Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_50C-60-2022.pdf
PDF · 120.02 KB
Case nature
Subarea
50C/60/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: STM POWER a.s., Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 321 982 proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu dňa 02.09.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal aby súd žalovanému nariadil zdržať sa výkonu záložného práva k v návrhu uvedeným hnuteľným veciam, ktorých je vlastníkom.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že „sa venuje výrobe turbín a ponúka rôzne typy inžinierskych činností z oblasti hydroenergetiky, pričom pôsobí na medzinárodnom trhu energetiky už viac ako 15 rokov a je to inovatívna spoločnosť, ktorá ponúka riešenia na mieru pre komplexný, rýchlo sa rozvíjajúci svet energie, využívajúc dlhoročné skúsenosti v oblasti inžinierstva. Žalobca je nositeľom viacerých certifikátov kvality, EN X. XXXX-X - Zabezpečenie kvality zvárania, EN XXXX-X:XXXX+AX:XXXX - Zhotovovanie oceľových a hliníkových konštrukcií, EN XXXX-X:XXXX
- Zvárací certifikát závodu, ako aj certifikátu EN X. XXXX:XXXX - Systémy manažérstva kvality, čo zaručuje vysokú úroveň kvality poskytovaných služieb a ich neustále zlepšovanie, a zároveň aj certifikátu EN X. XXXXX:XXXX zameraného na systémy manažérstva enviromentu. Žalobca je zároveň nositeľom certifikátu EN X. XXXXX:XXXX - Systémy manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri prác. Žalobca úspešne realizoval niekoľko projektov financovaných Európskou úniou, ktorá pravidelne podporuje rozvoj priemyslu na Slovensku, pričom dňa 13.09.2013 zrealizoval projekt s názvom Linka na výrobu zariadení pre výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len Projekt), na ktorý získal prostredníctvom žalovaného aj nenávratný finančný príspevok z nižšie definovaného OP KaHR (ďalej len NFP), pričom treba uviesť, že Projekt financoval z väčšej miere z vlastných prostriedkov. Na základe publikovanej výzvy na predkladanie žiadostí v rámci Opatrenia 1.1 - Inovácie a technologické transfery, podopatrenie 1.1.1 - Podpora zavádzania inovácií a technologických transferov OP KaHR (ďalej ako Výzva OP KaHR) sa žalobca rozhodol predložiť žiadosť o NFP, pričom súčasťou Výzvy OP KaHR bola okrem iných dokumentov, aj nižšie definovaná Príručka pre žiadateľa. Žalobca v dňoch 19.9.2009 až 6.10.2009 na základe § 281 až 288 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako Obchodný zákonník) realizoval Obchodnú verejnú súťaž (ďalej ako OVS) pre účely obstarania tovarov, služieb alebo prác na plánovanom Projekte. Treba uviesť, že dňa bol 10.06.2011 bol zo strany SR (pozn. zastúpenej sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom OPKaHR, čiže SIEA) schválený Kontrolný list k overeniu správnosti vykonania OVS žalobcu v súlade s Obchodným zákonníkom a podmienkami stanovenými vo Výzve OP KaHR (ďalej ako Kontrolný list). Kontrolný listom teda bola overená a potvrdená správnosť obstarania tovarov, služieb alebo stavebných
prác v OVS žalobcu a bol ním potvrdený obsah, priebeh, podmienky a výsledok OVS a súlad OVS s podmienkami uvedenými vo Výzve OP KaHR. Ďalej boli v Kontrolnom liste zo strany kontrolného orgánu kvalifikované výdavky ako oprávnené vo výške 14.997.027,46 Eur, pričom výška NFP na základe výdavkov obstaraných kontrolovanou OVS bola vo výške 5.998.810, 98 Eur. Rozdiel kvalifikovaných oprávnených výdavkov a sumy NFP, čiže sumu 8.998.217,46 Eur ako zdroje financovania projektu zabezpečoval žalobca sám. Poskytovateľ, čiže žalovaný (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) rozhodnutím na základe § 14 Zákona č. 528/2008 schválil žiadosť žalovaného ako prijímateľa o poskytnutie NFP vo výške najviac 5.998.810, 98 Eur (ďalej ako Rozhodnutie o schválení NFP). Dňa 05.10.2011 uzatvorila Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, v zastúpení Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou ako poskytovateľ (nenávratného finančného príspevku (ďalej aj ako NFP) so žalobcom ako prijímateľom NFP v rámci OP KaHR (Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast) Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, reg. č. J.