Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-88-2012.pdf
PDF · 113.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. marca 2016 Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Jána Falata a Jána Blisca, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodzuje obžalovaných J. J., nar. X.XX.XXXX v D., trvale bytom D., O. XX a B. G., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom D., L. X spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 1Pv 279/2010 zo dňa 17.7.2012 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 20, 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tým, že
po vzájomnej dohode v Košiciach od apríla 2009 do 10.6.2009 uzavreli ústnu dohodu o sprostredkovaní výmeny bytov so S. I., podľa ktorej mala do osobného vlastníctva S. I. nadobudnúť 1-izbový byt na ulici K. č. XX v Košiciach výmenou za jej jeden a pol izbový byt na ulici Q. č. XX v Košiciach s doplatkom 150.000,- Sk (4.978,- €), k čomu nedošlo, nakoľko zneužijúc jej dôveru jej dali v Košiciach na Miestnom úrade Mestskej časti Košice - JUH dňa 10.6.2009 podpísať zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, ktorej predmetom bol odpredaj bytu č. X na I. poschodí na ulici Q. č. XX v Košiciach, zapísaného na Liste vlastníctva číslo: XXXXX, okres Košice IV, obec Košice - Nad Jazerom, v katastrálnom území JAZERO M. G., pričom peniaze z tohto predaja si obaja obvinení ponechali, čím poškodenej S. I. spôsobili škodu vo výške 31.534,22 €.
- keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú S. I. nar. XX.X.XXXX v D., toho času bytom D. ul. K. č. XX, Košice s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu proti obvinenej B. G. a obvinenému J. J., pre zločin podvodu podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku. Na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom bolo vykonané dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchu obžalovaných z prípravného konania, výsluchom poškodenej, prečítaním listinných dôkazov a správ, na podklade ktorých súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní a následne využili svoje právo nevypovedať. K dôkazom vykonávaným na hlavnom pojednávaní sa však vyjadrovali. V prípravnom konaní obaja obžalovaní zhodne popreli, že sa s poškodenou S. I. dohodli na výmene bytov s doplatkom 150.000. Sk, ako vypovedala poškodená.
Z ich výpovedí z prípravného konania vyplynulo, že zariadili poškodenej predaj jej bytu na ulici Q. č. XX v Košiciach s tým, že J. J. jej vybavil náhradné ubytovanie v ubytovni na ulici K. č. XX v Košiciach, zariadil obytnú bunku, do ktorej sa poškodená nasťahovala s nábytkom a domácimi spotrebičmi. Keďže byt poškodenej bol zaťažený rôznymi dlžobami, B. G. jej pomohla spomínané dlhy vyplatiť. Na úhradu s tým spojených výdavkov použili časť kúpnej ceny, ktorú im vyplatila kupujúca M. G.. Obvinená B. G. tvrdila, že po tom, čo si zrazila vopred dohodnutú províziu (1.660,- Eur) zvyšok peňazí odovzdala J. J.. J. J. potvrdil, že peniaze od B. G. prevzal a že ich odovzdal poškodenej S. I. 10.6.2009 na Miestnom úrade Mestskej časti Košice - Juh, kde boli s poškodenou za účelom overenia jej podpisu na matričnom úrade. Podľa ich vyjadrení sa jednalo o sumu 21.500,- €, ktoré obvinený odovzdal poškodenej v obálke. Následne zabezpečil jej presťahovanie do bytu na ulici K. č. XX v Košiciach, za ktorú zaplatil nájom za 6 mesiacov. Obaja obvinení celý čas tvrdili, že nešlo o sprostredkovanie výmeny bytu, ale o jeho predaj. Zo spáchania skutku uvedeného v skutkovej vete obžaloby v neprospech obžalovaných svedčí najmä výpoveď poškodenej S. I. a jej zosnulej priateľky U. L.. Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že B. G. poznala, keďže s jej mamou sa poznali už jej rodičia. V čase, keď bola v nemocnici (pozn.: od 26.5.2009 do 29.5.2009, viď č.l. 180 - správa UNLP Košice), B. Horňáková a J. J. prišli za ňou, lebo vedeli, že má nedoplatok na byte na ulici Q. č. XX, v ktorom vtedy bývala jej kamarátka U. L.. Povedala, že byt nepredá, avšak súhlasila s tým, že svoj jeden a pol izbový byt na ulici Q. vymení za jednoizbový s doplatkom 150.000,- Sk. O tom upovedomila J. G., ktorý bol príbuzný B. G.. B. G. s J. J. s výmenou bytov súhlasili. Poškodená bola s nimi na Bytovom podniku podpísať výmenu, kde B. G. vyplatila v pokladni dlh na nájomnom vo výške asi 11.000,- Sk čo bolo vtedy okolo 340,- Eur. Následne išli na Miestny úrad MČ Košice - Juh, kde B. G. podpísala papier, ktorý jej predložila. Nečítala čo bolo na papieri ktorý podpísala, predpokladala však, že sa jednalo o výmenu bytu. J. J. jej k tomu doniesol aj okuliare, aby vedela, kde to má podpísať. Následne obžalovaní zariadili, že sa presťahovala z bytu na ulici Uralskej do bytu na ulici K. XX v Košiciach. Pamätala si, že v Bytovom podniku aj na Miestnom úrade MČ bola spolu s obžalovanými dňa 10.6.2009. Po presťahovaní do bytu na ulici K. XX, jej obžalovaní oznámili, že má zaplatené nájomné za 5 mesiacov. Napriek tomu už v decembri 2009 prišiel za ňou správca bytov, že v byte na ulici K. nemá vyplatené nájomné. Oznámil jej, že keď nájomné nevyplatí, na byt jej dajú mreže. Spolu s kamarátkou U. L. navštívili mamu B. G., aby jej táto vysvetlila, čo je vo veci. B. G. napriek tomu poškodenú nekontaktovala. Poškodená S. I. preto zavolala svojej mame, ktorá kvôli tomu prišla z Kanady a 25.2.2010 prípad išli oznámiť na políciu. Záverom svojej výpovede poškodená S. I. uviedla, že toho času býva na ulici K. XX u susedy X. D.. Je nezamestnaná, žije zo sociálnych dávok vo výške 135,- Eur a vybavuje si invalidný dôchodok. V roku 2013 utrpela mozgovo cievnu príhodu, ktorej dôsledkom je, že ťažko chodí, má ústa na krivo a zajakáva sa. Obžalovaný J. J. tvrdil, že poškodená S. I. vedela, že predáva svoj byt na ulici Q. a že sa následne sťahuje sa do bytu na ul. K. XX, ktorý je iba nájomným bytom. Na túto skutočnosť bola niekoľko krát upozornená. Poškodená osobne podpísala nájomnú zmluvu vo vzťahu k bytu na ul. K. č. XX. Za poškodenú uhradil nájomné na šesť mesiacov dopredu A. J.. Peniaze na úhradu nákladov za užívanie nájomného mu poskytla B. G.. Obžalovaná B. G. vypovedala v tom význame, že poškodená S. I. vedela, aké zmluvy podpisuje. Za tým účelom jej boli prinesené k ich podpisu aj okuliare a krok za krokom jej boli vysvetlené ustanovenia kúpnopredajnej zmluvy. Aj pri overovaní podpisu na otázku pracovníka miestneho úradu bola poškodená I. oboznámená s tým, že podpisuje kúpnopredajnú zmluvu. Dlh na nájomnom bol vyplatený tak, že spolu s poškodenou Silviou I. boli na bytovom podniku, kde si poškodená zistila výšku nedoplatku. S. I. dlh vyplatila tak, že jej obžalovaná dala do rúk peniaze na úhradu. Na byt na Q. ulici bola aj exekúcia v prospech dopravného podniku, čo si zistila obžalovaná na internete a S. I. jej to potvrdila. Z toho dôvodu exekútorke obžalovaná zaslala prevodným príkazom požadovanú sumu, na čo jej bolo doručené oznámenie o zrušení plomby na predmetnom byte. Po podpise zmluvy odovzdala obžalovaná J. J. v obálke sumu 21.500,- €, ktorú on následne odovzdal S. I. za prítomnosti U. L.. O tejto