Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-145-2015.pdf
PDF · 106.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/145/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému: V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX B. C., občan SR v konaní o zaplatenie 633,88 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 475,22 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 28.10.2014 do zaplatenia a n a h r a d i ť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,73 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 59,80 eur s tým, že trovy konania je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.8.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplatenia sumy 633,88 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,40 % ročne zo sumy 561,94 eur od 3.10.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 623,95 eur od 3.10.2014 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že žalovanému poskytol dňa 3.11.2013 spotrebiteľský úver vo výške 647,10 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru predajcu uvedeného na úverovej zmluve, ktorý sa zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach po 42,97 eur, t.j. celkom 773,46 eur so splatnosťou prvej splátky 15.12.2013. Svoj záväzok vyplývajú zo zmlúv žalovaný riadne a včas neplnil, do spísania žaloby uhradil len časť dlžnej sumy a to sumu 171,88 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Dňa 2.10.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dlh žalobu v sume 633,88 eur pozostáva zo sumy 561,94 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 62,01 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 9,93 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením .pohľadávky. Okrem toho žiada dohodnuté úroky z dlžnej istiny a úroky z omeškania od 3.10.2014 do zaplatenia.
Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Podaním doručeným súdu dňa 9.11.2015 žalobca ozrejmil spôsob výpočtu žalovanej sumy. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.1.2016 oznámil, že dlh vo výške 633,88 eur bude splácať zatiaľ vo výške 30 eur.
Keďže predmet konania neprevyšuje 1000 eur v zmysle § 200ea O.s.p. ide o drobný spor, pri ktorom podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, preto súd dňa 5.2.2016 vyvesil na úradnej tabuli súdu a elektronický zverejnil oznám, že dňa 8.3.2016 bude vo veci účastníkov konania verejne vyhlásený rozsudok, ktorý následne vyhlásil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 3.11.2013, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 9.10.2014 a doručenkou, informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu, potvrdením odfinancovania peňažných prostriedkov, potvrdením prijatia splátok, výpismi z účtu a plánov amortizácie , sadzobníkmi poplatkov, ostatného spisového materiálu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Dňa 3.11.2013 účastníci konania uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 647,10 eur na nákup tovaru Sony Xperia Z1 Black.
Z písomného vyhotovenia úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť úver 18 mesačnými splátkami, splatnými k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, prvá splátka splatná dňa 15.12.2013 a posledná 15.05.2015 po 42,97 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 23,40 %, RPMN 26,07 %, priemernou hodnotou RPMN 46,06 %, celkovou čiastkou k zaplateniu 773,46 eur, celkové náklady spotrebiteľa nie sú uvedené.
Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb je rozdelená na tri časti. Prvá časť obsahuje Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, druhá časť obsahuje Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a tretia časť obsahuje spoločné ustanovenia, v ktorej sú upravené poistenie, splácanie úveru, dohoda o zrážkach zo mzdy , následky porušenia povinnosti klienta, odklad mesačných splátok, zánik zmluvy, doručovanie, rozhodcovská doložka, odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aktuálny Sadzobník poplatkov a reklamačný poriadok a ďalšie. Pričom tento text je písaný veľmi drobným ťažko čitateľným písmom.
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky ani adresa predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Taktiež .z obsahu zmluvy nevyplýva odkaz, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky (aspoň súd z textu písaného veľmi drobným, ťažko čitateľným písmom tento odkaz nenašiel), všeobecné podmienky zo strany žalobcu súdu doložené neboli.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané že, žalovaný čerpal úver v sume 647,10 eur dňa 5.11.2013 (čl. 41 spisu).
Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy neplnil, preto žalobca listom zo dňa 9.10.2014 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 2.10.2014 a súčasne ho vyzval k úhrade sumy 633,88 eur pozostávajúcej z úverovej istiny 561,94 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 62,01 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 9,93 eur. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade tejto sumy v lehote 14 dní od doručenia tohto oznámenia. Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanému doručené dňa 13.10.2014.
Podľa žalobcom predložených listinných dôkazov žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 171,88 eur (čl. 42).
