Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_20C-144-2008.pdf
PDF · 112.14 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/144/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: Q. W., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. - N., A. XXXX/XX, zast. splnomocneným zástupcom I. Z., E. I., I. XXXX/XX, proti odporcovi: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, so sídlom v Poprade, Moyzesova 3368/25, IČO: 361 68 815, pr. zast. Hudzík & partners s.r.o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 830/15, o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy vo výške 5 200,29 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.200,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným dňa 12.12.2008 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť, zaplatiť navrhovateľovi mzdu za mesiac jún a júl 2006 a tiež náhradu mzdy v sume priemerného zárobku navrhovateľa za obdobie od augusta 2006 do júla 2007. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že účastníci dňa 26.5.2005 uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú do 25.5.2006 s miestom výkonu práce v sídle odporcu v Poprade, na ul. Moyzesova 3368/25. Odporca navrhovateľovi riadne vyplácal mzdu až do mesiaca júl 2006, kedy neuhradil navrhovateľovi mzdu za mesiac jún 2006 ani ďalšie mzdové nároky. Od 1.8.2006 odporca neumožnil navrhovateľovi vstup na miesto výkonu práce, t. j. neumožnil mu dohodnutý druh práce vrátnika - informátora, vykonávať. V uvedený deň odporca navrhovateľa a ďalších zamestnancov vykázal zo sídla odporcu a v ďalšie dni osoby poverené odporcom navrhovateľa na miesto výkonu práce nevpustili. Navrhovateľ má za to, že sa jedná o prekážku na strane zamestnávateľa a preto si voči odporcovi uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie od 26.5.2007 do 31.7.2007, nakoľko v zmysle § 71 ods. 2 zákonníka práce sa pracovný pomer navrhovateľa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko má za to, že navrhovateľ nebol a nie je zamestnancom odporcu.
Rozsudkom zo dňa 10.6.2014 súd navrhovateľovi v časti o zaplatenie sumy 5.200,29 eur vyhovel a odporcu zaviazal na úhradu uvedenej sumy a v časti príslušenstva súd návrh vylúčil na samostatné prejednanie. Uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 14.10.2015 bol rozsudok súdu I. stupňa vo vyhovujúcej časti zrušený a vec vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu si mal súd I. stupňa ďalej v konaní ujasniť, či v období, ktoré je predmetom konania trval pracovný pomer navrhovateľa u odporcu a na akom právnom základe pracovný pomer vznikol. Z vykonaného dokazovania musí byť zrejmé, na základe akých skutočností požaduje
navrhovateľ náhradu mzdy od augusta 2006, pokiaľ v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 25.5.2006 mal jeho pracovný pomer skončiť k 26.5.2007 a či došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru listom zo dňa 31.8.2005.
Súd po vrátení veci doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 26.5.2005 uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom zastúpeným Ing. Máriom Bobkom, riaditeľom správy, pracovnú zmluvu na pracovné miesto vrátnik - informátor s miestom výkonu práce OSBD Poprad, Moyzesova 3368/25, dňom nástupu do práce 26.5.2005 na dobu určitú do 25.5.2006. Základná mesačná mzda bola dohodnutá na sumu 12.000,-- Sk a ďalej mal navrhovateľ právo na pohyblivú zložku mzdy v zmysle vnútorných predpisov odporcu. Pre prípad nevyplatenia mzdy vo výplatnom termíne k 8. dňu v mesiaci si účastníci dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % zo základnej mzdy za každý deň omeškania.
Dňa 25.5.2006 uzavrel navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom zastúpeným Ing. Milanom Maličkým, riaditeľom správy, pracovnú zmluvu na pracovné miesto vrátnik - informátor s miestom výkonu práce OSBD Poprad, Moyzesova 3368/25, dňom nástupu do práce 26.5.2006 na dobu určitú do 26.5.2007. Základná hodinová mzda bola dohodnutá na sumu 80,-- Sk a ďalej mal navrhovateľ právo na pohyblivú zložku mzdy v zmysle vnútorných predpisov odporcu. Pre prípad nevyplatenia mzdy vo výplatnom termíne k poslednému dňu v mesiaci si účastníci dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % zo základnej mzdy za každý deň omeškania.
