Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/99/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa Z. K., E.. XX. XX. XXXX, I. E.. Ľ.. Š. XXXX/X, XXX XX I. I., občan SR, právne zast. JUDr. Lucia Fabriciusová, advokátka, J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi 1/ U.. Z. D., E.. XX. XX. XXXX, I. B.I. XXXX/XX, XXX XX I. I., občan SR, právne zast. AK JUDr. Andrea Slezáková, s. r. o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 999, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokátka JUDr. Andrea Slezáková, proti odporcovi 2/ A.. U. D., E.. XX. XX. XXXX, I. Z. XXXX/XX, XXX XX I. I., občan SR, právne zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica a odporcovi 3/ A. D., E.. XX. XX. XXXX, I. Z. XXXX/XX, XXX XX I. I., občan SR, právne zast. JUDr. Viera Nováková, advokátka, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 13 277,56 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Podaním zo dňa 07. 07. 2014, podaným na tlačive návrhu na vydanie platobného rozkazu, si navrhovateľ uplatnil proti odporcom právo na zaplatenie sumy 13 277,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne od 01. 01. 2007 do zaplatenia.

Uznesením č. k. -12 zo dňa 04. 09. 2014 súd navrhovateľa vyzval na doplnenie podania, a to aby predložil návrh, ktorý bude s poukazom na § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 O.s.p. obsahovať náležitosti návrhu, keď navrhovateľom predložené tlačivo nie je samotným návrhom, ale len prostriedkom na urýchlenie vydania platobného rozkazu a v návrhu je okrem iného potrebné uviesť petit

- jasný, konkrétny a zrozumiteľný návrh ako má súd vo veci rozhodnúť.

Podaním zo dňa 18. 09. 2014 navrhovateľ uviedol, že dňa 24. 08. 2006 požičal z titulu zmluvy o tichom spoločenstve ako tichý spoločník podnikateľovi O. D., E.. XX. XX. XXXX, E. I. Z. XXXX/XX, I. I. finančné prostriedky vo výške 400 000,-- Sk (13 277,56 Eur). Podnikateľ O. D. dňa 21. 12. 2013 zomrel, požičané peniaze navrhovateľovi nevrátil. Podľa článku IX. bod 2 Zmluvy o tichom spoločenstve v prípade smrti jedného z účastníkov, práva a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú na oprávneného dediča, pričom dedič je ustanoveniami zmluvy viazaný. Napriek tomu, že dedičov - odporcu 1/, odporcu 2/ a odporcu 3/ niekoľkokrát vyzval na vrátenie dlžnej sumy, túto mu odmietli vrátiť s tvrdením, že O. D. mal požičané finančné prostriedky navrhovateľovi vrátiť údajne niekedy v roku 2007. Toto tvrdenie nie je pravdivé a neexistuje o tom ani žiadny doklad. Naopak, O. D. písomne v zmysle zákona uznal svoj dlh voči navrhovateľovi v plnej výške dňa 15. 02. 2012 pred troma svedkami. Z uvedeného je evidentné, že nemohol navrhovateľovi dlžnú sumu v roku 2007 vrátiť. Navrhovateľ sa preto domáhal, aby odporca 1/, odporca 2/ a odporca 3/ spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi sumu 13 277,56 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od 01. 07. 2007.

Výzvou zo dňa 12. 01. 2015 súd navrhovateľa vyzval, aby doplnil návrh v časti opísania rozhodujúcich skutočností, a to od čoho odvodzuje dátum 01. 07. 2014, resp. dátum 01. 01. 2007 ako je uvedené v tlačive, ako dátum, od ktorého sa odporca dostal do omeškania a zároveň, aby zosúladil petit návrhu a predložené tlačivo na vydanie platobného rozkazu v časti výšky úroku z omeškania a dátumu, od ktorého sa dostal odporca do omeškania.

Podaním zo dňa 23. 01. 2015 navrhovateľ uviedol, že dňa 24. 08. 2006 uzavrel s O. D. - L. Zmluvu o tichom spoločenstve. Z dôvodu, že O. D. ku dňu 08. 01. 2007 ukončil podnikateľskú činnosť, zmluva zanikla a podnikateľ navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi bol povinný zo zákona vrátiť vklad do 30 dní od zániku zmluvy. O. D. z dôvodu, že svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil, písomne uznal dňa 15. 02. 2012 svoj dlh vo výške 13 277,56 Eur. Keďže O. D. dňa 21. 12. 2013 zomrel, v súlade so zmluvnými dojednaniami a osvedčením o dedičstve sa právnymi nástupcami stali odporcovia. Okrem istiny si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 08. 02. 2007 z dôvodu, že až dňom 08. 02. 2007 (uplynutím 30 dňovej lehoty od zániku zmluvy), bol O. D. zo zmluvného vzťahu povinný vrátiť navrhovateľovi vklad, navrhovateľ sa teda domáha, aby odporca 1/, odporca 2/ a odporca 3/ spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi sumu 13 277,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5% ročne od 08. 02. 2007.