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (k 3.11.2013) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
.
Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 7 ZoSÚ veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 9 ods. 8 ZoSÚ veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.
Podľa § 11 ods. 1 ZosÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v čase uzavretia zmluvy, t.j. 3.11.2013 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 3 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. .
Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Právne posúdenie veci Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.
Je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby ( kúpa tovaru), teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.11.2013 neobsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. .
V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. V zmluve nie je uvedený ani názov predajcu, zo zmluvy nie je zrejmé kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ďalej podľa názoru súdu v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z gramatického výkladom tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a to bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov. Prejednávaná úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky.
Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho na ktorej možno uplatniť reklamáciu ako aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné tieto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto termíne konečnej splatnosti úveru a spôsobe započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.
Súd má za to, že žalobca v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení a to jednak v úverovej zmluve neuviedol adresu kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nerozpísal žalovanému ako spotrebiteľovi splátky istiny, úrokov a poplatkov.
Je zrejmé, že žalovaný úver čerpal, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) absenciu vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. c/, a k/ ) sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutým a splateným úverom.
Na základe uvedeného má súd za to, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou (647,10 - 171,88 eur), teda na sumu 475,22 eur k úhrade ktorej sumy súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný. .
Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. , ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského úveru.
Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného len k úhrade rozdielu neuhradeného úveru t.j. k sumy 476,22,- eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol.
Žalobca žiadal priznať aj zmluvné úroky a poplatky. Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý žalovanému pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov žalobca nemá právo na zmluvné úroky, ktoré si uplatnil v sadzbe 23,40 % ročne. Naviac zmluvné úroky patria žalobcovi len do dňa mimoriadneho zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňom 2.10.2014. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe, súd poukazuje na rozhodnutie Unesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998 z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Na základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom na priznanie zmluvného úroku v sadzbe 23,40 % ročne.
Listom zo dňa 9.10.2014 žalobca vyzval žalovaného k úhrade do 14 dní od doručenia tohto oznámenia, súčasne mu oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2.10.2014, List bol žalovanému doručený dňa 13.10.2014, lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 27.10.2014 a dňom 28.10.2014 sa žalovaný dostal do omeškania.
Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 28.10.2014 bola 0,05 % úrok z omeškania v sadzbe 5,05 %.
Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne z priznanej sumy 475,22 eur od 28.10.2014 do zaplatenia a zvyšok žalobcom uplatneného zamietol ako nedôvodný.
Trovy konania:
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. .
Pri žalovanej sume 633,88 eur bol žalobca úspešný v sume 475,22 eur čo je 74,97 % úspešnosť, žalovaný v sume 158,66 eur čo je 25,03 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaného o 49,94 % a v takomto rozsahu má právo na náhradu trov konania od neúspešnejšieho žalovaného.
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 4.11.2015 si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil sumou 157,24 eur.
Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu 633,88 eur, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 41,50 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil. Odmena v takejto výške patrí za 2 úkony právnych služieb, a to:
- prevzatie a prípravu zastúpenia ( § 13a ods. 1 písm. a/),
- písomné podanie zo dňa 16.7.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/),
Celkovo patrí žalobcovi odmena jeho právneho zástupcu v sume 83 eur.
K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, za 2 úkony právnych služieb vykonané v roku 2015 á 8,39 eur čo činí 16,78 eur. Právny zástupca žalobcu je platcom DPH, preto sa jej odmena v zmysle § 18 ods. 4 citovanej vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH čo pri základe 99,78 eur, predstavuje DPH 19,96 eur, potom odmena včítane DPH je 119,74 eur Ako bolo vyššie konštatované úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaného o 49,94 eur a v takom pomere má právo na náhradu trov konania čo pri zaplatenom súdnom poplatku v sume 37,50 eur je 18,73 eur a pri celkových trovách právneho zastúpenia v sume 119,74 eur je 59,80 eur. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 51,10 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 141,97 eur, ktoré je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený vo VÚB, a.s. číslo účtu 2900369451/0200, variabilný symbol 10414883 do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).