Dňa 1.8.2006 poverení zamestnanci odporcu neumožnili navrhovateľovi vykonávať dohodnutý druh práce a nebol mu ani umožnený vstup na pracovisko. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že sa jedná o prekážku výkonu práce na strane odporcu a preto si uplatňuje nárok na náhradu mzdy v zmysle platných právnych predpisov. S uvedeným tvrdením odporca nesúhlasí a má za to, že navrhovateľ nie je a nebol riadnym zamestnancom odporcu a preto nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy.
Odporca má za to, že navrhovateľ nie je ani nikdy nebol riadnym zamestnancom odporcu, preto mu nikdy nevznikol nárok na mzdu či jej náhradu. Poukázal na to, že navrhovateľ prácu pre navrhovateľa nevykonával. Na uvedených tvrdeniach zotrval aj štatutárny zástupca odporcu v rámci účastníckeho výsluchu.
Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán. Zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.
Podľa § 10 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce právne úkony štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a ods. 2 ) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. Ak štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán, alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.
Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na
poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 42 ods.2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.
Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Podľa § 63 ods. 5, Zákonníka práce ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) druh vykonávaných prác, c) či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, d) údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach, e) údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí (§ 53 ods. 2).
Podľa ust. § 79 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Podľa ust. § 118 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
Podľa ust. § 134 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety. Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie. Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne. Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
Podľa ust. § 135 Zákonníka práce priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.
Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa čl. 79 ods. 10 platných stanov OSBD Poprad (platné stanovy zo dňa 29.11.2001), predstavenstvo môže na základe písomného plnomocenstva poveriť zastupovaním družstva aj iné fyzické alebo právnické osoby.
Podľa čl. 85 ods.1 platných stanov družstva zo dňa 29.11.2001, Správa družstva je organizačnou zložkou družstva. Tvoria ju zamestnanci družstva. Na čele správy družstva je riaditeľ správy družstva, ktorý organizuje a riadi bežnú činnosť družstva v postavení vedúceho organizácie v zmysle pracovno- právnych a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa čl.85 ods.2 platných stanov družstva zo dňa 29.11.2001 riaditeľa správy družstva vymenúva a odvoláva predstavenstvo družstva. Podľa čl.79 ods.10 platných stanov družstva zo dňa 29.11.2001 predstavenstvo môže na základe písomného plnomocenstva poveriť zastupovaním družstva aj iné fyzické alebo právnické osoby.
Podľa čl. IV. pracovnej zmluvy navrhovateľa zo dňa 25.05.2006 „Zamestnávateľ sa zaväzuje, že bude prideľovať zamestnancovi prácu dohodnutú podľa tejto pracovnej zmluvy a bude vytvárať podmienky pre riadny výkon práce. Zamestnávateľ sa zaväzuje včas uhrádzať zamestnancovi mzdu uvedenú v článku I. tejto zmluvy.“
S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že navrhovateľovi riadne vznikol pracovný pomer k 26.5.2005 a to v zmysle pracovnej zmluvy, ktorú za odporcu podpísal Ing. Mário Bobko, ktorý bol preukázateľne v uvedenej dobe riaditeľom správy odporcu a teda osobou oprávnenou za odporcu uzatvárať pracovné zmluvy.
Podľa oficiálneho výpisu z obchodného registra zo dňa 08.06.2005, ako aj podľa výpisu z obchodného registra na internete zo dňa 11.8.2005, je štatutárnym orgánom OSBD Poprad predstavenstvo a predsedom predstavenstva OSBD Poprad je Mgr. Ladislav Smolen so vznikom funkcie od 27.04.2005 a podpredsedom predstavenstva je Štefan Dugas, Ján Husár a Ivan Iždinský, všetci so vznikom funkcie od 27.04.2005. (č.l. 178 až 183 spisu) Na základe kompetencií predstavenstvo OSBD Poprad ako štatutárny orgán družstva, písomne poverilo vedúceho zamestnanca OSBD Poprad Petra Dudinského dňa 19.08.2005, … „aby ako vedúci kancelárie predstavenstva OSBD Poprad zastupoval OSBD Poprad v tomto rozsahu“...
