Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3C/172/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou, v právnej veci žalobcov: 1/ MVDr. H. Z. PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, 2/ Prom biol. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., Q. XXXX/XX, obaja zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanej: MVDr. Q. S., PhD., bytom J. č.XXX, zastúpená JUDr. Marián Jurkovec, advokát, Dolný Kubín, M.R. Štefánika 1822, v konaní o porušenie autorského práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.2.2008 žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť uverejniť v periodiku Roľnícke noviny ospravedlnenie nasledovného znenia: „Vo svojej dizertačnej práci Faktory virulencie niektorých potravinových patogénnych baktérií a ich význam v diagnostike v roku 2004 na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach som neoprávnene použila dielo autora MVDr. H. Z., PhD. a jeho spoluautorov A. K., J. T. a V. S., čím som neoprávneným spôsobom zasiahla do ich autorského práva. Za toto svoje konanie sa im touto cestou ospravedlňujem.“ a zároveň si žalobca v 1. rade uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,-Sk.

V odôvodnení svojho žalobného návrhu ako aj prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaniach žalobcovia uviedli, že v časopise Veterinářství č. 07/2002 na stránkach 337 - 340 bol publikovaný článok „Identifikácia génov virulencie kmeňov E. coli izolovaných zo syrov z nepasterizovaného ovčieho mlieka“, ktorého autormi boli I. Z., A. K., J. T. a V. S.. Článok sa zaoberal vyšetrením 95 kmeňov E.coli izolovaných z ovčieho syra a bryndze, pričom kmene boli testované metódou PCR za účelom detekcie niektorého z jedenástich génov skúmanej virulencie ako aj problematikou virulentných E. coli v širších súvislostiach diskutovaných autorom. Predmetný článok je z pohľadu autorského zákona dielo spoluautorov v zmysle § 8 autorského zákona. Žalovaná vo svojej dizertačnej práci „Faktory virulencie niektorých potravinových patogénnych baktérií a ich význam v diagnostike“ na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach v roku 2004 použila v stati 5.2. Detekcia génu virulencie E. coli izolovaných z ovčieho syra a bryndze PCR metódou na stránkach 77 - 83 v doslovnom znení odborný článok, ktorý bol predtým publikovaný v časopise Veterinářství č. 07/2002 a na ktorý sa vzťahuje ochrana podľa autorského zákona. Žalovaná neoslovila autorov tohto článku a nezískala od nich súhlas na použitie takéhoto diela, dokonca vo svojej dizertačnej práci ani neuviedla, že stať 5.2. je v celom rozsahu totožná s už predtým uverejneným článkom iných autorov, čím došlo k hrubému zásahu do autorských práv žalobcov, a to s poukazom na § 17 ods.1 písm. a,c,d, Autorského zákona. Porušenie majetkových práv žalobcov je dané § 18 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona. Žalobca v 1. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátil na žalovanú s predsporovou výzvou, v ktorej žiadal ospravedlnenie za neoprávnené použitie jeho diela a náhradu nemajetkovej ujmy 300.000,-Sk s tým, že žalovaná nie je ochotná požiadavky žalobcu v 1. rade splniť z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom práva duševného vlastníctva k výsledkom výskumu, ktorý predchádzal vytvoreniu predmetného diela. Podľa tvrdení žalovanej, žalobca len spracoval výsledky výskumu, na základe iniciácie, usmerňovania a zabezpečovania zo strany svojho vtedajšieho zamestnávateľa Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín. Odporca bol v období od 1.10.1999 do 28.2.2002 zamestnancom ŠVPÚ Dolný Kubín, pričom medzi jeho pracovné povinnosti nepatrila publikačná činnosť v oblasti veterinárneho lekárstva. Podľa jeho pracovnej náplne sú jeho pracovnými povinnosťami, ktoré by sa mohli najbližšie subsumovať pod vytvorenie autorského diela uvedené špeciálne laboratórske práce, spolupráca pri zavádzaní nových vyšetrovacích metód v hygienickej službe a na ostatných úsekoch liečebno-preventívnej činnosti, avšak ani túto pracovnú náplň nemožno v žiadnom prípade stotožniť s vytvorením diela, ktoré je predmetom autorského