Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-105-2014.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: W. H., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, dieťa rodičov matka: E. H., A.. XX.X.XXXX, W. Q. XX, O., zast. JUDr. Ivana Kirešová, advokátka, so sídlom Zombova 9, Košice a otec: U. H., A.. XX.X.XXXX, W. X. XXX, zast. JUDr. Rudolf Žikla, advokát so sídlom Tichá 18, Košice, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov takto
rozhodol:
Návrh otca na zverenie mal. W. H., A.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a.
Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 418,32 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom doručeným súdu dňa 30.6.2014 žiadal, aby zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Súčasne navrhol úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom.
Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 16.10.2014. Návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov žiadala zamietnuť.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.11.2014 na základe prejavenej vôli dieťaťa zastáva stanovisko, že v danej situácii je najlepším riešením pre mal. Barboru zohľadniť potrebu i vôľu dieťaťa a návrh otca zamietnuť.
Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/56/2005. Na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 3.000 Sk mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2007.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/61/2010 zo dňa 27.8.2013, ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca pre mal. W. H. od 16.3.2010 do budúcna zo sumy 99,58 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne. Súčasne bolo rozhodnuté o dlžnom výživnom.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach dňa 13.5.2014.
Z výpovede otca súd zistil, že po rozvode manželstva žili s matkou dieťaťa oddelene. V súčasnosti žije v obci X., pričom matka s dieťaťom býva v Košiciach. S maloletou dcérou sa pravidelne kontaktuje a majú dobré vzťahy. Zaujíma sa o jej školské výlety. Absolvovali spoločnú dovolenku v zahraničí. Riadne platí výživné a okrem toho jej kupuje veci potrebné do školy, oblečenie pomôcky a pod.
Otec uviedol, že ohľadne striedavej starostlivosti sa s maloletou dcérou rozprával, pričom dcéra sa vyjadrila kladne.
Otec návrh odôvodnil aj tým, že dcéra sa toho času dostala do rizikového veku a má za to, že úprava striedavej starostlivosti bude pre ňu len prínosom. Na výchovu a opateru má splnené všetky predpoklady a to vyriešenú bytovú otázku, je zamestnaný ako SZČO, o dcéru sa zaujíma, riadne platí výživné. Vzťah je dobrý. Má za to, že takáto úprava zachová a upevní vzťah maloletej k obom rodičom. Okrem toho je spôsobilý zvládnuť striedavú starostlivosť o maloletú a to s poukazom na svoje momentálne osobné, sociálne, dávkové a iné pomery. Striedavá starostlivosť oboch rodičov je v najlepšom záujme maloletej a týmto postupom budú najlepšie naplnené jej záujmy. Zlepšenie zaistenia potrieb dieťaťa vidí najmä v rozšírení doterajších vzťahov a kontaktov, v bezprostrednej možnosti reagovať na vzniknuté životné situácie a potreby maloletej ako aj možnosti ešte v užšej spolupráci so školou zameranej na flexibilné riešenie školských povinností a potrieb. V záujme dcéry je ochotný a pripravený sa s matkou dieťaťa dohodnúť na striedavej starostlivosti. Otec uviedol, že o návrhu informoval maloletú dcéru neformálne v rámci rozhovoru, stretávajú sa ojedinele bez nátlaku po telefonickom rozhovore. Po podaní návrhu sa situácia zhoršila. Nemá príležitosť dcére presne vysvetliť o čom starostlivosť je a predpokladá, že dcéra si to nevie predstaviť.
Z výpovede matky súd zistil, že dcére nebránila v styku s otcom. Maloletá má v priebehu školského roka 2x do týždňa krúžky, záujmovú činnosť, venuje sa tancu. Stretávanie nechávala na dohode medzi maloletou a otcom, keď sa dohodli, išli spolu na dovolenku, na zmrzlinu, nikdy otcovi nebránila stretávaniu sa s dcérou. Je na otcovi, aby kontaktoval dcéru pred víkendom ako strávia spoločný čas. Matka uznáva aj potrebu otca v rámci výchovy. Podľa názoru matky je otec nahnevaný z dôvodu, že podal návrh na zvýšenie výživného vzhľadom na zmenu pomerov, ktoré nastali od poslednej úpravy. Je to ho názoru, že návrh otca je podmienený práve touto skutočnosťou.