Plnomocenstvo v mene štatutárneho orgánu OSBD Poprad podpísal v obchodnom registri zapísaný predseda predstavenstva OSBD Poprad Mgr. Ladislav Smolen a v obchodnom registri zapísaný podpredseda predstavenstva Štefan Dugas. Plnomocenstvo je dané na dobu neurčitú. V zmysle udeleného plnomocenstva vedúci kancelárie predstavenstva OSBD Poprad Peter Dudinský dekrétom o odvolaní z funkcie odvolal z funkcie dovtedajšieho riaditeľa správy družstva Ing. Mária Bobka. Následne dňa 15.12.2005 menovacím dekrétom vymenoval do funkcie riaditeľa správy OSBD Poprad Ing. Milana Maličkého. Po vymenovaní do funkcie riaditeľa správy OSBD Poprad Ing. Milana Maličkého, vedúci kancelárie predstavenstva uzatvoril s vymenovaným riaditeľom Ing. Milanom Maličkým v sídle OSBD Poprad v zmysle § 42 Zákonníka práce pracovnú zmluvu zo dňa 15.12.2005. Dňa 01.06.2006 uzatvoril vedúci kancelárie predstavenstva s riaditeľom správy OSBD Poprad s Ing. Milanom Maličkým dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 15.12.2005, kde pracovný pomer na dobu určitú sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.
Čo sa týka pracovného pomeru navrhovateľa, súd sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa, že ako radový zamestnanec uzatvoril v dobrej viere pracovnú zmluvu so zamestnávateľom s OSBD Poprad v jeho sídle na Moyzesovej ulici č. 3368/25 v Poprade, uzatvoril ju podľa jeho presvedčenia a vedomostí s legitímnym riaditeľom správy družstva s Ing. Milanom Maličkým, ktorého poznal ako riaditeľa už predtým, nakoľko aj pod jeho vedením už pred 25.05.2006 pracoval na OSBD Poprad na Moyzesovej 3368/25 Poprad ako vrátnik - informátor. Navrhovateľ sa bežne stretával s informáciami svojho priameho nadriadeného riaditeľa správy družstva Ing. Milana Maličkého, ktorý v sídle družstva aj na verejnosti prezentoval informácie o OSBD Poprad, takže o pracovnej pozícií Ing. Milana Maličkého, ako riaditeľa správy OSBD Poprad nemal žiadne pochybnosti. Čo sa týka otázky, či došlo k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa na základe listu zo dňa 31.08.2005, k tomuto súd konštatuje, že z oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru vyplýva, že OSBD Poprad oznamuje týmto listom že okamžite končí pracovný pomer so zamestnancom Q. W. Y.. XX.XX.XXXX a to podľa ust. § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, keďže sa údajne dopustil dňa 30.08.2005 závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pisateľ listu s nečitateľným podpisom a bez uvedenia mena a funkcie pri podpise tvrdí, že závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v tom, že navrhovateľ opakovane nerešpektoval príkazy nadriadeného technického námestníka OSBD Poprad Ing. Štefana Pétera, ktorý bol v tom čase oprávnený v plnom rozsahu konať za OSBD Poprad. List neobsahuje žiadne časové údaje, ani iné preukázateľné dôkazy tvrdení v ňom uvedených.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom splnomocnenia a oprávnenia konať za odporcu je zrejmé, že za odporcu bol oprávnený vystupovať a konať na základe splnomocnenia zo dňa 19.08.2005 vedúci kancelárie predstavenstva OSBD Poprad Peter Dudinský, resp. v zmysle Zákonníka práce a platných stanov OSBD Poprad, riaditeľ správy OSBD Poprad Ing. Milan Maličký.
Z výpisu z obchodného registra odporcu vyplýva, že v čase podpisu oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru navrhovateľa nebol ani Ing. Štefan Péter zapísaným prokuristom, nakoľko mu vznikla funkcia až dňa 23.09.2005. Navyše platnosť podpisu Ing. Pétera by bola sporná aj z dôvodu nedodržania formy podpisu, nakoľko z obchodného registra vyplýva, že „Prokurista je splnomocnený na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke družstva, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo, v prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich. Prokurista podpisuje tak, že k obchodnému menu družstva pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj vlastnoručný podpis.“ Označenie osoby a funkcie v predmetnom liste chýba.
