Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sd-7-2016.pdf
PDF · 111.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sd/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky O. T., nar. XX.K. XXXX, trvale bytom I., N. č. XXXX/X, tohto času bytom B. C., Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.07.2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo dňa 09.02.2016.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.07.2016 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1.
Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že citovala § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s odkazom na posudok Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 19.06.2015, podľa ktorého navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sociálna poisťovňa ústredie ďalej uviedla, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedené v odbornom posudku o invalidite zo dňa 19.06.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a v ňom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná.
Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Namietala, že odporkyňa podľa jej názoru nesprávne vec posúdila tým, že nedostatočne zistila skutkový stav a to, že nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Konštatovala, že pred predložením žiadosti o invalidný dôchodok v januári 2015 ju posudkový lekár v ordinácii jej obvodného lekára informoval tak, že má predložiť lekárske správy 1 rok spätne, čo aj urobila. Následne opakovane niekoľkokrát bola v Sociálnej poisťovni v Humennom, predkladala správy, ktoré posudkový lekár žiadal. Do pojednávania ani raz nežiadal správy staršie ako jeden rok možno preto, že o jej diagnózach vedel. Už v roku 2012 chcela požiadať o invalidný dôchodok pre depresie, ale lekár jej povedal, že to nie je na invalidný dôchodok, preto žiadosť ani nepodávala, vtedy mala aj vypracovaný posudok od psychológa na odporúčanie jej psychiatričky s odkazom na výpis zo zdravotnej poisťovne s dátumom 21.11.2012. Zdôraznila, že v psychiatrickej ambulancii sa lieči od roku 2005, čo je uvedené lekárkou aj v lekárskej správe z psychiatrickej ambulancie zo dňa
19.01.2015. V roku 2010 mala gynekologický nádor, čo malo značne negatívny vplyv na zhoršenie jej psychiatrickej diagnózy. Skutočnosť, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, dokazuje výpis zo Zdravotnej poisťovne Dôvera a to psychiatrickej ambulancie K..J. 01.12.2009, 27.04.2010, 06.07.2010, 24.08.2010... až do 16.01.2015 a tiež doložené správy z 19.01., 19.02., 05.03. a 02.06.2015.
Poukázala na to, že posudkový lekár v posudku uvádza, že bola vyzvaná na doplnenie správ od roku 2005 do roku 2014, pričom tieto lekárske správy od nej žiadal až na poslednej návšteve 19.06.2015. Je pravdou, že to odmietla a údajne bola arogantná, ale to preto, lebo si nevedela vysvetliť, prečo nálezy nežiadal skôr. Poukázala na to, že podľa § 71 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby. Predpokladala, že si posudkový lekár zoberie informácie zo zdravotnej karty od obvodného lekára. Dňa 24.06.2015 mala nastúpiť do práce na západnom Slovensku a nebolo možné v takom krátkom časovom termíne získať ďalšie lekárske správy a dostaviť sa na sociálnu poisťovňu. Jej návštevy psychiatrickej a iných ambulancií sú v súčasnosti, aj boli v minulosti ovplyvnené jej pracovnými pomermi v spojení s existenčnými dôvodmi, je rozvedená, má dve deti, ktoré síce sú už dospelé, bola často nútená pracovať aj mimo svojho bydliska a to aj v Českej republike. Poukázala tiež na to, že podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Posudok o jej zdravotnom stave zo dňa 19.06.2015 nemožno považovať za úplný a presvedčivý aj z dôvodu, že v odbornom posudku lekár vôbec neuvádzal lekárske nálezy ortopéda, ktoré doložila k žiadosti o invalidný dôchodok a to zo dňa 10.10., 27.10., 25.11., 16.12.2014 a 13.01.2015, 27.01.2015. Uviedla, že problémy s chrbticou a ramenom majú značný vplyv na jej pracovný výkon vzhľadom na jej povolanie šička + 10% zvýšenie percentuálnej miery. Problémy s chrbticou má tiež dlhodobo, čo potvrdzuje aj výpis zo zdravotnej poisťovne a tiež sú o tom záznamy v zdravotnej dokumentácii a to návštevy ortopéda, neurologičky, rehabilitácií, infúzie a práceneschopnosť.
K opravnému prostriedku navrhovateľky sa odporkyňa vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 23.02.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Okrem argumentácie uvedenej v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné dňa 06.10.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia dňa 28.01.2016. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Z dôvodu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bolo vydané zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2016 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 19.06.2015.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.
Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, má odporkyňa za to, že o jej žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím zo dňa 09.02.2016, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu a zistil tento skutkový stav.
