Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-6-2015.pdf
PDF · 108.13 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci navrhovateľky H. X., B.. XX.XX.XXXX, X. L. Š. XX, X., zastúpenej advokátom Mgr. Vladislavom Vyrvom, AK Mierová 48/B, Bratislava, proti odporcovi BILLA s.r.o.,, Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO 31 347 037, zastúpenému Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 1.712,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 323,22 €, do 3 dní od jeho právoplatnosti.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súdu dňa 28.10.2015 sa domáhala navrhovateľka vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 1.712,- € titulom odstupného s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 06.07.2015 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola zamestnancom odporcu od 01.03.2004 do 23.06.2015, v dobe ukončenia pracovného pomeru na pracovnej pozícii vedúca úseku. Tiež uviedla, že trpí závažným zdravotným problémom, v oblasti chrbtice a lekársky nález zo dňa 07.05.2015, teda bezprostredne pred ukončením pracovného pomeru konštatoval, že "pacientkin stav je trvalý, pri nevhodnej práci s tendenciou k zhoršovaniu, nie je vhodná fyzicky namáhavá práca, dlhodobé státie a sedenie a dvíhanie ťažkých bremien". Pred ukončením pracovného pomeru bola dlhodobo nezamestnaná, po skončení štátnej podpory vo forme nemocenských dávok vykonala v dobrej viere úkon smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru listom doručeným odporcovi dňa 23.06.2015, označeným ako "Skončenie pracovného pomeru", v ktorom skombinovala prvky okamžitého skončenia pracovného pomeru a žiadosti o uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru a výpovede pracovného pomeru. Spoliehala sa na korektnosť odporcu u ktorého pracovala viac ako jedenásť rokov, že dôvod skončenia jej pracovného pomeru je objektívna nemožnosť vykonávať prácu z trvale zlého zdravotného stavu. Mala za to, že v súvislosti so skončením jej pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov ku dňu 23.06.2015 jej mal odporca vyplatiť odstupné. Toto jej v najbližšom výplatnom termíne vyplatené nebolo, na jej výzvu odporca reagoval listom zo dňa 04.08.2015, v ktorom jej uviedol, že neumožnila pred ukončením pracovného pomeru zamestnávateľovi preradiť ju na inú vhodnú prácu a zároveň jej oznámil, že riadne nepreukázala svoj zdravotný stav. Výšku odstupného si uplatnila vo výške štvornásobku mzdy, pričom jej hrubá mzda predstavuje sumu 2.080,- €, z ktorej po odpočítaní zákonných odvodov žalovanú sumu predstavuje suma 1.712,- €. Súčasne žiadala zaviazať odporcu na náhradu trov konania.
Odporca k veci uviedol, že nárok navrhovateľky na zaplatenie odstupného nemá oporu v právnych predpisoch, preto žiadal návrh zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že pokiaľ navrhovateľka namietala korektnosť postupu odporcu pri skončení pracovného pomeru sama navrhovateľka v návrhu uvádzala, že "z obsahu tohto listu vyplýva, že keďže kombinuje prvky okamžitého skončenia pracovného pomeru, žiadosti o uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru a výpovede pracovného pomeru, skutočne bol formulovaný bez právneho usmernenia navrhovateľky, ktorá sa v snahe ukončiť pracovný pomer dôvodne spoliehala na korektnosť odporcu, ktorý mal možnosť v celom tomto prípade pôsobiť ako dohľad nad tým, aby navrhovateľka, ktorá u odporcu pracovala viac ako jedenásť rokov, neohrozila svoje pravá, ktoré má pri skončení pracovného pomeru nie z vlastnej vôle, ale z objektívnych príčin majúcich pôvod v jej trvalé zlom zdravotnom stave." Odporca má v tomto smere za to, že Povinnosť Odporcu ako zamestnávateľa poučiť zamestnancov o ich právach a povinnostiach je teda v zmysle ust. § 47 ods. 2 Zákonníka práce obmedzená len na povinnosť zamestnávateľa oboznámiť svojich zamestnancov s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nemožno vyvodzovať povinnosť zamestnávateľa poučovať svojich zamestnancov o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich im zo Zákonníka práce. V prípade skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou odporca postupoval striktne v súlade so zákonom. Netrvaním na ďalšom zamestnávaní navrhovateľky a uplatnením fikcie skončenia pracovného pomeru dohodou iba realizoval svoje právo, ktoré mu vyplývalo zo Zákonníka práce, pričom platí, že výkon práv vyplývajúcich zo zákona nemôže byť nikomu na ujmu, a preto nemôže byť zaň nikto ani žiadnym spôsobom sankcionovaný.