Odporkyňa 1/ žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že odporkyňa 1/ ako dcéra zomrelého O. D. viedla svojmu otcovi, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom O. D. - L., miesto podnikania Družby 18, Banská Bystrica, IČO: 22 716 220, celé účtovníctvo. Ako účtovníčka v súlade so Zákonom o účtovníctve účtovala všetky účtovné doklady súvisiace s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, avšak účtovný doklad na sumu vo výške 400 000,-- Sk (13 277,56 Eur) vystavený na meno navrhovateľa nikdy nezaúčtovala, s takýmto dokladom sa pri výkone svojej účtovníckej činnosti nestretla a rovnako sa s platbou v uvedenej výške nestretla ani vo výpisoch z účtu jej zomrelého otca, ktorý ukončil podnikateľskú činnosť k 08. 01. 2007. Zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006, ktorú predložil ako prílohu podanej žaloby navrhovateľ, rovnako v účtovníctve svojho otca neevidovala. S poukazom na právnu úpravu Zmluvy o tichom spoločenstve v § 673 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj článok II. Zmluvy o tichom spoločenstve predloženej navrhovateľom, má odporkyňa 1/ za to, že navrhovateľ doposiaľ nepreukázal splnenie záväzku, t. j. že poskytol jej otcovi majetkový vklad. Uvedená skutočnosť má význam ohľadom zistenia doby, počas ktorej sa navrhovateľ ako tichý spoločník svojim majetkovým vkladom na podnikaní skutočne podieľal. Rovnako navrhovateľ nešpecifikoval a neodôvodnil, prečo požaduje vrátenie sumy 13 277,56 Eur, ktorá mala predstavovať údajný celý majetkový vklad do podnikania zomrelého otca, a to s poukazom na článok V. ods. 2 a článok VI. ods. 1 písm. b) Zmluvy o tichom spoločenstve. V zmysle § 676 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka práve riadne individuálna účtovná závierka je záväzným podkladom pre výpočet výšky podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. V zmysle článku IX. ods. 1 písm. d) Zmluvy o tichom spoločenstve účasť tichého spoločníka - navrhovateľa zanikla ukončením podnikateľského oprávnenia podnikateľa - čo v danom prípade bolo k 08. 01. 2007. Odporkyňa 3/ má za to, že navrhovateľ ako tichý spoločník nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok zmluvy o tichom spoločenstve, a to odovzdanie majetkového vkladu podnikateľovi. Pokiaľ ide o Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012, odporkyňa 1/ podala trestné oznámenie, ktoré je vedené pod ČVS: ORP-301/2 VYS BB-2015 a doposiaľ nebolo skončené. Odporkyňa 1/ má dôvodnú pochybnosť o pravosti podpisu jej otca na predloženom uznaní dlhu zo dňa 15. 02. 2012. Odporkyňa 1/ má za to, že predmetný právny úkon v časti, v ktorej obsahuje uznanie záväzku, je neplatným právnym úkonom, pretože zo svojho obsahového hľadiska trpí neurčitosťou, pokiaľ ide o vymedzenie jeho predmetu. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu a označenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Právny dôvod dlhu, t. j. titul jeho vzniku musí byť jasný. Nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne veriteľovi, ktorému je tento úkon adresovaný, bol jasný dôvod uznávaného dlhu, jeho výška, tak ako prísľub dlh zaplatiť, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodne pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