zákona. Je pravdou, že ŠVPÚ zadal trom svojim zamestnancom MVDr. Z., MVDr. K. a prom. biologičke T. úlohu vypracovať molekulárnu biologickú diagnostiku kmeňov E. coli použiteľnú v našich podmienkach, externým odborným konzultantom bol prof. MVDr. B. S., DrSc. z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach. Po skončení svojho zamestnaneckého vzťahu v ŠVPÚ začal žalobca v 1. rade písať článok, ktorý bol neskôr uverejnený v časopise Veterinářství č. 07/2002 a ktorý sfinalizoval v júli 2002, t.z. viac ako štyri mesiace po skončení pracovného pomeru s ŠVPÚ. Pri tvorbe tohto odborného článku v období od marca 2002 do začiatku júla 2002 musel okrem iného vykonávať aj ďalšie činnosti a to vyhľadanie a jazykový preklad odbornej literatúry obsahujúci obdobný výskum, vytvorenie všeobecnej teoretickej časti - literárneho prehľadu riešenej problematiky, podrobné spracovanie metód a ich princípov pre potreby vedeckej publikácie, konfrontácia dosiahnutých výsledkov s výsledkami iných autorov u nás a v zahraničí, interpretácia výsledkov v širších súvislostiach a ich zdôvodnenie, formulácia záverov a prínosu práce pre vedu a prax. Okrem toho musel žalobca ako hlavný autor v rámci publikovania svojho diela v odbornom časopise Veterinářství predložiť redakcii vybraného časopisu rukopis, zúčastniť sa oponenského konania - obhajoba, vysvetlenie a úpravy podľa pripomienok oponenta a opätovné predloženie upraveného rukopisu redakcii. Tieto činnosti vykonával žalobca v 1. rade samostatne a z vlastnej iniciatívy, nemohlo ísť o plnenie pracovnoprávnych povinností voči ŠVPÚ Dolný Kubín, keďže v tom čase už bol zamestnancom Štátneho veterinárneho ústavu Praha. Odborný článok bol koncipovaný na základe pôvodného prístupu autora nielen k daným výsledkom výskumu, ale aj k celkovej problematike, obsahuje originálne názory, interpretácie a vyhlásenia autora na základe jeho vlastnej kreativity a odbornosti, ako výsledok duševnej činnosti hodnej osobitného zreteľa. Žalovaná bola v inkriminovanej dobe a aj doposiaľ je riaditeľkou ŠVPÚ Dolný Kubín, medzi jej povinnosti patrilo zabezpečiť po organizačnej a finančnej stránke realizáciu predmetného výskumu, túto činnosť však nemožno považovať za spoluautorstvo k odbornému článku. Žalobca zachoval korektnosť aj v tom, že napriek tomu, že predmetný článok inicioval a napísal sám, na začiatku diela štandardne uviedol mená A. K., J. T. a V. S., ako spoluautorov podieľajúcich sa na tomto výskume. Žalovaná na získanie titulu PhD. použila bez akýchkoľvek škrupúľ cudzie dielo, ktoré vydávala ako svoje a týmto konaním znevážila prax zainteresovaných odborníkov (školiteľa a oponentov) Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach. Použitie celého článku v doslovnom znení nemožno vôbec považovať za citáciu diela v zmysle § 25 Autorského zákona, žalovaná teda okrem porušenia autorských práv porušila aj svoje povinnosti ako autorka dizertačnej práce, na základe ktorej získala titul PhD.. Neoprávneným zásahom žalovanej do autorského práva žalobcov im vznikla ujma, protiprávny stav nemožno v tomto prípade odstrániť uvedením do pôvodného stavu, preto žalobcovia sa domáhajú ospravedlnenia žalovanej a ako vhodné médium na uverejnenie tohto ospravedlnenia sa javia Roľnícke noviny, periodiku schopné osloviť primeraným spôsobom odbornú verejnosť Slovenskej republiky a informovať o porušení autorského práva príslušný okruh osôb. Závažnosť vzniknutej ujmy je potrebné hodnotiť ako značne vysokú, keďže žalobca realizoval dielo vrátane činností spojených s jeho publikovaním počas štyroch mesiacov, išlo o činnosti vysoko odborné, vyžadujúce znalosť problematiky a náročné činnosti spojené s komparáciou podobných odborných článkov uverejnených v zahraničí. Hodnotu tohto diela dokazuje napr. aj fakt, že je zaradené v medzinárodnej odbornej databáze British Library, prostredníctvom ktorej je aj komerčne distribuované, pričom poplatok za autorské práva činí 5 britských libier za jednu kópiu. Okolnosti, za akých žalovaná neoprávnene použila predmetné dielo, svedčia o jej arogancii, nedala sa ani tú námahu, aby predmetný článok vo svojej dizertačnej práci aspoň upravila.