skutočnosti nebol vystavený osobitný doklad, nakoľko to bolo uvedené v kúpnopredajnej zmluve, a teda považovala to za duplicitný úkon. V kúpnopredajnej zmluve je síce uvedené, že S. I. bolo vyplatených 28.214,- Eur, avšak z tejto sumy bol uhradený dlh na nájomnom a exekúcie ako aj iné dlžoby, ktoré S. I. mala. Za sprostredkovateľskú činnosť si obžalovaná zrazila sumu 50.000,- Sk s čím pani I. súhlasila. Preto jej bola nakoniec vyplatená suma 21.500,- €. U. L. zomrela 18.10.2010 (viď úmrtný list z č.l. 69), avšak ešte dňa 11.6.2010 bola ako svedkyňa riadne vypočutá. Zo zápisnice o jej výsluchu vyplýva, že v apríli 2009 prišli za S. I. obaja obžalovaní, ktorí sa s poškodenou dohodli na výmene jej bytu za byt na ulici K. č. XX v Košiciach s doplatkom 150.000,- Sk,
do ktorého sa presťahovali v júni alebo júli roku 2009. Po presťahovaní ich už nenavštívili a 150.000,- Sk im nedoplatili. U. L. potvrdila, že bola pri tom, ako S. I. podpisovala nejaké písomnosti na Bytovom podniku, k obsahu písomností sa vyjadriť nevedela. Nemala však vedomosti o tom, za akých okolností poškodená podpisovala kúpnopredajné zmluvy na Miestnom úrade Mestskej časti Košice - Juh, hoci k obom udalostiam došlo toho istého dňa. Z výpovede svedkyne M. G. súd zistil, že v tom čase predávala svoj trojizbový byt na A. X a hľadala menší byt. Cez realitnú kanceláriu X. O. svoj byt predala a zároveň kupovala byt na ulici Q. č. XX za 1.000.000,- Sk. Byt si bola obhliadnuť spolu s X. O. za prítomnosti poškodenej S. I., obžalovanej B. G. a neznámeho muža, ktorý v čase prehliadky bytu ležal na gauči v obývačke. Z jednania počas ohliadky poškodená S. I. musela vedieť, že jej byt na ulici Q. č. XX v Košiciach má záujem táto svedkyňa kúpiť, aj keď sa s ňou v podstate nebavila, pretože poškodená jej byt ukázala. Zdôraznila, že tento byt bol v tom čase v dezolátnom stave, celý ho musela zrekonštruovať. Obžalovaného J. J. poznala ako spolužiaka jej dcéry. Ohľadom kúpy bytu však s ním nejednala, v tejto súvislosti s ním do kontaktu ani neprišla. Peniaze za kúpu bytu odovzdala za prítomnosti svojho realitného agenta X. O. a B. G.. Prvýkrát to bolo v nejakom byte, kde okrem B. G. bola prítomná ešte nejaká iná žena, ktorá v tomto byte bývala a v tom čase bola na materskej dovolenke. (pozn.: U. K.) Táto vypisovala aj potvrdenie o prevzatí peňazí. V tejto súvislosti si ešte pamätala, že doklad o zaplatení prvej čiastky peňazí najprv v tomto byte zabudla, X. O. sa po neho vrátil. Druhú čiastku vyplatila obžalovanej B. G. v pobočke Slovenskej sporiteľne na sídlisku Nad Jazerom. Doklady o zaplatení bytu odovzdala vyšetrovateľovi. Pri podpise kúpnej zmluvy boli okrem nej prítomní X. O. a B. G., ktorá na to mala splnomocnenie, ktoré síce svedkyňa nevidela, ale obžalovaná B. G. jej povedala, že splnomocnenie majú, keďže S. I. je chorá. Preto predpokladala, že takéto splnomocnenie existuje. V čase podpisu zmluvy svedkyňou M. G. bola táto zmluva poškodenou S. I. už podpísaná. Po roku byt na ulici Q. č. XX predala, pretože sa odsťahovala do obce Varechovce. Obžalovaný J. J. a obžalovaná B. G. k výpovedi tejto svedkyne nemali čo dodať. Ani poškodená S. I. najprv k výpovedi svedkyne M. G. pripomienky nemala. Neskôr však začala tvrdiť, že svedkyňu M. G. prvýkrát videla na konfrontácii na polícii a že predtým s ňou nejednala. K vyjadreniu poškodenej svedkyňa M. G. sa vyjadrila v tom význame, že poškodená S. I. určite bola na 100% pri tom, keď si jej byt ohliadla. V čase konfrontácie už vedela, že osoba s ktorou bola konfrontovaná je S. I..
