Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-230-2015.pdf
PDF · 113.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/230/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletej V. F., W.. XX.XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov PaedDr. R. F., nar. XX. XX. XXXX, zamestnanej Základná školy Krásnohorské T., F. C., X. X , zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Jitkou Tutkovou, advokátkou, Humenné Mierová 94 E. Y.. M. F.M., W.. XX. XX. XXXX, A. V. T. V., F. Č. XX, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou , Rožňava Námestie 1. mája 11, na návrh otca, o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava návrh otca z a m i e t a .
Súd z a v ä z u j e rodičov uhradiť náklady znaleckého dokazovania v sume 425,68 Eur rovnakým dielom po 1/2 - ici, teda každého z nich po 212,84 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Otec svojím návrhom žiadal, aby súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že pri starostlivosti o maloletú sa s matkou budú striedať v týždenných intervaloch a vzájomne si vyživovaciu povinnosť voči maloletej nebudú plniť. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu bolo jeho manželstvo s matkou maloletej rozvedené v roku 2007. Maloletá dcéra a jej staršia sestra v tom čase ešte maloletá W. na čas po rozvode boli zverené do starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Výživné bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu v roku 2014, kedy bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti voči dospelej dcére W. po 170,- Eur mesačne a voči maloletej dcére V. po 150,- Eur mesačne. V súčasnej dobe žiada maloletú dcéru zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, lebo sú splnené všetky podmienky dané zákonom. Striedavá starostlivosť bude aj v záujme maloletej, ktorá má silné citové väzby na oboch rodičov a bude v súlade aj s jej vývinovými potrebami. Obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať a majú záujem na jej osobnej starostlivosti. Záujem o striedavú starostlivosť už zvažoval aj skôr, ale v minulosti boli nezhody medzi ním a matkou maloletej a preto neboli podmienky na dosiahnutie dohody medzi nimi.
Otec vo svojich výpovediach uviedol, že na návrhu trvá. Dôvody, pre ktoré podal tento návrh na súd sú viaceré, najmä tie, že v poslednom období maloletá dcéra chcela sama spontánne ostávať v jeho starostlivosti aj po víkende, ale matka jej to neumožňovala. Dcéra zostáva u neho z vlastnej vôle a ich vzájomný vzťah je veľmi dobrý. Zaujímal sa o formu striedavej starostlivosti a dozvedel sa, že ide o uznávanú a dobrú formu starostlivosti o deti. V domácom prostredí u matky nie je naplnené všetko pre maloletú, lebo matka nie je pozitívne naladená vo vzťahu k nemu, o čom svedčí aj tá skutočnosť,
že keď zo spoločnej domácnosti odchádzal, matka deťom povedala, že ich opúšťa biologický otec. Asi pred dvoma rokmi maloletá dcéra povedala, že chce u neho tráviť toľko času, ako trávi s mamou, ale nasledujúci deň už sa vyjadrila inak a povedala, že chce, aby zostalo všetko tak, ako je. S dcérou sa o striedavej starostlivosti rozprával, ale zameriavali sa skôr na technické veci. Má taký pocit, že dcéra by túto formu starostlivosti aj prijala, ale prekáža jej sťahovanie, ako aj to, že sa nebude môcť stretávať so synom partnera svojej matky. Otec ďalej uviedol, že manželstvo s matkou maloletej bolo rozvedené v roku 2007. Na čas po rozvode sa na stykoch s deťmi dohodli na každý druhý víkend v mesiaci, ako aj počas prázdnin a sviatkov. Matka mu v týchto stykoch nebránila, ale nevedeli sa dohodnúť na rozšírení týchto stykov. Staršia dcéra je už dospelá a stretávajú sa spolu.. Aj s maloletou dcérou sa stýka na základe ich dohody, ale matka nikdy nesúhlasila s tým, aby bola u neho dlhšie. Vyživovaciu povinnosť voči obidvom deťom si plní. Aj inou formou prispieva na ich potreby. Žije v rodinnom dome s terajšou manželkou, ktorá pracuje v zahraničí v dvojtýždňových intervaloch. Z ich spolužitia deti nepochádzajú a deti jeho manželky sú už dospelé a samostatné. Vzťah medzi maloletou dcérou a jeho manželkou je veľmi dobrý a manželka s jeho návrhom súhlasí. O sebe uviedol, že pracuje ako vyšetrovateľ s pracovnou dobou od 7.30 hod. do 15.30 hod. a asi trikrát mesačne má aj služby, zákon mu však umožňuje neslúžiť, pokiaľ má v starostlivosti maloleté dieťa. Maloletá dcéra nastupuje na Osemročné gymnázium v Rožňave a aj v prípade, že by súd jeho návrhu vyhovel, študovala by na tej istej škole. Informoval sa u jej lekára a vie, že jej zdravotný stav je dobrý. Na rodičovské združenia chodil, keď mu to oznámili, naposledy to bolo v mesiaci máj 2015. Celé roky vozil deti do školy až do tej doby, kým mu to matka detí zamedzila. Na úrade práce si to s matkou vyriešili a potom ich vozil do školy trikrát do týždňa.