Odporca 2/ žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že dňa 29. 11. 2006 O. D. odpredal spoločnosti LAPSTAV, s. r. o. prevádzku reštaurácie „SANTA FE“, na ktorej podnikateľskej činnosti sa mal navrhovateľ v zmysle článku V. Zmluvy o tichom spoločenstve zúčastňovať. Vklad, ktorý mal byť predmetom Zmluvy o tichom spoločenstve navrhovateľ nikdy reálne nesplatil. Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012 odporca 2/ v celom rozsahu neuznáva. V čase, keď malo dôjsť k spísaniu predmetného Uznania dlhu bol právny predchodca odporcu dlhodobo vážne chorý, pričom odporca 1/, odporca 2/ a odporca 3/ boli svedkom vydierania zo strany navrhovateľa, kedy O. D. podal pre toto konanie navrhovateľa trestné oznámenie, svoju manželku a dcéry viac krát upozornil na to, že navrhovateľ ho vydiera a po jeho smrti bude od nich chcieť nekalým spôsobom získať peniaze. Otec odporcu 2/ O. D. sa v čase, kedy mal byť predmetný právny úkon uskutočnený, z dôvodu vážneho zhoršenia zdravotného stavu zdržiaval doma s manželkou, v dôsledku čoho je odporca 2/ toho názoru, že predmetný právny úkon nemohol urobiť. Odporca 2/ poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že podpis O. D. na listine, ktorú predložil navrhovateľ, Uznaním dlhu zo dňa 15. 02. 2012 nie je pravý. V súvislosti s uvedeným tvrdením podali odporcovia na navrhovateľa v tejto veci trestné oznámenie pre trestný čin marenia spravodlivosti. Odporca 2/ preto navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci vedenej pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Banská Bystrica pod ČVS: ORP-301/2 VYS-BB-2015. V prípade, že súd návrhu na prerušenie konania nevyhovie, navrhuje odporca 2/ dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu na predmetnej listine Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2011. Ak by sa preukázalo, že podpis právneho predchodcu odporcu je pravý, má odporca 2/ za to, že uvedený právny úkon je neplatný v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nejasnosť právneho dôvodu vzniku dlhu ako aj jeho výšky, nakoľko Uznanie dlhu malo byť podpísané v čase, keď právny predchodca odporcu už podnikateľskú činnosť nevykonával. Uznanie dlhu, ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Z uvedených skutočností vyplýva, že ak by aj došlo k podpisu Uznania dlhu, predmetný právny úkon nemohol byť právnym predchodcom odporcu 2/ urobený slobodne a vážne.

Odporkyňa 3/ žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že jej zomrelý manžel podnikal na základe živnostenského oprávnenia, ktoré zaniklo dňom 08. 01. 2007, t. j. po 5 mesiacoch od uzavretia Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006. Okrem toho jej zomrelý manžel odpredal prevádzku SANTA FE Reštaurácia, predmetné prevádzky sa týkal vklad do podnikania, na základe Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29. 11. 2006. S ohľadom na uvedené by mal navrhovateľ ako tichý spoločník nárok na vrátenie poskytnutého vkladu zvýšeného o podiel na zisku za obdobie od odovzdania vkladu do 29. 11. 2006 alebo zníženého o podiel na stratách za uvedené obdobie. Z dokladov, ktoré predložil navrhovateľ, nevyplýva, kedy, a či vôbec, došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, ktoré mali predstavovať vklad do podnikania zomrelého manžela odporkyne 3/ a z akých účtovných dokladov vychádzal pri výpočte výšky nároku na vrátenie vkladu. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2003 odporkyňa 3/ namieta pravosť podpisu jej zomrelého manžela na predmetnej listine. Má za to, že jej manžel nepodpísal predmetnú listinu, pretože v tom čase inicioval proti navrhovateľovi trestné oznámenie pre trestný čin vydierania. Uznanie dlhu je súkromnou listinou a nie verejnou listinou. Oproti verejnej listine, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej pravosť, v prípade súkromnej listiny stačí popretie jej správnosti druhým účastníkom konania, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou. V prípade, že by sa v konaní jednoznačne preukázalo, že zomrelý manžel odporkyne 3/ podpísal Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012, poukazuje odporkyňa 3/ na to, že uvedený právny úkon je neplatný z dôvodu neurčitosti. Keďže navrhovateľom predložené Uznanie dlhu malo byť podpísané dňa 15. 02. 2012, teda v čase, keď už zomrelý manžel odporkyne 3/ nemal postavenie podnikateľského subjektu, je potrebné na tento právny úkon aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporkyňa 3/ má za to, že predmetný právny úkon v časti, v ktorej obsahuje uznanie záväzku, je neplatným právnym úkonom, pretože zo svojho obsahového hľadiska trpí neurčitosťou, pokiaľ ide o vymedzenie jeho predmetu. Právny dôvod dlhu, t. j. titul jeho vzniku musí byť jasný. Nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne veriteľovi, ktorému je tento úkon adresovaný, bol jasný dôvod uznávaného dlhu, jeho výška, tak aj prísľub dlh zaplatiť, ak to nie je poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodne pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012 podľa názoru odporkyne 3/ nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. V predloženom uznaní nie je vôbec špecifikované z akého právneho dôvodu mal vzniknúť tento záväzok, a to či z dôvodu predaja prevádzky alebo z dôvodu nevyplatenia majetkového vkladu, tak isto nie je zrejmé, akým spôsobom dospel zomrelý manžel odporkyne 3/ k výške 400 000,-- Sk. Ak by sme totiž vychádzali z toho, že zomrelý manžel mal záväzok voči navrhovateľovi, tento záväzok by vznikol titulom nevyplateného podielu na zisku, ale nie titulom predaja prevádzky a tak isto nie titulom vyplatenia majetkového vkladu. Odporca 3/ poukázal aj na to, že záväzok uvedený v Uznaní dlhu v čase uznania dlhu vo výške 400 000,-- Sk neexistoval. Navrhovateľovi totiž nemohol vzniknúť nárok na vrátenie vkladu v tej istej, teda rovnakej výške, ako bol jeho vklad do podnikania, pretože počas obdobia od 24. 08. 2006 do 29. 11. 2006 vznikli v súvislosti s prevádzkou SANTA FE Reštaurácia výdavky, na ktorých sa mal podieľať navrhovateľ ako tichý spoločník vo výške 50 %. Samotná prevádzka bola stratová a preto zomrelý manžel pristúpil k jej odpredaju. Navrhovateľovi ako tichému spoločníkovi mohol vzniknúť nárok na vrátenie poskytnutého vkladu zvýšeného o podiel na zisku alebo zníženého o podiel na stratách za obdobie od odovzdania vkladu do 29. 11. 2006, pričom podkladom pre výpočet tejto výšky je riadna individuálna závierka za uvedené obdobie.