Svedok X. O. v inkriminovanom čase pracoval ako realitný agent spoločnosti RK W., ktorá M. G. sprostredkovala predaj jej bytu na ulici A. a kúpu jej jednoizbového bytu na ulici Q.. Vypovedal v tom význame, že o predaji bytu patriaceho S. I. na ulici Q. XX sa dozvedel od U. K. a následne si bol tento byt jeden alebo dvakrát ohliadnuť. Pri ohliadke bytu bola prítomná predávajúca - vlastníčka bytu, jeden muž, ktorý tam ležal na posteli, M. G. a B. G.. Na prítomnosť J. J. si už nepamätal. Kúpnopredajná zmluva sa podpisovala v byte U. K., ktorá mala na starosti aj vypracovanie kúpnopredajnej zmluvy. V čase podpisu zmluvy M. G. ako kupujúcou bola už táto zmluva podpísaná predávajúcou - S. I.. Z. splnomocnila na predaj bytu inú osobu, toto splnomocnenie na vlastné oči videl a reálne existovalo. Bez existencie potrebných náležitostí by s M. G. do kúpy bytu určite nešiel. Nepamätal sa však, kto bol uvedený ako splnomocnenec predávajúcej. Svedok X. O. potvrdil, že k vyplateniu kúpnej ceny došlo tak, ako vypovedala aj svedkyňa M. G. s tým, že prvá časť peňazí mala byť použitá na zaplatenie nejakej exekúcie. Peniaze boli odovzdané B. G., ktorá poškodenú zastupovala na základe plnej moci, pretože si nepamätá, aby poškodená pri odovzdaní peňazí bola osobne prítomná. K úlohe obžalovaného J. J. pri predaji bytu S. I. sa svedok X. O. vyjadril v tom význame, že si nepamätá, či tento bol prítomný pri prehliadke bytu alebo pri iných úkonoch. Potvrdil však, že raz čakal B. G. na parkovisku, čo zodpovedalo aj vyjadreniu obžalovaného J. J., ktorý tvrdil, že sa ohliadky bytu ani ďalších úkonov týkajúcich sa predaja tohto bytu nezúčastnil. Svedkyňa U. K. vypovedala, že s obžalovanými sa pozná už z mladosti. Vedela, že J. J. pôsobí v realitnej oblasti. Ozvali sa jej, že majú na predaj byt na ulici Uralskej. Túto informáciu ako obvykle ponúkla ďalším realitným kanceláriám. V tom čase bola na materskej dovolenke. Jej úlohou v prejednávanej veci bolo vyhotoviť kúpnopredajné zmluvy na základe podkladov, ktoré jej preložil buď J. J. alebo B. G.. S poškodenou S. I. sa nikdy nestretla, na ohliadke jej bytu nebola. Navštívil ju však X. O. so svojou klientkou v jej byte. Na okolnosti týkajúce sa podpisu ňou vyhotovenej zmluvy a vyplatenia časti kúpnej ceny si už nepamätala.