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX v znení jej dodatkov 1 až 9 (ďalej ako Zmluva o poskytnutí NFP), vrátane jej príloh, medzi ktoré patria aj - Všeobecné podmienky k Zmluve o poskytnutí NFP (ďalej len VZP). Žalobca Projekt v roku 2013 aj riadne zrealizoval Projekt - Linku na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov , ktorú vo väčšej miere financoval sám a ktorú využíva pri podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že Projekt bol teda riadne na základe Zmluvy o poskytnutí NFP realizovaný a dokončený, bolo potvrdené aj administratívnymi kontrolami žalovaného, čím sa potvrdila kvalifikácia výdavkov v Projekte za oprávnené, čo je preukázané: (i) Oznámením záverov administratívnej kontroly predloženej žiadosti o platbu č. XX XX XX XXXX XX XX zo dňa 15.8.2012 - časť Závery administratívnej kontroly bod 1,3,7,11; (ii) Oznámením záverov administratívnej kontroly predloženej žiadosti o platbu č. XX XX XX XXXX XX XX zo dňa 2.7.2013 - časť Závery administratívnej kontroly bod 1,3,7,12; (iii) Oznámením záverov administratívnej kontroly predloženej žiadosti o platbu č. XX XX XX XXXX XX XX zo dňa 30.9.2013 - časť Závery administratívnej kontroly bod 1,3,7,12; (iv) Oznámením záverov administratívnej kontroly predloženej žiadosti o platbu č. XX XX XX XXXX XX XX zo dňa 30.10.2013 - časť Závery administratívnej kontroly bod 1,3,7,12. Žalovaný ako poskytovateľ všetky výdavky Projektu kvalifikoval ako oprávnené, čo aj schválil a schválil aj všetky Žiadosti o platbu, čo je preukázané: (i) Žiadosťou o platbu č. XX XX XX XX XXXX XX (str. 5) , (ii) Žiadosťou o platbu č. XX XX XX XX XXXX XX (str. 5), (iii) Žiadosťou o platbu č. XX XX XX XX XXXX XX (str. 5), (iv) Žiadosť o platbu č. XX XX XX XX XXXX 04. Samotné prostriedky NFP boli teda schvaľované jednak zo strany žalovaného ako Poskytovateľa a riadiaceho orgánu OP KaHR, ako aj zo strany Ministerstva financií SR, kde sekcia európskych fondov listom zo dňa 21.08.2013 platbu pre žalovaného ako prijímateľa NFP schválila (4.996.994,- Eur ku dňu 21.08.2013), pričom žalovaný platbu tiež schválil, čo potvrdil žalovaný Vnútorným listom zo dňa 15.08.2013. Správa z kontroly na mieste, reg. č. XXXXXXXXXXXXX, kde medzi kontrolovanými dokladmi bola aj dokumentácia k OVS, v časti zistenia z kontroly na mieste, časť I Dodržiavanie ustanovení uzatvorenej Zmluvy o NFP, obsahuje záver, že prijímateľ, čiže žalobca, pri realizácii Projektu postupoval v súlade so Zmluvou o poskytnutí NFP, neboli zistené porušenia zmluvných podmienok. Až po realizovaní Projektu, sa v roku 2014 uskutočnil audit žalovaného a výsledkom auditu bola Správa z hodnotenia kvality č. A662 zo dňa 22.3.2014. Správa z hodnotenia kvality č. A662 zo dňa 22.3.2014 obsahovala nasledovné pochybenia zistené pri činnosti žalovaného vo vzťahu k Projektu, a to: (i) V časti 4. Uvedenej správy ako Nedostatky a odporúčania p. č. 4.A.1.002 (strana 37. až 40) je uvedené nasledovné zistenie: „Nedostatočné vykonanie prvostupňovej kontroly obchodnej verejnej súťaže - nedodržanie čl. 60 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 - nezistenie skutočností, ktoré vzbudzujú podozrenie na možné porušenie predpisov o ochrane hospodárskej súťaže“, (ii) Audítorská skupina konštatuje, že vykonanie kontroly zo strany RO/SORO nebolo dostatočné, čím bol porušený čl. 60 nariadenia Rady č. 1083/2006 z 11.7.2006, čl. 13 nariadenia Rady 1828/2006 z 8.12.2006 a 24b zákona 528/2008 Z.z.. Vo vzťahu k Projektu a OVS žalovaný nepostupoval správne a pri jeho činnosti bolo konštatované porušenia zákona a to najmä: (I) Nedodržanie čl. 60 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, (II) čl. 60 nariadenia Rady č. 1083/2006 z 11.7.2006, čl. 13 nariadenia Rady 1828/2006 z 8.12.2006, (III) 24b zákona 528/2008 Z.z.), (IV) Nečinnosť žalovaného. PMU SR rozhodnutím č. 2015/ KH/1/1/016 zo dňa, 25.05.2015, právoplatného dňa 01.07.2015 (ďalej ako Rozhodnutie PMU SR), že konanie podnikateľov zúčastnených na procese OVS vyhlásenej žalobcom, bolo porušením Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, nakoľko bolo zo strany účastníkov súťaže koordinované so zámerom zosúladiť cenové ponuky, s cieľom zabezpečiť víťazstvo pre vopred určeného uchádzača, čím došlo k dohode obmedzujúcej súťaž medzi uchádzačmi OVS organizovanej žalobcom na dodávku technológie v rámci realizácie Projektu“.