Otec na pojednávaní dňa 04.02. 2016 na svojom návrhu trval a uviedol, že znalecký posudok preštudoval. Nespochybňuje odbornosť pani znalkyne, ale so znaleckého posudku nevyplýva všetko, čo tam odznelo. Trval na tom, že od septembra 2015 sa striedavá starostlivosť o maloletú prakticky realizuje, keď maloletá dcéra je jeden týždeň u neho od štvrtka do nedele a ďalší týždeň vo štvrtok a v piatok. Znalkyňa sa ani s touto otázkou nevysporiadala. U znalkyne sa zhodli s matkou maloletej na tom, že dcéra chce byť s ním viac, ale odmieta papier, teda rozsudok súdu. Matka maloletej má zdravotné problémy, preto jej navrhol, že je ochotný jej pomôcť so starostlivosťou o dcéru a podľa jeho názoru práve teraz je to vhodné, aby sa forma striedavej starostlivosti realizovala. Znalkyňa sa ho spýtala, či by bol ochotný sa s matkou dohodnúť, matka však s jeho návrhom nesúhlasí a preto sa pýta, že keby súhlasila, záver znaleckého posudku by bol iný ? Dokonca ich znalkyňa oslovila, aby sa dohodli. Otec ďalej uviedol, že vo štvrtok o 16.00 hod. ide pre maloletú do školy a dcéra u neho zostáva do nedele do 17.00 hod., kedy ju odvezie k matke. Dcéra však aj poslednú nedeľu chcela zostať u neho až do pondelka, lebo jej matka išla na vyšetrenie. Preto dcéru odviezol ku starej matke až v pondelok. Nasledujúci týždeň je dcéra u neho od štvrtka do piatka, u neho aj prespáva. Predtým sa styky realizovali iba každý párny víkend. V poslednej dobe ho častejšie navštevuje aj staršia dcéra. Otec trval na tom, že sa s dcérou o striedavej osobnej starostlivosti porozprával a hovoril jej, že budú viac spolu, ona nemala námietky, ale nechce papier. Matka nepopierala ani na úrade práce, že o tejto forme starostlivosti sa vyjadruje aj pred dcérou negatívne. Nesúhlasí ani so záverom znalkyne o tom, že má osobný motív pre striedavú starostlivosť o maloletú. S dcérou chce byť viac, chce byť toľko ako matka, chce jej dať všetko, čo jej dáva matka a čo jej dať môže. Poukázal aj na to, že dcéru každý deň vozí do školy, teda sú v každodennom styku. Rozšírenie stykov je pre neho nevyhovujúce, lebo to vždy bude iba na základe rozhodnutia matky, trvá na striedavej starostlivosti.