Obžalovaný J. J. sa k jej výpovedi vyjadril, že u U. K. nikdy nebol, podklady pre vyhotovenie kúpnopredajnej zmluvy nezabezpečoval. Potvrdil však, že raz zaviezol B. G. na ulicu Slobody, kde U. K. bývala. Obžalovaná B. G. na to uviedla, že ohľadom bytu S. I. všade chodili spolu a to až do okamihu, keď bol byt predaný. J. poznal všetky okolnosti predaja tohto bytu. K výpovedi svedkyne však nemá čo dodať. Svedkyňa A. D. - matka svedkyne U. K. vo svojej výpovedi vysvetlila, prečo časť kúpnej ceny vyplatená M. G. bola zaslaná na účet, ktorý pre svoju dcéru otvorila vo svojom mene. Táto svedecká výpoveď podstatný význam nemá. Svedkyňa A. D. ozrejmila nejasnosti ohľadom vyplatenia peňazí, keďže ostatní svedkovia pre odstup času sa k nim nevedeli vyjadriť. Svedok K. G. - konateľ spoločnosti K. J., s.r.o. Košice sa vyjadroval k skutočnostiam, ku ktorým došlo v súvislosti s nasťahovaním poškodenej S. I. do ubytovne na ulici K. XX v Košiciach, ktorá bola majetkom spomínanej spoločnosti. Túto budovu zveril do správy spoločnosti Z., s.r.o., ktorá ju spravovala do konca roka 2014. Potvrdil, že poškodená S. I. mu dlhuje za nájom niekoľko tisíc Eur, pretože ho neplatila dosť dlhú dobu. Bol dohodnutý s jej mamou alebo tetou, že dlh vyplatia, doposiaľ k tomu nedošlo. Potom poškodená z jeho ubytovne odišla. Svedok K. G. zároveň potvrdil, že poškodená S. I. vedela o tom, že v jeho ubytovni bude bývať na základe nájomnej zmluvy, ktorú s ňou uzatvorila spoločnosť Z., s.r.o. prostredníctvom správcu ubytovne J.. Hoci tento svedok podrobnosti uzatvorenia zmluvy nepoznal, neboli mu známe žiadne skutočnosti, na podklade ktorých by sa poškodená S. I. mohla domnievať, že obývaciu bunku kúpila do osobného vlastníctva. K podpisu nájomnej zmluvy nájomníkom dochádza väčšinou predtým, než sa do ubytovne nasťahuje, najneskôr deň potom. Tvrdil, že S. I. musela vedieť, že na ubytovni býva v podnájme. Osobne jej to povedal v čase, keď ju navštívil preto, že mu nájomné neplatila, čo sa neskôr zaviazala riešiť jej teta. Poškodená S. I. sa k výpovedi svedka vyjadrila v tom význame, že A. J. jej zmluvu o nájme ukázal až v máji 2010, pričom ona na tejto ubytovni bývala od júna 2009. Zároveň vypovedala, že existencie dlhu na nájomnom si je vedomá. Potom, čo nájomné nemala ako vyplatiť, z bytu odišla. Pritom zdôraznila, že jej mama už nejakú časť dlhu za ňu vyplatila. Svedok A. J. popísal okolnosti, za ktorých poškodená S. I. podpísala nájomnú zmluvu a nasťahovala sa do ubytovne na ulici K. XX v Košiciach, kde pracoval ako správca. Hoci sa už na presný čas nepamätal, potvrdil, že ohľadom možnosti ubytovania S. I. v ubytovni sa najprv u neho informoval J. J.. Potom si s poškodenou S. I. boli byt ohliadnuť. Ešte pred nasťahovaním si poškodená bola ubytovňu ohliadnuť aj spolu so svojou priateľkou U. L.. Aj ona sa pýtala na podmienky nájmu a to ešte vo väčšom rozsahu ako S. I.. Svedok A. J. potvrdil, že S. I. nájomnú zmluvu podpísala ešte predtým, než sa do ubytovne nasťahovala, zároveň bola oboznámená s podmienkami nájmu. Následne J. J. zabezpečil v byte výmenu kuchynskej linky, gaučovej súpravy a nainštalovanie nových vodovodných batérií. Bez riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy so spoločnosťou K. J., s.r.o. by poškodená S. I. v ubytovni bývať nemohla. Vychádzajúc z výpovede svedka A. J., bolo nepochybné, že poškodená S. I. sa nemohla domnievať, že byt na ulici K. XX je v jej vlastníctve. So S. I. bola uzavretá nájomná zmluva a podmienky nájmu jej osobne vysvetlil, pričom jej zdôraznil, že na ubytovni môže bývať dovtedy, pokiaľ bude platiť nájom. Sám bol prítomný pri tom, ako