Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/107/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenej splnomocnenkyňou: GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanej: C. K., nar. XX. B. XXXX, bytom Z. XX, A., za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava 5, IČO: 42 260 086, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 310,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 13. januára 2015 č. k. -89, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovanej zaplatenia 310,29 eur s 8,75% úrokom z omeškania od 22. júla 2014 do zaplatenia titulom nesplateného revolvingového úroku ako i vyčísleného úroku z omeškania 41,36 eur a trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanovením § 11 ods. 1, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2 a 4 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy, § 25 ods. 1 a 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 273 ods. 1, 2 a 3, § 497 (z. č. 513/1991 Zb. , § 23a ods. 1 a 2 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 2 a § 517 ods. 1 a 2 (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázanú dôvodnosť žaloby. Žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou a žalovaná fyzickou osobou nepodnikateľom, pričom právny vzťah založený úverovou zmluvou na poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 10. marca 2010 je tzv. absolútnym obchodom, avšak vzťahuje sa naň špeciálna právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. a tieto majú prednosť pred všeobecnou úpravou ObZ. Dôvodil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená tzv. formulárová zmluva, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky mala už žalobkyňa pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, pričom táto obsah zmluvy a úverových podmienok nemohla ovplyvniť. Súd prvého stupňa dôvodil, že úverové podmienky sú písané veľmi malým písmom, ťažko čitateľné voľným okom, sú len predtlačenou formou neobsahujúcou osobitnú vôľu žalovanej, či s nimi súhlasí a z obsahu týchto zmluvných podmienok vyplýva, že je v nich len odkaz

na Sadzobník poplatkov a je tu uvedená zmluvná pokuta vymedzená bez toho, že by bola výsledkom dohody zmluvných strán. Súd prvého stupňa takto malé nečitateľné písmo vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, dohodu o zmluvnej pokute považoval za neplatnú, pričom žalobkyňa dala žalovanej podpísať zmluvné podmienky bez individuálneho dojednania a len v podmienkach odkazovala na nejaký Sadzobník poplatkov. Uzatvorená zmluva bez konkrétnej špecifikácie neskôr započítavaných úrokov a poplatkov je neplatným právnym úkonom pre jeho nedostatočnú zrozumiteľnosť v časti poplatkov, úrokov z úveru, pokút a zmluvných pokút. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalovaná u žalobkyne vyčerpala finančné prostriedky v celkovej sume 355,57 eur a splatila 363,50 eur, teda zo strany žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej žalovanej síce vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže si ju návrhom neuplatnila, nemohla jej byť ani priznaná. U vedľajšieho účastníka priznal súd prvého stupňa len sumu, ktorú považoval za účelnú a hospodárnu a to za jeden úkon pozostávajúci z odmeny 24,90 eur, režijný paušál 8,04 a 20% DPH.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa, vedľajší účastník na strane žalovanej, žalovaná.

Žalobkyňa vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a síce, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), keď dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a síce, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že so žalovanou uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere s prvotnou výškou úverového rámca 390 eur, keď termín revolvingový znamená obnovujúci sa a pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva a každou uhradenou mesačnou splátkou žalovaná sporí čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať. Dodala, že úverová karta je nákupná úverová karta, ktorá je nositeľom časovo neobmedzeného opakovaného revolvingového úveru, žalobkyňa ani žalovaná nemôžu vedieť ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť, kedy a koľko z úveru bude čerpané a nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola 390 eur. Namietala, že postupovala v súlade s ustanovením § 5 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia zmluvy, keď v danom prípade je žalovaná pánom úverového vzťahu a sama si určuje koľko bude čerpať a následne splácať, svojim podpisom potvrdila, že bola oboznámená s metodickou príručnou a podmienkami RÚ. Všetky skutočnosti ohľadom poplatkov a ich jednotlivé vysvetlenia, za akých podmienok budú účtované boli dané Sadzobníkom poplatkov a metodickou príručkou, ktorá tvorí súčasť predmetnej zmluvy. Predmetná zmluva je síce predtlačená typologicky sa podobá na iné zmluvy, avšak žalovaná sa sama dobrovoľne rozhodla, že súhlasí s podmienkami predmetného úveru, nikto ju do podpisu nenútil a rozhodla sa na základe svojho vlastného uváženia a slobodnej vôle. Dodala, že nikdy nepopierala, že ide o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, predmetom ktorého je úverová zmluva. K dojednaniam, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach žalobkyňa uviedla, že sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú tieto ustanovenia rovnakú právnu moc a váhu, ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Poukázala na vyjadrenie Najvyššie súdu SR ohľadom otázky neprijateľných podmienok ustanovených v Smernici 93/13/EHS. Dodala, že je presvedčená o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak ako uvádza súd. Poukázal i na nesprávnosť priznania trov vedľajšiemu účastníkovi majúc za to, že sa rozmohli združenia, ktoré za zásterkou pomoci spotrebiteľom žiadajú vysoké trovy právneho zastúpenia, hoci o nich spotrebiteľ ani nevie.