Aj na pojednávaní dňa 08.02. 2016 otec trval na svojom návrhu a uviedol, že je v bežnom kontakte s matkou maloletej, ale k dohode medzi nimi nedošlo. Pokiaľ žiadal odročiť pojednávanie s tým, že sa dohodnú, mal na mysli to, že sa dohodnú na pojednávaní a preto navrhuje, aby matka s ním ohľadom striedavej starostlivosti uzavrela rodičovskú dohodu. S dcérou sa naďalej stýka tak, ako uviedol a odkedy sa takto stýka s dcérou, maloletá je viac otvorená, rozprávajú sa o rôznych veciach, ale o striedavej starostlivosti sa už nerozprávali, on sa už dcéru na to nepýtal. Otec trval na tom, že dcéra túto formu starostlivosti neodmieta a chce sa s ním viac stretávať.
Matka s návrhom otca nesúhlasila. Nesúhlasila ani s výpoveďou otca. Poukázala na to, že od roku 2010, kedy sa zaviedol inštitút striedavej starostlivosti, otec sa o tejto forme starostlivosti s ňou nerozprával. Tento návrh na súd podal potom, ako ho požiadala o spolufinancovanie vzdelávania maloletej dcéry. Ide o súkromné hodiny angličtiny a požiadala otca, aby na to prispel sumou 20,- Eur mesačne. Komunikácia medzi ňou a otcom maloletej už osem rokov prebieha tak, že otec jej telefón nedvíha, alebo zloží a na jej otázky neodpovedá. Dcéra sa opakovane vyjadrila tak, že chce, aby boli zachované súčasné
pomery. Otec sa zúčastnil aj na sedení na úrade práce v prítomnosti psychologičky, kde aj psychológ konštatoval, že maloletá dcéra striedavú starostlivosť nechce, ale chce sa s ockom častejšie stretávať. Styky prebiehajú tak, že otec dcéru vozí každý deň do školy, často je s ňou aj poobede a všetko rieši s maloletou a nie s ňou. V minulosti jej vadilo, že často strieda partnerky, preto nesúhlasila s tým, aby ju každý deň vozil do školy. O tom nič nevie, že by dcére zakázala trikrát sa stretnúť s otcom nad rámec ich dohody. Bolo to iba v jednom prípade. Od rozvodu ich manželstva starostlivosť o deti zabezpečuje ona. Otec si vyživovaciu povinnosť voči deťom plní. Nikdy mu v stykoch s deťmi nebránila a k odcudzeniu dospelej dcéry a otca došlo preto, že otec mal partnerky a staršia dcéra potom postupne ho prestala navštevovať. Maloletá dcéra má otca veľmi rada a ona jej v stykoch s otcom nebráni. Vadí jej iba to, že nevolá jej, ale maloletej dcére. Dcéra o manželke otca nerozpráva a podľa nej nie je medzi nimi vzťah, lebo dcéra je u otca, keď jeho manželka je v zahraničí. Stávalo sa, že maloletá dcéra prišla od otca nenaučená a neokúpaná. Matka ďalej uviedla, že s deťmi žije sama a so svojím priateľom nežije v spoločnej domácnosti, stretávajú sa len cez víkendy. Má 12 ročného syna, s ktorým si maloletá rozumie. Maloletá sa učí na čisté jednotky , ale potrebuje kontrolu. Ona sa s ňou učí a skúša ju. Čaká ju zmena školského prostredia, ktorá na ňu zrejme bude vplývať.
Matka na pojednávaní dňa 08.02. 2016 vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom naďalej nesúhlasí. K výpovedi otca uviedla, že v lete sama navrhla otcovi rozšírenie stykov s maloletou dcérou. Tieto styky prebiehajú tak, že vo štvrtok poobede dcéra príde domov zo školy a po olovrante si ju otec o 15.30 hod. vyzdvihne. Dcéra u neho prespí a v piatok ráno ide od neho do školy. V piatok dcéra znovu príde domov a k otcovi odchádza o 15.30 hod. Je u neho do nedele do 17.00 hod. Nasledujúci nepárny týždeň vo štvrtok o 15.30 hod. otec príde pre maloletú, dcéra u neho prespí, v piatok ide o neho do školy a zo školy sa vráti domov a sú spolu celý víkend. Otec sa nepokúšal o žiadnu rodičovskú dohodu , za tým účelom ju nekontaktoval. Ona sa s dcérou znovu porozprávala a dcéra uviedla, že chce, aby všetko zostalo tak, ako doteraz. Nechce, aby vzťah medzi otcom a dcérou, ktorý je dobrý sa narušil len kvôli tomu, aby dcéra bola k niečomu nútená. Teraz je spokojná a na stykoch sa vedia s otcom dohodnúť. Táto forma stykov vyhovuje aj maloletej dcére. Matka ku svojmu zdravotnému stavu uviedla, že dcéra o jej zdravotnom stave vie a ich rodina napriek jej zdravotnému stavu funguje, ako predtým. S návrhom otca nesúhlasí, lebo dcéra nechce a neželá si formu striedavej starostlivosti.
