Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/107/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: KOVSMOL, s.r.o., so sídlom Družstevná 34, 080 06 Prešov, IČO: 36 501 921, zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava 1, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 290 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 290 eur a 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 290 eur od 30.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 132,28 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 17 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 115,28 eura, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.3.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 290 eur a 9,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 290 eur od 30.11.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody. Okresný súd Prešov vydal dňa 15.4.2015 platobný rozkaz, č.k. -22, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 290 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol tento zo zákona zrušený. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného dňa 17.10.2014. Žalovaný prešetril predmetnú poistnú udalosť a zistil, že v prípade žalobcu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla jeho poisteného B., o čom bol žalobca zo strany žalovaného oboznámený. Žalobca bol tiež oboznámený s tým, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo dôjsť ku vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla, nemohol byť vedomý toho, že práve spod kolies jeho motorového vozidla odskočila skalka, ktorá mala údajne spôsobiť poškodenie čelného skla žalobcu. Žalobca bol tiež upovedomený o tom, že súhlasné vyhlásenie vodiča poisteného motorového vozidla, resp. dohoda na mieste medzi vodičmi, ktoré malo údajne spôsobiť poškodenie čelného skla, nemá charakter preukázanie okolnosti vzniku škody. Vzhľadom na uvedené žalovaný riešil žiadosť žalobcu bez poskytnutia náhrady, o čom bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 29.10.2014. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Prevádzateľ vozidla podľa § 427 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho povinnosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v

súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznik škody a existenciu kauzálneho nexusu medzi nimi. V zmysle § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody, čiže zákon požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena je poškodený (žalobca) povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody, ako následkom. Podľa žalovaného na preukázanie nepostačuje tvrdenie poškodeného, žalovaný má tiež za to, že ani súhlasné vyhlásenie žalobcu a C. ako poistníka k okolnostiam škodovej udalosti nie je spôsobilé preukázať žalobcom tvrdené skutočnosti o zodpovednosti poisteného za spôsobenú škodu. Poistený fyzicky nemohol počas prevádzky jeho motorového vozidla vidieť, či inak zmyslami zachytiť, že štrk odskočil od kolies jeho motorového vozidla a poškodil čelné sklo žalobcu, o čom svedčí aj fakt uvádzaný žalobcom, že musel vozidlu C. dávať svetelné znamenie, aby zastavil a následne mu vodič auto žalobcu povedal, že kameň odskočil od jeho kolies a poškodil mu čelné sklo. Z uvedeného vyplýva, že poistník sám od seba nespozoroval, že sa vzadu za jeho autom stala nejaká škodová udalosť a že ju spôsobil prevádzkou svojho motorového vozidla. Uvedené tak ostáva iba tvrdením žalobcu. Žalovaný má za to, že v danom prípade žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a poisteného a vznikom škody ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, pričom súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo škodu spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla nemá charakter preukázania okolnosti vzniku škody s ohľadom na fyzickú nemožnosť vodiča uvedomiť si odskočenie skalky spod kolies vozidla, a teda žalovaný ako poisťovateľ nie je povinný škodu nahradiť titulom poistného vzťahu s poisteným s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný je v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinný nahradiť za poisteného škodu poškodenému, ktorá vznikla ako následok osobitnej povahy prevádzky jeho motorového vozidla a nie akúkoľvek škodu na motorovom vozidle. Žalovaný ďalej namietal výšku žalovanej istiny. Žalobca ako poškodený pri uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 17.10.2014 uviedol, že je platcom DPH. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že v prípade, že by sa v tomto konaní preukázalo, že škoda bola skutočne spôsobená motorovým vozidlom poisteným u žalovaného, žalobca by mal nárok iba na fakturovanú sumu bez DPH, t.j. vo výške 241,67 eura. Žalovaný tiež nesúhlasil s výškou žalobcom uplatnených úrokov z omeškania 9,05 % ročne z dlžnej sumy, nakoľko Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako lex specialis v § 11 ods. 8 odkazuje pri stanovení úrokov z omeškania na osobitný predpis, ktorým je Občiansky zákonník. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 17.8.2015 uviedol, že žalovaný podaným odporom neuznáva nárok žalobcu na náhradu škody z poistnej udalosti z dôvodu nepreukázania vzniku škody tak, ako to uviedli vo vyhlásení pre poisťovňu aj v podanej žalobe. S jeho názorom žalobca nesúhlasí, lebo vznik škody bol preukázaný vyjadrením škodcu, ohliadkou motorového vozidla, ako aj svedectvom vodiča poškodeného. Tvrdenia žalovaného sú len úvahy bez dôkazov. Na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016, právny zástupca žalobcu poukázal na stanovisko Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad vykonávaním poisťovníctva . V tejto súvislosti poukázal na závery, ktoré boli publikované v tom stanovisku Národnej banky Slovenska, že pokiaľ ide o škodu spôsobenú rozbitím čelného skla, tak vznik takejto škody má pôvod v prevádzke vozidla, lebo ak by sa tie kolesá netočili, od ktorých vlastne ten kamienok odskočil, tak by nedošlo ani ku škode. Národná banka Slovenska ako orgán dohliadajúci nad výkonom poisťovníctva v tom svojom stanovisku odkazuje práve na to, že ide o škodu, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla a že ide o objektívnu zodpovednosť, takže je potrebné plniť , ako aj v zmysle § 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení bez toho, aby bolo treba preukázať objektívnu príčinnú súvislosť. Tá škoda je objektívna a postačí, ak sa preukáže vznik škody v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Dňa 8.3.2016 pojednával súd v neprítomnosti žalovaného, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez jeho účasti. Na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne potvrdenia - hlásenia nehody, faktúry č. 2014179, oznámenia o riešení škodovej udalosti č. 9560549406, Poistnej zmluvy č. 6578141720, uplatnenia nárokov na náhradu škody, fotokópie dokladov o evidencii vozidla, osvedčenia

o technickej kontrole, potvrdenia o poistení zodpovednosti č. 6578079680/2, potvrdenia o vedení účtu, zápisu ohliadky poškodeného motorového vozidla, záznamu o prevádzke vozidla, fotokópie vodičského preukazu, protokolu o technickej kontrole vozidla, protokolu o emisnej kontrole motorového vozidla, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.1.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, vyjadrenia žalovaného zo dňa 7.3.2016 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v : Dňa 8.10.2014 okolo 10.50 hod. v Prešove na Sídlisku Sekčov v smere jazdy od Ľubotíc do Prešova premávalo nákladné motorové vozidlo Renault, Premium 450, B., ktoré je vo vlastníctve žalobcu, pričom v úseku cesty na Prešovskej ulici v Ľuboticiach, asi 100 m pred odstavným pruhom pre kamióny, na pravej strany cesty, od vozidla Renaul Megan, B., idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu, odskočil od kolesa kameň, ktorý spôsobil poškodenie čelného skla na motorovom vozidle žalobcu. Majiteľ vozidla s B.s, ktorý poškodenie spôsobil, svoju vinu na mieste uznal. Následne žalobca oznámil škodu žalovanému poisťovateľovi Františka Johanidesa. Žalobca za opravu čelného skla na predmetnom motorovom vozidle zaplatil sumu 290 eur. Žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody neuznal. Žalovaný svojim listom zo dňa 29.10.2014 ukončil šetrenie poistnej udalosti. V zmysle Všeobecných poistných podmienok mal žalovaný nahradiť škodu do 30 dní po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Keďže sa tak nestalo, je žalovaný od 30.11.2014 v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona (Tretia časť, Hlava I, Diel I) upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) Zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 8.10.2014 okolo 10.50 hod. v Prešove na Sídlisku Sekčov v smere jazdy od Ľubotíc do Prešova premávalo nákladné motorové vozidlo Renault, Premium 450, B. ktoré je vo vlastníctve žalobcu, pričom v úseku cesty na Prešovskej ulici v Ľuboticiach, asi 100 m pred odstavným pruhom pre kamióny, na pravej strany cesty, od vozidla Renaul Megan, B. idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu, odskočil od kolesa kameň, ktorý spôsobil