Matka uviedla, že čo sa týka maloletej dcéry s otcom nekomunikujú vôbec, je to len prostredníctvom dcéry.
V konaní nariadil súd znalecké dokazovanie.
Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 90/2015 dňa 9.10.2015.
Psychologickým vyšetrením bolo zistené, že osobnosť otca je extro intro nevyhranený s pomerne optimistickým vnímaním a prežívaním. V čase vyšetrenia má situáciu dobre racionálne spracovanú, absentuje u neho široký kontakt s mal. dcérou W.. Konštatuje, že pred týmto časom s dcérou robil vlastné športové aktivity, chodili na dovolenky, výlety. V čase vyšetrenia však konštatuje, že práve vekovými zmenami u dcéry už nevie celkom presne aký typ dovoleniek má radšej, či ide o poznávacie alebo relaxačné pobyty. Otec ovláda domáce práce, tieto dokáže zabezpečiť a reálne urobiť. Dokáže sa postarať o mal. W.. Žije v dedine, uvádza, že odtiaľ chodia autobusy. V čase striedavej starostlivosti by dcéra mohla chodiť vlakom T. F. M., X. je 12 km od Košíc. Dcére chce venovať viac času. V čase vyšetrenia znalkyňa nezistila žiadne chorobné patologické markery, znaky, teda osobné kontraindikácie pre výchovu a starostlivosť o maloletú. Predstavy o reálnom priebehu striedavej starostlivosti o mal. W., vzhľadom na všetky diagnostikované okolnosti o maloletej, je potreba intenzívneho vzdelávania sa, záujmová činnosť až do 19.00 hod., jej rovesnícke a kamarátske vzťahy dôležité pre jej všestranný a harmonický vývin na úrovni rovesníkov, spolužiakov, jej terajšie reálne pomery bývania. Nakoľko maloletá má školu v bezprostrednej blízkosti jej bydliska u matky a zo psychologického hľadiska akcentuje kontinuitné riziká v exteriéroch zvlášť na opustených, tmavých a neznámych miestach, akým by miesto jej bydliska v čase striedavej starostlivosti podľa popisu referátu ÚPSVaR a tiež mal. W. samotnej bolo a prakticky aj je, teda je potrebné dozorovať jej pobyt a pohyb mimo uvedeného domu,
chaty. Predstavy otca o priebehu striedavej starostlivosti o maloletej hodnotí ako skôr virtuálne, fiktívne než reálne. Je ťažko u neho predvídať reakcie v nových situáciách. V čase znaleckého vyšetrenia z diagnostikovanej kontraindikácie pre kontakt s mal. W., otec pred znalcom deklaruje akceptovanie rozhodnutia dcéry W., toto bude ohľadne striedavej starostlivosti rešpektovať.
Osobnosť matky je extro intro nevyhranená, je rada s inými ale vie si urobiť aj vlastný program. Uvádza, že sa zmenila s rozvodom s manželom ale hlavne pod vplyvom starosti s exmanželom aj v čase znaleckého vyšetrenia. Má rada pokoj aj obyčajný život. Je spoločenská a v čase vyšetrenia so stále aktívnymi negatívnymi emóciami, jednak disharmónia a nenaplnených predstáv o manželstve, tiež problémov s ex manželom. Prioritne sa venuje všestrannej a veľmi nadštandardnej starostlivosti a zabezpečovaniu všetkých potrieb maloletej, na úrovni jej základných a vekovo aktuálnych vyšších potrieb, tiež pocitom osobnej ochrany a rodinnej harmonizácie v podmienkach bydliska pre matku a dieťa. Je osobnostne emocionálne vyrovnaná, ale so široko aktualizovanou škálou emócií v prežívaní, s reálnou prognózou fungovania domácnosti a rodiny. Je starostlivá, ovláda všetky domáce práce a je plne disponovaná zabezpečiť všetky potreby ako matka. Je pracovitá, spoľahlivá, ochraňujúca matka. Neboli zdiagnostikované poruchy socializácie, maladaptácie, ani iné patologické symptómy. Správanie hodnotí ako koncepčné, cielené a plánované na úrovni zvládania osobných problémov. Matka plne akcentuje a podporuje osobné rozhodnutie dcéry W., ktorej verí a teší sa z nej a jej úspechov, pomáha jej ak ju požiada. Nikdy neovplyvňovala maloletú proti osobe otca ani proti rodine. Má dcéru rada. Vie o tom, že W. je s otcom rada, takže nemohla by ju ako matka takto zraňovať. So striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú nesúhlasí. Matka vyjadruje istú obavu o bezpečnosť mal. W. a tiež psychický vývoj dieťaťa. Sama ju prakticky vychovávala od narodenia až doteraz.