Zo spisu vyplýva, že prvé rozhodnutie odporkyne bolo vydané na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka v Humennom zo dňa 19.06.2015.
V posudku sa konštatuje, že navrhovateľka subjektívne udávala ťažkosti a to zabúdanie, nemôže sa na nič sústrediť, je veľmi unavená, bez nálady, s obavami z budúcnosti, spánok navodený po užití tabletiek, s bolesťami chrbtice a bolesťami pravého ramena. Posúdené boli predložené odborné nálezy a to psychiatrické vyšetrenia, naposledy z 02.06.2015, v ktorom sa konštatuje objektívny nález, podľa ktorého v klinickom obraze perzistuje symptomatika, inhibície anhedonickej a hypodynamickej depresie, ktorá je potencovaná somatologénne a exogénne, situačne v chronickom priebehu, za negatívnej životnej situácie, pri celkovej miernej psychomotorickej inhibícii, s pomalým asociačným prísunom, v myšlienkach so zárazmi, s mnestickými poruchami v oblasti novopamäti, s labilitou, afektívnou hyperiritabilitou, dekoncentráciou pozornosti, sekundárne potencujúce mnestické poruchy, exhauscia, anhedónia, s diagnostickým záverom depresívna porucha ťažkého stupňa v pásme hlbokej depresie, potencovaná somatogénne a situačne, organická porucha s poruchou kognitívnych funkcií.
Ďalej sú v posudku citované výsledky psychologického vyšetrenia z 28.01.2015, podľa ktorého ide o kontrolné klinické vyšetrenie, ktoré potvrdzuje organickú symptomatológiu, vedomie lucidné, pri správnej orientácii, verbálny kontakt s odpoveďami po krátkej latencii, so zárazmi v myslení, celkové správanie utlmené, ide o osobnosť uzavretú, úzkostnú, depresívne ladenú. Kontrolné psychodiagnostické vyšetrenie v testoch organicity (BT) - perzistuje organická symptomatológia s dominanciou porúch pamäti, hypomnézia, MQ = 60, výrazná diskrepancia vzhľadom k IQ = 114, so známkami organického poškodenia CNS, tzv. trauma CNS, s poruchami pozornosti, tenacity a koncentrácie. V oblasti afektivity emočná nestabilita, perzistujúca depresívna symptomatológia, test Beck stupeň depresie stupeň 40, silné depresívne tendencie s dominantnou exhausciou, pocitom somatopsychickej insuficiencie, s poruchami v oblasti sociability, so stratou záujmov, sociálna izolácia, introspektívne správanie, so záverom, že kontrolné vyšetrenie potvrdilo organickú symptomatológiu, organická porucha s poruchami pamäti, hypomnézia, depresívna porucha v ťažkej fáze perzistujúca, organickej aj exogénnej etiológie.
Ďalej je poukázané na neurologické vyšetrenie zo dňa 07.01.2014, 16.02.2015 uvádzajúce objektívny nález, podľa ktorého je orientovaná správne, pri aktívnej polohe, nález na hlave mezocefalický, na poklop a pohmat nebolestivá, na horných končatinách pyramídové, iritačné a zánikové javy nie sú prítomné, s eumetriou a eudiadochokinézou, stist a štipka sú symetrické, taktilná citlivosť je v norme. Podľa ERP je nález v norme, dynamika v AHS neredukovaná nad horizontálu a retroverzia možná na 1, je aj algická, Tinnel a Phalen I. dx negatívne, abdomen: brušné reflexy symetricky výbavné, taktilná citlivosť je zachovaná, bez vyznačenej hranice citlivosti, bez defanse musculare, bez hmatnej rezistencie. Vyšetrením dolných končatín je dokumentované, že svalová eutr. a eut. neprítomné, bez varixov a edémov. V úseku L2-S2 je nález symetrický, pyramídové, iritačné a zánikové javy nie sú prítomné, pri správnej taxii, Lasseque je obojstranne negatívne, taktilná citlivosť je v norme, sfinktery sú intaktné, postoj I-III. a chôdza sú v norme, s DG záverom cervikobrachiálny syndróm I. dx so senzitívnymi prejavmi C5-C7 I. dx, LI syndróm I. dx dokumentovaný, stav po kraniocerebrálnej traume TP I. dx s impresívnou otvorenou fraktúrou ante annos s kognitívnym decificom a organickým psychosyndrómom.
Podľa výroku posudku navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s tým, že nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovená nebola s tým, že invalidita nevznikla.
Ako choroby v tomto posudku je uvedená depresívna porucha a cervikobrachiálny syndróm vpravo, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie nie je označená žiadna z uvedených chorôb.