3. Žalobca ďalej argumentoval, že „treba zdôrazniť, že žalobca ani nebol účastník uvedeného konania na PMU SR a vo vzťahu k nemu nebolo v Rozhodnutí PMU SR konštatované žiadne porušenie zákona. Žalovaný žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/ZXX zo dňa 21.01.2016 vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie NFP, prijatého na základe Zmluvy a to v celkovej výške 5.998.810,98 Eur, s lehotou splatnosti 21.03.2016 (ďalej len Výzva na vrátanie). Žalobcovi nevznikla povinnosť vrátiť NFP, pretože vo vzťahu k jeho osobe ako prijímateľovi nebolo preukázané žiadne porušenie zákona, nakoľko Rozhodnutie PMU SR porušenie zákona na strane žalobcu nekonštatovalo a čl. 10 ods. 1, písm. c) VZP Zmluvy o poskytnutí NFP porušenie zákona vyžaduje. Nakoľko žalovaný vo vzťahu k poskytnutému NFP nekonštatoval podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP, od Zmluvy o poskytnutí NFP ani neodstúpil, nevykonal finančnú opravu a ani neprekvalifikoval oprávnené výdavky Projektu na neoprávnené, žalobca poskytnutý NFP nevrátil, pretože okrem iného vo vzťahu k jeho osobe ako prijímateľovi nebolo preukázané žiadne porušenie zákona, ktoré nekonštatovalo ani Rozhodnutie PMU SR. Zároveň treba dodať, že ani v Rozhodnutí PMU SR nebolo konštatované, že by prostriedky NFP boli použité najmä nehospodárne a neefektívne. VZP -Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí NFP, čl. 3 ods. 2, písm. a), b) a c) v prípade vykonania OVS v rozpore s právnymi predpismi SR, mali stanovený postup, ktorý mal byť dodržaný, čo však vzhľadom na skutkový stav nebolo splnené, pretože žalovaný pri uplatnení nároku od žalovaného na základe Zmluvy o poskytnutí NFP z dôvodu porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže pri OVS, mal rešpektovať postup na základe Zmluvy o poskytnutí NFP (čl. 3 ods. 2, písm. a), b) a c) VZP), ktorý nerešpektoval, čím porušil § 24 ods. 1 Zákona č. 528/2008. Zásadnou je teda skutočnosť, že sa žalobca nemal možnosť účinne brániť proti zisteným nezrovnalostiam a ani podozreniu z porušenia Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, keďže ako vyplýva z Rozhodnutia PMU SR, žalobcovi v tomto rozhodnutí nebolo konštatované porušenie zákona, pričom žalovaný mal rešpektovať čl. 3 ods. 2, písm. a), b) a c) VZP a v prípade konštatovania nezrovnalosti postupovať podľa § 27a Zákona č. 528/2008 a čl. 3, ods. 16 VZP - Zmluvy o poskytnutí NFP a mal oprávnenie prijať rozhodnutie o vrátení NFP alebo jeho časti, čo však nespravil. Nakoľko je preukázané, že žalobca bol len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov NFP, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by bolo možné použiť riadne opravné prostriedky. Žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. J.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo dňa 23.05.2013 a následne Dodatok č. 1 zo dňa 22.10.2013 k Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. J.-XXXSP-XXXX/XXXX/ XX/ZZXX (ďalej Záložná zmluva), pričom Záložná zmluva upravuje v čl. 6 prechod Záložného práva na právneho nástupcu žalovaného. Záložné právo je na základe Záložnej zmluvy registrované v Notárskom centrálnom registra záložných práv (NCRzp) pod sp. zn. R.: XXXX/XXXX. Aj podľa zápisu Záložného práva sp. zn. R.: XXXX/XXXX, ako najvyššia hodnota istiny do ktorej sa Zabezpečovaná pohľadávka zabezpečuje je určená vo výške 5 998 810,98 EUR (slovom: päť miliónov deväťstodeväťdesiatosemtisíc osemstodesať 98/100 euro). Aj hodnota Zálohu cca. 15 miliónov EUR preukazuje, že žalobca Projekt spolufinancoval z vlastných