Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/8/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti súdu o mal. N. X., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: W., P.. C. XXXX/XX, t.č. R. V., Č. W., E. Č.. X, a otca: A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: W., K. Č.. XXXX/X, o návrhu navrhovateľky - starej matky: S. X., trvalý pobyt: C., S. Č.. XX/XX, na zvýšenie výživného otcovi a matke pre mal. N. takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otcovi pre mal. N. s účinnosťou od 01.02.2015 zo sumy 83,- eur mesačne na sumu 141,- eur mesačne.

Súd z v y š u j e výživné matke pre mal. N. zo sumy 36,50 eur na sumu 55,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2015.

Nedoplatok na zročnom výživnom matky pre mal. N. vzniknutý za obdobie od 01.02.2015 do 29.02.2016 vo výške 240,50 eur súd p o v o ľ u j e matke splatiť mesačnými splátkami vo výške 6,68 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do navrhovateľky spolu s bežným výživným s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej zročnej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto súd m e n í rozsudok Okresného súdu Piešťany, č. k. - 158 z 07.07.2009, v časti výšky výživného určeného otcovi a matke pre mal. N..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom z 30.01.2015 navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky pre mal. N. a K. X. na sumu 170 eur mesačne.

Súd uznesením, č.k. -28 z 06.10.2015, návrh navrhovateľky na zmenu výživného pre mal. K. vylúčil na samostatné konanie.

Navrhovateľka pred súdom spresnila návrh tak, že navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky k malol. N. zo sumy 36,50 eur na sumu 100 eur od 01.02.2015, keďže návrh bol podaný 30.01.2015, a tiež navrhla, aby súd zvýšil výživné otcovi zo sumy 83 eur na sumu 141 eur od 01.01.2015.

Otec pred súdom s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil.

Matka pred súdom so zvýšením výživného nesúhlasila.

Kolízny opatrovník pred súdom s návrhom navrhovateľky na zvýšenie výživného matke a otcovi pre mal. N. súhlasil vzhľadom k tomu, že je to v prospech maloletého.

Navrhovateľka, matka, otec a kolízny opatrovník sa právom záverečných rečí nevyjadrili.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že mal. N. je žiakom 5. ročníka, s čím má zvýšené výdavky spojené s návštevou školy, ktoré v šk. rok 2015/2016 budú činiť 440,- eur. Navrhovateľka má tiež zvýšené výdavky na cestovné vo výške 30,- eur mesačne, pretože mal. N. do školy, aj na futbal dochádza autobusom. Zvýšené výdavky na futbal, ktorý mal. N. hrá, navrhovateľka uhrádza s otcom. Mesačne platia 10 eur, výdavky na dres resp. športovú obuv si tiež delia s otcom. N. má kúpené 3 dresy, čo mu vystačí na rok. Jeden dres stojí 28 eur. Tiež mu kupujú halové tenisky, ktoré musí mať troje - jedny stoja aj 40 eur. Vymieňajú sa podľa toho, ako ich maloletý zničí, resp. mu narastie noha. Niekedy mu ich musia kúpiť aj viackrát do roka. N. je zdravý. Navrhovateľka je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 257 eur mesačne. Okrem tohto príjmu poberá náhradné výživné na K., ďalší príspevok vo výške 18 eur. Zároveň od štátu poberá príspevok na obe deti spolu vo výške 157,- eur. Evidovaná na úrade práce nie je. Spolu s deťmi býva v 3-izbovom rodinnom dome, s čím má spojené výdavky na plyn a elektrinu vo výške 136 eur, vodu 13 eur štvrťročne podľa spotreby, 33 eur štvrťročne na žumpu, prípadne má výdavky pri nedoplatku na elektrinu a plyn, čo minulý rok činilo 330 eur, čo je splatené. Navrhovateľka obom deťom platí poistenie so sporením - N. vo výške 16 eur mesačne. V tejto domácnosti bývala aj spolu s manželom, ktorý poberal invalidný dôchodok vo výške 150 eur mesačne. Manžel zomrel 31.12.2015, čím navrhovateľka stratila ďalší príjem, ktorým bolo možné vykryť výdavky na domácnosť. Vzhľadom k tomu, že sa z manželstva nenarodili deti, bude navrhovateľka dostávať vdovský príspevok iba jeden rok. V náhradnej starostlivosti má N. a K.. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka jej v roku 2015 dala dvakrát po 100 eur na obe deti.