V odôvodnení posudku posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka dovŕšila vek XX rokov, je nezamestnaná od januára 2015. V dokumentácii je psychiatrické vyšetrenie z roku 2005, aktuálne je práceneschopná od septembra 2014. V období od roku 2005 do októbra 2014 nie je žiadna psychiatrická dokumentácia. Navrhovateľka bola vyzvaná, aby doplnila psychiatrické vyšetrenie za toto obdobie, pretože udávala, že bola liečená sústavne. Napriek tomu tieto vyšetrenia nedoložila. Ambulantná liečba psychiatrom je dokumentovaná od 24.10.2014, kde je uvedené, že ide o depresívny syndróm v ťažkej fáze. V subjektívnych ťažkostiach dominuje opakovane finančná tieseň. V objektívnom vyšetrení nie sú prítomné poruchy myslenia ani poruchy vnímania, depresívna symptomatológia je sporná. Nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pretože v sústavnej liečbe je od 24.10.2014. Cervikobrachiálny syndróm vpravo nepodmieňuje zníženie pracovnej schopnosti a navrhovateľka bola pri prejednávaní arogantná, odmietla spolupracovať v zmysle „nálezy nedoloží, posúďte to ako chcete“.
Po podaní opravného prostriedku bol posudok pre účely súdneho konania vypracovaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Bratislave a to dňa 28.01.2016 za osobnej účasti navrhovateľky.
V tomto posudku je uvedené objektívne vyšetrenie posudkovou lekárkou, ktorá konštatovala, že pri výške 170 cm má hmotnosť 76 kg, s tlakom krvi 110/70 Torrow a s pulzom 70/min., ktorý je pravidelný. Pri vyšetrení spolupracovala, odpovede na otázky boli promtné, bez latencie, s tendenciu k detailizácii a k podrobnému popisovaniu udalosti z minulosti, v toku reči preto musí byť usmernená, afektívne a emotívne prejavy boli živé, adekvátne situácii, bez prejavov depresívneho prežívania. Pri relevantných témach bola zistená prchavá lakrimozita, vedomie lucidné, orientácia zachovaná všetkými smermi, pri polohe aktívnej, chôdzi voľnej, samostatnej, normostenickom habituse, hlava poklopovo nebolestivá, výstupy hlavových nervov nebolestivé, v ľavej parientálnej oblasti plytká exkavácia vo vlasovej časti po prekonanom úraze v detstve. Konštatovala, že lymfatické uzliny a štítna žľaza sú nehmatné, pohyb krku v extrémnych polohách s bolestivosťou, pri dýchaní vezikulárne čistom, pri kašli vľavo s ojedinelými bronchitickými fenoménmi, s pravidelnou akciou srdca, ohraničenou, bez šelestov, pečeň nezväčšená. Ďalej je konštatované, že navrhovateľka inkontinenčné pomôcky neužíva, na dolných končatinách je stav bez edémov a varixov, pulzácie artérií sú hmatné v celom priebehu. Orientačne neurologicky je konštatované, že diadochokinéza je v norme, pri správnej taxii, s Thomayerom 25 cm, s Lasseque pri doťahovaní pozitívnom, RŠO symetricky výbavné, bez ložiskovej cerebrálnej symptomatológie, chrbtica slabšie sa rozvíja v LS úseku, bolestivosť v C oblasti pri pohyboch.
Boli posúdené početné ortopedické vyšetrenia z 10.10.2014, 27.10.2014, 25.11.2014, 16.12.2014, 13.01.2015, 27.01.2015, z ktorých vyplýva objektívny nález, že u navrhovateľky ide o stav bez periférnych ťažkostí, s kyfoskoliózou, flexia, v bedrových kĺboch je stav primeraný, Lasseque 80 stupňov.
Podľa psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.08.2005 je konštatovaná diagnóza F06.32.7 - podľa tab. I. klasifikácia depresie podľa MKCH - 10 organická symptomatická depresívna porucha a ďalšie psychiatrické vyšetrenia od 17.12.2014 až po 05.03.2015 uvádzajú diagnostický záver depresívna porucha ťažký stupeň, hlboká depresia, somaticko-situačne potencovaná, organická porucha s poruchou kognitívnych funkcií.