prostriedkov a prípadným výkonom záložného práva zo strany žalovaného by bol nepochybne dotknutý aj majetok žalobcu, ktorý z väčšej časti financoval sám. Spôsoby výkonu Záložného práva sú uvedené v bode 4.1 a nasl. Záložnej zmluvy, pričom o spôsobe výkonu Záložného práva rozhoduje žalovaný ako záložný veriteľ, ak nie je Zabezpečená pohľadávka splatená, čo nie je, čiže žalovaný môže kedykoľvek začať výkon Záložného práva, pretože vo Výzve na vrátenie vyzval žalobcu na vrátenie NFP v celej výške. V skutkovo a právne obdobnej veci, kde bol účastník zo strany žalovaného vyzvaný na vrátanie NFP, rozhodol Okresný súd Bratislava II o nariadení neodkladného opatrenia proti žalovanému a nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.
4. Dôvodmi pre nariadenie neodkladného opatrenia v podobe zdržania sa úkonov smerujúcich k uspokojeniu nárokov zo zmluvy o poskytnutí NFP, záložnej zmluvy sú podľa žalobcu: „aby sa tým preventívne zabránilo možným škodám a s tým spojeným skutočnostiam, ktoré by zasiahli podnikateľskú sféru žalobcu, a to najmä s poukazom porušenia zákona a Zmluvy o poskytnutí NFP zo strany žalovaného a na nečinnosť žalovaného. Treba poznamenať, že žalovaný vyzval prostredníctvom Výzvy na vrátenie žalobcu na vrátenie celého NFP v celej schválenej a poskytnutej sume vo výške 5.998.810,98 Eur, pričom podľa čl. 10, ods. 2 VZP bol prijímateľ povinný vrátiť poskytnutý NFP, ak dôjde k odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP, čo však nenastalo. Z Výzvy na vrátenie je nepochybné, že žalobca bol vyzvaný na vrátenie NFP z dôvodu zistenej nezrovnalosti, čiže mal byť dodržaný postup, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 pre prípad zistenia nezrovnalosti, čiže mal byť aplikovaný § 27a Zákona č. 528/2008 a aj čl. 3 ods. 16 VZP - Zmluvy o poskytnutí NFP, a mal oprávnenie prijať
rozhodnutie o vrátení NFP alebo jeho časti, čo však nenastalo. Nakoľko je preukázané, že žalobca bol Výzvou na vrátenie len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov NFP, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by bolo možné použiť riadne opravné prostriedky. Uvedené podporuje právo žalobcu na ochranu ohrozených a porušených práv a to aj vo vzťahu k záložnému právu zriadenému pre zabezpečenie pohľadávok zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Zaslaním Výzvy na vrátenie žalobcovi, žalovaný založil právny dôvod vzniku zabezpečenej pohľadávky voči žalobcovi, pretože podľa čl. 1 Záložnej zmluvy zabezpečenú pohľadávku predstavuje, aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, čiže Výzva na vrátenie /čl. 1 (Definície) Záložnej zmluvy - Zabezpečená pohľadávka, ods. (ii). Z uzatvorenej Záložnej zmluvy a jej bodu 4.1 jednoznačne vyplýva, zˇe ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže žalovaný z pozície za´lozˇne´ho veriteľa začať výkon za´lozˇne´ho práva podľa Záložnej zmluvy. Zároveň je podstatné, že žalovaný môže začať výkon záložného práva na celý Záloh, z ktorého hodnoty vo výške cca. 15 miliónov Eur sumu vo výške 8.998.217,46 Eur žalobca zabezpečoval sám, preto je potrebné brať do úvahy, že Záloh zabezpečený Záložným právom žalobca využíva pri svojej podnikateľskej činnosti a Záloh je nevyhnutný na plnenie zmluvných záväzkov voči odberateľom, čo len umocňuje potrebu ochrany ohrozených a porušených práv žalobcu. Treba zdôrazniť, že k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí NFP by nedošlo, keby nebolo v kontrole potvrdené, že žalobca obstaral dodávateľa v OVS v zmysle podmienok stanovených Obchodným zákonníkom a vo Výzve OP