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. - 165 zo dňa 26.03.2009 uložil žalovanej povinnosť uverejniť do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku v periodiku Roľnícke noviny ospravedlnenie nasledovného znenia: „Vo svojej dizertačnej práci Faktory virulencie niektorých potravinových patogénnych baktérií a ich význam v diagnostike v roku 2004 na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach som neoprávnene použila dielo autora MVDr. Ivana Holka, PhD. a jeho spoluautorov A. K., J. T., V. S., čím som neoprávneným spôsobom zasiahla do ich autorského práva. Za toto svoje konanie sa im touto cestou ospravedlňujem“, v ostatnej časti súd žalobu zamietol a žalobcom v 1. a 2.rade priznal náhradu trov konania vo výške 3.192,31 eur.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. - 203 zo dňa 30.03.2010 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť uverejniť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku v periodiku Roľnícke noviny ospravedlnenie vyššie vymedzeného znenia potvrdil, vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania a vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Vo veci samej krajský súd pripustil dovolanie k otázke, či možno považovať za zamestnanecké dielo také, ktoré bolo vytvorené popri plnení pracovných úloh, pričom k jeho vytvoreniu došlo na základe poznatkov, ktoré jeho tvorcovia získali v rámci plnenia pracovných úloh - výskumnej činnosti realizovanej na podklade uzatvorenej zmluvy s objednávateľom predmetnej výskumnej činnosti a tiež k otázke, či ak dielo bolo vytvorené tvorivou činnosťou viacerých osôb je potrebné, aby všetci títo vystupovali ako nerozlučné spoločenstvo autorov. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. - 203 zo dňa 30.03.2010 nadobudol právoplatnosť dňom 21.05.2010.

Krajský súd v Žiline opravným uznesením č. k. - 218 zo dňa 18.06.2010 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. - 203 zo dňa 30.03.2010 vo výroku II. opravil tak, že správne má znieť: „Vo výroku o trovách prvostupňového konania medzi žalobcom 1 a žalovanou rozsudok okresného súdu mení tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania“.

Na základe dovolania žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 29.05.2014 rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.03.2010 sp. zn. v spojení s jeho doplňujúcim uznesením z 27.04.2010 sp. zn. a opravným uznesením z 18.06.2010 sp. zn. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline uznesením č. zo dňa 30.10.2014 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť uverejniť do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku v periodiku Roľnícke noviny ospravedlnenie, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd žalobu zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. - 318 zo dňa 13.05.2015 žalobu zamietol z dôvodu, že vzhľadom na povahu a charakter diela spoluautorov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo a je potrebné, aby na strane žalujúcej vystupovali všetci spoluautori predmetného diela, keď navrhované znenie ospravedlnenia zasahuje aj do práv tretích osôb, a to A. K. a V. S., ktorí však nie sú účastníkmi predmetného konania.

Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Žiline uznesením č. k. - 362 zo dňa 30.10.2015 rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. - 318 zo dňa 13.05.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď právo ochrany uplatnené v súdnom konaní nemožno stotožniť s právom na použitie diela, kedy sa vyžaduje súhlas všetkých spoluautorov, takýto úkon všetkých autorov jedinečného diela má výlučne hmotnoprávny charakter a jeho realizácia viazaná na prejav vôle všetkých tvorcov prirodzene vyplýva z ich autorskej činnosti na spoločnom diele. Rozhodnutie súdu na základe žaloby vo veci porušenia autorského práva nemusí zaväzovať všetkých spoluvlastníkov, pretože takéto dôsledky nepožaduje žiadne hmotnoprávne ustanovenie. Nerozlučnosť spoločenstva spoluautorov nemožno vyvodiť zo žiadnej právnej úpravy a nedá sa vysloviť záver, že by rozsudok vyhlásený v konaní o ochrane autorského práva musel byť záväzný voči všetkým spoluautorom. Účinky rozsudku môžu smerovať aj len voči jednému spoluautorovi bez zreteľu na ostatných, ktorí ochranu v súdnom konaní nežiadali. Význam rozsudku spočíva v reparácii dotknutého individuálneho práva jednotlivého spoluautora a jeho výkon nie je závislý na uplatňovaní práva iným spoluautorom. Preto krajský súd procesné spoločenstvo navrhovateľov považoval za samostatné, ochranu autorského práva vo vzťahu ku dielu vytvoreného činnosťou viacerých spoluautorov mohli požadovať aj len niektorí spoluautori, ktorým prináleží individuálne právo navrhnúť súdu vydanie rozsudku vo veci namietaného zásahu do tvrdeného práva. Navrhovatelia mohli teda podať žalobu bez zreteľa na ostatných spoluautorov a žiadať vyhlásenie rozsudku len vo vzťahu k nim. Záverom Krajský súd v Žiline konštatuje, že samotná skutočnosť, že bývalý zamestnanec po skončení pracovného pomeru u zamestnávateľa vytvoril také dielo, pri ktorom vychádzal zo svojich poznatkov alebo skúseností, ku ktorým dospel alebo ktoré získal pri plnení pracovných úloh vyplývajúcich z už skončeného pracovného pomeru (v danom prípade z výsledkov výskumu) nezakladá právnu povahu ním vytvoreného diela ako zamestnaneckého diela. Dielo bolo zjavne vytvorené bez zreteľa na pracovnoprávny vzťah existujúci v minulosti, pokiaľ dielo nemohli byť posúdené ako zamestnanecké, potom neboli správne závery súdu prvého stupňa týkajúce sa porušenia vnútorných predpisov zamestnávateľa o potrebe súhlasu na použitie výsledkov výskumu, keďže tieto interné pravidlá nemohli zaväzovať osobu nemajúcu status zamestnanca.

K predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. - 362 zo dňa 31.10.2015 bolo pripojené i odlišné stanovisko sudcu Mgr. Miroslava Šeptáka, podľa názoru ktorého v danom prípade neboli účastníkmi konania všetci, ktorí nimi mali byť, keď z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že o nerozlučné spoločenstvo ide vtedy, keď z hľadiska hmotného práva je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. V danom prípade ide o ochranu autorského práva k dielu, ktoré bolo vytvorené viacerými spoluautormi, ide o jedno nedeliteľné právo, ktoré prislúcha všetkým spoluatorom rovnako.

V zmysle § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Žalobcovia v1. a 2.rade prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali na podanom návrhu, poukazujúc na právne závery súdov vyššieho stupňa, v zmysle ktorých dielo žalobcov v 1. a 2.rade, ku ktorému sa domáhajú ochrany, nie je zamestnaneckým dielom, je dielom spoluautorov s tým, že na strane žalobcov ide o samostatné procesné spoločenstvo, keď ochrany autorského práva sa k dielu vytvoreného činnosťou viacerých spoluautorov môžu domáhať aj len niektorí spoluautori. Pokiaľ ide o otázku autorstva k predmetnému dielu, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sa jedná o dielo spoluautorov, a to spoluautorov Z. - K. - T. - S., nakoľko každý z autorov sa svojou odbornou konzultáciou podieľal na výslednej podobe diela (zápisnica z pojednávania zo dňa 23.04.2015 č.l. 304 - 305 spisu, zápisnica z pojednávania zo dňa 16.02.2016 z č.l. 373 spisu). Žalobca ďalej na doplnenie uviedol, že výsledky, ktoré boli obsiahnuté v spomínanom článku sa týkali činnosti, ktorá prebiehala vo veterinárnom ústave, toto pracovisko je uvedené aj v článku pod názvom článku. Na príprave výsledkov, resp. na samotnom výskume sa podieľali tí, ktorí boli uvedení v článku. Žalobcovia v 1.a2.rade so spoluautormi p. K. a p. S. publikovali viacero odborných článkov, na základe výzvy súdu ohľadne upresnenia žalobného petitu právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 16.02.2016 upresnil žalobný petit v tom zmysle, že sa domáhajú voči žalovanej uloženia povinnosti uverejniť v periodiku Roľnícke noviny ospravedlnenie nasledovného znenia: „Vo svojej dizertačnej práci Faktory virulencie niektorých potravinových , patogénnych baktórií a ich význam v diagnostike v roku 2004 na Univerzite veterináskeho lekárstva v Košiciach som neoprávnene použila dielo autorov MVDr. H. Z. PhD. a jeho spoluautorkyne MVDr. T. s názvom: „Idenfitikácia génov virulencie kmeňu E.coli izolovaných zo syrov nepasterizovaného ovčieho mlieka“ uverejneného v časopise Veterinářství č. 07/2002 na str. 337 -340, čím som neoprávneným spôsobom zasiahla do ich autorského práva. Za toto svoje konanie sa im touto cestou ospravedlňujem.“

Pokiaľ ide o povinnosť zverejniť ospravedlnenie v periodiku Roľnícke noviny je to z toho dôvodu, že zvolené periodikum má okruh čitateľov z oblasti poľnohospodárstva, ako aj veterinárnej starostlivosti, je určené pre odborne zainteresovaných čitateľov. Žalobcovia v 1.a2.rade uviedli, že publikovaním výsledkov účelovej úlohy reprezentovali Štátny veterinárny ústav, súhlas na zverejnenie si však nepýtali, nikde nebolo napísané, že si majú pýtať súhlas. V dobrej viere došlo k propagácii ústavu. Pokiaľ mala platiť nejaká smernica, tak táto sa podľa názoru žalobcu v 1.rade nikdy neaplikovala, sám žalobca v 1.rade bol autorom alebo spoluautorom viacerých publikácií. Pokiaľ ide o otázku, či by vznikol samotný článok bez výsledkov výskumu, bez vstupných údajov, ktoré sa realizovali na Štátnom veterinárnom ústave Dolný Kubín, žalobca v 1.rade uviedol, že je to otázka obsahu tohto diela, je to o tých výsledkoch, z výsledkov muselo vzniknúť toto dielo. Ďalej žalobcovia v 1.a2.rade potvrdili, že výsledky výskumu boli zhrnuté do záverečnej správy, avšak nejedná sa o správu, ktorá bola predložená v priebehu konania žalovanou, resp. Štátnym veterinárnym ústavom Dolný Kubín a Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Samotná žalovaná vo svojej dizertačnej práci v Zozname literatúry uviedla predmetný článok z časopisu Veterinářství, pričom sa odvoláva, že použila správu z účelovej činnosti. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcov nie je rozhodujúce to, čo sa použilo a či sa použili výsledky z výskumu na pracovisku, na ktorom pôsobili žalobcovia, ale predmetom sporu je to, že žalovaná bez súhlasu žalobcu použila doslovne článok vo svojej dizertačnej práci.