S. I. nájomnú zmluvu podpisovala. Kópiu tejto zmluvy mala k dispozícii aj jej teta, ktorá býva na Terase, kde raz S. I. odviezol. Nájomné za S. I. na niekoľko mesiacov dopredu najprv zaplatil J. J.. Avšak potom, čo sa S. I. aj so svojou kamarátkou na ubytovňu nasťahovali, došla za ním jej kamarátka U. L. a požiadala ho, aby jej preplatok na nájomnom vrátil, že peniaze na niečo potrebujú a že od ďalšieho mesiaca budú platiť nájomné samé. A. J. tak urobil so súhlasom poškodenej S. I., čo si neskôr vyčítal, lebo S. I. ďalej riadne nájomné neplatila. Stále sa vyhovárala, že keď príde jej mama z Kanady, že jej nájomné zaplatí. S jej mamou bol asi dvakrát, pričom len v jednom prípade došlo k úhrade nájomného a raz jej mama poslala peniaze na účet. S. I. na ubytovni bývala asi 3 roky. Keď sa odsťahovala, zostala po nej zdevastovaná bunka a dlh na nájomnom okolo 5.000,- Eur. Prvý polrok poškodenú na ubytovni navštevovali štyria až piati muži. V byte sa požíval alkohol a konali sa hlučné oslavy. Poškodená ho pritom niekoľko krát sama žiadala, aby vykázal z ubytovne osoby, ktoré ju navštívili, čo robil opakovane, avšak po čase tieto osoby opäť videl na izbe u S. I.. Liezli k nej aj cez okno, správali sa hlučne. Dochádzalo aj k tomu, že taniere s jedlom vyhadzovali z okna. K zlepšeniu stavu došlo až vtedy, keď S. I. upozornil, že kvôli takémuto správaniu môže byť z bytu vykázaná. Poškodená S. I. po výsluchu svedka A. J. trvala na tom, že nájomná zmluva jej bola predložená až v máji 2010 a že až vtedy túto zmluvu podpísala. Na podporu svojho tvrdenia svedok A. J. argumentoval skutočnosťou, že bez nájomnej zmluvy by si nemohla dať zapojiť ani elektrinu.
Napokon z nájomnej zmluvy, ktorá bola prečítaná ako listinný dôkaz (z č. l. 181-183) vyplýva, že bola podpísaná S. I. a spoločnosťou K. J., s.r.o. 11.6.2009 a jej predmetom je nájom bunky na ulici K. XX v Košiciach za nájomné vo výške 202,62 Eur mesačne. Na návrh prokurátora v priebehu hlavného pojednávania bola ako svedkyňa vypočutá D. O.. Z jej výpovede vyplynulo, že jej sestra - mama poškodenej S. I. - žije dlhodobo v Kanade, má 83 rokov a vzhľadom na jej zdravotný stav na Slovensku už nebola 3 roky. S. I. bola alkoholička, o ktorú bolo potrebné sa starať. Manžel jej matky kúpil poškodenej byt na ulici Q. s tým, že platili aj náklady za bývanie. S. I. žila dlhé roky s A. E., ktorý zomrel, potom bývala so svojou kamarátkou U. L.. O tom, že S. I. predala byt na ulici Q. sa dozvedela až 24.12.2009, kedy ju prišla na Vianoce navštíviť spolu so svojou kamarátkou U. L., lebo už nemala ani čo jesť. Tvrdila, že sa s obžalovanými dohodla na výmene bytov s tým, že jej majú doplatiť 150.000,- Sk k čomu vraj nedošlo. Podľa názoru svedkyne D. O. obžalovaní mohli poškodenú poznať zo záložne, kde nosila šperky, a tak vedeli, v akej je sociálnej situácii, ktorú využili. Medzi sviatkami v roku 2009 sa bola pozrieť aj v byte na ulici K. v Košiciach. V tomto dome žili podobné osoby ako S. a asociáli. Byt bol v dezolátnom stave, avšak matka poškodenej ho dala však opraviť v januári 2010. O výmene bytu má iba sprostredkované informácie od S. I. a nepredpokladá, aby jej S. klamala. Do júna 2009 poškodená navštevovala D. O. každý týždeň. Do Vianoc roku 2009 však s poškodenou v kontakte nebola. Vzhľadom na spôsob života, ktorý v tom čase poškodená viedla, bola na ňu nahnevaná. V januári 2010 bola spolu so svojou sestrou za majiteľom bytu na ulici K., keďže chceli vyplatiť doplatok, ktorý podľa S. I., ak by zaplatila, stala by sa vlastníčkou bytu. Vtedy sa od majiteľa ubytovne dozvedeli, že byt, v ktorom S. býva nie je na predaj, že nemôže