Posúdené bolo aj psychiatrické vyšetrenie zo dňa 02.06.2015, v ktorom objektívny lekársky nález uvádza, že v klinickom obraze perzistuje symptomatológia, inhibície anhedonickej a hypodynamickej depresie, ktorá je potencovaná somatogénne a exogénne, situačne v chronickej negatívnej životnej situácii. Pri celkovej miernej psychomotorickej inhibícii je aj symptomatológia organickej dysfúzie CNS a to s pomalým asociačným prísunom, myšlienkovými zárazmi, s mnestickými poruchami v oblasti novopamäti, labilnou afektivitou, hyperiritabilitou, dekoncentráciou pozornosti, sekundárne potencujúce mnestické poruchy, exhauscia, anhedónia, opätovne s diagnostickým záverom depresívna porucha ťažkého stupňa v pásme hlbokej depresie, potencovaná somatogénne a situačne, organická porucha s poruchou kognitívnych funkcií.
Psychologické vyšetrenie zo dňa 28.06.2005 uvádza záver organická porucha depresívna.
V ďalšej časti posudku bolo posúdené aj psychologické vyšetrenie zo dňa 28.01.2015, v ktorom sa konštatuje, že u navrhovateľky išlo o kontrolné klinické vyšetrenie, ktoré potvrdilo organickú symptomatológiu, pri lucidnom vedomí, správnej orientácii, slovný kontakt, odpovede po krátkej latencii, so zárazmi v myslení, celkové správanie utlmené, ide o osobnosť uzavretú, úzkostnú, depresívne ladenú a kontrolné psychodiagnostické vyšetrenie v testoch organicity (BT) - perzistuje organická symptomatológia s dominanciou porúch pamäti, hypomnézia, MQ = 60, výrazná diskrepancia vzhľadom k IQ = 114, známky organického poškodenia CNS, poruchy pozornosti, tenacity a koncentrácie. V oblasti afektivity ide o emočnú nestabilitu, perzistujúcu depresívnu symptomatológiu, Beck stupeň depresie skóre 40, silné depresívne tendencie s dominantnou exhausciou, pocitom somatopsychickej insuficiencie, s poruchami v oblasti sociability, stratou záujmov, sociálnou izoláciou, pri introspektívnom správaní, s diagnostickým záverom kontrolné vyšetrenie potvrdzuje organickú symptomatológiu, organická porucha s poruchami pamäti, hypomnézia, depresívna porucha v ťažkej fáze perzistujúca, organickej aj exogénnej etiológie.
Predmetom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky boli aj neurologické vyšetrenia zo dňa 07.01.2014 a 16.02.2015, z ktorých vyplýva diagnostický záver cervikobrachiálny syndróm I. dx so senzitívnymi prejavmi C5-C7 I. dx, LIS syndróm I. dx, stav po kraniocerebrálnej traume TP, s konštatáciou, že navrhovateľka na posúdení zdravotného stavu nepredložila nové lekárske nálezy.
Na základe uvedených lekárskych nálezov posudková lekárka sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia konštatovala choroby a to depresívnu poruchu aktuálne ľahkého stupňa, bolesti chrbta, miernu kognitívnu poruchu, stav po gynekologickej operácii v roku 2010.
Ako úraz je uvedená otvorená zlomenina lebky (asi v roku 1980).
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená depresívna porucha podľa prílohy č.4 Zákona o sociálnom poistení so zaradením do kapitoly V. duševné poruchy a poruchy správania, položka 3a ako poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%.
Za iné zdravotné postihnutia nedošlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa výroku posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Výrok posudku posudková lekárka podrobne odôvodnila tak, že v rámci konania o opravnom prostriedku posúdila dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity, pričom navrhovateľka pracovala u rôznych zamestnávateľov v robotníckych profesiách, striedavo bola nezamestnaná. Požiadala o invalidný dôchodok a to 19.06.2015 a jej zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, nebola uznaná za invalidnú. Po podaní opravného prostriedku sa navrhovateľka opakovane nedostavila na posúdenie zdravotného stavu ani na pobočku Humenné, ani na vysunuté pracovisko Sociálnej poisťovne, ústredia v Košiciach, pretože je od 13.08.2015 zamestnaná v Lozorne, okres Malacky, býva v ubytovni neďaleko obce Gajary a na základe žiadosti navrhovateľky bola listom riaditeľky OLPČ SP ústredie poverená posúdením zdravotného stavu posudková lekárka vysunutého pracoviska Bratislava.
Ďalej je konštatované, že v predchorobí navrhovateľky je významný úrad lebky v detstve, ako 8-ročnej jej spadla škridla na hlavu, operácia ženských orgánov (vybratie maternice aj vaječníkov) v roku 2010, podľa údajov navrhovateľky pre zhubný nádor, ktorý však nie je potvrdený žiadnym odborným nálezom, ani ošetrujúci všeobecný lekár zhubné ochorenie pri zisťovacej prehliadke neuvádza a viac rokov je ambulantne liečená pre bolestivý syndróm chrbtice a depresívne stavy.