V tomto smere má súd za to, že nebolo preukázané, kto predmetné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podpísal, navrhovateľ tak mohol mať pochybnosti o správnosti a platnosti tohto podania, a v dôsledku toho sa tiež mohol domnievať, že sa jedná o nulitný právny úkon bez právnych následkov. Podanie návrhu na určenie neplatnosti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru tak nevyhnutne nemuselo pripadať do úvahy. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 121/2011 - „ ... akty nulitné, ktoré nikoho nezaväzujú a hľadí sa na ne akoby neexistovali. Z nulitného aktu potom nemožno odvíjať ani žiadne ďalšie nároky...“). Súčasťou predpokladov, ku ktorým je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti je, že sporná listina bola vydaná orgánom vybaveným právomocou na vydanie tejto listiny. Ak takáto právomoc chýba, resp. nebola preukázaná, ide o právny akt nulitný (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 23/2011).
K tomuto súd ďalej konštatuje, že odporca nepreukázal splnenie podmienky prejednania okamžitého skončenia pracovného pomeru s zástupcom zamestnancov.
Keďže dňa 25.05.2006 podpísal pracovnú zmluvu s navrhovateľom legitímny riaditeľ správy družstva Ing. Milan Maličký, bolo to v súlade so Zákonníkom práce a v súlade s platnými stanovami družstva čl. 85 ods. 1. Pracovná zmluva žalobcu Ivana Ovsáka zo dňa 26.05.2005 ako aj pracovná zmluva Ivana Ovsáka zo dňa 25.05.2006, ako aj dodatok č.1 pracovnej zmluvy zo dňa 25.05.2006 zo dňa 19.04.2007 podpísané za zamestnávateľa Ing. Milanom Maličkým sú riadne, zákonne uzatvorené pracovno-právne dokumenty.
Vzhľadom na uplatnený nárok súd ďalej konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že odo dňa 02.08.2006 osoby vystupujúce v mene OSBD Poprad opakovane niekoľko dní bránili zamestnancom OSBD Poprad, vrátane navrhovateľa, vstúpiť na ich pracovisko do sídla OSBD Poprad na Moyzesovej 3368/25 Poprad. Navrhovateľ tak nemal objektívne možnosť vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa.
Čo sa týka uplatneného nároku navrhovateľa v tomto smere súd poukazuje na už existujúce právoplatné rozhodnutia tunajšieho súdu a odvolacieho Krajského súdu v Prešove, s ktorých jednoznačne vyplýva, že personálne turbulencie či vzájomné dohadovanie sa osôb, ktoré chcú či môžu konať za odporcu, nemôže byť na ujmu zamestnanca, a to obzvlášť v prípade, kedy je niektorou zo skupín, ktorá má prístup do sídla odporcu, bránené v prístupe na pracovisko a výkone práce. Pokiaľ teda odporca znemožnil navrhovateľovi riadny výkon práce, jedná sa o prekážky na strane odporcu ako zamestnávateľa a tento stav nemôže byť na ujmu zamestnanca - navrhovateľa.
Súd navrhovateľovi priznal náhradu mzdy, pričom vychádzal z účtovných dokladov založených v spise.
S ohľadom na skutočnosť, že za mesiac jún až júl 2006 nebola navrhovateľovi vyplatená mzda vo výške 424,55 eur za mesiac jún a 362,51 eur za mesiac júl, priznal súd navrhovateľovi nárok na úhradu mzdy. Tieto nároky navrhovateľa ostatne odporca uznal.
Súd pri výpočte náhrady mzdy za obdobie od augusta 2006 do júla 2007 vychádzal z ustanovenia § 134 Zákonníka práce. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia vypočítal súd priemerný mesačný zárobok navrhovateľa z rozhodného obdobia roku 2006 (marec 2006 až máj 2006). V rozhodnom období priemerný hodinový zárobok navrhovateľa predstavoval sumu 99,90 Sk (3,31 eur).
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.