Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-257-2014.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: A.. A. R. - AUTOTRANSPORT, s miestom podnikania Trenčín, J. Zemana 59, IČO: 17 560 551, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46 proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OÚ-TN-OVBP2-2014/018185-2/Ja zo dňa 25. augusta 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. augusta 2014, ktorým bolo zmenené prvostupňové správne rozhodnutie tak, že žalobcovi bola uložená pokuta v sume 5000 eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) zák.č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebného zákona), ktorým je porušenie ust. § 76 ods.1 stavebného zákona a ktorého sa žalobca dopustil tým, že v čase zistenia dňa 25.6.2013 umožňoval ako oprávnená osoba užívanie stavby „servis nákladných vozidiel“ súp.č. XXX stojacej na parc.č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. B. inej osobe pred vydaním kolaudačného rozhodnutia.
Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že pre žalobcu bolo dňa 29.12.2003 vydané rozhodnutie o dočasnom povolení užívať vyššie uvedenú stavbu. Toto povolenie bolo vydané na dobu 5 rokov, teda umožňovalo žalobcovi stavbu užívať do 28.1.2009. Dňa 29.4.2013 vydal prvostupňový orgán výzvu na okamžité ukončenie užívania stavby a to z dôvodu, že povolená doba užívania uplynula. Dňa 6.5.2013 správny orgán začal konanie za účelom dodatočného povolenia stavby. Dňa 25.6.2013 bol vykonaný štátny stavebný dohľad a bolo zistené, že v stavbe súp.č. XXX je prevádzka Autotransport a na parkovisku sú zaparkované kamióny. Dňa 8.10.2013 vydal prvostupňový správny orgán oznámenie o začatí konania o nariadení odstránenia stavby, nakoľko žalobca nepreukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Žalobcovi bolo písomne oznámené aj začatie správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 106 ods. 1 písm. c) a 106 ods. 3 stavebného zákona. V tomto konaní boli prvotne prvostupňovým správnym orgánom žalobcovi uložené dve pokuty a to v sume 2000 eur a v sume 10 000 eur. Na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že predmetom konania by malo byť iba rozhodovanie o správnom delikte za užívanie stavby „servis nákladných vozidiel“.
V následnom konaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania podľa § 107 stavebného zákona. Po doplnení dokazovania bolo vo veci vydané ďalšie rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 10 000 eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods.3 písm. d) stavebného zákona. Na odvolanie žalobcu rozhodol o veci žalovaný a jeho rozhodnutie predmetom prieskumu.
Správne orgány vo svojich rozhodnutiach zastali v otázke premlčania správneho deliktu názor, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko správny delikt, za ktorý je žalobca postihovaný, je potrebné považovať za trváci správny delikt. V zmysle uvedeného je potom potrebné riešiť otázku začatia plynutia premlčacej doby. Okrem toho zdôraznili, že deň 25.6.2013 nebol stanovený ako deň začatia plynula premlčacej lehoty, ale len ako deň keď bol vykonaný štátny stavebný dohľad a prvostupňový správny orgán sa dozvedel, že došlo k spáchaniu správneho deliktu.
