Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-466-2015.pdf
PDF · 73.41 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/466/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: F.. N. H., nar.: XX.X.XXXX, bytom: G. XXXX/X, XXX XX H.-Ť., štátny občan SR, v zastúpení: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, Čajaková 5, 040 01 Košice, proti odporkcovi: S. H., J..: X.X.XXXX, bytom: G. XXXX/X, XXX XX H.-Ť., občan SR, v zastúpení JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, Rázusova 1, 040 01 Košice, v konaní o úpravu vyživovacej povinností otca k dieťaťu do času kým nie je schopné samé sa živiť
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 70 € mesačne vždy do 20-teho každého kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľa od 1.2.2016 do budúcna.
Dlžné výživné vo výške 70 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 domáhal, aby súd určil povinnosť odporcovi prispievať mu na výživu sumou 100 € mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k jeho rukám, počnúc od začatia súdneho konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ má 18 rokov, študuje v riadnom dennom štúdiu na Strednej odbornej škole Ostrovského 1, v Košiciach, v treťom ročníku štvorročného štúdia, odbor Informačné a sieťové technológie. S možnosťou uplatnenia a v širokom spektre informačných technológii alebo pokračovať v ďalšom štúdiu. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a s nezaopatrenou 21- ročnou, študujúcou sestrou, v 3-izbovom byte, s predpokladom, že odporca môže odíjsť do podnájmu a nebude bývať s nimi v spoločnej domácnosti s matkou a s nimi dvoma deťmi. Navrhovateľ popísal aj všetky svoje výdavky. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia navrhovateľa nežijú riadny spoločný život ako manželia a matka navrhovateľa napriek ochote starať sa o domácnosť a o svoje dve ešte nezaopatrené, študujúce deti, nie je schopná finančne utiahnuť výdavky študujúceho navrhovateľa aby mohol zvládať školské povinnosti, nakoľko táto je zamestnaná s mesačným príjmom len 340 € netto, navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol v jeho prospech podľa jeho návrhu.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 22.12.2015 kedy sa vo všeobecnosti nestotožnil s návrhom navrhovateľa a žiadal návrh zamietnuť.
Na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016 došlo medzi účastníkmi konania k dohode ohľadom výšky výživného a túto predostreli súdu za účelom jej schválenia vo forme súdneho zmieru v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O uzavretí vyššie citovaného zmieru na pojednávaní bol spísaný úradný záznam, ktorý všetci účastníci vlastnoručne podpísali a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou zápisnice z pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil následovný skutkový stav:
Zo sobášneho listu vystaveného dňa 26.6.1991 súd zistil, že odporca - otec navrhovateľa uzavrel s matkou navrhovateľa S. N. manželstvo dňa XX.X.XXXX.
Z rodného listu Okresného úradu H. F., matričného úradu súd zistil, že vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX je zapísané narodenie N. H. O. XX.X.XXXX, pričom ako otec je zapísaný odporca, ako matka je zapísaná S. H..
Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 2.9.2015 súd zistil, že navrhovateľ je žiakom v školskom roku 2015/2016 od 1.9.2015 do 31.8.2016 v ročníku treťom, forma štúdia denná.
Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, okres: H. F., obec: H. - N. Ť., katastrálne územie: J.É. Ť. zo dňa 8.10.2015 súd zistil, že odporca s manželkou S. H. sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX, vo vchode č. X, na X.K. obytného domu G. XX, súpisné číslo: XXXX, na parcele č.: XXXX/XX.
Navrhovateľ predložil aj fotokópie bločkov jeho nákupov a výdavkov, ako aj súpis jeho výdavkov.
Z potvrdenia o príjme zo dňa 27.10.2015 vydané spoločnosťou O., N..V..Q.. súd zistil, že odporca bol v hlavnom pracovnom pomere v tejto spoločnosti od 1.12.2013 do 31.1.2016 kedy mal súd zistené, že za mesiac 12/2013 jeho čistá mzda predstavovala 245,30 €, za rok 2014 jeho mzda predstavovala priemerne 287,59 € a za rok 2015 január až september predstavovala jeho mzda v priemere 339,18 €.
Odporca taktiež predložil súdu potvrdenia o svojich príjmoch za mesiace september, október 2015 kedy to bolo v priemere 375 €, ako aj fotokópie jeho výdavkov.
Na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016 odporca uviedol, že od 1.1.2016 zmenil zamestnanie, kedy jeho príjem činí cca 600 € mesačne, ako aj vzhľadom k tomu, že si berie zvýšené nadčasy v práci. Z uvedeného dôvodu je ochotný prispievať na výživné navrhovateľa, avšak žiadal zohľadniť tzv. naturálne plnenia, ktorými prispieva, pretože len on platí výlučne inkaso za byt, v ktorom bývajú spoločne, teda aj navrhovateľ.
Vyššie citovaný zmier uzavretý účastníkmi konania na pojednávaní dňa 8.3.2016 súd posúdil v súlade s predloženými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že takto navrhovaný zmier účastníkov konania nie je v rozpore s právnymi predpismi a preto ho súd v zmysle § 99 ods. 1, 2 O.s.p. schválil.
Podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 154 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
Podľa § 160 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.
Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti výroku uznesenia o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. h/ O.s.p.).