Žalovaná svojim odvolaním žiadala, aby bol zamietnutý návrh a to ako vo veci samej, tak i v časti trov konania. Dôvodila, že všetky dlhy voči žalobkyni si v plnej výške uhradila.

Vedľajší účastník v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania zmenil a priznal mu náhradu trov konania v sume 79,06 eur, alternatívne vec v časti trov zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu žalovanej a vznikli mu trovy z titulu právneho zastupovania advokátkou kanceláriou. Poukázal, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa a stanovisko

žalobkyne popierajúce význam právneho zastúpenia považuje za účelové a zjavne nesprávne. Dodal, že bez právneho posúdenia veci a bez argumentácie zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní bola vo veci žalovaná neúspešná obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých žalobkyňa vymáhala nezákonné nároky, v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré najviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. k. -31 z 23. mája 2014 majúc za to, že má právo nechať sa zastupovať a má právo na priznanie náhrady trov a nepriznanie porušením ústavných práv spoločnosti. Taktiež poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. marca 2014 sp. zn. . Vyjadrenie prvostupňového súdu v časti trov konania považuje za absurdné a irelevantné, keď súd prvého stupňa de facto popiera zmysel právneho zastúpenia, ktoréhokoľvek účastníka akéhokoľvek sporu, ktorého skutkový stav sa podobá, rovná skutkovému stavu právnych vecí v minulosti viackrát právoplatne skončených a zverejnených na web stránke MS SR. Poukázal, že jeho vyjadrenie z 20. novembra 2014 obsahovalo podrobnú argumentáciu, neobsahovalo žiadne mylné skutočnosti, na základe ktorých žiadal žalobu zamietnuť, ale len odôvodnené racionálne argumenty, pričom niektorými z nich argumentoval v odôvodnení aj prvostupňový súd a nevidí preto žiaden racionálny dôvod o neúčelnosti vyjadrenia. Dodal, že vo vyjadrení konkretizoval relevantné sumy, vyčíslil v percentuálnom vyjadrení odplatu za poskytnutie úveru a uviedol konkrétne údaje zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa uplatňuje svoje nároky. Záver súdu považuje za neprijateľný a postrádajúci racionálny podklad.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby, účastníci konania, žalobkyňa a vedľajší účastník (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne ani vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej i v časti trov konania je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolanie žalovanej bolo podané oneskorene (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a je potrebné ho odmietnuť (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 8. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná ako dlžníčka uzatvorila zrejme dňa 10. marca 2010 so žalobkyňou úrokovú zmluvu č. 6003098960. Z obsahu zmluvy súd zistil, že má podobu predtlačeného formulára, v ktorej sú dopísané identifikačné údaje a informácie o majetkových pomeroch a príjmoch žalovanej. V časti je v rámci predtlače uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi revolvingový úver s úverovým rámcom 380 eur, výška splátky 4% z dlžnej čiastky. V spodnej časti tlačiva úverovej zmluvy žalobkyňa ako dlžníčka svojím podpisom potvrdila (text je písaný malým voľným okom nečitateľným písmom), že sa oboznámila so zmluvou o úvere, súhlasí s ňou a uzatvára ju v súlade so svojou slobodnou a vážnou vôľou, ďalej zobrala na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú úverové podmienky veriteľa a potvrdila, že sa s nimi riadne oboznámila, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Zmluva (návrh) bola podpísaná zástupcom veriteľa dňa 10. marca 2010 a žalovaná zrejme v ten istý deň.