Žalobca napadol uvedené rozhodnutie žalobou, ktorá bola podaná včas. V tejto žalobe namietal premlčanie práva správnych orgánov uložiť v predmetnej veci pokutu podľa ust. § 107 zák.č. 50/1976 Zb., a to s poukazom na uplynutie zákonom stanovenej objektívnej lehoty, ktorá je 3 roky a začala plynúť odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal túto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Námietku premlčania práva uložiť pokutu považoval za nedôvodnú, a to z dôvodov, ktoré už uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že správny delikt, za ktorý bol žalobca postihnutý je trváci správny delikt, t.j. žalobca vyvolal protiprávny stav a aj ho udržiaval. Subjektívna a ani objektívna lehota podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona neuplynula. Odmietol, že by účelovo stanovil začiatok plynutia premlčacej doby na 25.6.2013 a nie deň 29.1.2009, ktorý predstavuje začiatok užívania stavby bez potrebného povolenia. Poukázal na to, že v odvolacom konaní významne znížil výšku pokuty s ohľadom na ust. § 3 ods.3 správneho poriadku, podľa ktorého prvostupňový správny orgán bol povinný vybaviť vec včas, bez zbytočných prieťahov a dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech. Z tohto dôvodu rozsudkom vyslovil, že sa žaloba sa zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného OÚ-TN- OVBP2-2014/018185-2/Ja zo dňa 25.8.2014, ktorým bolo zmenené prvostupňové správne rozhodnutie v časti výšky pokuty uloženej žalobcovi, a to zo sumy 10 000 eur ma sumu 5000 eur, ktorá mu bola uložená za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, ktorým je porušenie ust. § 76 ods.1 stavebného zákona. Uvedeného správneho deliktu sa žalobca dopustil tým, že v čase zistenia t.j. dňa 25.6.2013 umožňoval ako oprávnená osoba užívanie stavby „servis nákladných vozidiel“ súp.č. XXX stojacej na parc.č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. B. inej osobe pred vydaním kolaudačného rozhodnutia.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že orgán štátneho stavebného podľa § 99 písm. b) stavebného zákona vykonal dňa 25.6.2013 štátny stavebný dohľad na stavbe vlastníka (žalobcu) a pozemkoch parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k.ú. B. za účelom preverenia skutočností podľa § 98 ods.2 písm. e) stavebného zákona. Pri výkone štátneho stavebného dozoru bolo zistené, že na mieste je prevádzka AUTOTRANSPORT a na parkovisku sú zaparkované
kamióny. Uvedené bolo zdokumentované vypracovaním záznamu a vyhotovením fotodokumentácie. V súvislosti s týmito zisteniami a nesplnením výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu na okamžité ukončenie užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia začal prvostupňový správny orgán dňa 7.8.2013 správne konanie vo veci spáchania správnych deliktov podľa § 106 ods. 1 písm. c) stavebného zákona a § 106 ods. 3 stavebného zákona. Dňa 25.11.2013 vydal rozhodnutie č. ÚP-PZ/2013/34780/99094, ktorým postihoval dve protiprávne konania žalobu a to správny delikt za porušenie § 102 ods. 1 stavebného zákona, keďže žalobca neuposlúchol výzvu stavebného úradu na okamžité ukončenie užívania predmetnej stavby, za ktoré konanie mu uložil pokutu vo výške 2000 eur a správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že užíval stavbu bez kolaudačného rozhodnutia. Za uvedené protiprávne konanie mu uložil pokutu vo výške 10 000 eur. Na odvolanie žalobcu žalovaný uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že predmetom konania má byť len správny delikt za užívanie stavby a nie pozemnej komunikácie. Súčasne žalovaný uviedol, že je potrebné, aby prvostupňový správny orgán vypočul každého zo svedkov samostatne a je povinný nariadiť vo veci ústne pojednávanie.
Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 4.3.2014 žalobcu upovedomil o pokračovaní správneho konania vo veci správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona a nariadil ústne pojednávanie. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bolo objektívne preukázané porušenie § 76 ods. 1 stavebného zákona, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona tým, že žalobca ako vlastník stavby umožnil inej osobe užívanej predmetnej stavby súp.č. XXX inej osobe bez kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutím č. ÚP-PZ/2013/34780/99094 zo dňa 15.5.2014 mu za tento správny delikt uložil pokutu vo výške 10 000 eur.
Na odvolanie žalobcu, vec prejednal žalovaný napadnutým rozhodnutím. V odvolacom konaní dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a správneho právneho posúdenia protiprávneho konania žalobcu. S poukazom na ust. § 3 ods. 3 správneho poriadku však zmenil výšku uloženej pokuty na 5000 eur.
Podľa § 107 ods. 1 stavebného zákona pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
Podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.
Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Správne delikty, sú súčasťou právnej kategórie „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom. Rovnako pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné pravidlá a princípy ako pre trestnosť trestných činov. Ako bolo uvedené vyššie v tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorá podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvinením“ v zmysle čl. 6 ods. 1 zmluvy rozumie aj konanie o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt .
V predmetnej veci, ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, pričom spornou je otázka premlčania možnosti uložiť pokutu z hľadiska uplynutia objektívnej premlčacej doby.
Z ustanovenia § 107 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
Zákonodarca v predmetnom ustanovení stanovil subjektívnu dvojročnú prekluzívnu lehotu, ktorá plynie v rámci objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty. Lehoty (či doby) uvedené v citovanom ustanovení (jednoročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané.
Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt stanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie je možné dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej i generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).
V danej veci nie je medzi účastníkmi sporné, že žalobca ako vlastník stavby súp.č. súp.č. XXX stojacej na parc.č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. B. nemá kolaudačné rozhodnutie na túto stavbu, avšak napriek tomu, ju umožnil užívať inému. Do 28.1.2009 mohla byť stavba užívaná na základe stavebného povolenia č. F 2002/02395/ZTZ zo dňa 27.11.2002 o povolení dočasnej stavby na dobu 5 rokov. Po uplynutí stanovenej doby užívania, t.j. po 28.1.2009, nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Naopak bolo začaté konanie o odstránenie stavby. Skutočnosť, že stavba je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia bola stavebným úradom zistená dňa 25.6.2013 pri štátnom stavebnom dohľade.
Tým, že žalobca umožnil stavbu, ktorej užívanie nebolo povolené kolaudačným rozhodnutím sa dopustil správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d) zák.č. 50/1976 Zb. ktorým je porušenie ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona.
Medzi účastníkmi zostalo sporné, či v zmysle ust. § 107 ods. 1 stavebného zákona nedošlo k premlčaniu oprávnenia správneho orgánu uložiť pokutu za tento správny delikt, v zmysle prekročenia objektívnej premlčacej doby.
Súd konštatuje, že podľa teórie trestného práva hmotného je trvajúcim trestným činom taký čin, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav a ten potom udržuje, alebo páchateľ udržuje protiprávny stav, bez toho, aby zákon vyžadoval, aby ho aj vyvolal. Trvajúci trestný čin sa považuje za jediné konanie, ktoré trvá tak dlho, dokedy je takýto protiprávny stav udržiavaný, resp. trvá.
Užívanie, resp. umožnenie užívania stavby inému bez kolaudačného rozhodnutia predstavuje svojou charakteristikou delikt obdobný trvajúcemu trestnému činu. Užívaním bez kolaudačného rozhodnutia je nastolený protiprávny stav, ktorý trvá po celú dobu, dokedy eventuálne nie je vydané kolaudačné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že skutok žalobcu je potrebné posudzovať ako trváci správny delikt. V prejednávanej veci žalobca vyvolal protiprávny stav, keď umožnil inému užívať stavbu a následne ho aj udržiaval. Ide teda o skutok, ktorý od vyvolania až doposiaľ stále trvá. V zmysle zásad trestného práva ide o jeden kontinuálny skutok, ktorého premlčanie začne až ukončením protiprávneho stavu. V predmetnej veci nie je pre posúdenie začatia plynutia objektívnej lehoty oprávnenia uložiť pokutu za trváci správny delikt, podstatný deň 28.1.2009, kedy začal protiprávny stav, tak ako to tvrdí žalobca. Naopak, tak ako bolo uvedené vyššie, pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby, je podstatné ukončenie protiprávneho stavu.
V danom prípade sa správny orgán dozvedel o skutku v rámci vykonávaného dozoru a začal vo veci konať a toto konanie bolo zavŕšené vydaním preskúmavaného rozhodnutia. V čase vydania tohto rozhodnutia protiprávny stav nebol ukončený a preto ani nemohlo prísť k premlčaniu oprávnenia uložiť
pokutu. Rozhodnutia správnych orgánov o uložení pokuty boli teda vydané pred uplynutím tejto lehoty, tak ako správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, žalobné námietky žalobcu neboli dôvodné a preto tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods.1 O.s.p.).
Žalobca bol v konaní nebol úspešný, a preto mu podľa § 250k ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania nepatrí.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.