Zo spisu tunajšieho súdu 6C/139/2007 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 25.10. 2007 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené. Maloletá a jej v tom čase ešte maloletá sestra na čas po rozvode boli zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti voči deťom. Týmto rozsudkom súd schválil aj dohodu rodičov ohľadom styku otca s deťmi.
Rozsudkom tunajšieho súdu 7P/243/2014 - 56 zo dňa 28.08. 2014 bola naposledy upravovaná výška výživného na maloletú zo strany oca, keď súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej po 150,- Eur mesačne od 01.09. 2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.09. 2014.
Zo správy od Mestského úradu Rožňava súd zistil, že matka je rozvedená a býva na uvedenej adrese. Na tejto adrese sú prihlásené k trvalému pobytu aj jej dve deti. Otec nie je evidovaný v meste ani na trvalom, ani na prechodnom pobyte.
Podľa správy od Obecného úradu Čučma, otec žije v rodinnom dome so svojou druhou manželkou, na verejnosti sa správa slušne a komisiou verejného poriadku riešený nebol.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Zo správy od zamestnávateľa matky od Základnej školy v Krásnohorskom Podhradí súd zistil, že matka maloletej na tejto škole pôsobí dlhodobo a spoľahlivo a vykonáva celý rad zodpovedných funkcií a aktivít. Je tvorivá, zanietená vo svojej pedagogickej praxi a má poctivý a zodpovedný prístup ku zvereným úlohám, zmysel pre spravodlivosť, čestnosť a morálku. Dosahuje v priemere 904,65 Eur čistého mesačného zárobku.
Z výkazu o zárobkoch otca od jeho zamestnávateľa MV SR, Centra podpory v Košiciach súd zistil, že otec dosahuje 1.277,- Eur čistého priemerného mesačného zárobku.
Podľa správy od Základnej školy Ak. J. Hronca Rožňava, maloletá je žiačkou 6. triedy. Svoje školské povinnosti si plní svedomite a je ambíciou je dosahovať výborné študijné výsledky, čo sa jej aj darí. Jej školská dochádzka je pravidelná a aktívne sa zapája aj do školských a mimoškolských akcií. Náklady spojené s návštevou školy pozostávajú z nákladov za školské potreby a pomôcky, za hygienické potreby, za stravné v školskej jedálni a z príspevkov do ZRPŠ, do triedneho fondu a za ostatné výdavky, súvisiace s návštevou školy.
