Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/115/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H. L., X.. XX.X.XXXX bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: C. D., X.. XX.X.XXXX, L. A. XX, F., zast. Advokátska kancelária Bauer s.r.o. so sídlom Dénešova 19, Košice a otec : H. L., X.. XX.X.XXXX, L. S. X, F., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Mal. H. L., X.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. L., X.. XX.X.XXXX sumou 50 Eur mesačne od 31.7.20115 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 31.7.2015 do 29.2.2016 vo výške 301,60 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. H. L., X.. XX.X.XXXX každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným súdu dňa 31.7.2015 žiadala, aby zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100 Eur mesačne od 21.2.2012 do budúcna. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom navrhla určiť každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

Otec návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Na výživu maloletej nie je schopný prispievať sumou 100 Eur mesačne z dôvodu, že je nezamestnaný. S úpravou styku súhlasí.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 7.10.2015 navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť primerané výživné s prihliadnutím na jeho vek a odôvodnené potreby s prihliadnutím na finančné možnosti a schopnosti otca, s úpravou styku súhlasil.

Z výpovede matky súd zistil, že s otcom maloletého dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti. Otca v mesiaci august 2011 vzali v trestnom konaní do vyšetrovacej väzby. Otec sa o maloletú od jej narodenia nestaral,

nezaujímal, neprispieval na jej výživu žiadnou sumou. Otec tiež neprispieval na domácnosť, v ktorej maloletá žila. Maloletá žije v slabých sociálnych pomeroch.

Podľa vedomostí matky mal byť otec od marca 2015 zamestnaný v meste Liberec. Výšku jeho príjmov ani majetkové pomery však nepoznala.

O maloletú sa stará od jej narodenia výlučne sama, pričom ojedinele prispeli v roku 2012 aj malou čiastkou rodičia otca.

V čase podania návrhu bola nezamestnaná, od januára 2016 je zamestnaná v spoločnosti Z. s príjmom vo výške 143 Eur. Z pripojenej pracovnej zmluvy vyplýva, že je zamestnaná na dobu určitú do 18.1.2017. Rozsah pracovnej doby je 27,50 hodín týždenne. Mzdové dojednanie 182,60 Eur brutto, odmena od 150 Eur mesačne.

Matka zabezpečuje starostlivosť aj o ďalšie dve maloleté deti a to C. D., X.. XX.X.XXXX C. H. D., X.. X.X.XXXX. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj plnoletá R. V., X.. XX.X.XXXX.

Do mesiaca február 2015 poberala na maloletú rodičovský príspevok. Počnúc mesiacom marec 2015 poberala výlučne rodinné prídavky v sume 23,50 Eur mesačne. Výdavky na maloletú sú vo výške 80 Eur mesačne, pričom nie všetko vie pokryť a je nútená si požičiavať. Za byt, v ktorom býva platí v priemere 135 Eur mesačne.

Mal. H. chodí do materskej škôlky. Matka platí školné 15 Eur mesačne, stravné 5 - 6 Eur mesačne. Po zdravotnej stránke je v poriadku, iné mimoriadne výdavky nemá.

Matka má zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o mal. H. D..

Otec na výživu maloletej žiadnou sumou neprispel ani minimálnym výživným v zmysle predbežného opatrenia. S maloletou sa nestretáva a neprispieva ani inou formou ani vecnými plneniami, prípadne na meniny, sviatky ju neobdaruje.

Z výpovede otca súd zistil, že v roku 2015 bol zamestnaný v automobilke v meste Z. s príjmom vo výške 4.000 - 5.000 Kč, pričom táto suma vznikla po uhradení ubytovania a stravy. Následne otec z práce odišiel. V rokoch 2011 - 2014 bol vo výkone trestu. V súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko bol vedený ako živnostník podnikateľ. Otec žiadny príjem nemá, býva s rodičmi s tým, že im na bývanie, stravu prispieva 50 Eur. V novembri 2015 matke poskytol 50 Eur na výživné. Súčasne uviedol, že výživné za neho platili jeho rodičia vo výške 50 Eur.

Otec potvrdil, že v budúcnosti by chcel na výživu maloletého dieťaťa prispievať výživným.

Z pripojeného potvrdenia bolo zistené, že matka poberá prídavky na deti a to na mal. R. V., C. D., H. D. C. H. L..

Matka uviedla, že v súvislosti so starostlivosťou o mal. H. má výdavky so stravou 20 Eur, hygiena 5 Eur, oblečenie 15 Eur, obuv 10 Eur mesačne.

Matka predložila listinný doklad, z ktorého vyplýva, že na úhradu za bývanie, elektrina a záloha, rozhlas, RTVS platí 143,78 Eur mesačne.

Z pripojeného oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 20.10.2015 do 18.1.2016. Dňa 19.1.2016 bola z evidencie vyradená pre nástup do pracovného pomeru.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s

blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 50,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa navštevuje materskú škôlku, matka má v tejto súvislosti náklady spojené s jej výchovou a výživou. V súčasnosti je matka zamestnaná s minimálnym príjmom a otec je nezamestnaný. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby

spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potentcionality má prednosť pred princípom fakticity a v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam otca. Súd je toho presvedčenia, že otec v rozhodnom období mal prácu v ČR s príjmom 4.000 - 5.000 Kč, z ktorej práce však odišiel na základe vlastného rozhodnutia. Súd poukazuje na to, že na základe skončenia pracovného pomeru na podnet otca bez reálnej možnosti získať nové zamestnanie minimálne s rovnakým príjmom je vzdaním sa bez dôležitého dôvodu zamestnania, preto nemožno k zmene pomerov v dôsledku opísaného chovania sa otca prihliadnuť aj jeho schopnosti a možnosti, je nevyhnutné posudzovať tak ako keby k tejto nepriaznivej zmene v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach nedošlo. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v takom rozsahu v akom je zaviazaný otec.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedeného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo základného ustan. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásada dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 50 Eur mesačne je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu za obdobie od 31.7.2015 do 31.7.2015 vo výške 301,60 Eur, ktoré mu súdu uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie 8/2015 do 2/2016 = 7 mesiacov x 50 Eur = 350 Eur, alikvotná čiastka za mesiac 7/2015 vo výške 1,60 Eur spolu 351,60 Eur, od uvedenej sumy súd odpočítal platbu otca vo výške 50 Eur, dlžné výživné takto predstavuje 301,60 Eur.

Súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa.

Predmetom konania bol návrh matky na úpravu vyživovacej povinnosti zo strany otca od narodenia maloletého dieťaťa t.j. od 21.2.2012.

V zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ povinný neplní dobrovoľne, vôbec alebo riadne svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, aby oprávnený podal čo najskôr návrh na začatie konania. Súd má právo na výživné pokiaľ sa týka maloletého oprávneného výnimočne priznať spätne aj tri rok do podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matka ani v podanom návrhu, ani v priebehu konania neuviedla také dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých by jej súd priznal výnimočne aj spätne tri roky do podania návrhu. Pokiaľ otec ako povinný si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu neplnil a jeho vyživovacia povinnosť a starostlivosť bola ohrozená, bolo povinnosťou matky podať takýto návrh ihneď. Z uvedeného dôvodu preto návrh za obdobie od 21.2.2012 do 30.7.2015 zamietol, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne tri roky v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletými deťmi sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi.

Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci ). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia detí oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletého dieťaťa, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa za prítomnosti matky.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.