Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_51C-397-2015.pdf
PDF · 78 KB
No categories available
51C/397/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava proti odporcovi: Ľ. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/E, Z., zast.: VRBA&PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 918 225 so sídlom Sliezska 9, Bratislava, o zaplatenie 96,87 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh v sume 10,80 eur, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd vracia odporcovi súdny poplatok za odpor v sume 9,80 eur, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02.10.2015, podaným na súd dňa 06.10.2015, proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 96,87 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Na základe predložených písomností, tunajší súd v predmetnej veci vydal dňa 05.11.2015 pod č.k.: 51C/397/2015-21 platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor.
V odpore odporca uviedol, že pre obdobie 01.02.2011 do 01.02.2012 určil navrhovateľ pre odporcu predpis poistného vo výške 330,22 € a pre obdobie od 01.02.2012 do 01.02.2013 určil predpis poistného vo výške 297,20 €. Predpísané poistné odporca na základe príslušných predpisov poistného riadne uhradil, čo potvrdil aj navrhovateľ.
Pre obdobie od 01.02.2013 do 01.02.2014 určil navrhovateľ predpis poistného vo výške 264,18 €. Predpis poistného, výzvu na zaplatenie poistného ako aj oznámenie o zániku poistného pre nezaplatenie poistného a upomienku na poistné za alikvotnú časť obdobia do zániku poistenia zaslala navrhovateľ na adresu G. XX, Z., ktorá nie je adresou odporcu, na uvedenej adrese nikdy nebýval a doručovanie na uvedenú adresu nikdy odporca navrhovateľa nežiadal. Z uvedeného vyplýva, že listiny boli z dôvodu chyby na strane navrhovateľa zasielané na nesprávnu adresu. Odporca sa o uvedených zásielkach nikdy nedozvedel.
Výzva na zaplatenie zo dňa 06.03.2013 bola pre nemožnosť doručenia vrátená navrhovateľovi s uvedením adresát neznámy. Napriek uvedenej skutočnosti si navrhovateľ adresu odporcu nepreveril, pochybenie nenapravil a naďalej zasielal listiny na nesprávnu adresu
Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.03.2016, navrhovateľ zobral svoj návrh späť v celom rozsahu, nakoľko odporca dňa 30.11.2015 uhradil sumu vo výške 264,18 €, ktorá suma predstavuje predpis poistného za obdobie od 01.02.2013 do 01.02.2014 a žiadal, aby súd konanie zastavil. Zároveň požiadal súd o vrátenie súdneho poplatku a o náhradu trov konania. V odôvodnení podania ďalej uviedol, že navrhovateľ akceptoval námietku odporcu pokiaľ sa týka zániku poistnej zmluvy, keď namietal, že poistná zmluva nezanikla z dôvodu, že kvalifikovaná výzva nebola odporcovi doručená do vlastných rúk (bola doručovaná na nesprávnu adresu). Aj napriek tvrdeniam odporcu uvádzaným v odpore má navrhovateľ za to, že návrh vo výške 96,87 € bol v čase podania dôvodný a uplatnená istina predstavuje nezaplatené poistné. Nakoľko odporca mal vedomosť o uzavretej poistnej zmluve a povinnosť platiť poistné v zmysle riadne uzavretej poistnej zmluvy mu nezanikla, bol povinný platiť poistné v lehote splatnosti dohodnutej v zmluve. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiada, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške tak, ako boli vyčíslené v podanom návrhu.
V písomnom podaní doručeným súdu dňa 07.03.2016 odporca uviedol, že nesúhlasí s tým, aby súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania a naopak žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania z nasledujúcich dôvodov: Predpis poistného, výzvu na zaplatenie poistného ako aj oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie a upomienku zaslal navrhovateľ odporcovi na adresu G.Š. XX, Z., ktoré nie je adresou odporcu a na doručovanie na túto adresu odporca navrhovateľa nikdy nežiadal. Z uvedeného dôvodu z chyby na starne navrhovateľa nemal odporca o uvedených listinách vedomosť. Ako vyplýva aj z inkasného účtu poistnej zmluvy a z typu poistenia, suma poistného ako aj variabilný symbol pre predpis poistného sú každý rok iné. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca mal viacero poistiek u navrhovateľa, ku ktorým vždy obdržal predpis poistného, rovnaký postup mohol očakávať aj v danom prípade, pričom odporca poukazuje aj na to, že po obdržaní predpisu pri iných poistných zmluvách vždy riadne a včas predpísané poistné uhradil a inak by tomu nebolo ani v prípade, ak by navrhovateľ jednal obozretne aj v tomto prípade. Odporca zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že zlú adresu navrhovateľ použil aj pri inej zmluve s odporcom, na čo ho tento pred podaním návrhu na platobný rozkaz upozornil. O oprave adresy vydal navrhovateľ odporcovi aj písomné potvrdenie zo dňa 17.09.2015 k PZ č. XXXXXXXXXX (kapitálové životné poistenie). Napriek uvedenej skutočnosti, že si navrhovateľ pri podávaní návrhu musel byť vedomý uvedenia zlej adresy na prílohách priložených k návrhu, miesto toho, aby doručil predpis na správnu adresu odporcu (prípade ho inak osobne kontaktoval) a odporca by túto sumu uhradil aj bez súdneho konania a nemuseli by zbytočne vznikať trovy konania, navrhovateľ radšej vedomý si svojho pochybenia podľa návrh na vydanie platobného rozkazu, čím bezdôvodne navýšil náklady odporcu. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že trovy konania jednoznačne zavinil navrhovateľ v dôsledku svojho pochybenia.,
Podľa § 96 ods. l O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 146 ods. l písm. c) O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.
