Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-635-2015.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/635/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: O. H., bytom H., R. XXX/X, o zaplatenie 1013,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/43/2014-29 zo dňa 20. apríla 2015, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/43/2014-29 zo dňa 20.04.2015 v časti výroku II., ktorým zamietol návrh o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.013,01 Eur od 29.01.2011 do zaplatenia z r u š u j e a v tomto rozsahu konanie z a s t a v u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti výroku II., ktorým zamietol návrh o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.013,01 Eur od 29.01.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým v časti žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1013,01 eur spolu s úrokom 6% ročne od 16.03.2011 do zaplatenia a 3,38 eur zmenkovú odmenu. Vo zvyšnej časti ohľadne zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1013,01 eur od 29.01.2011 do zaplatenia návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zmenkový zákon"). Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle článku 1, § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6%m úrok odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy. Aj keď v prípade vistazmenky Zmenkový zákon umožňuje úročenie zmenkovej sumy, no takáto úroková doložka obsiahnutá na zmenke nie je ponechaná na absolútnej ľubovôli vystaviteľa, ale musí zodpovedať kritériám pre platnosť právneho úkonu aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Na predloženej zmenke bol dojednaný úrok vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje
úrok vo výške 91,25 %, t.j. niekoľkonásobne prevyšujúci priemernú úrokovú sadzbu, a preto súd dospel k záveru, že je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade rozporu úrokovej doložky s dobrými mravmi môže je táto časť zmenky postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v spojení s § 41 OZ, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne neplatný právny úkon nezakladá záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľom požadovaný úrok 0,25 % denne. Odporcovi podľa ust. § 142 ods. 1,2 O.s.p. nepriznal náhradu trov konania. Vo veci mal pomerný úspech , hoci sú zamietol návrh len v časti uplatneného zmenkového úroku, tento, vzhľadom na jeho výšku, je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť, keď zmenkový úrok len za žalobcom uplatnené obdobie ku dňu rozhodnutia súdu už prevyšuje uplatnenú istinu, vrátane 6% ročného úroku. Odporca si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. Žiadal ho zmeniť tak, že jeho návrhu sa v celom rozsahu vyhovie. Odvolaním napádal rozsudok okresného súdu z dôvodu, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tiež z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považoval za nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil odporca. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho vôle. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou súhlasil. Poukázal pri tom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa 22. októbra 2008 a NS ČR sp. zn. 25Cdo/1839/200 zo dňa 22.8.2002. Takisto citoval z rozhodnutí Okresného súdu Lučenec, Okresného súdu Revúca, Okresného súdu Martin a poukázal aj na závery Krajského súdu v Nitre.
K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.
V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne (pôvodne žiadaný 0,25% denne) s tým, že zotrváva na zmenkovom úroku 0,06% denne.
Odporca na výzvu súdu, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí, nereagoval.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.,v zmysle ust. § 208 O.s.p. pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1013,01 eur od 29.01.2011 do zaplatenia a konanie v tejto časti zastavil, rozsudok v napadnutej časti výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol čo do zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1013,01 eur od 29.01.2011 do do zaplatenia a vo výroku o trovách konania, potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie návrhu doručené navrhovateľom odvolaciemu súdu dňa 13.01.2016, rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/43/2014-29 zo dňa 20.04.2015 v časti výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1013,01 eur od 29.01.2011 do zaplatenia, zrušil a konanie v tejto časti zastavil, majúc za to, že sú splnené zákonné podmienky na takýto postup. Navrhovateľ bol oprávnený do rozhodnutia odvolacieho súdu vziať návrh v časti, v ktorej rozsudok nenadobudol právoplatnosť, späť. Odporca na výzvu súdu neoznámil súdu nesúhlas s uvedeným postupom, preto odvolaciemu súdu nič nebránilo postupovať v zmysle ust. § 208 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu je po čiastočnom zastavení konania napadnutý čo do zaplatenia zmenkového úroku 0,06 % denne zo sumy 1013,01 eur od 29.01.2011 do zaplatenia. Rozsudok v uvedenej napadnutej časti je vecne správny. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., pričom nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery prvostupňového súdu.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O.s.p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
Odvolací súd v postupe prvostupňového súdu nezistil také vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci.
Podstatnou odvolacou námietkou navrhovateľa je tvrdenie, že zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom. Nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Zmenkový úrok mal byť teda priznaný o to viac, že odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.
Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. Odvolávajúc sa na bod III. uvedeného spoločného stanoviska, z ktorého vyplýva, že aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39 Občianskeho zákonníka), ak výška uplatneného úroku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
Odvolací súd nepopiera charakter zmenky ako abstraktného cenného papiera. Spravidla možno konštatovať, že prieskum nároku zo zmenky je podmienený aktivitou odporcu v konaní. Absolútna neplatnosť právneho úkonu alebo jeho časti je však skutočnosť, na ktorú súd musí prihliadať ex lege.
Dobré mravy pôsobia ako korektív, najmä v situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Neprimerane vysoké úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry ust. § 3 ods. 1 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 OZ alebo § 39 OZ, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu však dohodnutie zmenkového úroku 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, bez ďalšieho opodstatňuje záver o jeho neprimeranosti. Aj keď Zmenkový zákon výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či úroková požiadavka zmenkového
veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade s dobrými mravmi ako to správne vykonal prvostupňový súd. K navrhovateľom požadovanému úroku 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, tento bol odvolacím súdom, v zhode s prvostupňovým súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci priemerné úrokové sadzby, a tým v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného súdu o neplatnosti úrokovej doložky podľa ust. § 39 OZ.
Na uvedenom nič nemení ani postup navrhovateľa, spočívajúci v čiastočnom späťvzatí návrhu, keď navrhovateľ z pôvodne uplatneného zmenkového úroku 0,25 % denne zotrval len na úroku 0,06% denne a v časti 0,19% denne vzal návrh späť. Podmienky absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa skúmajú ku dňu uzatvorenia zmluvy, vzťahujú sa na celý dojednaný úrok, a potom nie je z právneho hľadiska relevantné, že navrhovateľ sa rozhodol uplatňovať si len časť úroku.
Pokiaľ potom okresný súd posúdil dojednaný zmenkový úrok ako úrok v rozpore s dobrými mravmi, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, ktorý rovnako vykazuje vecnú správnosť.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy odvolacieho konania si neuplatnil a zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov mu predmetné trovy neboli priznané.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.