K zdravotným dôvodom na strane zamestnanca ako dôvodu skončenia pracovného pomeru uviedol, že pokiaľ navrhovateľka v návrhu uvádza, že v prípade, ak zdravotný stav zamestnanca dosiahne také parametre, kedy bez vážneho ohrozenia svojho zdravia alebo života nemôže ďalej vykonávať prácu, má právo po vykonaní konkrétnych formálnych úkonov smerujúcich k prípadnému preradeniu zamestnanca na inú prácu, okamžite skončiť pracovný pomer. Ďalej sa navrhovateľka v návrhu odvoláva na znenie ust. § 60 ods. 1 a ods. 2 a ust. § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, podľa ktorých ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je zamestnávateľ oprávnený dať zamestnancovi výpoveď, resp. zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou. Nárok na odstupné Zákonník práce priznáva len v prípade, ak sa pracovný pomer zamestnanca skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa, resp. dohodou zmluvných strán z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce. Pracovný pomeru s odporkyňou bol skončený na základe fikcie a nie dohodou o skončení pracovného pomeru, lebo na naplnenie takéhoto výpovedného dôvodu sa vyžaduje predloženie lekárskeho posudku deklarujúceho zdravotnú nespôsobilosť zamestnanca na výkon dohodnutého druhu práce. Navrhovateľka nepredložila odporcovi lekársky posudok, odporca bol oprávnený postupovať v súlade so Zákonníkom práce a skončiť pracovný pomer na základe fikcie. Skutočnosť, že odporca postupoval právne správne podľa jeho názoru vyplýva aj z právnej doktríny, podľa ktorej ak zdravotné dôvody zamestnanca neboli deklarované v lekárskom posudku, zamestnávateľ nebol oprávnený skončiť pracovný pomer výpoveďou zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca, a to hoci aj v prípade, ak by sa dodatočne v súdnom konaní preukázalo, že zamestnanec skutočne nebol schopný vykonávať doterajšiu prácu. Nedostatočná spôsobilosť zamestnanca na výkon práce sama o sebe môže byť výpovedným dôvodom, avšak nie podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.
K námietke navrhovateľky, že zamestnávateľ je povinný uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvod skončenia pracovného pomeru v prípade, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce uviedol, že súhlasí s tvrdením, že zamestnávateľ je povinný vo vyššie uvedených prípadoch v dohode o skončení pracovného pomeru uviesť dôvod jeho skončenia, to však neznamená, že je povinný akceptovať akýkoľvek, aj neexistujúci alebo nepreukázaný dôvod. Lekársky nález zo dňa 07.05.2015 vypracovaný T.. I. N., B. U. B., U.. G.. C.. , U. U. Č. X, X., obsahoval len vágne obmedzenia o zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky, resp. čo všetko by navrhovateľka nemala robiť, ale skutočnosť, že nemôže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vykonávať prácu vedúcej úseku ovocia a zeleniny, ktorú vykonávala od roku 2004, z lekárskeho nálezu nevyplýva. Zároveň poukázal na to, že ošetrujúci lekár navrhovateľke v lekárskom náleze len odporučil vyhýbať sa určitým činnostiam (napr. fyzicky namáhavej práci, práci s bremenami, atď., pričom v lekárskom náleze nedeklaroval zdravotnú nespôsobilosť navrhovateľky
na prácu. Lekársky nález predložený navrhovateľkou má len odporúčací charakter a zdravotný stav navrhovateľky, nie je konkrétne zistený. Ak by aj pripustili, že v prípade skončenia pracovného pomeru zamestnanca fikciou dohody podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce, je zamestnávateľ povinný prihliadať na osobitné dôvody skončenia pracovného pomeru (zdravotne alebo organizačné), ktoré nakladajú nárok zamestnanca na odstupné, čo dôrazne odmieta, tak v prípade fikcie skončenia pracovného pomeru navrhovateľky nemohla odporcovi z lekárskeho nálezu T.. N. vyplynúť povinnosť uviesť do dohody o skončení pracovného pomeru dôvody, ktorých existenciu nemal dostatočne preukázané aj v prípade, ak by pracovný pomer navrhovateľky skončil dohodou. Odporca by nebol povinný uviesť do dohody ako dôvod skončenia pracovného pomeru zdravotné dôvody navrhovateľky, nakoľko existenciu týchto dôvodov nemal odporca preukázanú lekárskym posudkom vo vzťahu k navrhovateľkou vykonávanej práci.