Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-991-2010.pdf
PDF · 82.67 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/991/2010
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: VZOR výrobné družstvo Zvolen, IČO: 00168238, Lihoveckého 1805, 960 22 Zvolen, zast.: JUDr. Alena Cvopová, advokátka, Nográdyho 37, 960 01 Zvolen, proti povinnému REMEEX, s.r.o., IČO: 43865071, M. R. Štefánika 41, 960 01 Zvolen vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Evou Uhaľovou, SNP 6/11, 960 01 Zvolen, o vymoženie 8.108,73 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 974,58 EUR a trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,04 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Zvolen č. 5611 044056* zo dňa 6.12.2010 bol súdny exekútor Mgr. Eva Uhaľová, v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, číslo konania 5C 42/10
- 59 zo dňa 29. 3. 2010 v spojení s uznesením č. k. 5C 42/10 - 65 zo dňa 30. 7. 2010.
Dňa 15.11.2014 Okresný súd Žiar nad Hronom postúpil na tunajší súd podnet oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2013 z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom k svojmu podaniu pripojil oznámenie súdneho exekútora zo dňa 5.3.2013, ktorým súdny exekútor v exekučnom konaní proti povinnému informoval oprávneného o stave exekučného konania. Z oznámenia vyplýva, že šetrením majetkových pomerov povinného boli zistené skutočnosti, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z tohto dôvodu oprávnený navrhol súdu zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Nakoľko súdny exekútor po vykonaní šetrenia dospel k záveru, že ďalším konaním v rámci exekúcie by nebolo možné uspokojiť ani trovy exekúcie a oprávnený uviedol výslovný súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2114/10 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 30.11.2010, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Dňa 4.2.2014 súdny exekútor doručil súdu vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 71,68 EUR (odmenu vo výške 33,19 EUR, náhradu hotových výdavkov a poštovného vo výške 15,41 EUR, cestovné náhrady vo výške 4,02 EUR, náhradu za stratu času vo výške 0,66 EUR, a 20% DPH).
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Súdny exekútor vykonal počas exekúcie desať úkonov subsumovateľných pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 EUR (10 úkonov po 3,32 EUR: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu povinného 1x - žiadosť o súčinnosť adresovaná Daňovému úradu Zvolen, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 4x - žiadosť o súčinnosť adresovaná Okresnému dopravnému inšpektorátu Zvolen, pracovná cesta do sídla povinného vykonaná dňa 4.5.2011, lustrácia v katastri nehnuteľností zo dňa 6.3.2011, lustrácia v Obchodnom registri zo dňa 6.3.2011). Z dôvodu, že súčet týchto paušálnych odmien nedosahuje minimálnu odmenu, súdom priznaná odmena predstavuje minimálnu odmenu, na ktorú má súdny exekútor nárok pri zastavení exekúcie.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými originálmi doručeniek v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, originál doručenky ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná nedoručenými poštovými zásielkami
- 3x (doručovanie upovedomenia povinnému 1x, doručovanie exekučného príkazu povinnému 1x,
doručovanie výzvy na prehlásenie o majetku 1x), originálmi poštových doručeniek nachádzajúcich sa v exekučnom spise - 9x (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 3x, doručenie exekučného príkazu 4x, doručenie výzvy na prehlásenie o majetku 1x). Nakoľko z poštových doručeniek tvoriacich obsah exekútorského spisu nie je zrejmá výška poštovného, ktorú súdny exekútor vynaložil pri doručovaní a súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g je 1,30 Eur, súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné v prípade 9 doručeniek náhradu vo výške 11,70 Eur (9 x 1,30 Eur), v prípade 2 nedoručených zásielok náhradu vo výške 3,20 Eur (1,60 Eur za každú nedoručenú zásielku), v prípade 1 nedoručenej zásielky náhradu vo výške 1,70 Eur, spolu vo výške 16,60 Eur. Nakoľko si však súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov titulom zaplateného poštovného vo výške 14,06 Eur a súd je viazaný návrhom súdneho exekútora, priznal mu ním vyčíslenú výšku náhrady poštovného v celkovej sume 14,06 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal také hotové výdavky, o ktorých vzniku nebol v exekučnom spise EX 2114/10 akýkoľvek doklad či aspoň zmienka. Suma uplatnených budúcich výdavkov predstavuje 7,74 Eur (za vyhotovenie a doručovanie úkonov ohľadom ukončenia exekúcie vrátane poštovného). Pokiaľ ide o vyhotovenie a doručenie konečného vyúčtovania, príkazov na odblokovanie účtov, vrátenie poverenia, vyčíslenie hotových výdavkov, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov, pretože tieto úkony vzniknú až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor vyhotovovať listiny a doručovať zásielky a či nebude doručovať v jednej zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tento úkon nebude uplatňovať duplicitne aj v ďalších konaniach. Takéto budúce hotové výdavky súd súdnemu exekútorovi priznať nemôže, nakoľko to nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a pravdepodobné budúce výdavky sú zároveň nepreskúmateľné. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie doručenky a preukázané nedoručené zásielky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise. Uplatňované náklady spojené so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti vo vzťahu k peňažným ústavom a administratívne náklady (tlač, kopírovanie, obálky, spisový obal, papier) súdny exekútor bližšie nešpecifikoval a súd nemal z exekučného spisu preukázané, že súdnemu exekútorovi skutočne vznikli a v akej výške. Súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Výška cestovných náhrad bola vypočítaná v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a s § 1 písm. b) opatrenia č. 260/2004 Z.z., o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, za 1,1 km jazdy medzi v meste Zvolen, pričom vzdialenosť medzi ulicami SNP 6/11, Zvolen - M.TR. Štefánika 41, Zvolen súd zistil z úradnej činnosti (použitím portálu www.google.sk/maps) a výpočet vychádzal z ceny pohonnej látky vo výške 1,371 Eur za 1 l nafty (18. týždeň - 2. 5. 2011 - 8. 5. 2011), ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, nakoľko súdny exekútor o výške ceny za pohonné látky (v sume 1,375 Eur za 1 l nafty) nepredložil žiadny doklad:
Vzdialenosť: 1,1 km; cena za 1 l PHM = 1,371 EUR; priemerná kombinovaná spotreba na 1 km = 0,053 => 0,053 x 1,1 km = 0,0583 0,0583 x 1,371 = 0,08 EUR
paušálna náhrada = 0,183 EUR/1 km => 1,1 x 0,183 = 0,20 EUR
0,08 + 0,20 = 0,28 EUR
Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v zmysle jeho návrhu náhradu za stratu času podľa § 23 Exekučného poriadku vo výške 0,66 Eur, nakoľko táto náhrada patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť, pričom pracovná cesta bola vykonaná v mieste, ktoré je sídlom exekútorského úradu.
Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 a 23 vyhlášky vo výške 14,06 Eur ako náhradu za poštovné a 0,28 Eur ako cestovné náhrady.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 47,53 Eur (33,19 Eur + 14,06 Eur + 0,28 Eur) v celkovej sume 9,51 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 57,04 Eur, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti obom výrokom výrokovej časti tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).