KaHR a teda aj v Príručke pre žiadateľa, čo bolo nepochybne potvrdené v Kontrolnom liste. Nakoľko je preukázané, že žalobca bol Výzvou na vrátenie len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov NFP, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by bolo možné použiť riadne opravné prostriedky a táto nečinnosť žalovaného oprávňuje žalobcu na podanie správnej žaloby podľa § 242 a nasl. SSP, kde je upravené konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo podporuje právo žalobcu na ochranu ohrozených a porušených práv a to aj vo vzťahu k záložnému právu zriadenému pre zabezpečenie pohľadávok zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Zaslaním Výzvy na vrátenie žalobcovi každopádne žalovaný založil právny dôvod vzniku zabezpečenej pohľadávky voči žalobcovi, pretože podľa čl. 1 čl., ods. ii - Zabezpečená pohľadávka Záložnej zmluvy Výzva na vrátenie predstavuje zabezpečenú pohľadávku. Z uzatvorenej Záložnej zmluvy a jej bodu 4.1 jednoznačne vyplýva, zˇe ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže žalovaný z pozície za´lozˇne´ho veriteľa začať výkon za´lozˇne´ho práva podľa Záložnej zmluvy, čiže hrozba bezprostrednej ujmy je daná už len z dôvodu existencie samotného oprávnenia zˇalovane´ho kedykoľvek pristúpiť k výkonu za´lozˇne´ho práva a výkonom Záložného práva môže dôjsť k nezvratnému, resp. ťažko odstra´nitelˇne´mu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, cˇi´m by bol potretý preventívny charakter neodkladného opatrenia. Z dôvodu predchádzania vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy, ako aj z dôvodu zhoršovania právnej pozície žalobcu, ktorý je v právnej neistote vzhľadom na porušenia zákona a nečinnosť žalovaného, žalobca navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zˇalovane´mu dočasne zakázal výkon za´lozˇne´ho práva a jednotlivých jeho spôsobov podľa Záložnej zmluvy, ako aj zdržanie sa úkonov smerujúcich k uspokojeniu nárokov zo Zmluvy o poskytnutí NFP, Záložnej zmluvy a poskytnutého NFP a ich výkonu a tým by sa preventívne zabránilo možným sˇkoda´m, ktoré by zasiahli podnikateľskú sféru žalobcu, a s tým spojene´ skutočnosti. V prípade, ak by došlo k výkonu Za´lozˇne´ho práva, alebo uspokojovaniu nárokov zo Zmluvy o poskytnutí NFP, alebo v súvislosti s ňou a pod., týmto by bolo negatívne ovplyvnene´ podnikanie žalobcu
- nakoľko Záloh, ktorý je predmetom výkonu za´lozˇne´ho práva, je su´cˇastˇou hlavných podnikateľských aktivít žalobcu a prostredníctvom tohto Zálohu žalobca vykonáva hlavnú podnikateľskú činnosť, na čo sú naviazane´ aj ďalšie skutočnosti zamestnávanie, výroba tovarov a ich predaj a pod., teda je tým ohrozená samotná podnikateľská existencia žalobcu. V neposlednom rade nariadené neodkladné opatrenie dočasne založí stav, ktorý umožní a vytvorí priestor stranám sporu odstrániť neistotu vo vzájomných právach a povinnostiach a vylúči sa vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán sporu. Žalobca nepochybne očakával, že aj v súlade s princípom legitímnych očakávaní, bude zo strany žalovaného vo vzťahu k NFP rešpektovaný zákon a Zmluva o poskytnutí NFP. Skutočnosť, že žalovaný zákon, Zmluvu o poskytnutí NFP porušuje a je v nečinnosti, spôsobuje právnu neistotu žalobcu a ohrozuje jeho majetok, pri ktorom je ohrozená jeho dôvera, že ho bude aj do budúcna užívať“.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
18. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. 19. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
20. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.
21. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Z prezentovaného skutkového stavu súd nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP.
22. Žalobca videl dôvodnosť svojho návrhu v, podľa jeho názoru, nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného pri príprave, resp. realizácii projektu, korunovanom auditom a následnou výzvou na vrátenie NFP, pričom žalovaný od Zmluvy o poskytnutí NFP neodstúpil, iba požiadal o vrátenie NFP. Žalobca riadne osvedčil ním tvrdené skutočnosti obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a síce: realizácia projektu, vyplatenie NFP v roku 2011, uzatvorenie záložnej zmluvy v roku 2013, audit vykonaný v roku 2014 či výzva žalovaného na vrátenie NFP v roku 2016. 23. Súd je však názoru, že žalobca neosvedčil potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a hrozbu bezprostrednej ujmy na jeho strane. Z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, je zrejmé, že žalovaný začatie výkonu záložného práva na podklade uzatvorených Záložných zmlúv v Notárskom centrálnom registri záložných práv nezaregistroval. Na základe tejto skutočnosti možno mať za to, že v danej veci nie je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jeden z predpokladov nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasl. CSP, keď žalobca neosvedčil také konkrétne konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k výkonu záložného práva. Nie je tak splnená jedna zo základných zákonných podmienok nevyhnutných na nariadenie neodkladného opatrenia - bezprostredne hroziaca ujma, ktorá vyvoláva potrebu okamžitej úpravy pomerov sporových strán. Žalobca týmto smerom argumentoval proporcionalitou (nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení žalovanému nevznikne ujma, resp. ho nijakým spôsobom závažne neovplyvní, kým žalobcovi poskytne právnu ochranu pred možnou stratou majetku, ktorý používa na podnikateľskú činnosť); s touto argumentáciou sa možno stotožniť, avšak zásada proporcionality nemôže byť aplikovaná samostatne (t. j. bez jej reálneho prepojenia na ďalšie skutočnosti). Zásada proporcionality musí byť previazaná spolu s ďalšími právnymi inštitútmi, kedy splnenie zákonom vyžadovaných náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP predstavuje jednoznačný právny základ a až následne možno s touto zásadou pracovať. Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva časová os právnych vzťahov medzi stranami: realizácia projektu, vyplatenie NFP v roku 2011, uzatvorenie záložnej zmluvy v roku 2013, audit vykonaný v roku 2014 či výzva žalovaného na vrátenie NFP v roku 2016. Ak teda bola záložná zmluva uzatvorená v roku 2013 a žalovaný požiadal o vrátenie NFP v roku 2016, pričom žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia až v 02.09.2022, je súd názoru, že potreba bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami nebola osvedčená.
24. Záložné právo je inštitút na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Občiansky zákonník následne rozlišuje medzi zriadením záložného práva a jeho vznikom. Ide o rozličné inštitúty, kedy záložné právo vzniká až jeho registráciou v príslušnom registri záložných práv (resp. pri hnuteľných veciach ich odovzdaním). Následne, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi. Pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
25. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný síce disponuje záložným právo viaznucim na veciach žalobcu, avšak ešte nevykonal nijaký reálny úkon smerujúci k uspokojeniu jeho pohľadávky. Samotné požiadanie o vrátenie NFP v roku 2016 takýmto úkonom nie je. Podľa názoru súdu nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“, nakoľko výnimočnosť jeho nariadenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. Na účely bezodkladnej úpravy pomerov sa nemá osvedčovať vnútorný vzťah osoby k budúcej právnej skutočnosti (možný úmysel), ale existencia reálnej hrozby, dispozície spôsobom, ktorým sa v neodkladnom opatrení žiada jeho zákaz. Samotná výzva žalovaného na vrátenie NFP nemôže sama o sebe osvedčovať dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v navrhnutom znení. Jednotlivý postup pri výkone záložného práva je okrem Občianskeho zákonníka jasne a zreteľne opísaný aj v Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. J.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo dňa 23.05.2013 a Dodatku č. 1 zo dňa 22.10.2013, kedy z čl. 4.9 vyplýva, že „záložný veriteľ je oprávnený predať (...) najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia (...)