Keďže uznesením ČVS: ORP-301/2-VYS-BB-2015 zo dňa 14. 05. 2015, právoplatným dňa 10. 06. 2015, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, vec týkajúcu sa podozrenia so spáchania zločinu marenia spravodlivosti odmietlo, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 trestného poriadku, vzhľadom na čo pominuli dôvody, pre ktoré odporca 2/ navrhol prerušenie tohto súdneho konania, súd o návrhu odporcu 2/ na prerušenie tohto súdneho konania do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci vedenej pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Banská Bystrica pod ČVS: ORP-301/2-VYS-BB-2015, procesne nerozhodoval.

Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 08. 03. 2016, na ktorý sa účastníci (právni zástupcovia) dostavili riadne a včas.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 24. 08. 2006 navrhovateľ ako tichý spoločník a O. D. - L., Q.. B. XX I. I., U.: XX XXX XXX ako podnikateľ uzavreli v zmysle § 673 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o tichom spoločenstve. Článok I. Zmluvy upravoval Zmluvné strany, článok II. Predmet zmluvy, keď podľa článku II. bod 1 predmetom zmluvy je záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi majetkový vklad, ktorým sa tichý spoločník zúčastní na podnikateľskej činnosti podnikateľa a podľa článku II. bod 2 spôsob účasti a práva a povinnosti oboch tu označených strán sa riadia ustanoveniami tejto zmluvy a zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Článok III. upravoval Vznik tichého spoločníka, keď podľa článku III. bod 1 tiché spoločenstvo, ktoré je predmetom tejto zmluvy vzniká splatením vkladu tichého spoločníka podľa časti V. zmluvy. Článok IV. upravoval Dobu trvania tichého spoločenstva a článok V. Vklad tichého spoločníka, keď podľa článku V. bod 1 tichý spoločník sa zúčastňuje na podnikateľskej činnosti podnikateľa (týka sa len prevádzky s označením

- SANTA FE Reštaurácia, Strieborná nám. 2, Banská Bystrica) peňažným vkladom vo výške 50 %, ktorý v deň podpísania tejto zmluvy činí 400 000,-- Sk a podľa článku V. bod 2 tichý spoločník sa ďalej zúčastňuje na 50 % úhradách prevádzkových nákladov prípadne ďalších investičných nákladov. Článok VI. upravoval Podiel na zisku a strát, článok VII. Finančné vysporiadanie, keď podľa článku VII. bod 2 v prípade ukončenia zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou v zmysle časti IX. bod 1 písm. a), b), c), e) zmluvy podiel na zisku, či strate bude určený v lehote 30 dní po ukončení zmluvného vzťahu s tým, že príslušne vymedzený majetkový vklad bude tichému spoločníkovi vrátený v lehote 30 dní odo dňa určenia. Článok VIII. upravoval Práva a povinnosti zmluvných strán, článok IX. Zánik účasti tichého spoločníka, keď podľa článku IX. bod 1 písm. d) účasť tichého spoločníka zaniká ukončením podnikateľského oprávnenia podnikateľa, podľa článku IX. bod 2 v prípade smrti jedného z účastníkov, práva a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú na oprávneného dediča, pričom dedič je ustanoveniami zmluvy viazaný. Článok X. upravoval Záverečné ustanovenia, keď podľa článku X. bod 1 zmluva je platná dňom podpisu zmluvnými stranami, podľa článku X. bod 2 účinnosťou sa stáva zložením peňažného vkladu podľa časti V. bod 1 Zmluvy a podľa článku X.3 pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak, platia pre ňu ustanovenia Zákona č. 513/1991 Zb..

