Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-36Er/5399/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, IČO: 30 853 788 proti povinnému: T. B., nar. XX.X.XXXX, A. XX, XXX XX B., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár, Vazovova 9, 811 07 Bratislava pod č. Ex 2472/2010 o vymoženie uloženej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára pod sp. zn. Ex 2472/2010 z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému sa u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu Mgr. Vladimírovi Cipárovi trovy exekúcie vo výške 44,87 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 29.9.2010 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. - 120 zo dňa 17.5.2007. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 090726 zo dňa 5.10.2010 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár.

Podaním doručeným súdu dňa 11.6.2013 podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom uviedol, že zásielky sa od povinného vracajú s poznámkou „adresát neznámy“, príkazy na začatie exekúcie neboli realizované z dôvodu nedostatočného krytia, povinný je držiteľom motorového vozidla, ktorého vlastníkom je leasingová spoločnosť. Ďalším výkonom exekúcie by vznikli náklady, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Uznesenie KS v Žiline pod č.k. - 63 zo dňa 24.4.2012 uvádza: ... nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie .... Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre to, aby exekúcia mohla byť zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávaie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad... V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konaia o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV

ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). V tomto prípade u povinného však nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúceho exekúcii.

Zákon nedáva možnosť súdu skúmať, či oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, súd neskúma či povinný v budúcnosti majetok nadobudne, alebo nenadobudne majetok. Dispozičné právo oprávneného na zastavenie exekúcie vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. c Ex. por. V tomto prípade však nebol podaný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c Ex. por. , ale z dôvodu, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom.

Súd z podania súdneho exekútora zistil, že exekútor dostatočne zisťoval majetok povinného, a to lustráciou nehnuteľného majetku (katasterportál), hnuteľného majetku (evidencia motorových vozidiel), v registri Sociálnej poisťovni, v bankách, pričom nezistil majetok dostatočný na úhradu trov exekúcie. Oprávnený, ak by požadoval pokračovať v exekúcii mal zároveň uviesť existujúci majetok povinného, o ktorom exekútor nevie. Očakávanie oprávneného, že povinný nadobudne majetok v budúcnosti bez reálneho podkladu je však neakceptovateľné. Súd nepostupoval v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP, v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, pretože len exekútor v exekučnom konaní môže prvotne zistiť, či je povinný majetný alebo nemajetný, t.j. či je dostatok majetku povinného aspoň na to, aby povinný uhradil trovy exekúcie. Oprávnený má údaje o majetku povinného fakticky len od exekútora, ak si ich vyžiada v rámci nahliadnutia do spisu podľa ust. § 205 a násl. EP, v spojení s ust. § 21 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť je upravený tak, že neumožňuje súdu, resp. nepodmieňuje pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť pri skúmaní podmienok konania počas exekučného konania vyžadovať súhlas alebo nesúhlas oprávneného ( nie je explicitne v zákone ustanovený ), čo znamená, že na takýto súhlas , resp. nesúhlas oprávneného s pokračovaním exekúcie, ak je jednoznačne zistená nemajetnosť povinného exekútorom, nemôže súd prihliadnuť a je preto pre skúmanie podmienok ďalšieho vedenia konania súdom bezpredmetný. Jedinou oprávnenou osobou preskúmavať podmienky konania v prebiehajúcom exekučnom konaní v prípade podania podnetu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je len exekútor ( § 57 ods. 1 písm. h) EP ), resp. súd na základe vlastných zistení.

V súlade s uznesením Okresného súdu Košice - okolie, , zo dňa 02.06.2014, objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zistenia ohľadne nemajetnosti povinného.

