Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8T-52-2015.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-8T/52/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Dušanom Kánom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.3.2016 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného B. C., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C. - K., ul. I. č. XX, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3 Pv 239/14, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 13.8.2010 v čase okolo 9.20 hod. v objekte spoločnosti E., a. s. na ul. E. č. X v C. na výrobnom bloku PK 4, v pracovnom zariadení ako veliteľ družstva, ako vodič hasičského cisternového vozidla zn. M. F., ev. č. C. XXX Y., ktoré riadil porušil ustanovenie § 6 ods. 8 a § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov platné v čase vzniku úrazu v tom, že ako vedúci zamestnanec nesprávnou organizáciou práce pred začatím cúvania operatívne neposúdil riziko aké nebezpečenstvá a ohrozenia môžu vzniknúť pri tejto pracovnej činnosti tým, že poškodenému Z. K. neurčil bezpečný pracovný postup pri navigovaní počas cúvania z miesta, ktoré bude pre navigátora bezpečné s jednoznačne zrozumiteľnými signálmi a znameniami v dôsledku čoho pri náraze o pilier suchého odberu popola zadnou časťou vozidla pritlačil pravú ruku poškodenému Z. K., ktorému tak spôsobil ťažké devastačné poranenie pravej ruky v rozsahu dlane a prstov ruky s otvorenými roztrieštenými zlomeninami záprstných kostí ukazováka, prostredníka, prstenníka a malíčka a ťažké devastačné poranenie (skalpáciu) kože, podkožného tkaniva a šľachového aparátu chrbtovej strany pravej ruky a palca pravej ruky s dobou liečenia 6 mesiacov a viac, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkazuje poškodených
- Z. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. H. č. XX, C.,
- V. J. O., a. s., N. XX, K., IČO: XX XXX XXX,
- A. O., O. C., Y. G. X, C., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd po rozsiahlom dokazovaní na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom, výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítaním listinných dôkazov zistil tento skutkový stav. Obžalovaný B. C. vypovedal, že kritického dňa pracoval na pozícii šoféra - strojníka požiarnického auta. Išli k miestu hláseného požiaru. Pri cúvaní povedal poškodenému Z. K., ktorý v tom čase bol jeho nadriadeným, aby išiel pozrieť pravú stranu. Na svojej ľavej strane ako vodič ho nepotreboval. Videl, že tam je stĺp. Necúval prvýkrát z takejto pozície, ako to bolo dňa 18.3.2010. Mal odpracovaných 25 rokov. Postupne cúval dozadu, videl poškodeného K., ktorý išiel okolo auta dozadu a nič nesignalizoval a zároveň si kontroloval svoju ľavú stranu, lebo tam bol stĺp. Keď sa pozrel na pravú stranu, poškodený K. už tam nebol. Zanadával si a stúpol na brzdu. Na obrubník nevyšiel. Poškodený bol po nehode na
ľavej strane vodiča. Nevie, prečo sa tam objavil, nepotreboval ho tam. Potom začul poškodeného K., ktorý hovoril čo mu urobil. Zastavil mu na ruke krvácanie. Zavolali veliteľa útvaru, ktorý ho odviezol do nemocnice. Od poškodeného nevidel žiadne signalizácie. Jeho spoluúčasť na cúvaní nebola žiadna. Nič neukazoval. Boli na to školený ako sa dávajú signály a aj to skúšali. Svedok poškodený Z. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval ako zástupca veliteľa hasičského zboru. Obžalovaný je mu podriadený. Kritického dňa išli k zásahu. On došiel k autu zo spolujazdcovej strany. Obžalovaný povedal, že potrebuje cúvať a on ho má navigovať, čo poškodený vo svojej výpovedi zopakoval dvakrát. Zapol si preto prilbu a išiel k zadnej časti motorového vozidla po pravej strane. Obžalovaný vtedy nepovedal presne ako má postupovať. Len povedal, že má ísť ukazovať, tak išiel. Prehlásil, že absolvoval školenie ohľadom zabezpečenia pri cúvaní. Vedel, že poza cúvajúceho auta sa nemá behať, ale hrozil tam náraz. Keď obžalovaný začal cúvať, prebehol poza cúvajúce auto na ľavú stranu a tam ukazoval, či môže cúvať alebo nie. Keď bol 60 - 70 cm od piliera dal mu znamenie stoj. Keď on ho videl v ľavom zrkadle, musel ho vidieť aj obžalovaný. Potom už bol náraz. On išiel ďalej zasahovať
