Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_11C-1-2016.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa X. Š., E.. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, O., Č. X., štátny občan Slovenskej republiky, proti odporkyni P. Š., E.. XX. XX. XXXX, bytom L.W. D. XXX/XX, P. G., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou S. Š., E.. XX. XX. XXXX, bytom L. D. XXX/XX, P. G., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 05. 01. 2016, sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni. Návrh odôvodnil tým, že neustále študovanie na vysokej škole v rôznych odboroch , bez dôvodu a za sebou, by súd mal vyhodnocovať individuálne. Najpravdepodobnejšie sa javí vyhodnotiť pokračovanie vyživovacej povinnosti ako neúčelné, keďže po úspešnom ukončení štúdia na jednej škole a následnom dva roky trvajúcom prerušení štúdia vznikla už v tej dobe objektívna možnosť dieťaťa samo sa živiť, čo odporkyňa dokázala v priebehu dvoch rokov trvajúcom pracovnom pomere. Podľa navrhovateľa sa odporkyňa hlásila práve na takú školu, ktorá toleruje i zlé výsledky a vždy je možnosť pokračovať v inom obdobe, ak by štúdium na prvom zvolenom odbore nevyšlo. Navrhovateľ to považuje za účelovú pomstu zo strany jej matky, ktorej sa tiež pracovať nechce. Poukázal na to, že odporkyňa o neho nejaví žiadny záujem, ale spomenie si na navrhovateľa iba ako na sponzora, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Súdu každého stupňa navrhovateľ už podal toľko podkladov, že musí vedieť každý, že zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére je oprávnené. Na základe vyššie uvedeného je navrhovateľ toho názoru, že odporkyňa je schopná samostatne sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nej zanikla. Odporkyňa sa po ukončení štúdia na strednej škole zamestnala a mala záujem samostatne sa živiť. Ukončením štúdia získala dostatočné predpoklady na získanie zamestnania, čo preukázala aj okamžitým nástupom do práce. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni. Na záver poukázal na nález Ústavného súdu, podľa ktorého u plnoletých je vždy treba riadne zhodnotiť konkrétne okolnosti a rozhodnúť, či je štúdium ešte účelné a či sa nejedná o tzv. večného študenta. Spolu s návrhom navrhovateľ predložil aj novoročný príhovor prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku zo dňa 01. 01. 2016 a text blogu s názvom „Dôvody prečo neustúpim“. V dopĺňacom podaní zo dňa 23. 01. 2016 navrhovateľ uviedol, že zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhuje od ukončenia štúdia na strednej škole, t. j. od februára 2012. Vyživovacia povinnosť bola určená rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši zo dňa 25. 08. 2000, sp. zn. 13C/73/1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. 09. 2000. Doplnil, že z jeho strany je stále prejavovaný dostatočný záujem o dcéru, vďaka ktorému sa dozvedel, že štúdium na vysokej škole neukončila a znovu nastúpila do prvého ročníka v inom odbore. Ani jeden z týchto odborov nenadväzuje na štúdium na strednej škole, z tohto dôvodu považuje
navrhovateľ odporkyňu za tzv. večnú študentku. V podaní doručenom súdu dňa 24. 02. 2016, ktorým sa navrhovateľ zároveň ospravedlnil z neúčasti na nariadenom pojednávaní, navrhol osloviť dcéru s návrhom, že môže pracovať a študovať u neho s tým, že záujem o štúdium bude vážne. Navrhovateľ má za to, že študovať sa dá aj popri zamestnaní. V prípade, ak s tým odporkyňa nebude súhlasiť, navrhovateľ vidí celú záležitosť ako účelové začínanie a neukončenie štúdia, ktoré krajne hraničí s dobrými mravmi. Navrhovateľ zvažuje podanie podnetu na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pokiaľ ide o prešetrenie štúdia prijímania študentov na predmetnú vysokú školu, nakoľko táto začína byť už verejne známa ako predlžovanie detstva na neurčito.