Z výsluchu matky súd zistil, že má tri vyživovacie povinnosti k malol. N., K. a C.. Je som nezamestnaná, evidovaná na úrade práce od 18.06.2014. Dovtedy na úrade práce evidovaná nebola, bola dobrovoľne nezamestnaná. Matka je práceneschopná už štvrtý mesiac, presný dátum uviesť nevedela. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 63 eur. Má stredoškolské vzdelanie s výučným listom v odbore predavačka. Nevedela uviesť, kedy bola naposledy zamestnaná. U priateľa pracovala na dohodu ako brigádnička. Priateľ živnosť asi pred dvomi rokmi zrušil, odvtedy matka nepracuje. Živí ju priateľ, s ktorým býva v spoločnej domácnosti v R. V.. Keď jej príde dávka, raz zaplatí výživné tam a raz tam. Z výpovede matky tiež vyplynulo, že minulý rok na Mikuláša osobne išla deťom odovzdať sladkosti. Tiež dostali na Vianoce darčeky - syn dostal tablet a dcéra bábiku. Tento rok chce syn nový počítač, tak mu kúpila notebook. Dcére zatiaľ darček nekúpila, tiež chce mať počítač, takže jej tiež kúpi notebook.

Z výsluchu otca súd zistil, že má dve vyživovacie povinnosti - k N. a k R., nar. XX.XX.XXXX. Je živnostník s priemerným čistým mesačným príjmom cca 700 eur. Iný príjem nemá. Má stredoškolské vzdelanie s výučným listom v odbore strojný mechanik. Živnosť prevádzkuje v odbore pohostinská činnosť už asi 11 rokov. Žije v byte u rodičov so synom, ktorý mu bol zverený a matke bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 16,60 eur, ktorú doposiaľ ani raz neuhradila. Rodičom otec prispieva mesačne sumou 150 eur. Okrem tohto zvykne kupovať potraviny.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, Č..k. -94 z 12.02.2015 súd zistil, že bola zvýšená vyživovacia povinnosť matke pre mal. C. na sumu 50 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 01.04.2015.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. -158 zo 07.07.2009, súd zistil, že o.i. otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. N. výživným vo výške 83 eur mesačne a matka výživným vo výške 36,50 eur mesačne. Súd z odôvodnenia rozsudku zistil, že mal. N. nemal zdravotné problémy, navštevoval materskú škôlku, stará matka uhrádzala stravné vo výške 33,19 eur mesačne a poplatok za pranie vo výške 1,99 eur mesačne. Matka bola v roku 2007 zamestnaná sporadicky, v obidvoch zamestnaniach bola prepustená v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. V roku 2007 jej jediným príjmom boli dávky v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok a prídavky na deti. Súd nevychádzal z príjmu matky, ani v čase, kedy jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok, nakoľko v danom čase matka nevykonávala celodennú starostlivosť o dieťa, pretože maloletý bol v starostlivosti starej matky. Súd vychádzal z možností a schopností matky, t.j. z jej príjmu, ktorý dosahovala v poslednom zamestnaní

vo výške 259,19 eur. Matka pritom nepreukázala v konaní, že by trpela zdravotnými problémami, pre ktoré by si nemohla svoj príjem zvýšiť. Pri určení výživného otcovi súd vychádzal zo skutočností, že je podnikateľom, prevádzkuje pohostinstvo, to zn., že vykonáva podnikateľskú činnosť. Jeho príjmy predstavovali v roku 2007 sumu 16 648,11 eur a výdavky 13 344,62 eur a v roku 2008 príjmy vo výške 18 384,39 eur a výdavky 17 246,63 eur. Matka mala ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. C. vo výške 22,61 eur a ku K. vo výške 23,30 eur mesačne. Stará matka bola na invalidnom dôchodku, ktorý činil 197,40 eur mesačne.

Z Potvrdenia o finančných nákladoch z 13.10.2015 súd zistil, že v šk. roku 2015 /2016 mal. N. navštevuje 5. B triedu. Stará matka v školskom roku 2015/2016 uhradila mal. N. rodičovský príspevok vo výške 15 eur, obedy 220 eur, exkurzie 30 eur, kultúrne predstavenie 10 eur, výlet 30 eur, na školské pomôcky 100 eur, pracovné zošity 35 eur, celkom spolu 440 eur..