Právny zástupca žalovanej zotrval na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, a to s prihliadnutím na názor Mgr. Miroslava Šeptáka vysloveného v odlišnom stanovisku k rozhodnutiu senátu vo veci .

Žalovaná na doplnenie uviedla, že podklady k vypracovaniu článku boli spracované kompletne na ŠVÚ Dolný Kubín v rámci účelovej činnosti na rok 2001, kde sa na tejto úlohe nepodieľajú len spomínaní štyria ľudia (spoluautori), ale ďalších približne 13 ľudí. Táto úloha bola v rámci Ministerstva poľnohospodárstva SR stanovená ako účelová úloha, ktorá bola finančne dotovaná Ministerstvom pôdohospodárstva SR, pričom podľa zmluvy medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a ŠVÚ v Dolnom Kubíne museli byť všetky výsledky účelových úloh zverejnené so súhlasom Ministerstva pôdohospodárstva SR alebo ŠVÚ Dolný Kubín. Pri obhajobe účelovej úlohy na Ministerstve pôdohospodárstva SR za ŠVÚ Dolný Kubín každý zodpovedný pracovník odovzdal žalovanej výsledky činnosti a tak isto aj v danom prípade pri obhajobe tejto účelovej úlohy použila výsledky výskumu zhrnuté do záverečnej správy, pričom Ministerstvo pôdohospodárstva SR jej dalo súhlas na použitie týchto výsledkov do jej dizertačnej práce. V súvislosti s obhajobou uvedenej účelovej úlohy na Ministerstve pôdohospodárstva SR jej túto záverečnú správu poslal Doc. S., keďže v tom čase už žalobca v 1.rade nepôsobil na pracovisku. Doc. S. jej uvedenú záverečnú správu poslal emailom, z toho dôvodu na uvedenom stanovisku nie je žiadna hlavička a záverečná správa bola spolu s ostatnými odovzdaná Ministerstvu pôdohospodárstva SR.

Ďalej sa súd oboznámil so Smernicou č. 25 zo dňa 11.9.2000 (č.l. 65 - 68 spisu) o zodpovednosti a právomoci riadiacich a ostatných odborných pracovníkov, podľa ktorej odborný pracovník okrem iného zodpovedá za požiadanie riaditeľa/štatutárneho zástupcu organizácie pred použitím/využitím poznatkov získaných pracovnou, vedeckou, výskumnou, prípadne inou činnosťou pre prezentáciu ŠVÚ, publikáciu v odbornej tlači a pri získavaní atestácie I. a II. stupňa a ostatných vyšších foriem vzdelávania, o súhlas s takýmto použitím/využitím poznatkov.

Súd sa ďalej oboznámil s Príručkou kvality skúšobného laboratória ŠVÚ Dolný Kubín zo dňa 25.11.1997 (č.l. 49 - 54 spisu) ako aj zo Zásadami správnej laboratórnej praxe skúšobného laboratória ŠVÚ Dolný Kubín zo dňa 20.3.2000 (č.l. 55 - 63 spisu), ako aj s menovacím dekrétom zo dňa 1.3.2000 (č.l. 64 spisu), ktorým bol v zmysle Zásad správnej laboratórnej praxe žalobca v 1. rade, na základe odporúčania vedenia ŠVÚ Dolný Kubín menovaný za člena Jednotky zabezpečenia kvality vo funkcii.