V predmetnej veci záväzok žalovanej vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa ust. § 262 ods. 1 Obch. z., ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. z. absolútnym obchodom, ktorý sa bez ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná ako jedna zo strán tejto zmluvy nebola podnikateľom a taktiež vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola žalobkyňou vopred pripravená je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. O.z. a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákon na ochranu spotrebiteľa.

S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu

- spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa o zamietnutí nárokov žalobkyne na zaplatenie účtovaných úrokov z úveru, poplatkov, vrátane poplatkov z omeškania, teda v skutočnosti čiastky prevyšujúcej sumu žalobkyňou reálne poskytnutých finančných prostriedkov a to z dôvodu, že tieto v zmluve o úvere neboli riadne dohodnuté a tak žalobkyni, ako veriteľovi nevzniklo právo na ich zaplatenie. Podľa názoru odvolacieho súdu, totiž aj zmluva o revolvingovom úvere musí obsahovať dohodu o ročnej úrokovej sadzbe a výške poplatkov ako údajov dôležitých pre rozhodnutie sa spotrebiteľa o voľbe pre neho najvhodnejšieho úveru alebo produktu na finančnom trhu a údajov poskytujúcich mu informáciu o predpokladanom navýšení nákladov potrebných na splatenie úveru počas zamýšľaného trvania úverového vzťahu (§ 3 ods. 6, písm. b) a § 4 ods. 2, písm. h) ZoSÚ). V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluva o úvere predložená žalobkyňou takéto údaje neobsahuje, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovanej vznikla povinnosť platiť dohodnutý úrok z úveru, prípadne dohodnuté poplatky, keďže zmluva je neplatná. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že výška úroku je uvedená na prednej strane úverovej zmluvy na takúto jej námietku nebolo možné prihliadnuť, nakoľko na prednej strane úverovej zmluvy je síce uvedené „ročná úroková sadzba 26,28%, 11,88% a „priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty 19,33%.“, teda údaj o ročnej úrokovej sadzbe je nejasný. Zmluva i zmluvné podmienky sú písané drobným, nečitateľným písmom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na doterajšiu súdnu prax, ktorá už v minulosti vyhodnotila používanie tak drobného písma (ktoré je prakticky voľným okom nečitateľné) ako použila žalobkyňa za nekalú obchodnú praktiku, čo malo taktiež za následok jej neplatnosť. Okrem toho odvolací súd dodáva, že nečitateľná veľkosť písma je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, ale taktiež klamlivou obchodnou praktikou, pri ktorej ide o takzvané klamlivé opomenutie. Ak sú informácie poskytnuté takouto nečitateľnou, neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec.

Z obsahu spisu bolo zrejmé a medzi účastníkmi konania nesporné, že žalovaná ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa žalobkyni vrátili viac ako jej reálne na základe spornej revolvingovej zmluvy poskytla.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej v súlade s § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. ako oneskorené. Rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobkyni doručený 22. januára 2015, lehota na podanie odvolania

jej začala plynúť 23. januára 2015, odvolanie bolo podané po uplynutí 15 dňovej lehoty dňa 19. februára 2015, teda oneskorene.

Odvolací súd považoval za správne a dôvodné i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania, keď správne žalovanej pre neuplatnenie si náhrady trov konania návrhom, náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej správne priznal náhradu len za jeden úkon právnej pomoci, jeden režijný paušál a DPH v súlade so zásadou účelnosti trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo žalovaná ju návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila a vedľajší účastník si síce návrhom náhradu trov odvolacieho konania v rámci odvolania v časti trov konania uplatnil, avšak v tejto časti úspešný nebol a o veci samej úkon nevykonal, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.