Dňa 29. 11. 2006 O. D. - X. „. L., Z. XX, I. I., U.: XX XXX XXX ako predávajúci a spoločnosť LAPSTAV, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 36 663 735 ako kupujúci uzatvorili v písomnej forme Kúpno- predajnú zmluvu, ktorej predmetom bol odpredaj prevádzky na Striebornom námestí 2, Banská Bystrica Reštaurácia „SANTA FE“ a súčasťou prevádzky je aj zariadenie, ktoré je uvedené v dodatku č. 1 k zmluve. Odovzdanie prevádzky bude uskutočnené k 01. 01. 2007. Kupujúci uhradí v hotovosti v deň podpisu kúpno-predajnej zmluvy cenu za prevádzku v plnej výške, t. j. 200 000,-- Sk.

Z údajov zapísaných v živnostenskom registri Okresného úradu Banská Bystrica, č. živnostenského registra 601-4149, súd zistil, že O. D. podnikal pod obchodným menom O. D. - L., A. Z. B. XX, I. I., U.: XX XXX XXX a podnikateľskú činnosť ukončil k 08. 01. 2007.

Ako listinný dôkaz navrhovateľ v konaní označil a predložil aj listinu označenú Uznanie dlhu, v ktorej O. D. dňa 15. 02. 2012 uznal svoj dlh voči navrhovateľovi, ktorý vznikol predajom prevádzky SANTA FE reštaurácia, so sídlom Strieborné námestie 2, 974 01 Banská Bystrica, kde na základe Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006, mu navrhovateľ poskytol majetkový vklad vo výške 400 000 (slovom štyristotisíc slovenských korún), ktorý mu do dnešného dňa nevyplatil, čo dnes predstavuje sumu vo výške 13 277,56 Eur. Ako svedkovia predmetného písomného úkonu sú uvedení a podpísaní P. K., E.. XX. XX. XXXX, I. I., navrhovateľ a B. D., E.. XX. XX. XXXX, I. I..

Dňa 29. 04. 2014 v dedičskej veci po poručiteľovi O. D., zomrelom 21. 12. 2013, bola napísaná v Notárskom úrade JUDr. Tatiany Mensatorisovej, notára so sídlom v Banskej Bystrici, zápisnica č. konania -68, , o tom, že prítomný odporca 1/, odporca 2/ a odporca 3/ boli oboznámení s pohľadávkou veriteľa - navrhovateľa z titulu zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006, resp. na základe uznania dlhu zo dňa 15. 02. 2012, vo výške 13 277,56 Eur a udávajú, že uvedenú pohľadávku neuznávajú.

Z osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľovi O. D., zomrelom dňa 21. 12. 2013, č. k. -70, , zo dňa 29. 04. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 04. 2014, súd zistil, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzali do úvahy odporca 1/ - dcéra v 1/3, odporca 2/ - dcéra v 1/3 a odporca 3/ - manželka v 1/3. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu.

Na pojednávaní konanom dňa 08. 03. 2016 súd pripustil zmenu návrhu tak, že petit bude znieť: Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3 967,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 3 967,33 Eur od 08. 02. 2007 do zaplatenia, najviac však v úhrne sumu 18 339,04 Eur vrátane príslušenstva. Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3 947,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 3 947,42 Eur od 08. 02. 2007 do zaplatenia, najviac však v úhrne sumu 18 249,04 Eur vrátane príslušenstva. Odporca 3/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5 362,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 5 362,81 Eur od 08. 02. 2007 do zaplatenia, najviac však v úhrne sumu 24 787,83 Eur vrátane príslušenstva.