byť ani vymenený. Vtedy sa dozvedela, že poškodená S. I. žije v prenajatom byte, v ktorom jej vyplatili nájomné za tri mesiace, ktoré dovtedy dlhovala. V januári alebo februári 2010 jej A. J. predložil kópiu nájomnej zmluvy, ktorú potom zaniesli na políciu. Až na polícii S. I. uviedla, že podpis na zmluve nie je jej a že zmluvu o nájme S. I. dovtedy nedostala. Z rozhodujúcich listinných dôkazov vyplýva, že kúpna zmluva medzi S. I. a M. G. bola uzavretá 10.6.2009 (č.l. 83-85), pričom podpis S. I. bol riadne úradne overený podobne, ako dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 10.6.2009 (č.l. 87). O pravdivosti jej podpisov na kúpnej zmluve svedčí aj potvrdenie matričného úradu spolu s fotokópiou osvedčovacej knihy (č.l. 190-192). Zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi S. I. a spoločnosťou K. J. s.r.o. o poskytnutí ubytovania na ulici K. XX, Košice zo dňa 11.6.2009 vyplýva, že túto podpísala S. I., pričom jej totožnosť bola overená jej občianskym preukazom, ktorého kópia bola k zmluve pripojená (viď č.l. 181-184). Exekučné príkazy, vyjadrenia exekútora o úhrade pohľadávky (z č.l. 200-203, 257-258), náklady vyčíslené obžalovanou B. G. (z č.l. 79), mandátna zmluva uzavretá medzi S. I. a G. G. (z č.l. 92-94), svedčí o výške vynaložených nákladov, ktoré mali obžalovaní v súvislosti so zariadením predaja bytu poškodenej na ul. Q., ako aj výška provízie, ktorú si za túto činnosť odrátali. Z vyúčtovania platieb S. I. (z č.l. 129) a zoznamu poštových poukazov vyplýva, že od 3.8.2010 do 25.1.2011 platila nájomné nepravidelne. Účtovné doklady (z č.l. 130-132) preukazujú príjem M. G., ktorý získala predajom svojho trojizbového bytu (41.475,- €) a nemá priamu súvislosť s prejednávaným prípadom rovnako, ako aj kúpna zmluva uzavretá medzi M. G. a X. O. zo dňa 8.6.2009 (z č.l. 142-144). Ďalšie listinné dôkazy súd nepovažuje potrebné vyhodnocovať, keďže sa netýkajú prejednávanej veci. (odborné vyjadrenie z č.l. 186-189, písomnosti poskytnuté Katastrálnym úradom v Košiciach z č.l. 193-199, 208-238, úmrtný list L. G. z č.l. 239, výpisy z účtu Slovenskej sporiteľne z č.l. 251-256). Po vykonaní všetkých dôkazov, ktoré súd pre svoje rozhodnutie potreboval bolo možné vyvodiť záver, že nebolo dokázané, aby obžalovaní uviedli poškodenú do omylu spôsobom uvedeným vo výroku, teda že pod zámienkou výmeny jej bytu za iný, jej byt predali M. G., čím mali poškodenej spôsobiť škodu vo výške 31.534,22 Eur. Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu. (viac ako 26.600,- Eur) Výška škody, ktorá je kvalifikačným znakom skutkovej podstaty zločinu podvodu (ale aj sprenevery) nebola riadne preukázaná. Z pokynu dozorujúceho prokurátora (č.l. 24) je evidentné, že orgány činné v prípravnom konaní verzii obžalovaných, ktorá bola zároveň ich obhajobou, nevenovali potrebnú pozornosť. Preto ustálenie výšky škody bolo problematické už v prípravnom konaní. Keďže sa vychádzalo iba z verzie poškodenej, existovalo niekoľko možností ustálenia škody. Napokon bola ustálená vo výške predajnej ceny nehnuteľnosti. S takým postupom však nie je možné súhlasiť, keďže neboli započítané náklady obžalovaných, ktoré v prospech poškodenej obžalovaní minuli. Ustáleniu