Ako vyplýva z výročnej správy ŠVÚ Dolný Kubín za rok 2001, v priebehu roku 2001 boli v ŠVÚ Dolný Kubín z finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu vykonané účelové činnosti, medzi inými i detekcia toxíny produkujúcich kmeňov E. coli v potravinách a fekálnych vzorkách zvierat, pričom dosiahnuté výsledky sú každoročne tabuľkovo spracovávané a odosielané na nadriadený orgán, vrátane príslušného slovného zhodnotenia. Výskumná činnosť vyplýva i zo Zmluvy o riešení a poskytnutí účelových prostriedkov štátneho rozpočtu uzavretej medzi objednávateľom: Ministerstvom pôdohospodárstva SR a zhotoviteľom: Štátny veterinárny ústav Dolný Kubín, v zmysle ktorej zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť plnenie úloh v príslušnom roku v rozsahu a v termínoch uvedených v prílohách s tým, že finančné usporiadanie po splnení úloh vykoná zhotoviteľ v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa pokynov objednávateľa. Podľa článku 10 tejto zmluvy výsledky predmetu plnenia tejto zmluvy sú výlučným majetkom štátu a nesmú byť použité na iný ako dohodnutý účel. Poskytnutie výsledkov riešenia tretím osobám je možné iba so súhlasom objednávateľa. Výsledky riešenia, ktoré vznikli ako nové sa riadia ustanoveniami Autorského zákona prípadne zmenami a doplnkami. Splnenie vyššie uvedenej účelovej úlohy (detekcia génov virulencie u kmeňov E. coli izolovaných zo zvierať a potravín v roku 2001), bolo obhajované na Ministerstve pôdohospodárstva dňa 16.5.2002.

Podľa § 87 ods. 2 zákona č. Z.z., ktorým sa zrušil zákon č. 383/1997 Z.z., nároky z právnych vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (618/2003 Z.z.) sa posudzujú podľa doterajších predpisov (zákon 383/1997 Z.z.).

Keďže sporný článok bol napísaný a publikovaný v roku 2002, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 383/1997 Z. z. autorského zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa colný zákon v znení neskorších predpisov. I keď k žalobcami tvrdenému zásahu do autorských práv došlo v roku 2004, teda za účinnosti zákona č. 618/2003 Z. z., s poukazom na ustanovenie § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. sa nároky, ako už bolo vyššie konštatované, vzniknuté z právnych vzťahov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 383/97 Z. z., predmetom autorského práva je literárne dielo, vedecké dielo alebo umelecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä a) slovesné dielo a počítačový program, b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie alebo verejné predvedenie, d) hudobné dielo s textom alebo bez textu, e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo, f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, g) fotografické dielo, h) architektonické dielo predovšetkým, dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu, i) dielo úžitkového umenia, j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >

Podľa § 6 ods. 3 písm. a) Zákona č. 383/1997 Z. z., ochrana sa nevzťahuje na myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,

Podľa § 7 citovaného zákona, dielom spoluautorov je dielo, ktoré vzniklo vlastnou tvorivou duševnou činnosťou dvoch alebo viacerých autorov ako dielo jediné, ku ktorému patria práva všetkým autorom spoločne a nerozdielne.

Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č.383/1997 Z. z., autor má právo na ochranu svojho autorstva, najmä má právo a) označiť menom svoje dielo, a aby sa uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom, pri každom verejnom použití tohto diela, a to podľa povahy tohto použitia, b) označiť pseudonymom svoje dielo, a aby sa pseudonym uvádzal na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom, a to pri každom verejnom použití podľa povahy tohto použitia, c) neoznačiť svoje dielo menom, d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akýmkoľvek zásahom do svojho diela alebo pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním s jeho dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti, e) rozhodnúť o zverejnení svojho diela. 2) Autor diela má výhradné právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na a) rozmnožovanie diela, b) preklad diela, c) adaptáciu, usporiadanie alebo iné spracovanie diela, d) použitie diela alebo jeho časti na vytvorenie nového diela, e) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom, nájmom, vypožičiavaním alebo akoukoľvek formou prevodu vlastníckych práv alebo práva držby, f) verejné vystavenie diela alebo jeho rozmnoženiny, g) verejné vykonanie diela, h) vysielanie diela, i) káblovú retransmisiu diela, j) prenos diela iným spôsobom.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona: 1) Pôvodným nositeľom práva dielo použiť je autor. 2) Pri diele spoluautorov sú pôvodnými nositeľmi práva dielo použiť všetci spoluautori.

Vyššie citované ustanovenie § 7 zákona č. 383/97 Z. z. vymedzuje pojem diela spoluautorov, ktoré je chápané ako dielo dvoch a viacerých autorov priamo spolupracujúcich na tvorbe daného diela, pričom ich príspevky nemožno od seba oddeliť, vzniká teda jediné, jednotné a nedeliteľné dielo. Autori pri vytvorení diela spolupracovali a ich tvorivé príspevky nemožno od seba oddeliť bez toho, aby bola porušená celistvosť vytvoreného diela.