Posudková lekárka zdôraznila, že po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie, ako aj po vlastnom vyšetrení navrhovateľky, konštatuje, že nespĺňa posudkové kritéria pre priznanie invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považuje depresívnu poruchu, ktorá je opakovane v psychiatrických nálezoch označovaná za ťažkú, avšak ani raz nebola potrebná psychiatrická hospitalizácia a ordinovaná antidepresívna liečba je iba jedným antidepresívom a to Citalopramom v nižších odporúčaných dávkach, bez odporúčania zmeny liečby, resp. iných liečebných opatrení. Pri vyšetrení posudkovou lekárkou bola navrhovateľka bez klinickej depresívnej symptomatológie, afektívne i emočne živá, eutýmna a kognitívne rozumové funkcie zodpovedali vzdelaniu a sociálnej situácii. Navrhovateľka užíva minimálnu dávku antidepresíva, odbornú lekárku už vyše pol roka nenavštívila. Z uvedených dôvodov preto posudková lekárka sociálnej poisťovne ústredia volila dolnú hranicu z percentuálneho rozpätia 35 - 45% pre toto ochorenie, ktoré zaradila tak, ako je uvedené vyššie. Ostatné ochorenia navrhovateľky nie sú takého charakteru a závažnosti, aby podmieňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na základe posudku Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 28.01.2016 odporkyňa vydala dňa 09.02.2016 rozhodnutie, ktorým nedošlo k zmene výroku rozhodnutia zo dňa 02.07.2015 iba v časti odôvodnenie s odkazom na posudok zo dňa 28.01.2016.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov podmienky nároku na invalidný dôchodok v ustanovení § 70 ods. 1 upravuje tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Ustanovenie § 71 ods. 1 až 10 stanovuje kritéria pre určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v odseku 1 tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 3 až 8 Zákona o sociálnom poistení).
Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia - ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú ťažkosti s duševným zdravím, ktoré posudková lekárka sociálnej poisťovne ústredia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zaradila do kapitoly V., ktorá upravuje duševné choroby a poruchy správania. Súčasne uvádza všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej emocionálnej oblasti, na schopnosť adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a
sociálneho zaradenia. Pod položkou 3 sú uvedené poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), pod písm. a/ stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 - 45%, pod písm. b/ ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 80%.
Z odborných nálezov psychiatra a psychológa vyplýva, že je síce konštatovaná depresívna porucha ťažký stupeň, avšak posudková lekárka sociálnej poisťovne ústredia sa v odôvodnení celkového posudku, ktorý súd v odôvodnení rozsudku cituje vyššie, dostatočne a presvedčivo vyrovnala.
Navrhovateľka v účastníckej výpovedi uviedla, že ortopedický nález posúdený nebol a ortopéda musí navštevovať pravidelne, pretože raz ju bolí ramenný kĺb na ľavej strane, potom ju bolí bedrový kĺb na pravej nohe a potom minimálne pol roka je práceneschopná. Ak sa jej vyčíta, že pracuje, aj keď je chorá, tak pracovať musí, lebo by sa zadlžila na byte v Snine a prišla by o byt. Necíti sa dobre a namietala, že ak by boli zohľadnené ortopedické diagnózy a pridali by jej 10%, tak by bola invalidná.
Z posudku sociálnej poisťovne ústredia, ktorý s posudkom sociálnej poisťovne pobočky tvorí jeden celok, je zrejmé, že síce navrhovateľka má určité ortopedické ťažkosti, z ktorých nevyplýva záver, žeby spĺňali podmienky pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako upravuje § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Ak navrhovateľka tvrdí, že jej zdravotný stav je nepriaznivý, avšak pracovať musí, je treba poukázať na tú skutočnosť, že je zrejmé, ak by jej zdravotný stav bol tak dlhodobo nepriaznivý, napriek jej sebazapreniu by pracovať schopná nebola. Navrhovateľka teda v konaní nepreukázala, žeby u nej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola viac ako 40%.
Posudok Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Bratislave bol vyhotovený na základe odborných nálezov, ktoré navrhovateľka predložila, boli posúdené aj ortopedické nálezy a navrhovateľka ani v konaní pred súdom nepredložila také nové lekárske nálezy, ktorými by spochybnila záver posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Bratislave, a teda žeby preukázala, žeby jej zdravotné poškodenia ju invalidizovali.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím z 09.02.2016 ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.