a potom zistil, že mu puchne ruka, lebo bola rozdrvená. Poškodený nevedel uviesť, ako sa dostala jeho pravá ruka medzi auto a prekážku - pilier. Nespomínal si. Signalizoval stoj! To signalizoval pravou rukou a nevie ako sa dostala medzi auto a pilier. Tvrdil, že motorové vozidlo sa od jeho ruky „odrazilo“ a ostalo stáť. Poškodený potvrdil, že obžalovaný si sleduje jednu aj druhú stranu. Na to čo mu ukazoval nereagoval. Mal mu ukazovať hasičský stroj, čo je križovanie oboch rúk v úrovni pásu. Svedok O. Q. vypovedal, že pracoval v teplárni ako hasič. Mohol riadiť požiarnické vozidlo, ale nie so zapnutým majákom. Bol hlásený požiar, vybral auto z garáže, pripravil veci. Obžalovaný C. si sadol za volant a on si sadol vedľa neho. Poškodený Z. K. sa rozhodol, že bude bežať za nimi. Keďže zle odbočili o uličku skôr, bolo potrebné cúvať. Obžalovaný C. povedal, že ho bude potrebné navigovať. On chcel vyjsť von z auta, vtedy prišiel poškodený K.. Že budú cúvať, mu povedal on, aj obžalovaný mu niečo hovoril, že po jeho ruke alebo niečo také. K. povedal, že keď je vonku, ukáže ako cúvať. Poškodený Z. K. zavrel dvere. Obžalovaný C. začal cúvať. Keď obžalovaný C. cúval, povedal, že nevidí Z. K.. Pozrel sa cez okno, ale Z. K. nevidel. Vyšším šéfom bol vtedy Z. K.. Svedok Ing. A. M. zamestnanec inšpektorátu práce na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vyšetroval pracovný úraz. Vyhotovili záznam. Na podrobnosti si nepamätá, udalosť sa stala pred piatimi rokmi. Podľa neho bola príčinná súvislosť, že obžalovaný C. nezastavil vozidlo pri prechode poškodeného poza vozidlo. Súhlasil s tým, že poškodený ako hasič, mal vedieť postup pri predmetnom úkone. Ako pracovník inšpektorátu práce tvrdil, že vodič je povinný, keď niekto prechádza poza auto zastaviť a to vo všeobecnosti. Predpis neustanovuje presne ako treba zabezpečiť cúvanie, či poučiť písomne alebo verbálne. Je to poučenie o požadovaných úkonoch. Svedok sa pritom nevedel vyjadriť odborne, ako sa overuje zručnosť vodiča zásahového vozidla najmä pri cúvaní. Jednoducho mal byť poučený o požadovaných úkonoch. To, či poškodený zdvihol prst alebo ho nezdvihol, je z jeho pohľadu irelevantné. Svedok skutočnosť, že poškodenému dávajú za vinu, že porušil ustanovenie zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že sa zdržiaval a vykonával činnosť, ktorá bezprostredne ohrozila jeho zdravie, nedodržal bezpečnostné opatrenia a to nezdržiavať sa za cúvajúcim vozidlom a v dráhe cúvania a zároveň tvrdil, že zo strany poškodeného Z. K. neboli zistené porušenia bezpečnostných predpisov, vysvetliť nevedel. Tvrdil, že ide o metodiku inšpektorátu práce. Svedok Ing. Y. A. ako druhý pracovník inšpektorátu práce, ktorý pracovný úraz vyšetroval vypovedal, že v príčinnej súvislosti porušil predpisy pán K.
z dôvodu, že zotrvával v ohrozenom priestore a nepríčinnej súvislosti pán C. v tom, že pri cúvaní nezastavil vozidlo a opakoval, že to nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu. Podľa § 2 ods. 12, ods. 19 Tr. Poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní sme súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané a hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súdy, orgány činné v trestnom konaní alebo niektoré zo strán.
Podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. Zákona sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a čin spácha závažnejším spôsobom konania. Závažnejším spôsobom v danom prípade má byť porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ich vyhodnotení ako jednotlivo, tak aj v súhrnne, okresný súd dospel k záveru, že obžalovaný B. C., ako vodič hasičského cisternového vozidla zn. Mercedes s týmto cúval v objekte spoločnosti E., a.s., ul. E. č. X v C.. Ako vyplýva z jednotlivých dôkazov, obaja, ako obžalovaný, tak aj poškodený Z. K. pracovali ako hasiči v E. C.. Obžalovaný B. C. ako hasič a poškodený Z. K. ako hasič - zástupca veliteľa závodného hasičského zboru. Obaja ako hasiči absolvovali školenia v oblasti BOZP a ako členovia hasičského zboru vykonávali aj zdokonaľovaciu prípravu, ktorá sa každoročne končila overovaním teoretických vedomostí a praktických zručností. Je zrejmé, že ako hasiči absolvovali aj prípravu, ktorej súčasťou bolo aj zabezpečovanie cúvania auta. Jednoznačne to potvrdil vo svojich výpovediach aj poškodený Z. K., čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní. Sám vypovedal, že nepostupoval správne, keď prechádzal poza cúvajúce vozidlo z pravej strany na ľavú. Skutočnosť, že poškodený Z. K. prechádzal poza cúvajúce hasičské motorové vozidlo, mimo jeho výpovede vyplynulo aj z ďalších svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní. Ako vyplýva z ďalších dôkazov, predovšetkým znaleckého posudku z odboru cestná doprava, odvetvia dopravné nehody znalca Ing. B. M. i z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní, poškodený Z. K. bol poverený obžalovaným, aby ho navigoval pri cúvaní. Preto si zobral prilbu a šiel navigovať. Pokiaľ by navigoval predpísaným spôsobom, nemohlo dôjsť k poraneniu. Signalizácia je robená tak, že signalizujú dve ruky. Ak signalizuje jedna ruka, druhá je pripažená. V žiadnom prípade nesmie byť od tela a aspoň meter od auta. Navigujúci by si pritom mal uvedomiť, že nemôže signalizovať - navigovať v čase, keď je vozidlo pol metra od prekážky (stĺpa). Nie je v možnostiach vodiča reagovať včas. V čase úrazu nemohol mať nikto iný vplyv na to, že sa ruka nachádzala za vozidlom. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby obžalovaný nesprávnou organizáciou práce porušil ustanovenia Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci tým, že pred začatím cúvania poškodenému Z. K. neurčil bezpečný pracovný postup pri navigovaní počas cúvania z miesta, ktoré bude pre navigátora bezpečné. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že ako obžalovaný, tak aj poškodený ako hasiči boli školení a preskúšavaní aj zo zabezpečovania cúvania a signalizáciou pri tomto cúvaní. Obžalovaný dal pokyn poškodenému Z. K., aby mu signalizoval pravú stranu auta pri cúvaní. Poškodený to akceptoval, zobral prilbu a šiel zabezpečiť cúvanie z pravej strany. Sám potvrdil, že napriek vedomosti, že poza cúvajúce vozidlo nemá prechádzať, prešiel na ľavú stranu. Tam mal signalizovať, aby vodič - obžalovaný stál. Poškodený Z. K. poznal a ovládal signály a znamenia. Či tieto použil a ako sa mohla jeho pravá ruka dostať za dobrzdené vozidlo zistené nebolo. Ak by signalizoval podľa predpisov, pravú ruku by nemohol mať za autom. Z uvedeného potom vyplýva, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, teda došlo k pritlačeniu pravej ruky poškodeného Z. K. a vzniku zranení popísaných v skutku obžaloby. Nepreukázalo sa, že to bol práve obžalovaný, ktorý skutok spáchal, pretože dôkazy svedčiace proti obžalovanému, nie sú postačujúce, aby z nich mohol súd spoľahlivo vysvetliť záver o vine obžalovaného. Obžalovaný poveril zabezpečením cúvania poškodeného, ktorý ako hasič - zástupca veliteľa hasičského zboru mal vedieť a vedel, ako sa zabezpečuje cúvanie. Požiadal ho, aby mu zabezpečil pravú stranu vozidla. Vzhľadom na povolanie poškodeného ako hasiča, ktorý v príslušnom smere bol školený a preskúšaný, určenie bezpečného pracovného postupu podľa názoru súdu bolo vykonané poverením - požiadaním poškodeného o navigáciu pri cúvaní. Poškodený mimo toho, že prechádzal poza cúvajúce vozidlo, nemohol na ľavej strane signalizovať znamenie STOJ, pretože v tom prípade musel mať pravú ruku zdvihnutú nad hlavou (vztýčenú) otočenú dlaňou dopredu, prípadne vztýčené obidve ruky. Nemohol mať ruku za motorovým vozidlom. Z toho je možné vysloviť záver, že poškodený nesignalizoval stop a ruku nechal za cúvajúcim vozidlom. Z akého dôvodu, to nevysvetlil ani samotný poškodený a ani súd to z iných dôkazov nezistil. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné spoľahlivo vysvetliť záver o vine obžalovaného B. C.. Preto okresný súd obžalovaného v zmysle ustanovenia § 285 písm. b) Tr. Poriadku oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. Vzhľadom k tomu, že súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, poškodených Z. K., V. J. O., a.s. K. a A. O., pobočka C. s nárokom na náhradu škody odkázal v zmysle § 288 ods. 3 Tr. Poriadku na občianske súdne konanie.
Z uvedených dôvodov okresný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.