Psychický vývin mal. W. na základe všetkých výsledkov znaleckého vyšetrenia a tiež priamym kontaktom znalca s maloletou hodnotí ako všestranný, harmonický, bez rizikových rušivých faktorov, zvlášť saturáciou jej všetkých základných a vekovo aktuálnych vyšších potrieb matkou, s ktorou má maloletá veľmi pekný, vzájomne silný emocionálny vzťah. Emocionálne prežívanie situácie v rodine maloletej je reálne ale bez akejkoľvek emocionálnej manipulácie a to rovnako zo strany matky voči otcovi a opačne otca voči matke. Matka, ktorej je v čase vyšetrenia zverená, maloletú chráni pred rizikovými vplyvmi. Maloletá je v psychickej pohode a harmónii.
Vzťah ku matke má maloletá veľmi silný, pozitívny, existenčný, má ju veľmi rada, pomáha jej v domácnosti, vie kde mamka pracuje a že má náročnú prácu, rovnako prežíva jej vzťah ku nej. Mamka pred ňou nikdy nehovorí o otcovi negatívne veci.
Vzťah ku otcovi má tiež dobrý, otca však vníma reálne skôr s emocionálnou rezervou. Vzťah otca k nej vníma tiež ako dobrý. Pozná otcovu prácu, chodí robiť obhliadky autohavárií, venuje sa autám a pritom musí veľa cestovať, rovnako dlho je v práci. Uvádza, že rodičia spolu nekomunikujú, iba na súde.
U mal. W. nie sú v čase vyšetrenie zdiagnostikované indície pre negatívny vzťah ani k jednému z rodičov, ani jedného z rodičov neodmieta. Veľmi pozitívne vníma aj ďalších členov rodiny.
Fyzické alebo psychické zdravie maloletej výchovným prostredím, v ktorom v súčasnej dobe žije, nie je ohrozené, naopak je maximálne rozvíjajúce, chápajúce a pomáhajúce mal. W..
Na základe všetkých výsledkov znaleckého vyšetrenia, znalkyňa neodporučila maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, v čase znaleckého vyšetrenia cez výsledky znaleckého vyšetrenia, nie je striedavá starostlivosť v záujme mal. W.. Doporučuje, aby bolo rešpektované právo mal. W. na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo rešpektované právo maloletej na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, formou ponechania maloletej vo výchove a starostlivosti matky, tak ako bolo rozhodnuté. Maloletá si osobu otca váži, súčasne si uvedomuje limity jej dlhodobejšieho vzťahu, jej nútenie k nemu diametrálne emocionálne zmení postoj a vzťah ku otcovi u maloletej. Jej intelekt silne eticky, primerane veku fixovaná, že nútenie k niečomu, čo ona racionálne odmieta a vie zdôvodniť, môže jej celkové vnímanie druhého rodiča výrazne zmeniť negatívnym smerom. Naďalej poukazuje na akceptovanie rozhodnutia maloletej o styku s druhým rodičom.