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi výpisom z OR na odporcu, potvrdením o zamestnaní zo dňa 26.06.2015, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 21.12.2009, dodatkom k pracovnej zmluve z 21.12.2009, lekárskym nálezom T.. I. N. Z. J. XX.XX.XXXX, potvrdením sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského v období od 19.05.2014 do 22.06.2015, návrhom za skončenie pracovného pomeru z 23.06.2015, reakciou odporcu na skončenie pracovného pomeru z 26.06.2015, výzvou právneho zástupcu navrhovateľky z 20.07.2015 s doručenkou, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo 04.08.2015 - odpoveď s doručenkou, výpočtom priemernej čistej mzdy navrhovateľky, výpisom z účtu navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni za mesiace apríl, máj, jún 2014, pracovnou zmluvou zo dňa 01.03.2004, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že jej pracovný pomer u odporcu vznikol na základe písomnej pracovnej zmluvy z 01.03.2004. Pôvodne bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 31.05.2004, ďalšími dodatkami k pracovnej zmluvy u odporcu pracovala až do skončenia pracovného pomeru. Jej pôvodné zaradenie bolo pokladníčka, v čase skončenia pracovného pomeru bola na pozícii vedúca úseku. Pracovala na predajni č. 107, na G. D. P. G.. Na tejto predajni robila aj predtým, než to zobrala BILLA, jej zamestnávateľom bola spoločnosť Konrád. Prvý raz sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil asi pred 4 rokmi, vtedy mala problémy s krčnou chrbticou, maródovala asi 3 mesiace. Keď nastúpila po PN do práce hovorila svojej vedúcej, že nemôže umývať pod regálmi ručne, vedúca jej povedala, že ju nepotrebuje, keď nebude toto robiť a nezaujímalo ju stanovisko lekára. Potom sa jej zdravotný stav troška ustálil a asi začiatkom roku 2015 odišlo z predajne 5 ľudí, nemali ani skladníka, museli si sami preberať tovar na rampe. V tom čase sa jej znovu zhoršil zdravotný stav, práceneschopná bola od 19.05.2014 do 23.06.2015. Počas práceneschopnosti bola vyšetrená v neurologickej ambulancii MUDr. Illéšovovou, ktorá jej 07.05.2015 vydala lekársky nález, na základe ktorého požiadala o priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok jej bol priznaný až v septembri 2015 zo znížením možnosti vykonávať prácu na 45%. Bol jej priznaný spätne od ukončenia práceneschopnosti, t.j. 23.06.2015. Dňa 23.06.2015 listom z toho istého dňa požiadala zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru s tým, že žiadala ukončiť pracovný pomer k 14.07.2015 z dôvodu, že podľa lekárskeho nálezu nie je schopná vykonávať svoju prácu, práceneschopná bola dlhodobo, až 52 týždňov a priložila k tomuto skončeniu pracovného pomeru lekársky nález zo 07.05.2015. Listom zo dňa 26.06.2015 jej zamestnávateľ oznámil, že pracovný pomer bude ukončený dňa 23.6.2015, napriek tomu, že jej návrh na skončenie pracovného pomeru považuje za neplatný právny úkon, avšak netrval na tom, aby naďalej u nich pracovala. Po ukončení práceneschopnosti 23.06.2015 však nemohla nastúpiť do práce, lebo sa ešte stále liečila a na úrade práce jej povedali, že to má riešiť na úrade práce. Do práce 24.06.2015 nenastúpila. Listom zo dňa 26.06.2015 zamestnávateľ akceptoval jej žiadosť o skončenie pracovného pomeru s tým, že ho ukončil ku dňu 23.06.2015. Prišlo jej to poštou, nepamätá si už, ktorý to bol deň. Odvtedy je stále neschopná práce a poberá len čiastočný invalidný dôchodok, ktorý jej bol priznaný do septembra 2016, potom bude môj zdravotný stav opäť prehodnotený. Keď doručila skončenie pracovného pomeru odporcovi, pracovníčka ktorá od nej preberala túto listinu jej povedala, že lekársky nález nie je dobrý, ale čo konkrétne má doniesť jej odmietla povedať.
Z potvrdenia o zamestnaní vystavenom odporcom súd zistil, že zamestnávateľ potvrdil odporkyni trvanie pracovného pomeru v období od 01.03.2004 do 23.06.2015, započítal jej do doby zamestnania 11 rokov a 115 dní. V časti III. prehľad dočasných pracovných neschopností zamestnanca je uvedená práceneschopnosť odporkyne v období od 19.05.2014 do 22.06.2015.
Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy súd zistil, že dňa 21.12.2009 bola zmenený pracovný pomer navrhovateľky na pracovný pomer na dobu neurčitú.