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľ ani odporkyňa nezúčastnili. Navrhovateľ sa písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a odporkyňu ospravedlnila z dôvodu školských povinností jej splnomocnená zástupkyňa. V súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti účastníkov konania, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Splnomocnená zástupkyňa odporkyne uviedla, že tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Odporkyňa absolvovala Strednú umeleckú školu v Ružomberku, ktorú ukončila v roku 2012, následne bola evidovaná na úrade práce, kde absolvovala absolventskú prax. Na krátke obdobie sa zamestnala v herni v Liptovskom Hrádku, avšak v tom istom roku od septembra nastúpila na štúdium na Materiálovo- technologickej fakulte STU Bratislava, detašované pracovisko Trnava, a to konkrétne na odbor kvalita produkcie. Toto štúdium ukončila v druhom ročníku po ukončenom zimnom semestri, a to z dôvodu, že bola prijatá na Fakultu architektúry STU v Bratislave. V roku 2010 sa odporkyňa zúčastnila aj prijímacieho pohovoru na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, odbor záhradná architektúra, kde aj postúpila do ústnej časti, avšak nakoľko ešte v tom čase nemala dokončenú maturitu, tak sa tejto ústnej časti nemohla zúčastniť. Podľa splnomocnenej zástupkyne sa odporkyňa intenzívne už od roku 2007 venuje dizajnu a pokiaľ ide o nadväznosť jej stredoškolského a vysokoškolského štúdia, tak splnomocnená zástupkyňa uviedla, že pri podávaní prihlášok im bolo zamestnankyňou školy povedané, že vzhľadom k tomu, že odporkyňa študovala školu úžitkového výtvarníctva, tak najideálnejšou cestou pre ňu je práve štúdium záhradnej architektúry. Pokiaľ ide o výživné, navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, výživné je vymáhané cestou exekútora. Splnomocnená zástupkyňa dodala, že navrhovateľ sa o svoju dcéru vôbec nezaujíma od ich rozvodu, to znamená od roku 2000. Navrhovateľ ju vôbec nepozná, nič o nej nevie, nevie, aké má záľuby, či má nejaké choroby, akého má doktora. Od ich rozvodu jej ani raz neposlal žiadny darček k sviatkom, iba rok po rozvode jej doručil jednu pohľadnicu. Pokiaľ ide o odporkyňu, táto sa zúčastnila predprípravného kurzu v rámci prípravy na štúdium, ktorý stál približne 200,- eur. V súčasnosti žije so svojím priateľom, ktorý má momentálne na rok prerušené štúdium po absolvovaní bakalárskeho štúdia, v jednoizbovom prenajatom byte, za ktorý platia mesačne nájomné 380,- eur. Odporkyňa školné neplatí, avšak v súvislosti so štúdiom jej vznikajú náklady na skriptá, učebnice, kopírovanie a ostatné veci so štúdiom súvisiace. Odporkyňa chodí po brigádach, momentálne si zarába upratovaním vo fitnescentre, pričom vzhľadom na čas prevádzky, odporkyňa tam upratuje do tretej hodiny ráno. Na základe uvedeného odporkyňa nesúhlasí s návrhom, nakoľko riadne študuje na dennom štúdiu. Trápi ju, že ju otec ťahá po súdoch namiesto toho, aby sa o ňu staral. Splnomocnená zástupkyňa na záver uviedla, že navrhovateľ si nemôže klásť podmienky v tom zmysle, že bude svojej dcére platiť výživné iba za podmienky, že bude u neho bývať.
Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 06. 2000, č. k. 13C/73/1999 - 41, ktorým bolo rozvedené manželstvo X. Š. a S. Š., súd zistil, že odporkyňa bola zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 1 100,- Sk mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. 08. 2000. K zvýšeniu výživného na sumu 5 000,- Sk mesačne od 01. 10. 2007 došlo na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 10. 2008, č. k. 3P/325/2007 - 73, právoplatným 14. 11. 2008. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni aj v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/147/2013, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 09. 07. 2013, č. k. 7C/147/2013 - 73 tak, že súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 20. 01. 2014 sa navrhovateľ opätovne domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, na základe ktorého bolo na tunajšom súde vedené konanie pod sp. zn. 8C/21/2014. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 04. 2014, č. k. 8C/21/2014 - 33 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 12. 2014, č. k. 5Co/824/2014
- 107 bol aj tento návrh navrhovateľa zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 06. 2015. Z predmetného spisu bolo zároveň zistené, že navrhovateľ na rozsudok krajského súdu reagoval
podaním zo dňa 17. 07. 2015, označeným ako „odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline“, ktoré adresoval Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a ktoré je podľa obsahu dovolaním. O tomto mimoriadnom opravnom prostriedku nebolo doposiaľ rozhodnuté.