Podľa správy od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, rodičia boli predvolaní na úrad pred pojednávaním, ale matka sa ospravedlnila, lebo maloletá bola s otcom na dovolenke v Chorvátsku. Otec maloletej sa na úrad dostavil a pohovorom bolo zistené, že pracuje ako vyšetrovať OR PZ Rožňava, býva v rodinnom dome v Č. a žije v manželskom vzťahu s K. F.. V prípade, že by maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti rodičov, detskú izbu by užívala výlučne maloletá. Otec si vyživovaciu povinnosť voči deťom plní a aj nad rámec výživného sa podieľa na ich potrebách. S maloletou sa stýka v zmysle súdnej úpravy stykov, s dospelou dcérou sa stretáva zriedkavejšie. Maloletú dcéru vozí každé ráno aj do školy. Potrebuje mať s ňou každodenný kontakt, preto jej každý večer telefonuje a niekedy sa stretávajú aj popoludní. K podaniu návrhu na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov ho viedli práve vyjadrenia maloletej, ktorá uviedla, že si želá byť s ním dlhšiu dobu, dokonca sa vyjadrila tak, že by s ním chcela byť toľko, ako s mamou. Uviedol aj to, že v minulosti sa pokúšal s matkou maloletej dohodnúť, aby dcéra zostávala u neho dlhšie, ale matka s tým nesúhlasila. Návrh na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti mal napísaný už v roku 2010, teda nejde o jeho unáhlené rozhodnutie. Dcéra má veľmi pekný vzťah aj s jeho manželkou. Má vážny a úprimný záujem o svoju dcéru a predovšetkým dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov a on sa na nej chce podieľať rovnocenne s matkou. Obidvaja rodičia sa dostavili na úrad aj 29.07. 2015, kedy bola prítomná aj maloletá. Matka uviedla, že naďalej pracuje ako učiteľka a s deťmi býva v trojizbovom byte. Má osem rokov priateľa, s ktorým trávia víkendy. Dcéra nasledujúci školský rok bude navštevovať Osemročné gymnázium v Rožňave. Ona sa jej denne venuje a aj vďaka tomu je hodnotená výborne. Dospelá dcéra bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Matka poukázala aj na to, že dcéra je v predpubertálnom veku, teda v zložitom období. Majú veľmi blízky vzťah, rozprávajú sa o všetkom. Maloletá je zo súdneho konania zmetená. Svojho otca má veľmi rada a ona jej nikdy nebránila stretávať sa s ním. Je však presvedčená o tom, že striedavá starostlivosť nie je v jej záujme. Dcéra sama požiadala otca, aby posunul konanie na súde o jeden rok, lebo ju čaká zmena v súvislosti so štúdiom na inej škole. Maloletá nechce otcovi ublížiť a má pred ním rešpekt. Jej komunikácia s otcom je naďalej problematická. Bez prítomnosti rodičov v spolupráci so psychológom bol zisťovaný aj názor maloletej na jej zverenie do striedavej starostlivosti rodičov. Maloletá bola napätá a zneistená. Nechce ublížiť ani jednému z rodičov, ku ktorým má dobrý vzťah a má ich úprimne rada. Vyjadrila sa spontánne a úprimne, že by si želala zostať v starostlivosti matky. S otcom by sa chcela stretávať viac, ale nie preto, že musí, ale preto, že chce. Rodičia boli informovaní o želaní ich dcéry.
Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie z odboru psychológie súdnou znalkyňou Mgr. Lenkou Lipanovou. Zo znaleckého posudku súd zistil, že medzi maloletou a jej rodičmi sú vytvorené vzájomné pozitívne citové väzby, rolovo adekvátne. Maloletá nikoho zo svojich rodičov neodmieta, oboch ich má rada, vzťahy však emočne nie sú rovnocenné. Citovo preferuje matku, čo je dané jednak vzťahovou blízkosťou , keď matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú od jej útleho veku. Otca má maloletá mierne idealizovaného, s čiastočným emočným odstupom na podklade rešpektu, hoci vývinovo začína výrazne rezonovať potrebám po kontakte s ním, resp. po kvalite kontaktu. Medzi rodičmi nie je výrazná asymetria v psychologických spôsobilostiach, ktorá by dávala dôvod kvalitatívne porovnávať a vyjadriť záver o vhodnosti jedného z nich. Obaja majú svoje osobitosti, ktoré môžu byť kvalitným stimulom pre zdravý psychický vývin maloletej. Psychologické kritéria matky s prihliadnutím na predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloletú dcéru po