“. Ak by žalovaný reálne pristúpil k výkonu záložného práva musí žalobcu písomne vyzvať a záloh môže predať najskôr po uplynutí 30 dní od tejto výzvy. Súd je preto názoru, že návrh žalobcu je predčasný. O to viac, ak žalobca v návrhu tvrdí, že žalovaný je nečinný a „v neposlednom rade nariadené neodkladné opatrenie dočasne založí stav, ktorý umožní a vytvorí priestor stranám sporu odstrániť neistotu“. Ak má navrhnuté neodkladné opatrenie vytvoriť priestor na odstránenie neistoty žalobcu, súd nerozumie postupu žalobcu, kedy ten bol už v januári 2016 vyzvaný na vrátenie NFP, avšak pre „hrozbu bezprostrednej ujmy, ktorá je daná už len z dôvodu existencie samotného oprávnenia zˇalovane´ho kedykoľvek pristúpiť k výkonu za´lozˇne´ho práva“ a „Z dôvodu predchádzania vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy, ako aj z dôvodu zhoršovania právnej pozície žalobcu, ktorý je v právnej neistote vzhľadom na porušenia zákona a nečinnosť žalovaného“ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až dňa 02.09.2022. Takýmto postupom sa vytráca samotná podstata inštitútu neodkladného opatrenia, ktorá spočíva v potrebe bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto smerom súd odkazuje aj na § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Stav osvedčený v čase vydania uznesenia je taký, že žalovaný disponujúci záložným právom v roku 2016 požiadal o vrátenie NFP a odvtedy je nečinný. Neboli osvedčené žiadne ďalšie kroky žalovaného priamo smerujúce k výkonu záložného práva (písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva). V čase rozhodovania o návrhu žalovaný nekoná. Ide tak o návrh podaný predčasne; žalovanému nemožno uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorého sa ešte nedopustil, resp. nedopúšťa sa. Ak by mala byť samotná existencia záložného práva sama o sebe a bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze výkonu záložného práva, automaticky by došlo k negácii jeho podstaty. Nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom znení za danej skutkovej situácie by súd založil právny stav, kedy by záložný veriteľ disponoval záložným právom, pohľadávka by nebola uspokojená, záložný veriteľ by zatiaľ ani nepristúpil k výkonu záložného práva (oznámenie o začatí výkonu), ale záložný dlžník by bol bez ďalšieho automaticky a preventívne pod súdnou ochranou, a to iba z titulu samotnej existencie záložného práva. Sám žalobca v návrhu uviedol, že bol iba požiadaný o vrátenie NFP. Žiadne ďalšie kroky žalovaného s prihliadnutím na § 151l a nasl. Občianskeho zákonníka a čl. 4 záložnej zmluvy neboli žalobcom tvrdené ani osvedčené. V danom prípade sú strany už 6 rokov
iba na samotnom začiatku procesu vedúceho k realizácii záložného práva (súd opäť poznamenáva, že k jeho realizácii ani nedochádza); práve z tohto dôvodu súd nevidí potrebu bezprostrednej potreby úpravy vzťahov.
26. Samotná existencia záložného práva nemôže byť sama o sebe dôvodom na súdny zásah v podobe zákazu výkonu záložného práva. Ide o neprípustný zásah do tohto zabezpečovacieho inštitútu a najmä popretie jeho účelu. Opätovne hodno dodať, že žalovaný je podľa tvrdenia žalobcu týmto smerom nečinný; požiadavka na vytvorenie priestoru na odstránenie neistoty je preto za daného stavu neudržateľná.
27. Ak žalobca argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci, súd uvádza, že ide o skutkovo odlišný prípad - v tam prejednávanom spore k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku reálne došlo. Toto odstúpenie samo o sebe zakladá povinnosť žalobcu vrátiť NFP (čl. 10 ods. 2). Po odstúpení od zmluvy bol žalobca vyzvaný na vrátenie NFP s dátumom splatnosti 07.09.2020, pričom žalobca prakticky obratom podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V spore sp. zn. 50C/60/2022 však k odstúpeniu nedošlo a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný až po 6 a pol roku (pri nečinnosti žalovaného). Z týchto dôvodov ide o rozhodnutie založené na rozdielnom skutkovom základe a preto nemožno jeho závery bez ďalšieho preberať.
28. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
29. Keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, pričom sa nejedná o neodkladné opatrenie dočasného charakteru, je potrebné taktiež rozhodnú aj o trovách tohto konania. Žalovaný mal vo veci plný úspech, čo znamená, že má nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu žiadne v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli, a vzhľadom na charakter a štádium tohto konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, ods. 2 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).