Z ustanovenia § 146 ods. l písm. c) O.s.p. vyplýva zásada, podľa ktorej, ak bolo konanie zastavené, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Zákon v citovanom ustanovení nerozlišuje dôvod zastavenia konania, a preto sa táto zásada uplatní aj v prípade, ak bolo konania zastavené na základe späťvzatia návrhu (§ 96 ods. 1,3 O.s.p.). V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu je však potrebné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, pričom však, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa vety prvej citovaného ustanovenia rozhodne súd o trovách konania v prípade, ak navrhovateľ späťvzatím (nedôvodne) podaného návrhu procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Aplikácia druhej vety je potom na mieste tam, kde bol návrh podaný dôvodne, avšak vzhľadom na správanie odporcu po podaní návrhu, ktorý (v zásade) splnil to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáhal, odpadol predmet sporu a navrhovateľ bol de facto nútený vziať návrh späť; inak mu hrozilo, že jeho návrh súd ako nedôvodný zamietne (porov. R 72/1995).
Citované ustanovenie pritom nie je možné aplikovať len mechanicky, ale je potrebné hodnotiť vec v širších súvislostiach so zreteľom na to, že aj rozhodnutie o trovách konania by malo zodpovedať všeobecným princípom spravodlivosti (§ 1 O.s.p.). Osobitne je súd povinný zohľadniť špecifické okolnosti danej veci v prípade, ak priebeh konania neumožňuje pre účely rozhodnutia o trovách konania dospieť k jednoznačnému záveru o splnení predpokladov na aplikáciu prvého alebo druhého odseku citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., pričom ak nemožno konštatovať splnenie predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 (veta prvá alebo druhá) O.s.p., treba o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
V prejednávanej veci navrhovateľ zobral návrh späť po tom, ako mu odporca po podaní návrhu zaplatil návrhom uplatnenú dlžnú sumu s príslušenstvom v plnej výške. Uvedené by teda mohlo nasvedčovať tomu, že tu ide o prípad, kedy navrhovateľ vzal dôvodne podaný návrh späť pre správanie odporcu (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Podľa názoru súdu však o takýto prípade celkom nejde, nakoľko správanie odporcu (ktoré bolo dôvodom späťvzatia návrhu) spočívajúce v úhrade dlžnej sumy s príslušenstvom po podaní návrhu nebolo spôsobené svojvoľným konaním odporcu, ktorý by (vedomý si následkov) neuhradil riadne a včas poistné za obdobie od 01.02.2013 do 01.02.2014, avšak značný podiel na tejto oneskorenej úhrade mal i navrhovateľ, ktorý sa, ako sám uznal, dopustil závažného pochybenia, keď aktuálnu výšku poistného za dané obdobie, ktorá sa plynutím času za jednotlivé poistné obdobia postupne znižovala, odporcovi oznámil písomne na nesprávnu adresu, hoci o jeho správnej adrese mal vedomosť. Je teda zrejmé, že obaja účastníci konania v súvislosti s úhradu poistného, ktoré bolo predmetom konania v danej veci, zavinene porušili svoje povinnosti, keď navrhovateľ oznámil odporcovi aktuálnu výšku poistného na nesprávnu adresu v dôsledku čoho sa odporca o nej dozvedel až v konaní v prejednávanej veci a odporca, hoci si musel byť vedomý povinnosti uhrádzať poistné riadne a včas, nevykonal za účelom splnenia tejto povinnosti žiadne úkony a bez rozumného dôvodu sa spoliehal na aktivitu navrhovateľa, dôsledkom čoho bolo neuhradenie poistného pred podaním návrhu v danej veci.
Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o prípad, kedy by výlučne navrhovateľ zavinil, že konanie muselo byť zastavené, avšak nemožno konštatovať ani to, že by navrhovateľ zobral návrh späť výlučne pre správanie odporcu po podaní návrhu, a preto, aj s prihliadnutím na ustanovenie § 1 O.s.p. z ktorého vyplýva aj potreba spravodlivého rozhodnutia o trovách konania, súd dospel k záveru, že o trovách konania je na mieste rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.), nakoľko iba takéto rozhodnutie o trovách konania zodpovedá podľa názoru súdu miere spoluzavinenia každého z účastníkov tohto konania na oneskorenej úhrade poistného odporcom, teda na vzniku sporu, zastavení konania a v neposlednom rade i na vzniku trov, ktoré každému z nich v konaní vznikli.
O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol v súlade s § 11 ods. 3, ods. 6 a ods. 9 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok za návrh vo veci samej bol zaplatený navrhovateľom v sume 17,50 eur a súdny poplatok za odpor proti vydanému platobnému rozkazu bol zaplatený odporcom v sume 16,50 eur, preto súd, postupujúc v zmysle citovaných zákonných ustanovení, rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh a odpor s tým, že poplatok bude účastníkom krátený o sumu vo výške 6,70 eur v súlade § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.