Z poštového peňažného poukazu z 22.09.2015 súd zistil, že navrhovateľka uhradila mal. N. stravné vo výške 21,80 eur.

Z Potvrdenia o výške dôchodkových dávok z 12.10.2015 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky predstavuje invalidný dôchodok vo výške 247,10 eur mesačne.

Z Potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2014 a 2015, Potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov za rok 2014/2015 z 12.10.2015 súd zistil, že navrhovateľka poberala v roku 2014 dávku v hmotnej núdzi vo výške 84,20 eur mesačne a v januári až februári 2015 vo výške 80,70 eur mesačne, za mesiace marec a apríl 2015 vo výške 19,10 eur mesačne. Súd tiež zistil, že v roku 2014 a 2015 poberala peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov vo výške 18,39 eur mesačne.

Z Odpovede na žiadosť o podanie správy zo 16.12.2015, Oznámenia Soc. poisťovne v Trnave zo 17.12.2015, Oznámenia Soc. poisťovne ústredie z 15.12.2015 súd zistil, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.06.2014. Poberá dávku v hmotnej núdzi od júla 2014, ktorej vyplácanie stále trvá vo výške 61,60 eur mesačne. Nie je poberateľkou žiadnej dôchodkovej dávky a bola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne - ústredie ako platiteľ poistného naposledy ako zamestnanec - dohodár v období od 09.05.2015 do 17.05.2012.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14)

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. ).

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd dopĺňa, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje. Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k zmene pomerov, akú má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine, došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. Mal. N. mal v čase posledného rozhodovania o výživnom 5 rokov, navštevoval predškolské zariadenie. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal 11 rokov, navštevoval 1. stupeň základnej školy - 4. ročník. Na základe uvedeného súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že na strane maloletého od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov v súvislosti s jeho vekom, keďže v čase podania návrhu navrhovateľkou bola o takmer 6 rokov starší, fyzicky vyspelejší, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jeho základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, keďže potreby maloletého dieťaťa rastu úmerne s jeho vekom. Nástupom na základnú školu došlo k ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, s ktorou sa navrhovateľke v súvislosti s tým zvýšili nesporne všetky výdavky na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého nasledovne: na rodičovský príspevok vo výške 15 eur za šk. rok, obedy 22 eur mesačne, exkurzie 30 eur na šk. rok, kultúrne predstavenie 10 eur, výlet 30 eur, na školské pomôcky 100 eur na šk. rok, pracovné zošity 35 eur na šk. rok. Navrhovateľka má tiež zvýšené výdavky spojené s mal. N. na cestovné vo výške 30,- eur mesačne, pretože denne dochádza do školy z C. do M.. Tiež mal. N. dochádza autobusom aj na futbal, s čím má navrhovateľka tiež zvýšené výdavky na futbal, na ktorých sa spolupodieľa s otcom - mesačne platia 10 eur, tiež výdavky na dres resp. športovú obuv. N. má kúpené 3 dresy, čo mu vystačí na rok.

Jeden dres stojí 28 eur. Tiež mu kupujú halové tenisky, ktoré musí mať troje - jedny stoja aj 40 eur. Mal. N. je zdravý. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom navrhovateľky a vyššie citovanými dokladmi ňou predloženými listinnými dokladmi, potvrdzujúcimi výšku výdavkov.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal výsluchom rodičov a vyššie citovanými spismi Okresného súdu Piešťany za preukázané, že od posledného určenia výživného nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností u oboch rodičov, nakoľko otec má naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. N. a k R.; matka má naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. N. a K., ktorí sú v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, a k mal. C., ktorá je v osobnej starostlivosti jej otca.

Na strane otca možno konštatovať zmenu pomerov ohľadom jeho príjmu, nakoľko otec mal v r. 2008 príjmy vo výške predstavovali v roku 2008 príjmy vo výške 18 384,39 eur a výdavky 17 246,63 eur. Teraz príjem otca činí 700,- eur mesačne v čistom.

Na strane matky nemožno konštatovať podstatnú zmenu pomerov, keďže teraz, ako aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Počas terajšej evidencie poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur. Súd v predošlom konaní pri matke vychádzal z príjmu vo výške 380,90 eur mesačne, ktorý dosahovala u posledného zamestnávateľa, keďže s ňou v skúšobnej dobe rozviazal pracovný pomer, pričom uvedený príjem zodpovedal v danom čase vzdelaniu, kvalifikácii a praxi matky.