Z potvrdenia zo dňa 24. 02. 2016, vystaveného Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyplýva, že odporkyňa od 03. 09.2015 študuje na bakalárskom študijnom programe krajinná architektúra a krajinné plánovanie vo forme denného štúdia, pričom štandardná dĺžka štúdia sú tri roky.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh zamietol, nakoľko nebola preukázaná jeho dôvodnosť. Pre rozhodnutie súdu o zmene, resp. o zrušení vyživovacej povinnosti, je nevyhnutné, aby bolo v konaní preukázané, že došlo k zmene pomerov. Navrhovateľ sa predmetným návrhom už tretíkrát domáha zrušenia vyživovacej povinnosti, čo v podstate odôvodňuje len tým, že má za to, že jeho dcéra tzv. večným študentom. Z odôvodnenia predchádzajúceho rozsudku zo dňa 14. 04. 2014, č. k. 8C/21/2014
- 33 vyplynulo, že v konaní bolo nesporne preukázané, že odporkyňa maturovala na škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku dňa 07. 02. 2012. V období od 13. 04. 2013 do konca augusta 2013 bola zamestnaná, pričom od 01. 09. 2013 sa stala riadnou študentkou Materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity Bratislava, so sídlom v Trnave. Z výpovede splnomocnenej zástupkyne odporkyne v konaní vyplynulo, že odporkyňa toto štúdium nedokončila, a to práve z dôvodu prijatia na štúdium Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, bakalársky študijný program krajinná architektúra a krajinné plánovanie, ktoré nastúpila 03. 09. 2015. Z potvrdenia o štúdiu je zrejmé, že štandardná dĺžka predmetného štúdia predstavuje tri roky. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že takúto zmenu štúdia považuje za rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal na iné skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, súd posudzoval iba to, či ukončenie bakalárskeho štúdia na predchádzajúcej škole a začatie štúdia na súčasnej škole odporkyne je v rozpore s dobrými mravmi alebo nie. O rozpor s dobrými mravmi by bezpochyby išlo v prípade tzv. večného študenta. S poukazom na ustanovenie § 92 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, podľa ktorého študent verejnej vysokej školy v dennej forme štúdia, ktorý neprekročil štandardnú dĺžku štúdia ustanovenú pre študijný program, školné neplatí, súd konštatuje, že odporkyňu nemožno považovať za tzv. večného študenta. V čase rozhodovania má odporkyňa 23 rokov, pričom v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by už prekročila štandardnú dĺžku bakalárskeho štúdia, v súvislosti s čím by jej vznikla povinnosť platiť školné. Iba za tejto situácie by bolo od navrhovateľa nespravodlivé žiadať, aby si naďalej plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Súd v správaní odporkyne ohľadne jej štúdia nevidel žiadnu špekuláciu, nakoľko nie je nič výnimočné, že študent v priebehu štúdia zmení vysokú školu, a to z dôvodu vhodnosti, resp. perspektívnosti a účelnosti štúdia. V konaní nebola preukázaná ani nerozhodnosť odporkyne v súvislosti s tým, na akej škole by chcela študovať, čo by mohlo viesť k zmene vysokej školy a zároveň súd konštatuje, že súčasné štúdium odporkyne v študijnom odbore krajinná a záhradná architektúra nie je celkom nesúvisiace s jej predchádzajúcim stredoškolským štúdiom. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil opak, žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno.
S rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa starať o potreby svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Rodičia sú zároveň povinní pristupovať k výchove a výžive svojich detí rovnako, to znamená, že obidvaja by sa mali rovnakým spôsobom pričiniť o zabezpečenie potrieb svojich detí. Odporkyňa má 23 rokov, pričom študuje v prvom ročníku bakalárskeho štúdia, ktoré ukončí vo veku 25 rokov života. Bakalárske štúdium teda neukončí v neštandardnom veku a súčasné štúdium možno bez akýchkoľvek pochýb považovať za sústavnú prípravu na povolanie. Navrhovateľ ako rodič odporkyne je tak povinný prispievať svojej dcére nielen na bežné životné potreby dieťaťa, ale aj na potreby súvisiace so štúdiom na vysokej škole. Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal, že sa zmenili pomery, a to od obdobia februára 2012, odkedy žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť z dôvodu ukončenia štúdia odporkyne na strednej škole zložením maturitnej skúšky, naviac toto obdobie už bolo posudzované v konaní vedenom pod spisovou značkou 7C/147/2013, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/21/2014. Vo svetle vyššie uvedených skutočností súd návrh zamietol ako nedôvodný.
Odporkyňa bola v konaní úspešná, nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.