Súd potom poukazuje na to, že keďže k zmene návrhu došlo pred vykonávaním dokazovania a predmetom konania naďalej zostala nezmenená výška požadovaného peňažného plnenia, a zmenil sa len pomer plnenia vo vzájomnom vzťahu medzi odporcami, nezistil súd zákonné prekážky, na základe ktorých by zmenu návrhu s poukazom na § 95 O.s.p. nepripustil, keď rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu s poukazom na § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. odvolanie nie je prípustné.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že zmluva o tichom spoločenstve je tzv. absolútnym obchodom, teda tento právny vzťah, bez ohľadu na povahu jeho účastníkov, sa spravuje Obchodným zákonníkom. Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012 navrhovateľ považuje za platný právny úkon, ktorý má náležitosti ustanovené v § 323 Obchodného zákonníka. Bol urobený v písomnej forme, čo sa týka jeho určitosti, je identifikovaný tým spôsobom, že nie je zameniteľný s iným záväzkom. Rovnako je vymedzený dôvodom vzniku, ktorým je vrátenie poskytnutého majetkového vkladu po zániku zmluvy o tichom spoločenstve a zároveň je vymedzený výškou záväzku, teda vkladu. Z obsahu právneho úkonu Uznania záväzku zo dňa 15. 02. 2012 je tak zrejmá vôľa konajúceho uznať dlh, teda že dlh v tom čase existoval a dlžník si bol tohto záväzku vedomý. Uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného záväzku, a teda jeho prípadné nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Navrhovateľ popiera tvrdenia, že mal na podnikateľa O. D. vyvíjať nátlak, resp. že O. D. podal trestné oznámenie na navrhovateľa.

Odporca 1/ ďalej uviedol, že listina Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012, aj podľa § 323 Obchodného zákonníka nespĺňa jednu zo základných zákonných podmienok, kedy je možné uznať len záväzok určitý, t. j. záväzok ktorý musí byť jednoznačne identifikovaný. Z obsahu samotnej listiny Uznania dlhu o dňa 15. 02. 2012 vyplýva, že právny predchodca odporcov uznáva voči navrhovateľovi svoj dlh, a to dlh, ktorý vznikol predajom prevádzky SANTA FE Reštaurácia Banská Bystrica. Takýto záväzok však právny predchodca odporcov voči navrhovateľovi nikdy nemal, takýto záväzok mu nikdy nevznikol, a preto ani právny predchodca odporcov takýto neexistujúci záväzok nemohol ani uznať. Následne z obsahu listiny Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012 vyplýva len samotné konštatovanie, že navrhovateľ poskytol majetkový vklad vo výške 400 000,-- Sk, ktorý do dnešného dňa nevyplatil a konštatuje sa tam existencia nejakej zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006. Samotnú listinu, ktorej obsahom je jednostranný právny úkon, uznanie dlhu, vypracoval navrhovateľ. Poskytnutie peňažného vkladu navrhovateľom nebolo preukázané. Zo samotnej zmluvy o tichom spoločenstve taktiež nevyplýva, akou formou tichý spoločník - navrhovateľ, mal poskytnúť vklad právnemu predchodcovi odporcov. Ďalej odporca 1/ z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania, keď právny predchodca odporcov ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňom 08. 01. 2007, teda účasť tichého spoločníka na podnikaní týmto dňom zanikla a s poukazom na § 680 Obchodného zákonníka do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkov vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania, čo bolo 08. 02. 2007 a dĺžka premlčacej doby v obchodno-právnych vzťahoch je 4 roky.

Odporca 2/ ďalej uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením odporcu 1/ a poukázal na to, že v čase, keď mal právny predchodca odporcov podpísať uznanie dlhu, bol už jeho zdravotný stav veľmi vážny, a teda v prípade potreby navrhol aby súd ustanovil znalca, ktorý by sa vyjadril k tomu, či právny predchodca odporcov trpel alebo netrpel duševnou poruchou.

Odporca 3/ ďalej poukázal na to, že ak by aj bolo potrebné aplikovať § 323 Obchodného zákonníka, v uznaní dlhu absentuje určité, jasné a zrozumiteľné vymedzenie dôvodu údajného záväzku. dôvod záväzku musí byť v uznaní vymedzený vždy tak, aby s textu obsahu listiny bolo objektívne poznateľné, aký je dôvod záväzku, a to nielen účastníkom tohto úkonu, ale aj tretím osobám, ktoré účastníkmi tohto právneho úkonu nie sú. Odporca 3/ spochybňuje dôvod uznania tak, ako je uvedený v predmetnom uznaní a ani z ďalšieho jeho doplnenia nemožno dedukovať, aký je právny dôvod uznania. Pokiaľ ani výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno odstrániť pochybnosti, má sa za to, že takýto prejav vôle je neurčitý. Rovnako navrhovateľ uvádza vždy iný dôvod, či už v návrhu alebo v samotnom uznaní. Taktiež nebolo preukázané, či došlo, kedy a akým spôsobom k odovzdaniu finančných prostriedkov. Zároveň odporca 3/ z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, nakoľko má za to, že uznanie dlhu je neurčitý právny úkon a pokiaľ by aj vznikol nárok na vklad tichého spoločníka, tento sa premlčal 08. 02. 2011.