Súd potom na základe vyššie uvedeného v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otcovi k mal. N. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, je dôvodné, pretože došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, s ktorým zvýšením výživného otec, aj kolízny opatrovník súhlasili.

Taktiež vzhľadom na uvedené je dôvodné aj zvýšenie výživného matke v zmysle návrhu navrhovateľky s účinnosťou od 01.02.2015, keďže návrh na zvýšenie výživného bol podaný 30.01.2015. Súd pri zvýšení výživného vychádzal zo skutočnosti, že matka má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore predavačka, v ktorom má prax, keďže z pripojených spisov Okresného súdu Piešťany vyplynulo, že v tomto odbore bola zamestnaná viackrát. Z výpisu z internetových stránok ponúkajúcich prácu

- www.ponuky.sk <http://www.ponuky.sk> z 16.02.2016, www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> z 16.02.2016, www.kariera.zoznam.sk <http://www.kariera.zoznam.sk> z 16.02.2016, www.istp.sk <http:// www.istp.sk> z 16.02.2016 vyplynulo, že na uvedených internetových stránkach bola ponúknutá práca na pozíciu predavača/predavačky, (t.j. práca, ktorá zodpovedá vzdelaniu a praxi matky), v okrese R. V., tiež v R. V., (t.j. v mieste obvyklého pobytu matky), teda voľné pracovné miesta v mieste bydliska matky sú. Preto súd neprihliadal na skutočnosť, že matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá len dávku v hmotnej núdzi, pretože z vykonaného dokazovania vyššie pripojenými spismi Okresného súdu Piešťany vyplynulo, že takáto situácia u matky je dlhodobá. Tiež súd neprihliadal na skutočnosť tvrdenú matkou pred súdom, že je 4 mesiace práceneschopná, keďže túto skutočnosť ani dodatočne nepreukázala. Preto na základe uvedeného súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu matky, ktorý by táto mohla dosahovať, t. j. vo výške 450 eur mesačne v hrubom (vychádzajúc z aktuálnych pracovných ponúk, ako i z prieskumu platov za rok 2015, ktoré sa nachádzajú v spise, ako i zo súdnej praxe ). Súd na záver poukazuje na skutočnosť uvedenú matkou pred súdom, teda že synovi na Vianoce kúpila tablet, tiež mu kúpila notebook, z ktorej je zrejmé, že matka musí mať aj iný príjem, nielen deklarovanú dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Súd dopĺňa, že návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného matke na sumu 100,- eur mesačne nevyhovel prihliadajúc na možnosti a schopnosti povinnej matky (vzhľadom na jej vzdelanie, kvalifikácia a prax nemožno pri matke vychádzať z vyššieho ako jej tzv. fiktívneho zárobku 450,- eur mesačne, ktorý je bežne dosahovaný na pozícii predavačky), pričom zvýšenie výživného matke na 55,- eur mesačne je aj v súlade s praxou odvolacieho súdu, podľa ktorého výživné možno určiť ako 20% - 30% z príjmu rodiča, avšak na všetky jeho vyživovacie povinnosti.

Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Súd zvýšil matke výživné pre mal. N. s účinnosťou od 01.02.2015, teda matka mala uhradiť do rúk navrhovateľky výživné od 01.02.2015 do 29.02.2016 .... 13 mesiacov x 55,- eur .... 715,- eur, čím matke vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od zvýšenia od 01.02.2015 do 29.02.2016 vo výške 240,50 eur (zvýšené výživné 715,- eur - 474,50 eur, t.j. naposledy určené výživné 36,50 eur x 13 mesiacov). Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 240,50 eur súd matke povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 6,68 eur spolu s bežným výživným pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade neuhradenia jednej zročnej splátky s tým, že uvedené mesačné splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného, na výšku zročného nedoplatku, zárobkové a majetkové pomery povinnej matky, pričom k splateniu nedoplatku dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do 36 mesiacov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. 2) Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia s poukazom na uvedený zistený skutkový a právny stav zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu Piešťany v časti výživného určeného rodičom pre mal. N. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, keďže predmetné konanie je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 3 x.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.