Obdobne podľa Uznesení ústavného súdu ( , , a ) vyplýva záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu exekučného konania, len čo zistí (z exekučného spisu a podnetu exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť), že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky konania (najmä však vtedy , ak sa dozvie od exekútora o ich nesplnení z podnetu na zastavenie exekúcie). Jedným z týchto predpokladov je nielen relevantný exekučný titul, ale vzhľadom na znenie ust. § 58 ods. 1 EP aj všetky predpoklady (dôvody) nesplnenia podmienok konania ustanovené obligatórne v § 57 ods. 1 EP alebo fakultatívne § 57 ods. 2 EP, teda aj vtedy ak súd zistí pri skúmaní podmienok konania z podnetu exekútora (doručením podnetu sa o týchto dôvodoch dozvie), že bol splnený predpoklad na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného z dôvodu nesplnenia podmienok či predpokladov vedenia ďalšieho konania. Za nesplnenie podmienok a predpokladov vedenia ďalšieho konania však nemožno považovať nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie, resp. oznámenie oprávneného s pokračovaním v exekúcii bez reálnych podkladov. Ak súd zistí, že exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného, resp. zistí , že majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie existuje, odmietne výrokom zastaviť exekúciu s tým, že exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného alebo preto, že v exekúcii je potrebné pokračovať na novo zistenom majetku povinného. Ak však exekútorovi neoznámi novozistený majetok oprávnený ( podľa ust. § 54 ods. 1 EP ) v rámci súčinnosti oprávneného, ale ani súd na základe výzvy na súčinnosť ( podľa § 34 ods. 1 EP ) a exekútor preukázateľne a dostatočne lustroval majetok povinného, pričom nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, je povinný súd exekúciu zastaviť pre nemajetnosť.

S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd exekučné konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eura bez DPH.

Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov uplatnil náhradu hotových výdavkov, pričom podľa § 22 vyhlášky súd priznal exekútorovi náhradu vo výške 4,20 Eur bez DPH za tieto výdavky:

- poštovné 4,20 Eur

Vo zvyšnej časti uplatneného poštovného súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov nepriznal. Po preskúmaní exekútorského spisu súd zistil, že exekútor písomnosti doručoval buď osobne alebo poštou v rámci inej exekúcie, kde si mohol rovnako ako v predmetnej exekučnej veci uplatniť poštovné v plnej výške (bez vyčíslenia poštovného pomerne podľa počtu spoločne doručovaných písomností). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že uplatnené hotové výdavky za poštovné exekútorovi nevznikli (písomnosti exekútor doručoval osobne a nie prostredníctvom pošty) alebo síce vznikli, nie však v plnej výške, ale vo výške pomernej podľa počtu spoločne doručovaných písomností. Uvedené skutočnosti však vo vyúčtovaní trov súdneho exekútora zohľadnené neboli a nemajú oporu v exekútorskom spise v podobe pripojenej doručenky.

Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu režijných nákladov (telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál), nakoľko dôvodnosť tohto nároku exekútor nijakým spôsobom nepreukázal. Súdny exekútor nešpecifikoval výšku, počet a druh jednotlivých položiek sem zahrnutých, a ani z exekútorského spisu tieto výdavky jednoznačne nevyplývajú. Súd preto túto položku ako nepreskúmateľnú nepriznal.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vynaložených na archiváciu, pretože v zmysle kancelárskeho poriadku, vydaného ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, súdny exekútor je povinný viesť o každej vykonávanej exekúcii samostatný spis a dokumentovať štandardné úkony účelne smerujúce k vymoženiu poverením uloženej povinnosti. Na základe uvedeného súd považuje archiváciu a zloženie spisu za administratívnu prácu, na ktorú sa vzťahuje § 25 vyhlášky, v súlade s ktorým je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Z uvedeného vyplýva, že súdnemu exekútorovi sa určujú trovy exekúcie v celkovej výške 37,39 (33,19 + 4,20) Eur bez DPH.

Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal priloženým osvedčením o registrácii, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň zo sumy 37,39 Eur, t.j. sumu 44,87 Eur s DPH.

O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd podľa §203 ods. 2 v nadväznosti na § 196 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, nakoľko podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Odvolanie je možné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§42 ods. 3, 205 ods. 1 O. s. p.).