Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Nt-4-2014.pdf
PDF · 82.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Nt/4/2014
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov senátu D.. Q. Q. a F. B., v trestnej veci návrhu odsúdenej T. X. na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku z a m i e t a návrh odsúdenej T. X., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. XT/XXX/XXXX.
odôvodnenie:
Dňa XX.X.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdenej na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Námestovo sp. zn. XT/XXX/XX, doplnený podaním zo dňa 8.9.2014, zo dňa 16.10.2014 a zo dňa 7.1. 2016. Návrh odôvodnila tým, že jej bol uložený vysoký trest, odvolací súd rozhodoval zaujato. Odvolací súd vylúčil z dôkazov stopu č. 3, ktorá bola nájdená pri domovej prehliadke, väzba tak bola nezákonná a mala byť upravená právna kvalifikácia na prechovávanie. Jediným usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď spoluobžalovaného G. A., podala návrh na vykonanie konfrontácie, ktorú prvostupňový súd prijal, ale nevykonal ju, neboli tak odstránené rozpory vo výpovediach. Tiež namietala miestnu príslušnosť Okresného súdu Námestovo, keďže jej konanie bolo posúdené samostatne a skutok sa stal v Dolnom Kubíne. V doplňujúcich podaniach požiadala o výsluch svedkyne T. J., ktorá v mesiaci máj 2014 bola prítomná v návštevnej miestnosti v Žiline, kde sa jej obžalovaný ospravedlňoval. V podaní z 13. 10. 2015 zopakovala dôvody uvedené v pôvodnom návrhu, naviac vytýkala súdu, že pri ukladaní trestu nezohľadnil poľahčujúce okolnosti a nevyužil inštitút mimoriadneho zníženia trestu, nepostupoval podľa zásad ukladania trestu, keď neprihliadal na vplyv ukladaného trestu na rodinu a jej blízke osoby a na spôsob spáchania činu a jeho následok. V jej prípade sa jednalo iba o konzum drogy, priznáva že bola ich konzumentkou a to počas doby 1-1,5 mesiaca, čo vyplynulo aj z výpovede G. A., namietala právnu kvalifikáciu jej konania ako obzvlášť závažného zločinu, keďže v jej prípade sa jednalo iba o konzum drog. Poukazovala na rozpory vo výpovediach G. A., na zásadu „in dubio pro reo“. V podaní z 7.1.2016, ktorým sa opakovane domáhala iného hodnotenia dôkazov ďalej uviedla, že výpovede G. A. boli v prípravnom konaní ovplyvnené, pretože bol konzumentom drog, čo vyplynulo tak z jeho výpovede ako aj odborných vyjadrení z toxikológie, na hlavnom pojednávaní žiadali vykonať odber vzorky moču G. A., návrh súd zamietol. V súčasnosti môže byť G. A. vypočutý bez toho, aby jeho výpoveď bola ovplyvnená konzumáciou drog, keďže sa nachádza vo výkone trestu, čo je novou skutočnosťou v zmysle ust. § 394 Tr. poriadku, pričom v návštevnej miestnosti sa jej aj ospravedlnil, že nehovoril pravdu.
Na verejných zasadnutiach konaných dňa 15. 2.2016 a 8. 3. 2016 súd k podanému návrhu vypočul ods. T. X., k okolnostiam uvádzaným odsúdenou vypočul svedka G. A. a oboznámil podstatný obsah trestného spisu.
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T XXX/XXXX z 25.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/XX/XXXX z 15.04.2014 bola T. X. uznaná vinnou zo spáchania
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/,d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zákona, s použitím § 138 písm. j/ Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v o výmere 10 rokov na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného dohľadu vo výmere 30 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 15. 4. 2014.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov, obnova konania, v ktorej sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Odsúdená T. X. na verejnom zasadnutí zotrvala na svojich písomných podaniach uviedla, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou ako ju ustálil odvolací súd, bola uznaná vinnou len na základe výpovede spoluobžalovaného G. A., ktorý bol počas výsluchu pod vplyvom omamných látok, čo vyplynulo aj z odborného vyjadrenia zo dňa 16.12.2011. Tiež poukázala na záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 10.08.2012 z ktorého vyplynulo, že došlo k zmene právnej kvalifikácie v jej prospech a vyšetrovateľ tiež zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, vykonanie konfrontácie medzi ňou a obžalovaným G. A. za účelom odstránenia rozporov a tiež návrh na odobranie vzorky moču od G. A., a to bez konkrétnejšieho zdôvodnenia. V súvislosti s tým, že došlo k zmene právnej kvalifikácie a zrušila sa forma spolupáchateľstva miestne príslušným súdom bol Okresný súd Dolný Kubín. Tiež poukázala na nález III ÚS XXX/XX z 11.05.2015, z ktorého vyplýva, že rozhodnutia súdov, majú byť presvedčivo odôvodnené a nie arbitrárne. Novou skutočnosťou, ktorou tiež odôvodňuje návrh na povolenie obnovy konania je, že v máji 2014 v návštevnej miestnosti stretla odsúdeného G. A., ktorý sa jej ospravedlnil, pretože klamal. Toto ospravedlnenie počula aj T. J., ktorá bola v tejto návštevnej miestnosti tiež prítomná. Ďalej súdu predložila list odsúdeného F. O., ktorý v liste uvádza, že drogy od G. A. kupoval on a že takto nevypovedal na súde, čím sa priznáva, že drogy od G. A. bral on a nie ona. Tiež svedok K. F. môže potvrdiť, že častejšie videl spolu O. a A.. Nepopiera, že konzumentkou drog bola a mrzí ju, že sa k drogám dostala nakoľko má deti.