komplexnom psychologickom vyšetrení znalkyňa hodnotí ako primerane stabilné. Pre maloletú dcéru dokáže byť pozitívnym rodičovským vzorom, zmysluplne sa jej venovať, dbať na jej bezpečnosť, vnímať jej osobitosti, rezonovať s jej potrebami. Psychologické kritéria otca, s prihliadnutím na predpoklady a spôsobilosť samostatne vychovávať maloletú dcéru po komplexnom psychologickom vyšetrení hodnotí ako primerane stabilné. Isté negatívum vníma v tom, že v súčasnosti presahujú osobné motívy moci, je horšia komunikácia s matkou maloletej, formálna úroveň spolurodičovstva a podvedomí „ boj o moc “ . Smerom k realizácii striedavej starostlivosti má vo svojom postoji k matke maloletej stále nezvládnuté emócie, ktoré sa javia ako kontraindikácia k bezproblémovej a nezaťažujúcej forme striedavej starostlivosti. Po komplexnom psychologickom
vyšetrení doporučujem, aby dieťa zostalo v starostlivosti matky resp. striedavú osobnú starostlivosť v tomto prípade nedoporučujem jednak preto, že ho odmietla samotná maloletá v rámci vyšetrenia, ako aj vzhľadom na samotnú úroveň vzťahov medzi rodičmi, ktorá nedáva záruku, aby zmena starostlivosti na psychologický náročnejší model striedavej starostlivosti priniesol pre dieťa nejaké nové benefity. Znalkyňa skonštatovala, že záujem dieťaťa o striedavú starostlivosť je nízky. Poukázala na to, že dieťa sa v súčasnosti môže stretávať s otcom podľa svojich spontánnych pohnútok. nikto mu v kontakte s otcom nebráni a takto to maloletej viacej vyhovuje. Na strane otca zistila, že smerom k maloletej je predpoklad prevahy adaptívnych rodičovských prejavov, ale podľa výpovede maloletej sú v komunikácii s otcom, občas emočne preťažujúce prvky, kedy maloletá otcovi skôr vyhovie, aby si zabezpečila pokoj. Paradoxne podľa znalca je otec psychologicky najmenej pripravený na všetky nároky tejto formy starostlivosti o dieťa. Jeho motivácia k podaniu návrhu nesie do značnej miery osobný tón, osobné potreby. Otec pritom na benefity alebo záťaže na strane dcéry opomína.
Súd vo veci vykonal dokazovanie aj ďalšími písomnými dôkazmi predloženými otcom maloletej, ktorými preukazoval pozitívny vzťah medzi ním a maloletou.
Po takto vykonanom dokazovaní právna zástupkyňa otca poukázala na vykonané dokazovanie, ako aj na všetky písomné vyjadrenia otca v tomto konaní a návrh otca považovala za dôvodný. Pokiaľ medzi rodičmi k dohode nedôjde, s poukazom na to, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky pre starostlivosť o maloletú formou striedavej osobnej starostlivosti rodičov, s poukazom na judikatúru z tejto oblasti, ako aj s poukazom na to, že obidvaja rodičia majú záujem starať sa o maloletú, čo je v jej samotnom záujme, navrhla v prípade, že súd nedoplní dokazovanie vypočutím znalca podľa ich návrhu , návrhu otca vyhovieť.
Právny zástupca matky poukázal na to, že forma striedavej starostlivosti o maloletú nie je v samotnom jej záujme a k dohode rodičov nedošlo, preto navrhol návrh otca zamietnuť.
Kolízny opatrovník maloletej poukázal na to, že posledné pojednávanie vo veci bolo odročené za účelom, aby došlo k dohode medzi rodičmi k čomu však nedošlo. Poukázal aj na výpoveď otca, ktorý uviedol, že dcéra nechce papier, čo svedčí o tom, že si želá dohodu, zároveň však poukázal aj na písomnú správu, ktorá korešponduje so závermi znaleckého posudku a navrhol návrh otca zamietnuť. Záujem maloletej si však vyžaduje, aby sa styky medzi ňou a otcom rozširovali aj vzhľadom na jej citlivý vek a v záujme toho bude potrebné, aby rodičia v budúcnosti spolu komunikovali.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 až 5 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu ešte v roku 2007. Od tej doby starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorej bola maloletá zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti. Matka zabezpečuje aj starostlivosť o dospelú dcéru W.. Jej starostlivosť o deti je na veľmi dobrej úrovni a pre starostlivosť o maloletú má naďalej vytvorené všetky podmienky a predpoklady. Matka nebráni otcovi v stykoch s maloletou dcérou a tieto styky otca s maloletou od leta 2015 prebiehajú v širšom rozsahu, keď sa rodičia
