Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/8/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v C., Z. č. XX, proti povinnému: R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, F. D., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.588,21 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu C., N. č. XXX/A, pod sp.zn. EX 3603/15, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -10 zo 17.9.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -10 zo 17.9.2015, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. -10 zo 17.9.2015, zastavil exekučné konanie. Zároveň rozhodol, že účastníkom sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie, čo do výroku o zastavení exekučného konania, okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 veta prvá a § 159 ods. 3 O.s.p. v podstate existenciou neodstrániteľnej prekážky konania - prekážky tzv. res iudicata (rozhodnutej veci). oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. IDC12100592 z 13.1.2012) a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na tamojšom okresnom súde pod sp. zn. . Uvedené exekučné konanie bolo právoplatne zastavené po tom, čo súd uznesením, č.k. -43 z 25.9.2013, právoplatným 12.11.2013, zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Podanie svojho rozsiahleho odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. a § 221 O.s.p. v podstate tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ich účastník bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa jeho názoru uvedených pochybení sa exekučný súd dopustil tým, že 1. prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, 2. konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, 3. porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú, 4. neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Vo vzťahu k tomu, čo exekučný súd uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia, t.j. ako odôvodnil vydanie napadnutého uznesenia oprávnený uviedol, že podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, resp. prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu. V predmetnej veci v predchádzajúcom exekučnom konaní nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto exekučnom konaní nastať. zmysle ust. § 232 Exekučného poriadku, výkon rozhodnutia uskutočňovaný až na základe uznesenia súdu o nariadení výkonu rozhodnutia vydaného pred účinnosťou tohto zákona sa uskutoční podľa doteraz platných predpisov, ak však pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená môže oprávnený so súhlasom súdu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Súd postúpi vec písomne exekútorovi, pričom účinky pôvodného návrhu zostávajú zachované. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 13.6.2012). Podľa jeho názoru z uvedených dôvodov udelenie alebo neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, o ktorej by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Preto týmto postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. V ďalšom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , podľa ktorého „základom pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) alebo či ide o prekážku začatého konania (litispendencie), je kolízia stret súdnych konaní alebo vecných výsledkov. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konanie, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného hľadiska exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d) O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len nachádza, t.j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti.“

Vzhľadom k tomu, že odvolanie vo svojej zvyšnej časti neobsahuje žiadne relevantné argumenty vo vzťahu k posudzovanému prípadu a je len kópiou odvolaní, ktorý oprávnený podáva v iných exekučných konaniach, kde sú predmetom posudzovania úplne iné právne otázky, odvolací súd nepovažoval za potrebné opisovať celé odvolanie ani z neho robiť akýkoľvek rešerš, keďže s posúdením primárnej otázky, ktorá má význam v predmetnom exekučnom konaní, vôbec nesúvisí. Na tieto ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd reagoval v iných exekučných konaniach, vo vzťahu ku ktorým dávali aspoň nejaký zmysel.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd len na margo poznamenáva, že kvalita odôvodnenia podaného opravného prostriedku nie je priamoúmerná kvantitatívnemu rozsahu tohto odôvodnenia. V súvislosti s odvolacími námietkami krajský súd považuje za potrebné uviesť, že odvolateľ ich formuluje vo veľmi všeobecnej a abstraktnej podobe bez naznačenia ich organickej väzby na namietané uznesenie exekučného súdu.

Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku z 31.11.2015, odôvodňujúcom, prečo odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, uviedla, nasledovné: „Tvrdenia oprávneného v odvolaní proti uzneseniu z č.l. 10 sú bezpredmetné, pretože v danej veci bola zistená procesná prekážka res iudicata, ktorú nemožno odstrániť. V podrobnostiach poukazujem na dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňujem“.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd s ohľadom na odvolacie námietky oprávneného dodáva:

Preskúmaním predloženého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu - exekučného spisu sp.zn. a pripojeného exekučného spisu sp.zn. i odvolací súd dospel k záveru o existencii neodstrániteľnej prekážky konania, ktorou je prekážka veci rozhodnutej (res iudicata).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, čo v súvislosti s „res iudicata“ vo všeobecnej rovine uviedol sám oprávnený. Prekážka „res iudicata“ bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. O rovnakú vec sa jedná vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený (z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je tu prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, ak bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne, prípadne neúplne.

Exekučný poriadok prekážku res iudicata neupravuje, a neupravuje ani postup exekučného súdu pri zistení tejto vady konania, z ktorého dôvodu je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce podmienky konania. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Z citovaných ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. vyplýva, že podmienky konania môžu byť odstrániteľné, t. j. také, ktoré je možné napraviť (napr. po výzve súdu), aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť (odstrániteľnými podmienkami konania sú: nedostatok príslušnosti súdu, nedostatky návrhu na začatie konania, procesná nespôsobilosť účastníka konania, nedostatok zastúpenia účastníka konania), a podmienky konania môžu byť aj neodstrániteľné, t. j. také, ktorých náprava nie je možná ani po výzve súdu, takže v danom prípade súd nemôže vo veci vôbec konať ani vydať meritórne rozhodnutia a konanie musí zastaviť (neodstrániteľnými podmienkami konania sú: nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania).

Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu v každom jednotlivom prípade skúmať procesné podmienky vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia (§ 103 O.s.p.), s výnimkou skúmania miestnej príslušnosti ako procesnej podmienky (vzhľadom na § 105 ods. 1 O.s.p., v ktorom výnimočne je povinnosť súdu skúmať túto procesnú podmienku časovo obmedzená). Súd, exekučný súd nevynímajúc, skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania, k čomu ho vedie aj dôvod hospodárnosti konania, pretože od výsledku tohto skúmania závisí ďalší postup v konaní. Týmto spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, bez pristúpenia k postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nemôže exekučný súd postupovať inak, než konanie zastaviť.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie, keď exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právni nástupcovia, zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou nielen samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu, ale žiadosť samotného súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K „meritórnemu rozhodnutiu o takejto veci“ môže dôjsť uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesením o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je formálne a materiálne vykonateľný, prekážku res iudicata jednoznačne zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnaký záver platí aj pokiaľ ide o rozhodnutia o zastavení exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie bolo právoplatne skončené. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -43 z 25.9.2013 bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (formálne nevykonateľný). Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. -51 z 10.12.2013, zastavil predmetné exekučné konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvod zastavenia predchádzajúceho exekučného konania - formálna (aj materiálna) nevykonateľnosť exekučného titulu (absencia právomoci rozhodcovského súdu vydať spôsobilý exekučný titul z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky), nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekučného konania pre toto exekučné konanie (vedené

pod sp.zn. ), ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu nepochybne predstavuje prekážku res iudicata.

Opačný záver, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie exekúcie na základe identického exekučného titulu predkladaného oprávneným, hoci už predtým právoplatne rozhodol o zamietnutí takejto žiadosti z dôvodu, že predkladaný exekučný titul nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonanie exekúcie, z dôvodu, že orgán ktorý ho vydal nebol na jeho vydanie oprávnený - nemal na to právomoc. Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé aký iný výsledok na základe toho istého exekučného titulu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul (pričom túto nespôsobilosť nie je možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní očakával.

Samozrejme existujú aj prípady, kedy zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia prekážku res iudicata nezakladá (napríklad ak dôvodom takéhoto zamietnutia bol len fakt, že inak spôsobilý exekučný titul nebol doručený povinnému v dôsledku čoho nenadobudol právoplatnosť, resp. ak návrh na vykonanie exekúcie bol podaný predčasne napríklad z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka nie je ešte splatná, resp. neuplynula patričná lehota a pod.). Posudzovaný prípad však do takejto kategórie nespadá ani spadať nemôže.

Na vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis verbis neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle zákonnej dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý ako všeobecný civilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok, medzi ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje.

Čo sa týka právneho záveru ohľadne účinkov a charakteru vydania poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, čo s poukazom na konštantnú judikatúru uviedol sám oprávnený, konkrétne, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, z ktorého dôvodu nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé ako tento právny záver (akceptovaný a aplikovaný aj tunajším súdom) súvisí s posudzovanou vecou. V predchádzajúcom exekučnom konaní k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie vôbec nedošlo, ani nemohlo dôjsť, keďže žiadosť predchádzajúcej súdnej exekútorky (zvolenej oprávneným) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá, v dôsledku čoho bolo predchádzajúce exekučné konanie právoplatne zastavené. Pokiaľ odvolateľ z uvedeného názoru vyvodil záver, v zmysle ktorého prekážku res iudicata nezakladá ani „neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie“, odvolací súd opätovne nenachádzajúc logickú súvislosť tohto argumentu len stručne poznamenáva, že Exekučný poriadok nepozná rozhodovanie o „neudelení poverenia“. Neudelenie poverenia je faktický stav (nemá formu žiadneho rozhodnutia), ktorý bez ďalšieho nastane - je len reálnym dôsledkom toho, že exekučný súd vydá uznesenie, ktorým zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a toto uznesenie nadobudne právoplatnosť, zákonným dôsledkom čoho je vydanie uznesenia o zastavení predmetného exekučného konania (ktoré začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi).

Čo sa týka právneho záveru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. (na ktorý poukázal sám oprávnený), exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, s týmto právnym záverom sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje. Ani tento pádny argument obdobne ako ďalšie spomínané však nevyznieva v prospech odvolateľa. K odvolacej námietke oprávneného vytýkajúcej exekučnému súdu, že rozhodol bez jeho účasti a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, odvolací súd poznamenáva, že postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu jeho ústavou garantovaných práv. Oprávnený má možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu a záverom exekučného súdu v predmetnom odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu uplatnil práve podaním odvolania. Odvolací súd poznamenáva, že napadnuté rozhodnutie nie je ani výsledkom „novodobej“ rozhodovacej činnosti, nakoľko minimálne konajúci senát odvolacieho súdu rozhoduje v obdobných prípadoch rovnako, čo musí byť oprávnenému známe.

V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -27 zo 7.5.2014, ktorým došlo k zjednoteniu odchylných právnych názorov senátov

ústavného súdu vo veci zabezpečenia záruk kontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonania exekúcie, podľa ktorého „Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.“

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky nepatrí nielen povinnosť súdu vykonať účastníkom (stranou) konania navrhnuté dôkazy, ale ani právo účastníka (strany) konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním navrhnutých dôkazom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napr. ).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , )

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v prevažujúcej miere primárne namieta právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné právne posúdenie a vlastné predstavy záverov, ku ktorým by mal súd dospieť v predmetnej exekučnej veci.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ

- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.