Kolízny opatrovník zisťoval názor maloletého dieťaťa. Maloletá pred pracovníkmi uviedla, že otec jej spomínal striedavú osobnú starostlivosť, v tom čase to však neriešila, pretože uviedol, že o tom iba uvažuje a jej predstava bola, že to bude akési chaotické, istý čas bude u ocka a istý čas u mamky. Neskôr mu povedala, že to radšej nechce. Nevie si predstaviť striedavú osobnú starostlivosť, pretože si viacej rozumie s mamkou, s ňou trávi viac času. O všetkom sa rozpráva iba s mamkou, učí sa s mamkou, mamka jej vysvetľuje čomu nerozumie, trávia spoločne voľný čas. S ockom trávi veľmi málo času, keď sú spolu nemajú si čo povedať, že sú názorovo odlišný, často spoločne rozdielne argumentujú. Nevie si predstaviť, kde by v Sokoli bývala, pretože ocko na poschodí nemá priečky, ide o dom, ktorý má otvorené priestranstvo a nemala by súkromie. U ocka nikoho nepozná. Tam kde teraz býva má svojich kamarátov, rovesníkov, s ktorými trávi voľný čas. Ocko veľa cestuje a ona by kvôli škole a učeniu nemohla sa venovať voľno-časovým aktivitám. Rada sa učí, chce byť lekárkou. Ak sú s ockom spolu, snaží sa jej venovať. S ockom však nemá spoločné témy, s ním sa nedá ani učiť.
Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Predmetom konania bol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka s návrhom nesúhlasila. Kolízny opatrovník s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa a prejavenú vôľu s návrhom nesúhlasil.
Ako to vyplýva z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže zveriť dieťa do osobnej striedavej starostlivosti ak je to v záujme dieťaťa a ak by boli týmto spôsobom lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ďalšou zákonnou podmienkou je záujem aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a jeho spôsobilosť vychovávať dieťa. Súčasne musí skúmať nielen právne ale aj psychologické aspekty prípadu. Pohnútkou rodiča v žiadnom prípade nesmie byť riešenie vzájomných konfliktov medzi rodičmi. S tým súvisí aj pravidlo neočierňovať druhého rodiča pred dieťaťom, schopnosť rodičov dohodnúť sa na pravidlách výchovy dieťaťa ako aj na dennom režime, nezatajovať dôležité skutočnosti týkajúce sa dieťaťa a vzájomná tolerancia a úcta oboch rodičov. Zákonodárca pritom koncipuje striedavú starostlivosť ako možnosť, pričom obligatórne stanovuje podmienky, pri splnení ktorých k nej možno pristúpiť, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. To znamená, že v každom konkrétnom prípade musí byť posúdené, či súd dané okolnosti určené hypotézou tejto právnej normy, konkrétne či je takého zverenie v záujme maloletého dieťaťa a zároveň či budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Aj sám zákonodárca vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa ani pre každého rodiča.
V súvislosti s posúdením spornej otázky súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že v tomto štádiu nie je možné zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd uvedený záver založil na súhrne viacerých okolností a dôvodov. Jedným z dôvodov je absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z celého radu dôkazov - správa kolízneho opatrovníka ako aj z výsluchu samotných účastníkov konania, zo znaleckého posudku PhDr. Evy Kitkovej.
Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletá si nevie predstaviť striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko si viac rozumie s matkou, trávi s ňou viac času, rozpráva sa s ňou o všetkých záležitostiach, učí sa s ňou, trávia spolu čas. S otcom trávi čas veľmi málo a keď sú spolu nemajú si čo povedať, pretože
sú názorovo odlišný, často rozdielne argumentujú. Maloletá si nevie predstaviť, kde by v X. bývala a ako by trávila voľný čas, nakoľko tam nemá kamarátov, rovesníkov. V ďalšom poukázala aj na to, že otec veľa cestuje a ona by sa nemohla venovať škole, učeniu a svojim voľnočasovým aktivitám.
Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že striedavá starostlivosť nie je v záujme mal. W.. Maloletá si osobu otca váži, uvedomuje si jeho limity a ich dlhodobejší vzťah, jej nútenie k nemu by emocionálne zmenilo postoj a vzťah ku otcovi. Znalkyňa poukazuje aj na rozhodnutie maloletej aj na jej prejavený názor. Fyzické alebo psychické zdravie maloletej je výchovným prostredím, ktoré jej v súčasnej dobe nie je nejak ohrozené, naopak je maximálne rozvíjajúce, chápajúce a pomáhajúce.
V zmysle súdnej judikatúry chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je vždy prekážkou striedavej starostlivosti, je však namieste dodať, že sa tým nemieni, že neexistencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je vôbec relevantným kritériom pre rozhodovaní o striedavej starostlivosti. Je to práve naopak, vždy súd musí náležite zdôvodniť, prečo sa domnieva, že v konkrétno prípade zabezpečovanie kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nemôže so značnou mierou pravdepodobnosti viesť iné prostriedky podľa zákona o rodine a prečo dospel k záveru, že treba uprednostňovať práve kritérium založené tým, že medzi rodičmi kvalifikovaná komunikácie neexistuje. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Z vykonaného dokazovania v danom prípade vyplýva, že rodičia nedokážu vzájomne komunikovať, nevedia sa dohodnúť a hľadať riešenia. Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojim správaním k sebe priblížili a aby opustili svoje egoistické záujmy. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére, v jeho živote či už v súčasnosti alebo v budúcnosti prejavia intenzívnejšie, negatívne ako je to v živote rodiča ako človeka dospelého.
Ďalším dôvodom svedčiacim v neprospech rozhodnutia o striedavej starostlivosti je skutočnosť priamo súvisiaca so zákonnou podmienkou u maloletého dieťaťa a lepším zaistením jeho potrieb.
Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, mal. W. má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, avšak poukazuje na rozhodnutie maloletej, ktorá chce ostať naďalej v starostlivosti matky. Znalkyňa doporučila, aby bolo rešpektované právo maloletej na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo maloletej na udržiavanie pravidelného, rovnocenného styku s obidvoma rodičmi formou ponechania vo výchove a starostlivosti matky. Súčasný psychický stav maloletého dieťaťa hodnotí ako vývinovo harmonický so širokým všestranným vzdelávacím záujmovým a vývinovým kontextom. Maloletá má jednoznačne a bez akýchkoľvek výhrad záujem byť v osobnej starostlivosti matky. Maloletá individuálne vníma osobnosť vzťahovú pohodu v prostredí matky a v prostredí otca, čo presne uviedla aj v priebehu vyšetrenia u znalca. Ani jedného z rodičov neodmieta. Súd poukazuje na záujem maloletého dieťaťa a lepšie zaistenie jeho potrieb, čo predstavuje základné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby súd mohol rozhodnúť o striedavej starostlivosti rodičov. Zmena v starostlivosti o maloletú v danom prípade aj vzhľadom na absenciu riadnej komunikácie medzi rodičmi a s prihliadnutím na vôli maloletého dieťaťa striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletého.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh otca zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Uznesením Okresný súd Košice I sp. zn. 11P/105/2014 zo dňa 16.11.2015 priznal znalkyni odmenu vo výške 418,32 Eur. Odmena bola predbežne hradená z finančných prostriedkov štátu.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.1.2016.
Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Rozhodujúci je výsledok konania. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda aj v tých konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorých účastníci požívajú osobné oslobodenie od súdnych poplatkov.
Povinnosť nahradiť trovy konania štátu je zbavený iba ten účastník, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Môže ísť teda o účastníka, ktorý bol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok. Takisto môže ísť o účastníka, ktorý síce nebol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok ale súd dospel k záveru, že u účastníka sú inak splnené podmienky pre takéto oslobodenie.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec je SZČO, pričom má stabilný príjem, preto ho zaviazal nahradiť trovy štátu. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že otec mal vedomosť o názore dcéry, ktorá so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila a nechcela takúto formu starostlivosti. Otec napriek negatívnemu postoju maloletej podal návrh na jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti a teda musel predpokladať, že v konaní bude nariadené znalecké dokazovanie. Z uvedených dôvod preto súd zaviazal otca na zaplatenie trov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.