Autorským právom k dielu sa rozumie súhrn výhradných osobnostných a výhradných majetkových práv k dielu. V prípade diela vytvoreného viacerými spoluautormi, autorské práva k dielu patria všetkým spoluautorom, pričom súhlas s použitím diela musia udeliť všetci spoluautori.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v časopise Veterinářství č. 07/2002 na strane 337-340 bol publikovaný článok autorov - žalobcov v 1.a v 2.rade a ďalších spoluautorov - A. Nováčková a V. Kmeť pod názvom „Identifikácia génov virulencie kmeňov E.coli izolovaných zo syrov z nepasterizovaného ovčieho mlieka.“. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podkladom pre tvorbu tohto článku bol výskum realizovaný na pracovisku ŠVÚ Dolný Kubín, na ktorom výskume sa podieľali viacerí zamestnanci ŠVÚ Dolný Kubín. Vykonanie samotného výskumu bolo predmetom pracovnej činnosti žalobcov v 1.a v 2.rade vyplývajúcej z pracovnoprávneho zaradenia v Štátnom veterinárnom ústave, žalobcovia potvrdili (zápisnica o pojednávaní č. listu 40 spisu), že účelové úlohy realizovali na stanovenie diagnostických metód, štandardným výstupom bolo zhrnutie údajov získaných výskumom do určitej správy. Výskum bol financovaný zo štátneho rozpočtu.

V prejednávanej veci sa žalobcovia v 1.a v 2.rade domáhajú ochrany autorských práv k článku publikovanému v časopise Veterinářství 07/2002, ktoré autorské práva mala porušiť žalovaná tým, že predmetný článok bez súhlasu autorov použila vo svojej dizertačnej práci v roku 2004 na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, označenej názvom „Faktory virulencie niektorých potravinových patogénnych baktérií a ich význam v diagnostike.“

Každý nositeľ autorských práv má po dobu trvania subjektívnych práv zákonný nárok používať ním vytvorené diela a udeľovať súhlas na použitie diela. Autorský zákon presne stanovuje výnimky, kedy iné osoby môžu dielo použiť aj bez súhlasu autora, ide v podstate o obmedzenie majetkových práv autora. „Aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu závislej od individuálnych osobnostných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol“. (NS ČR sp.zn. ).

V zmysle § 6 ods. 3 písm. a) Autorského zákona (z.č. 383/97 Zb.), ochrana sa nevzťahuje na myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav, alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela. Nie je sporné, že výsledkom výskumu realizovaného na pracovisku ŠVÚ Dolný Kubín, na ktorom výskume sa podieľali viacerí zamestnanci ŠVÚ Dolný Kubín (vyplýva to i z predložených čestných prehlásení Ing. B. R., MVDr. U. K., MVDr. G. E.), boli určité závery, zhrnutia, ktoré výstupy žalobca spolu s ďalšími autormi použil v odbornom článku publikovanom v časopise Veterinářství č. 07/2002. Ako bolo konštatované žalobcom v 1.rade na poslednom pojednávaní konanom dňa 16.02.2016, bez týchto výsledkov získaných realizovaným výskumom by neexistoval článok publikovaný v časopise Veterinářství č. 07/2002. Podstatnú časť publikovaného článku však tvoria odborné informácie citované z dostupnej literatúry a metódy realizované pri výskumnej činnosti vrátane konkrétnych údajov, výsledkov. Úvod článku popisuje, čo bolo predmetom testovania a akými metódami sa vykonávalo testovanie, čo je v podstate zadanie účelovej úlohy realizovanej na pracovisku ŠVÚ Dolný Kubín v roku 2001. Predmetná výskumná činnosť vyplývala zo Zmluvy o riešení a poskytnutí účelových prostriedkov štátneho rozpočtu uzavretej medzi objednávateľom Ministerstvom pôdohospodárstva SR a zhotoviteľom Štátny veterinárny ústav Dolný Kubín, v zmysle ktorej sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť plnenie úloh v príslušnom roku v rozsahu a v termínoch uvedených v prílohách s tým, že finančné usporiadanie po splnení úloh vykoná zhotoviteľ v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa pokynov objednávateľa. Podľa článku 10 tejto zmluvy, výsledky predmetu plnenia tejto zmluvy sú výlučným majetkom štátu a nesmú byť použité na iný ako dohodnutý účel. Poskytnutie výsledkov riešenia tretím osobám je možné iba so súhlasom objednávateľa. Výsledky riešenia, ktoré vznikli ako nové sa riadia ustanoveniami Autorského zákona, prípadne zmenami a doplnkami. Splnenie vyššie uvedenej účelovej úlohy bolo obhajované žalovanou na Ministerstve pôdohospodárstva dňa 16.5.2002. Na výzvu súdu Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky predložilo tunajšiemu súdu dňa 5.6.2008 požadované doklady, a to Harmonogram verejných odpočtov, Výsledky riešenia účelovej úlohy, samotnú Zmluvu o riešení a poskytnutí účelových prostriedkov štátneho rozpočtu zo dňa 20.2.2001, Špecifikáciu účelových činností k Zmluve o poskytnutí bežného transferu účelových činností pre rok 2001, Výročnú správu za rok 2001 ŠVÚ Dolný Kubín, ako aj žiadosť žalovanej zo dňa 17.5.2002 adresovanú Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou žiada o udelenie súhlasu na použitie získaných výsledkov z účelovej úlohy detekcia toxíny produkujúcich kmeňov escherichia coli v potravinách a fekálnych vzorkách zvierat v jej dizertačnej práci. Výsledok účelovej úlohy predložený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky je totožný s časťou dizertačnej práce pani žalovanej označenej bodom 5.2. Detekcia génov virulencie E. coli izolovaných z ovčieho syra a bryndze PCR metódou na stranách 77 - 80 práce, pričom text je totožný i s obsahom článku publikovaného v časopise Veterinářství 07/2002. V texte publikovaného článku je ďalej stanovený cieľ práce, keď cieľom práce, v danom prípade práce realizovanej na Štátnom veterinárnom ústave Dolný Kubín, bolo overenie použitia metódy PCR pre detekciu génov virulencie kmeňov e.coli izolovaných z produktov z nepasterizovaného ovčieho mlieka (syra a bryndze), ďalej článok stanovuje odbornú terminológiu s odkazom na autora a dátum publikovania dokumentov, ako aj rozbor samotných výsledkov a ich použitie. Aj žalovaná vo svojej dizertačnej práci v stati 5.2. na stranách 77 - 86 odkazuje na autora jednotlivých citátov a dátum publikovania dokumentov, pričom literárny zdroj uvádza aj v Zozname použitej literatúry (str. 95 a nasl. dizertačnej práce, viď bod č. 56,74,36,90,145,136,130). Žalovaná v dizertačnej práci použila text výsledkov z plnenia účelovej úlohy - e.coli, ktorý bol predložený Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a ktorý je totožný i s textom publikovaným v odbornom časopise Veterinářství 07/2002, na str. 100 dizertačnej práce pod bodom 70 žalovaná odkázala na zdroj použitej literatúry.