výšky spôsobenej škody súd však väčšiu pozornosť nevenoval, keďže nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty nejakého trestného činu. Podľa názoru súdu poškodená od počiatku vedela, že obžalovaní majú záujem jej byt predať s tým, že jej zabezpečia bývanie na ubytovni. Za to sa s nimi dohodla na provízii, ktorú si zrazili. Keď poškodená klamala o tom, ako ju obžalovaní mali podviesť, nie je možné veriť ani tomu, že jej žiadne peniaze nedali. Trestné oznámenie navyše bolo podané až po pol roku od udalosti, ktorá bola pre čas spáchania trestného činu rozhodujúca a aj to iba z iniciatívy D. O., ktorú poškodená o pravdivosti svojej verzie presvedčila. Výpoveď poškodenej súd hodnotil ako nehodnovernú. Odhliadnuc od nesúladu jej výpovede so svedeckými výpoveďami M. G., X. O. a A. J., ktorí nepotvrdili existenciu poškodenou popisovaného omylu ohľadom výmeny bytov, je potrebné poukázať aj na správanie poškodenej po jej nasťahovaní sa do ubytovne. Svedkyňa M. G. potvrdila, že pri ohliadke bytu poškodenej sa zreteľne vyjadrila, že jej byt kupuje. Okolnosti ohliadky bytu poškodenej popísal v základnej dejovej línii zhodne aj svedok X. O.. Títo svedkovia nepochybne vyvrátili tvrdenie poškodenej, že na obhliadke bytu ani nebola. Vzhľadom k tomu, že okolnosti prehliadky bytu na ul. Q. č. XX popísali viaceré vypočuté osoby zhodne, súd nemal dôvod výpovedi svedkyne M. G. a X. O. neveriť. Svedkovia A. J. a K. G. vyvrátili pochybnosti o existencii omylu poškodenej spočívajúceho v tom, že nevedela, že býva v prenajatých priestoroch. Naopak potvrdili, že sa poškodená nemohla domnievať, že obytná bunka je jej vlastníctvom. A. J. navyše potvrdil, že preddavok nájomného, ktorý za poškodenú J. J. zaplatil aj poškodenej na jej žiadosť vrátil. Existencia omylu, ktorý je rozhodujúcim znakom trestného činu podvodu vykonaným dokazovaním nebola potvrdená. Súd sa venoval aj otázke, či skutok uvedený v obžalobe by za splnenia zákonných podmienok mohol považovať za iný trestný čin, ako ho kvalifikovala obžaloba. Listinným, ale ani iným dôkazom nie je overené tvrdenie obžalovaných, že suma 21.500,- Eur, ktorá ostala po úhrade nákladov, ktoré mali v súvislosti s predajom bytu poškodenej a zabezpečením jej bývania na ubytovni, bol skutočne poškodenej S. I. vyplatený. Ak by sa potvrdilo, že obžalovaní nič poškodenej nevyplatili, mohlo by sa jednať o trestný čin sprenevery. Je však potrebné zdôrazniť, že tvrdeniu obžalovaných, že spomínanú sumu poškodená skutočne prevzala, odporuje iba tvrdenie poškodenej, ktorá sa stále domáhala vyplatenia odstupného. Tieto pochybnosti musel súd vyhodnotiť v prospech obžalovaných. Z výpovede D. O. okrem iného je zrejmé, že jej neter S. I. ju až do Vianoc 2009 prestala navštevovať, hoci ju do leta navštevovala každý týždeň. D. O. dovtedy robila pre poškodenú nákupy mäsa a zrejme aj iných potravín, poskytovala jej možnosť osprchovať sa a podobne. Nielen D. O. popisovala problémy poškodenej s alkoholom, ale k spôsobu života poškodenej sa vyjadroval aj svedok A. J., ktorý bol správcom ubytovne. Vypovedal, že prvý polrok poškodenú na ubytovni navštevovali štyria až piati muži. V byte sa požíval alkohol a konali sa hlučné oslavy. Podľa názoru súdu poškodená nepotrebovala svoju tetu navštevovať, lebo od júla až do konca decembra 2009 mala dostatok prostriedkov na úhradu svojich potrieb. Tú časť výpovede svedkov D. O. a U. L., kde popisovali, že obžalovaní sľúbili poškodenej výmenu bytu, súd za rozhodujúcu nepovažoval, keďže sa jednalo o reprodukciu sprostredkovaných informácií, ktoré získali od poškodenej. Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Vykonaným dokazovaním obhajoba obžalovaných vyvrátená nebola. Podľa názoru súdu nedošlo k takému protiprávnemu konaniu, ktoré bolo obžalovaným kladené za vinu. Preto bolo potrebné rozhodnúť o ich oslobodení obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Keďže obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení, súd bol povinný poškodenú s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.