Z dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 21.12.2009 súd zistil, že bola dohodnutý výška mesačnej mzdy na sumu 520,- € brutto od 01.01.2010.
Z lekárskeho nálezu T.. I. N., neurologickej ambulancie zo dňa 07.05.2015 súd zistil, že navrhovateľke bola stanovená diagnóza lumboischialgický sy s radikul. iritáciou v derm. L5 sin., MRI L4/5 so širokou protrúziou disku dorz. až foramin. bilat výraznejšie doľava s kompresiou dur. vaku v mieste odstupov L5 bilat, výraz. vľavo. Vedľajší nález: ovar. cysta s hemorag. obsahom vľavo. Doporučenie: "Pacientkin stav je trvalý, pri nevhodnej práci s tendenciou k zhoršovaniu, nie je vhodná fyz. namáhavá práca, dlhodobé státie a sedenie a dvíhanie ťažkých bremien. Plánované je PRT a gynekol. vyš."
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 24.09.2015 súd zistil, že navrhovateľka bola nemocensky poistená z poistného vzťahu BILLA, s.r.o. od 01.03.2004 do 17.05.2015. nemocenské dávky jej boli vyplácané v období od 29.05.2014 do 17.05.2015.
Zo "Skončenia pracovného pomeru" bez dátumu vyhotovenia, doručeného odporcovi dňa 23.06.2015 súd zistil, že navrhovateľka oznámila zamestnávateľovi, že žiada o ukončenie pracovného pomeru ako vedúca oddelenia na pobočke G. P. G.. Žiadala o ukončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1, písm. a/, nakoľko podľa lekárskeho posudku nie je schopná vykonávať svoju prácu. Práceneschopná je dlhodobo už 52 týždňov a podľa vyjadrenia ošetrujúcich lekárov sa jej stav v posledných mesiacoch nezmenil a je nútená si podať žiadosť o odchod do invalidného dôchodku. K výpovedi prikladá lekársky posudok, ktorý deklaruje jej nespôsobilosť vykonávať prácu riadne bez ďalšieho zhoršovania jej zdravotného stavu. Súčasne požiadala o vyplatenie odstupného podľa § 76 ods. 2, písm. d/. k dátumu ukončenia pracovného pomeru žiadala vystaviť "výstupné papiere" (zápočtový list atď). V prípade akýchkoľvek otázok dala k dispozícii svoje telefónne číslo. Pracovný pomer žiadala ukončiť dňom 14.07.2015.
Z listu odporcu zo dňa 26.06.2015, označenom ako odpoveď na skončenie pracovného pomeru z 23.06.2015 súd zistil, že odporca potvrdil prijatie listu navrhovateľky zo dňa 23.06.2015, ktorým žiada o ukončenie pracovného pomeru k 14.07.2015 podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Konštatoval, že pri skončení pracovného pomeru spôsobom, ktorý označila navrhovateľka neboli splnené zákonné podmienky vyžadované pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a považuje ho na neplatné z dôvodu, že nedoručila zamestnávateľovi lekársky posudok a nepreukázala tak dostatočne svoj zdravotný stav. Súčasne bolo navrhovateľke oznámené, že jej nevznikol nárok na vyplatenie odstupného. Vzhľadom k tomu, že pracovný pomer so zamestnávateľom okamžite skončila neplatne, zamestnávateľ netrvá na tom, aby u neho naďalej pracovala, dňom doručenia skončenia pracovného pomeru dňa 23.06.2015 ukončil s navrhovateľkou jej pracovný pomer.
Podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
Podľa § 69 ods. 1, písm. a/ Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
Podľa § 76 ods. 2, písm. a/ Zákonníka práce zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Podľa § 78 ods. 3, písm. b/ Zákonníka práce, k skončil zamestnanec pracovný 3omer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak a zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § § 60 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu ( skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak
na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že navrhovateľka bola od 01.03.2004 do 23.06.2015 zamestnancom odporcu, v dobe ukončenia pracovného pomeru na pracovnej pozícii vedúca úseku, pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval po dobu viac ako 11 rokov. Ku dňu skončenia pracovného pomeru poberala hrubú mzdu 520,- € mesačne. Pred ukončením pracovného pomeru bola dlhodobo práceneschopná z dôvodu vážneho ochorenia chrbtice. Po skončení práceneschopnosti jej zdravotný stav neumožňoval nastúpiť do práce, doručila zamestnávateľovi dňa 23.06.2015 list označený ako "skončenie pracovného pomeru", ktorým žiadal o ukončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1, písm. a/ nakoľko podľa lekárskeho posudku nie je schopná vykonávať svoju prácu. Pripojila aj lekársky nález T.. N. zo dňa 07.05.2015. Odporca vyhodnotil tento úkon skončenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca ako neplatný právny úkon, netrval však na tom, aby navrhovateľka naďalej u neho pracovala, skončil s navrhovateľkou pracovný pomer ku dňu 23.06.2015, kedy doručila zamestnávateľovi žiadosť o skončenie pracovného pomeru. Zdravotné dôvody na strane zamestnanca nie sú samé o sebe postačujúcim dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, resp. na vznik nároku na odstupné podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Zdravotné dôvody na strane zamestnanca sú právne relevantným dôvodom pre skončenie pracovného pomeru len za predpokladu, že Ich existencia je preukázaná predložením lekárskeho posudku. Definícia pojmu lekársky posudok je obsiahnutá v ust. § 16 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení, Lekársky posudok na účely tohto zákona je výsledok posúdenia: a) Zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. b) Zdravotného stavu v súvislosti s priznaním choroby z povolania. c) Bolesti a sťaženia spoločenského uplatnia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví. Z uvedeného vyplýva, že v pracovnoprávnych vzťahoch práve môže vyvolať právne účinky len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať konkrétnu prácu bez ohrozenia svojho zdravia, pričom takýto stav musí posudok výslovne deklarovať. Predpokladom skončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca je predloženie lekárskeho posudku, ktorým musí byť zdravotný stav objektívne zistený a konkrétne vyjadrený. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je potrebné predloženie
lekárskeho posudku, ktorým musí byť zdravotný stav objektívne zistený a konkrétne vyjadrený. V lekárskom posudku sa musí deklarovať nemožnosť vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia, ktorá z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca vyžaduje od zamestnávateľa povinnosť preradiť ho na inú pre neho vhodnú prácu do 15 dní od predloženia posudku, alebo aby bol pracovný pomer okamžite skončený.
V danom prípade mal súd za nesporné, že podanie navrhovateľky označené ako "Skončenie pracovného pomeru" doručené odporcovi dňa 23.06.2015 nebolo spôsobilé vyvolať účinky zamýšľané navrhovateľkou, t. j. skončiť pracovný pomer okamžite podľa § 69 ods. 1písm. a) Zákonníka práce, a to z dôvodu, že tohto súčasťou podania nebol lekársky posudok odôvodňujúci skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca. Odporca sa rozhodol postupovať spôsobom uvedeným v § 78 ods. 3 Zákonníka práce a skončil pracovný pomer na základe fikcie. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak zamestnanec neplatne skončí pracovný pomer výpoveďou alebo neplatne skončí pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, ďalšie trvanie pracovného pomeru bude závisieť od toho, či zamestnávateľ bude alebo nebude trvať na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval. Keďže odporca netrval na tom, aby navrhovateľka u neho naďalej pracovala, platí fikcia, že pracovný pomer sa skončil dohodou. Právna fikcia ako právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu má za následok zámerné konštituovanie skutočnosti, ktorá nezodpovedá realite. Úlohou fikcie je predovšetkým posilniť právnu istotu, následkom fikcie skončenia pracovného pomeru dohodou je, že v praxi sa konštituuje skutočnosť, že pracovný pomer bol skončený dohodou, pričom v skutočnosti k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru nedochádza. Vzhľadom na právnu povahu fikcie k neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že odporca bol povinný uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvod skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu, že pracovný pomer navrhovateľky bol skončený na základe fikcie podľa ust. § 78 ods. 3 Zákonníka práce a nie dohodou o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. Nárok na odstupné zákonník práce priznáva len v prípade, že sa pracovný pomer zamestnanca skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa, resp. dohodou zmluvných strán z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce. V tomto prípade bol pracovný pomer navrhovateľky s odporcom skončený na základe fikcie a nie dohodou o skončení pracovného pomeru z osobitných dôvodov, resp. výpoveďou zo strany odporcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa zásady úspechu, navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto súd zaviazal neúspešnú odporkyňu na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil nasledovne: Odmena advokáta bola priznaná v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., podľa § 10 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri tarifnej hodnote veci vo výške 1.712,- € predstavuje sumu 81,33 €. V konaní boli vykonané tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 19.11.2015, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.11.2015, zastupovanie na pojednávaní 08.03.2016. Ku každému úkonu súd priznal režijný paušál, za rok 2015 - 2 x 8,39 €, za rok 2016 - 1 x 8,58 €. Celková výška tarifnej odmeny spolu s DPH predstavuje sumu 323,22 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.), podľa Zákona č. 233/95 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.