poškodenie čelného skla na motorovom vozidle žalobcu. Majiteľ vozidla s B. ktorý poškodenie čelného skla spôsobil, svoju vinu na mieste uznal. Žalovaný je poisťovateľom C.a ohľadne motorového vozidla s B. ktorého majiteľom je práve C., a preto následne žalobca oznámil škodu žalovanému. Keďže žalobca za opravu čelného skla na predmetnom motorovom vozidle zaplatil sumu 290 eur, uplatnil si žalobca voči žalovanému nárok na náhradu škody práve vo výške 290 eur. Žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody neuznal a oznámil to žalobcovi listom zo dňa 29.10.2014, ktorým ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti. Žalovaný svojim listom zo dňa 29.10.2014 vlastne ukončil šetrenie poistnej udalosti. V zmysle Všeobecných poistných podmienok mal žalovaný nahradiť škodu do 30 dní po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Keďže sa tak nestalo, je žalovaný od 30.11.2014 v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Žalovaný nepostupoval správne, keď žalobcov nárok na náhradu škody neuznal. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že rozbitie čelného skla na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu spôsobil, v súvislosti s prevádzkou svojho motorového vozidla, FH., ktorý mal zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla poistenú, na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 8.10.2014 bola žalobcovi na čelnom skle jeho vozidla spôsobená škoda okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla C. (odskočenie kamienka od kolies jeho vozidla). Vznik škody majúcej pôvod v prevádzke motorového vozidla C. bol preukázaný jednak vyjadrením škodcu, ale aj ohliadkou motorového vozidla, ako aj svedectvom vodiča poškodeného. V prípade žalobcu bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla jeho poisteného B.. Ak žalobca poukázal na to, že vodič

motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo dôjsť ku vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla, nemohol byť vedomý toho, že práve spod kolies jeho motorového vozidla odskočila skalka, ktorá mala údajne spôsobiť poškodenie čelného skla žalobcu, je potrebné uviesť, že toto je iba domnienka žalovaného. Vodič vozidla, ktorého prevádzkou došlo ku vzniku škody, síce nemusel a pravdepodobne ani nevidel ten konkrétny kameň, ktorý odskočil od kolies jeho vozidla do čelného skla vozidla vo vlastníctve žalobcu. Je však prípustne, že mohol počuť nejaký náraz na sklo. Ak takýto náraz naozaj aj počul, v prvom momente si nemusel ani uvedomiť, či ten náraz bol do jeho vozidla, alebo do iného vozidla, ktoré práve prechádzalo tým istým úsekom. Nemusel však počuť žiadny náraz odrazeného kameňa na sklo vozidla, mohol však po zastavení vozidla (čo sa nepochybne udialo) a následnej ohliadke oboch vozidiel, posúdiť či na jeho vozidle vznikla nejaká škoda, resp. či na inom vozidle, ktoré bezprostredne prechádzalo po tom istom úseku cesty (je nepochybné, že si mohol všimnúť iné vozidlo, ktoré bolo v tom istom čase na tom istom úseku cesty), vznikla bezprostredne na čelnom skle tvrdená a majiteľom poškodeného vozidla pri ohliadne preukazovaná škoda , ktorá by mohla mať pôvod v prevádzke jeho vozidla (bežnou ohliadkou sa dá posúdiť či sklo prasklo, alebo bolo inak poškodené bezprostredne, alebo od poškodenia uplynula dlhšia doba), a preto mohol vziať súd v rámci dokazovania do úvahy aj súhlasné vyhlásenie vodiča poisteného motorového vozidla, resp. dohodu na mieste medzi vodičmi. Súd má za to, že v danom konkrétnom prípade bola preukázaná vecná a časová súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody, ako následkom. Žalovaný ako poisťovateľ je teda povinný žalobcovi nahradiť škodu vo výške 290 eur titulom poistného vzťahu s poisteným s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 290 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 9,05 % ročného úroku omeškania z dlžnej sumy 290 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. odo dňa 30.11.2014, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 17 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 132,28 eura, za 3 úkony právnej služby á 23,24 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby a zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 8.3.2016), režijného paušálu 2x 8,39 eura a režijného paušálu 1x 8,58 eura a za 1 úkon právnej služby á 11,69 (vyjadrenie k odporu zo dňa 7.3.2016) a režijného paušálu 1x 8,58 eura. Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 132,28 eura. Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.