Podľa § 673 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V konaní nebolo sporné, že dňa 24. 08. 2006 O. D. ako podnikateľ a navrhovateľ ako tichý spoločník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o tichom spoločenstve. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že O. D. dňa 21. 12. 2013 zomrel a odporca 1/, odporca 2/ a odporca 3/ sú jeho dedičia zo zákona, a teda s poukazom na § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zodpovedajú do výšky ceny nadobudnutého dedičstva aj za poručiteľove dlhy, ktoré na nich prešli jeho smrťou a keďže ich je viac, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

Zmluva o tichom spoločenstve je upravená v § 673 a nasl. Obchodného zákonníka a s poukazom na § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka patrí medzi tzv. absolútne obchodné záväzky patriace do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, a teda sa v celom rozsahu spravuje Treťou časťou Obchodného zákonníka označenou ako Obchodné záväzkové vzťahy. Aj zmluvné strany Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006 v záhlaví zmluvy konštatovali, že je uzavretá v zmysle § 673 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb., teda Obchodného zákonníka a následne aj v článku III. bod 2 upravili, že spôsob účasti a práva a povinnosti označených strán sa riadia ustanoveniami zmluvy a Obchodného zákonníka a rovnako v článku X. bod 3 sa dohodli, že pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak, platia pre ňu ustanovenia obchodného zákonníka. Keďže navrhovateľ nárok uplatnený v tomto súdnom konaní odvodzoval od Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006, aplikoval súd na vzťah medzi účastníkmi konania ustanovenia Obchodného zákonníka v rozsahu jeho celej Tretej časti a nič na tomto nemení ani skutočnosť, že odporcovia sú občania - fyzické osoby, v konaní však vystupovali ako právny nástupcovia podnikateľa O. D. ako zmluvnej strany Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006.

Navrhovateľ na preukázanie dôvodnosti svojho nároku predložil aj písomný úkon Uznania dlhu zo dňa 15. 02. 2012, ktorým mal O. D. uznať svoj dlh proti navrhovateľovi.

Uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka, resp. uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka, je jedným zo zákonných inštitútov zabezpečenia záväzku. Tak uznanie dlhu, ako aj uznanie záväzku, sú jednostranné právne úkony dlžníka adresované veriteľovi, ktoré zakladajú vyvratiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval, čo v prípade súdneho konania znamená, že na dlžníka sa prenáša dôkazné bremeno neexistencie dlhu, resp. záväzku. K tomu, aby uznanie dlhu, ako aj uznanie záväzku, malo tieto účinky, je potrebné, aby spĺňalo zákonom stanovené požiadavky právneho úkonu. Úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku, tak na rozdiel od Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby dlžník písomne uznal svoj určitý záväzok. Na rozdiel od občiansko-právnej úpravy sa teda nevyžaduje určenie čo do dôvodu a výšky, ale pri uznaní záväzku je kritérium určitosti dané všeobecne a treba mu rozumieť v súlade s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný. V praxi potom veľmi často dochádza k uznaniu formou odkazu na zmluvu alebo na daňový doklad - faktúru, ktorou bolo plnenie veriteľa fakturované. Právny úkon je pritom neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačných pravidiel výkladu vôle. Požiadavka určitosti právneho úkonu je objektívna kategória, a teda sa vyžaduje, aby právny úkon mal jasný obsah bez vecných nedostatkov, pričom to musí byť jasné (poznateľne) z textu listiny každému, nielen účastníkom právneho úkonu, ale aj tretím osobám. Neurčitosť právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo.

Aj v kontexte obrany odporcov súd potom dospel k záveru, že Uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012 nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu, teda požiadavku, že O. D. uznal svoj určitý záväzok proti navrhovateľovi. V predmetnom uznaní je totiž uvedené, že O. D. uznáva svoj dlh voči navrhovateľovi, ktorý vznikol predajom prevádzky SANTA FE reštaurácia, Banská Bystrica, kde na základe Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006 mu navrhovateľ poskytol majetkový vklad vo výške 400 000,-- Sk, ktorý mu do dnešného dňa nevyplatil, čo dnes predstavuje sumu vo výške 13 277,56 Eur. Súd má potom za to, že z textu predmetnej listiny nie je možné jasne poznať, aký svoj konkrétny a určitý záväzok O. D. uznáva a najmä z textu predmetnej listiny nie je jasne poznateľné, že by malo ísť o záväzok z titulu vrátenia vkladu tichému spoločníkovi, keďže na tomto základe si navrhovateľ uplatnil nárok v tomto súdnom konaní.