maloletej mimosúdne dohodli na stykoch otca s maloletou. V dôsledku týchto pravidelných stykov otca s maloletou dcérou je aj medzi ním a maloletou vytvorený vzájomný vzťah, aký býva medzi rodičmi a deťmi a je medzi nimi silná citová väzba. Otec aj z týchto dôvodov preto svojím návrhom žiadal o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, s poukazom na to, že sú vytvorené všetky zákonné podmienky pre túto formu starostlivosti o maloletú. Z prevedeného dokazovania vyplývajú pozitívne citové väzby medzi maloletou a rodičmi. Zo znaleckého posudku však vyplýva aj tá skutočnosť, že maloletá citovo preferuje matku. Je však preukázané aj to, že je aj medzi maloletou a otcom silná pozitívna citová väzba. Z prevedeného dokazovania vyplýva aj to, že obidvaja rodičia majú vytvorené podmienky a predpoklady, ako aj psychologickú spôsobilosť pre riadnu starostlivosť o maloletú. Veľmi dôležitým faktorom pri forme striedavej osobnej starostlivosti o dieťa je však samotný záujem a názor dieťaťa. Tak zo správy o prešetrených pomeroch u rodičov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny , Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, kedy sa zisťoval aj názor dieťaťa, ako aj zo záverov znaleckého posudku však vyplýva, že maloletá si želá zostať v starostlivosti matky, ale aj naďalej sa chce stretávať so svojím otcom. Maloletá to jednoznačne vyjadrila, keď uviedla, že táto forma starostlivosti by bola pre ňu veľká zmena, narušilo by to u nej spôsob, na aký je zvyknutá a je toho názoru, že so svojím otcom sú spolu dosť často. Maloletá dokonca vyslovila názor, že si nepamätá, že by v poslednej dobe túžila byť viac s ockom, ako naozaj je a uviedla, že chce, aby všetko zostalo tak, ako doteraz. Vychádzajúc z týchto skutočností aj podľa názoru súdu by nebolo v samotnom záujme maloletej, už aj vzhľadom na jej súčasný vek a zmeny, ktoré ju čakajú v školskom prostredí, aby došlo k zmene v jej výchovnej starostlivosti zo strany rodičov a jej záujem si vyžaduje, aby naďalej zostala v starostlivosti svojej matky a s otcom sa naďalej pravidelne stýkala, prípadne sa v budúcnosti tieto styky medzi ňou a otcom sa ešte rozširovali.
V zmysle ustanovenia § 127 O.s.p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vypočuje a znalcovi tiež môže uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Namiesto výsluchu znalca môže súd v odôvodnených prípadoch sa uspokojiť s písomným posudkom znalca.
V danom prípade, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie, lebo pre objektívne rozhodnutie vo veci sa vyžadovali jeho odborné znalosti. Znalec podal kvalitný odborný posudok a jeho závery sú jednoznačné, preto v danom prípade podľa názoru súdu pre rozhodnutie vo veci samej postačil na posúdenie a rozhodnutie veci jeho uspokojivý písomný posudok. Súd pritom závery znaleckého posudku hodnotil jednotlivo a prihliadol aj na ďalšie dokazovanie vo veci a dospel k záveru, že pre rozhodnutie vo veci samej sa nevyžaduje aj samotný výsluch znalca. Preto súd návrh na ďalšie dokazovanie - výsluchom znalca zo strany otca maloletej zamietol.
Súd po zhodnotení celého prevedeného dokazovania totiž dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade návrh otca nie je dôvodný a nezodpovedá samotným záujmom maloletej z vyššie uvedených dôvodov a preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie súdnou znalkyňou Mgr. Lenkou Lipanovou. Znalkyňa náklady znaleckého posudku vyúčtovala sumou 425,68 Eur. Je preukázané, že obidvaja rodičia sú zamestnaní a majú pravidelný mesačný príjem. Ani jeden z nich teda nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto súd ich zaviazal v súlade s ustanovením § 148 O.s.p. uhradiť trovy znaleckého dokazovania každého z nich rovnakým dielom po 1/2 - ici, teda v sume 212,84 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu .
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O s p., lebo konanie sa mohlo začať i bez návrhu z úradnej povinnosti a preto žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /