Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-853-2014.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/853/2014
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Mercedes - Benz Financial Services Slovakia s.r.o., IČO: 35 728 116, so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, zast. Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, proti povinným: X/ V. C. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. X. E. XXX, XXX XX F. B., 2/ F.. J.. X. K., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX S. Č.. XX, obaja zast. LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 3209/2014, o vymoženie uloženej povinnosti 35.089,68 € s príslušenstvom, o námietkach povinných proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietky povinných proti exekúcii z a m i e t a.
Súd povinným náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX.
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.07.2014 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinným z exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný jediným rozhodcom JUDr. Milanom Švecom zo dňa 28.01.2014, sp. zn. RK/06/ALS/13. Dňa 31.07.2014 súdny exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 04.08.2014 pod. č. k. 5Er/853/2014 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Dňa 22.09.2014 súdny exekútor postúpil súdu námietky povinných proti exekúcii. Súd zistil, že námietky povinných proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Právny zástupca povinných v námietkach uviedol, že povinní podali na Okresný súd Bratislava I návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK/06/ALS/13 zo dňa 28.01.2014, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie a zároveň požiadali súd o odklad vykonateľnosti tohto rozsudku podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Okresný súd Bratislava I svojím uznesením sp. zn. 35Cb/52/2014-38 zo dňa 08.07.2014 rozhodol o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku v prospech navrhovateľa (povinných). Ako dôkaz právny zástupca povinných pripojil predmetné uznesenie s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 01.08.2014. Na základe vyššie uvedených skutočností povinní žiadali, aby súd Exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. Ďalej právny zástupca povinných uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia vyčíslených nasledovne: hodnota veci určená ako súčet nárokov oprávneného uplatňované v podanom
návrhu na vykonanie exekúcie (bez vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 44.504,21 €). Sadzba za jeden úkon vypočítaný podľa § 10, 13a ods. 2 a nasl. Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z. z. : 256,42 €, úkony podľa § 13a ods. 2 písm. c a c) cit. Vyhlášky (prevzatie, príprava a podanie opravného prostriedku) 256,42 € x 2 + paušál 16,08 € za každý úkon + 20 % DPH (105,78 €) = 634,70 €.
Súd zaslal námietky povinných na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 22.02.2016 uviedol najmä skutočnosti, že exekučný titul po materiálnej stránke existuje a nemožno hovoriť o neúčinnosti exekučného titulu. Súčasný právny stav je pre oprávneného a povinného z pohľadu konečného výsledku súdneho konania dočasne neistý, nakoľko v predmetnom exekučnom konaní exekučný titul materiálne existuje, bol vykonateľný, avšak dočasne stratil vykonateľnosť. Oprávnený zdôraznil, že odklad vykonateľnosti podľa ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, má výslovne dočasný charakter. Konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/52/2014 naďalej prebieha, pričom prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 05.04.2016. Prípadné vyhovenie a následné zastavenie exekúcie by totiž v prípade neúspechu povinných v konaní pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/52/2014 nedôvodne poškodilo oprávneného v procese núteného výkonu už judikovaného práva a neprípustne by tak prejudikovalo rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, pričom dôvod na zastavenie exekúcie vznikne až vtedy, ak by vyššie uvedený súd právoplatne rozhodol o zrušení exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby súd námietky povinných voči exekúcii zamietol.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kedy exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Námietkami povinného sa sleduje, aby súd - tým, že námietkam vyhovie - rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby následne exekúciu zastavil. Povinný pritom môže v námietkach uvádzať len tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia), pričom tento výpočet je taxatívny.
Povinní podali žalobu o zrušenie exekučného titulu, súčasne dosiahli odklad jeho vykonateľnosti. Námietky nie sú opravným prostriedkom, majú smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Súd sa stotožnil s právnym názorom oprávneného uvedeného vo vyjadrení. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Aj napriek skutočnosti procesného práva, ktorá nastala až po vydaní exekučného titulu, t. j. odklad vykonateľnosti exekučného titulu, v tomto štádiu konania nie je možné vyhovieť námietkam povinných. Odklad vykonateľnosti exekučného titulu nespôsobuje zrušenie rozhodnutia alebo jeho zmenu. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia má len dočasný a predbežný charakter a trvá iba po dobu, kým súd nerozhodne o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dočasnosť a predbežnosť spočíva v tom, že účinky tohto rozhodnutia časovo obmedzuje priamo zákon. Samotné odloženie vykonateľnosti rozhodnutie nespôsobuje zastavenie exekúcie, ale zabraňuje bezprostrednému výkonu exekúcie.
Keďže v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaná pohľadávka zanikla alebo že sú dané skutočnosti brániace jej vymáhateľnosti, alebo sú prítomné iné dôvody, pre ktoré by exekúcie bola neprípustná v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, súd námietky povinných zamietol.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Povinní si s podanými námietkami uplatnili aj trovy právneho zastúpenia, avšak na náhradu trov exekúcie má povinný nárok v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku iba v prípade, ak sa námietkam povinného vyhovelo. Z uvedeného dôvodu súd návrh povinných na úhradu trov právneho zastúpenia zamietol.
Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2015) súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúcie podľa tohto zákona zastaví.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrhu účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Ochranu povinného v exekučnom konaní zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje k takej úprave pomerov oprávneného a povinného pred definitívnym zastavením exekúcie, ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu škody. S účinnosťou od 01.01.2015 bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 56 ods. 5 o povolení odkladu exekúcie v prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na dané exekučné konanie, pretože neobsahuje prechodné ustanovenia (prechodné ustanovenia sa aplikujú iba na rozhodcovské rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spotrebiteľský spor - § 243d ods. 2 Exekučného poriadku), a pretože ide o procesný predpis, použije sa aj na skôr začaté exekučné konania. Exekučný poriadok v tomto prípade zakotvuje obligatórnu povinnosť súdu povoliť odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že povinní ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t. j. bola splnená zákonná podmienka podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii.
Z uvedeného dôvodu súd ex offo povolil odklad v zmysle § 56 ods. 5 Exekučného poriadku do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/52/2014.
Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii bude pokračovať. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým sa rozhodlo o námietkach povinných je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Proti výroku, ktorým sa rozhodlo o trovách exekúcie je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Proti výroku, ktorým sa odklad exekúcie povolil je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).