Súd potom poukazuje na to, že ak medzi navrhovateľom a O. D. mala byť dňa 24. 08. 2006 uzatvorená Zmluva o tichom spoločenstve a ak na základe takejto zmluvy by navrhovateľ ako tichý spoločník poskytol vklad, zákonným a zmluvným nárokom na peňažné plnenie, ktorý by tichému spoločníkovi proti podnikateľovi vznikol, by mohol byť len podiel tichého spoločníka na výsledku podnikania alebo právo tichého spoločníka na vrátenie vkladu zvýšeného alebo zníženého o jeho podiel na výsledku podnikania po zániku zmluvy. Žiadny takýto určitý záväzok O. D. však v Uznaní zo dňa 15. 02. 2012 uvedený nie je.

Potom, keďže uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012 nespĺňa požiadavku určitosti uznaného záväzku, je uznanie dlhu zo dňa 15. 02. 2012 postihnuté absolútnou neplatnosťou, a teda nemá za následok uznanie záväzku O. D., preto nezakladá ani domnienku existencie záväzku O. D., na základe čoho zostalo v konaní zachované dôkazné bremeno navrhovateľa na preukázanie dôvodnosti a výšky jeho nároku.

Následne však na pojednávaní konanom dňa 08. 03. 2016 odporcovia vzniesli námietku premlčania.

V konaní nebolo sporné, že O. D. ako podnikateľ - fyzická osoba podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 08. 01. 2007. Ukončenie podnikania podnikateľa predstavuje zákonný dôvod zániku účasti tichého spoločníka na podnikaní s poukazom na § 679 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, keď aj zmluvné strany Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006 sa v článku IX. bod 1 písm. d) dohodli, že účasť tichého spoločníka zaniká ukončením podnikateľského oprávnenia podnikateľa, teda O. D.. Hoci teda navrhovateľ v konaní nepreukázal, že zmluva o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006 sa stala účinnou, teda že navrhovateľ zložil peňažný vklad tak, ako to vyžadoval článok V. v spojení s článkom X. bod. 2 Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006, aj za predpokladu, že by sa zmluva o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006 bola stala účinnou, účasť navrhovateľa ako tichého spoločníka by bola dňom 08. 01. 2007 zanikla. Zánikom zmluvy s poukazom na § 680 Obchodného zákonníka vzniká zákonná povinnosť podnikateľa vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania, a to do 30 dní po zániku zmluvy. Ide pritom o zákonné ustanovenie, od ktorého sa zmluvné strany môžu odchýliť (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka), na základe čoho súd považoval za preukázané, že v článku VII. bod 2 Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 24. 08. 2006 sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ukončenia zmluvného vzťahu založeného predmetnou zmluvou, a to aj v zmysle článku IX. bod 1 písm. d), podiel na zisku či strate bude určený v lehote 30 dní po ukončení zmluvného vzťahu s tým, že príslušne vymedzený majetkový vklad bude tichému spoločníkovi vrátený v lehote 30 dní odo dňa určenia. Ak teda zmluva o tichom spoločenstve mala zaniknúť 08. 01. 2007, 30-dňová lehota na určenie podielu tichého spoločníka uplynula dňa 07. 02. 2007 a následne 30-dňová lehota na vrátenie vkladu zvýšeného alebo zníženého o podiel na výsledku podnikania uplynula dňa 09. 03. 2007.

Keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol osobne podaný do podateľne Okresného súdu Banská Bystrica dňa 07. 07. 2014, s poukazom na § 392 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka došlo k uplatneniu práva navrhovateľa po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby ustanovenej Obchodným zákonníkom, teda po 4 rokoch od 09. 03. 2007.

Vzhľadom na to, že úkon uznania dlhu zo dňa 05. 02. 2012 súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť, na základe čoho nedošlo k založeniu domnienky uznania záväzku a ani k plynutiu novej 4 ročnej premlčacej doby (§ 407 ods. 1 Obchodného zákonníka), na základe námietky premlčania vznesenej odporcami súd neposúdil nárok navrhovateľa z dôvodu jeho premlčania ako dôvodný a rovnako vzhľadom na dôvodne posúdenú námietku premlčania z dôvodu hospodárnosti súd nevykonával ani ďalšie dokazovanie.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrh navrhovateľa zamietol.

S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. súd vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.