrady trov konania, kedy sa od jeho úspechu odratúva neúspech vo výške 92 % (96 % - 4 %). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, ktorý uhradil vo výške 96 % a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 190,04 € a to 2 úkony právnej pomoci po 71,37 € (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby), 2x režijný paušál po 7,81 € a 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a), písm. c), § 16 ods.3, § 18 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Súd po preskúmaní uplatnených trov konštatuje, že tieto boli vyčíslené správne. Z takto uplatnených trov 92 % činí zo sumy súdneho poplatku 88,32 € a z náhrady trov právneho zastúpenia 174,84 €. S prihliadnutím na finančnú situáciu na strane žalovaného, súd tohto zaviazal na náhradu trov konania takto určených a zároveň určil, že je povinný nahradiť trovy konania v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods.1 O. s. p.). Zároveň bude povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 149 ods.1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).