Svedok G. A. vypovedal, že pripúšťa, že sa mohol na hlavnom pojednávaní v strese zle vyjadriť, pokiaľ ide o množstvo drog, ktoré vozil odsúdenej T. X.. Myslí si, že krajský súd jeho výpoveď nesprávne pochopil, mohol sa aj zle vyjadriť ohľadom množstva drog, ktoré odovzdal X.. Mohlo to byť aj tým, že vypovedal vo vzťahu k V. a pod tým tlakom to poplietol. Na návštevy do Dolného Kubína mohol chodiť tri až štyri krát do týždňa, ale nebolo to len ohľadom drog. Za celú dobu mohol X. predať asi tak 5. krát drogy, ale bolo to len pár jednorazových dávok, nebolo to v tej hodnote akú uvádzal predtým. Do Dolného Kubína chodil tak častejšie aj preto, že tam chodil po A. priateľku, ktorej strážila deti X.. Potvrdil, že potom ako mu bolo doručené rozhodnutie krajského súdu, stretol sa v návštevnej miestnosti s X., aj sa jej ospravedlnil. Bolo to z toho dôvodu, že keď čítal rozsudok krajského súdu, tak musel omylom uviesť tie množstvá drog a tie skutočnosti, keď krajský súd sa domnieval, že tam chodil 4 až 5 krát týždenne z dôvodu odovzdávania drog X.. Aj predtým vo svojej výpovedi uvádzal, že za X. nechodil len z tohto dôvodu, ale to už akosi v tom rozhodnutí nebolo zohľadnené. Tiež nebolo zohľadnené, že tam niekoľko týždňov nebol z dôvodu predaja drog. S X. sa stretol začiatkom výkonu trestu, do výkonu trestu nastúpil 5.5.2014. X. sa ospravedlnil z toho dôvodu, že musel niečo popliesť, keď krajský súd tak rozhodol. Trestné konanie voči nemu bolo vykonané na slobode, počas trestného konania užíval omamné látky. Keď bol prvýkrát zadržaný, bol pod vplyvom omamných látok a možno bol pod ich vplyvom počas iných výpovedí v trestnom konaní. Tak ako si to vysvetlil krajský súd sa to všetko neodohralo, X. za to celé obdobie každý raz doniesol zo dve zo tri dávky. Celkovo bol za X. päťkrát, aspoň to čo si spomína. Nevie na čo X. nosil drogy, na čo to bolo. Pripúšťa, že sa mohol zle vyjadriť, keď vypovedal. S X. sa videli naposledy v tej návštevnej miestnosti, stretnutie trvalo len pár sekúnd, iba čo jej to povedal, ona mu ani neodpovedala.
V konečnom návrhu prokurátor navrhol návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť, pretože výpoveď G. A. nebola jediným usvedčujúcim dôkazom a jeho výpoveď na verejnom zasadnutí možno považovať za účelovú, pričom jeho vyjadrenia boli nejednoznačné.
Obhajca s odsúdenou žiadali návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť, pretože jediným priamym dôkazom bola výpoveď G. A., pričom jeho výpoveďou na verejnom zasadnutí preukázali, že existuje nová skutočnosť, ktorá nebola predtým súdu známa, svedok G. A. k podstatným okolnostiam zmenil svoju výpoveď. Vypovedal, že v období od augusta 2011 do novembra 2011 doviezol pre T. X. drogy 5 krát a to v rozsahu dvoch až troch dávok. Táto skutočnosť je výrazne odlišná od jeho výpovedí, ktoré učinil v pôvodnom trestnom konaní, že rozvoz drog pre X. robil štyri až päťkrát týždenne, za čo preberal min. 300 €, čo podľa odvolacieho súdu znamenalo približne 120 jednorazových dávok týždenne. Svedok A. potvrdil, že počas výpovedí bol pod vplyvom drog, čo spôsobuje nezákonnosť jeho výpovedí v trestnom konaní, čo vyplynulo aj z odborného vyjadrenia MUDr. G.. Podľa jeho výpovede na verejnom zasadnutí je jednoznačné, že počas pôvodného trestného konania ohľadom trestnej činnosti odsúdenej X. nevypovedal pravdu. Pokiaľ ide o ostatné dôkazy, prepismi telefonických hovorov, nebolo preukázané, že ich uskutočnila X., nevyplýva z nich kto bol užívateľom tel. čísla s koncovým číslom 117, ktoré boli ako dôkaz použité v trestnom konaní a týkajú sa len obdobia 4 dní. Odsúdená nebola usvedčovaná ostatnými spoluobžalovanými a ani výsledkom domovej prehliadky. Dokonca svedok A. na verejnom zasadnutí uviedol, že boli celé týždne, keď za X. ani nechodil, čo je tiež novou skutočnosťou.
Návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov T. J., F. O., K. F., vykonanie konfrontácie medzi odsúdenou a svedkom G. A., vyžiadanie správy z ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina súd odmietol, pretože navrhnutí svedkovia sa mali vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré neboli podstatné pre rozhodnutie súdu, skutočnosti, ktoré mala potvrdiť svedkyňa T. J. boli objasnené výpoveďami odsúdenej a svedka A..
Súd po dôkladnom preskúmaní predmetného návrhu, spisového materiálu, vykonaných listinných dôkazov, vypočutím odsúdenej, svedka na verejnom zasadnutí má za to, že návrh odsúdenej na povolenie obnovy konania nie je dôvodný.
Súd skúmal, či skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré boli odsúdenou predložené sú takého charakteru, že by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine v predmetnej trestnej veci alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu a že by tak odôvodnili zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti súdom vydaného rozhodnutia, ktorým bola odsúdená uznaná vinnou.
Pokiaľ ide o tvrdenia odsúdenej v návrhu na povolenie obnovy konania, výhrady voči výmere testu a postupu súdu pri jeho ukladaní, rovnako výhrady voči právnej kvalifikácii súdeného skutku ako aj námietka miestnej nepríslušnosti nespĺňajú zákonné podmienky na povolenie obnovy konania, vymedzené ust. § 394 Tr. por. V ďalšej prevažnej časti návrhu sa odsúdená domáhala iba nového hodnotenia dôkazov, ktoré už bolo vykonané súdmi oboch stupňov. Poukazovala na rozpory vo výpovediach obžalovaného G. A., pričom jej návrh na vykonanie konfrontácie bol zamietnutý, poukazovala na nezákonnosť výpovedí G. A., pretože v čase výsluchov bol konzumentom drog, čo priznal a vyplynulo to aj z listinných dôkazov, pričom návrh na odber vzorky moču bol tiež zamietnutý. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o tieto tvrdenia odsúdenej, nejedná sa o žiadne nové tvrdenia, so všetkými týmito tvrdeniami sa už vysporiadal tak prvostupňový ako aj odvolací súd, dokonca aj odsúdená uviedla, že tieto jej návrhy na dokazovania, napriek tomu, že žiadala aby boli vykonané, vykonané neboli.
Odsúdená zároveň návrh na povolenie obnovy konania odôvodnila tým, že v máji 2014 sa v návštevnej miestnosti náhodne stretla s odsúdeným G. A., ktorý sa jej ospravedlnil, pretože klamal, pričom toto jeho ospravedlnenie počula aj T. J.. Keďže išlo o novú skutočnosť, súd predvolal na verejné zasadnutie G. A. ktorého vypočul v pozícii svedka. Na verejnom zasadnutí G. A. potvrdil, že sa skutočne stretol s odsúdenou, ktorej sa ospravedlnil, pretože musel niečo popliesť, keď krajský súd tak rozhodol. Následne uvádzal, že krajský súd jeho výpoveď nesprávne pochopil, mohol sa aj zle vyjadriť ohľadom množstva drog, ktoré odovzdal X.. Súd jeho vyjadrenia považoval za účelové, svedok k týmto skutočnostiam vypovedal tak v prípravnom ako aj v konaní na súde, pričom jeho výpovede boli konzistentné a logicky
nadväzovali na ďalšie vykonané dôkazy. Samotná skutočnosť , že sa ospravedlnil odsúdenej ešte neznamená, že klamal, ako si to mylne vysvetlila odsúdená.
Ako je zrejmé z vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku, na úspešnosť návrhu na povolenie obnovy konania musia byť splnené obe časti kumulatívnej podmienky, a to jednak existencia skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, zároveň však musia mať tieto dôkazy alebo skutočnosti určitú právnu relevantnosť, čiže musia byť potenciálne spôsobilé privodiť iný výsledok konania, než k akému sa skôr dospelo.
Na základe vykonaného dokazovania, keďže súd nezistil dôvody na povolenie obnovy konania, návrh odsúdenej ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.