Súd má za to, že predmetné výsledky plnenia účelovej úlohy sú výlučným majetkom štátu tak, ako to vyplýva z článku 10 Zmluvy o riešení a poskytnutí účelových prostriedkov štátneho rozpočtu a ich použitie je možné iba so súhlasom objednávateľa. V danom prípade podstatná časť článku publikovaného v časopise Veterinářství 07/2002 obsahuje použité metódy, spôsoby, informácie získané realizovaním výskumu, tieto výsledky sú vyjadrené, vysvetlené, opísané, z toho dôvodu sa podľa názoru súdu s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 6 ods. 3 písm. a) Autorského zákona ochrana na uvedené dielo nevzťahuje. Navyše, žalobcovia v 1.a v 2.rade nemali súhlas na použitie získaných výsledkov, rovnako nemali ani súhlas riaditeľa ŠVÚ Dolný Kubín, v danom prípade žalovanej, na použitie/využitie poznatkov získaných výskumnou činnosťou ŠVÚ pri plnení účelovej úlohy, pričom ide o povinnosť vyplývajúcu zo smernice č. 25 zo dňa 12.9.2000 o zodpovednosti a právomoci riadiacich a ostatných odborných pracovníkov. Rovnako i z príručky kvality skúšobného laboratória ŠVÚ Dolný Kubín vyplývajú povinnosti pracovníkov laboratória, okrem iného i zachovávať služobné tajomstvo vrátane ochrany vlastníckych práv zákazníka a dôvernosti informácií a ochrany oprávnených záujmov skúšobného laboratória. So zásadami správnej laboratórnej praxe boli preukázateľne oboznámení aj žalobcovia, rovnako i s ďalšími povinnosťami, ktoré im vyplývali z ich funkčného zaradenia na uvedenom pracovisku. Pracovný pomer žalobcu v 1.rade skončil ku dňu 28.2.2002, pracovný pomer žalobkyne v 2.rade v ŠVÚ Dolný Kubín trval do roku 2004, čiže v čase publikovania odborného článku ju interné pravidlá zaväzovali. Uvedené skutočnosti súd nevyhodnotil v súvislosti s tým, či sporný článok má znaky zamestnaneckého diela, ale v súvislosti s tým, že žalobcovia v 1.a v 2.rade v rozpore s platnými internými smernicami a dojednaniami použili výsledky výskumu realizovaného na pracovisku ŠVÚ Dolný Kubín bez súhlasu nadriadeného resp. objednávateľa predmetného výskumu, keďže výsledky výskumu boli výhradným majetkom štátu a na ich použitie/zverejnenie nebol daný súhlas objednávateľa, o ktorý súhlas žalobcovia v 1. a 2. rade ani nežiadali. Výsledky boli použité v rozpore s uvedenými normami, z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda je v rozpore s dobrými mravmi, aby sa žalobcovia domáhali satisfakcie voči žalovanej, pokiaľ oni sami konali v rozpore so svojimi povinnosťami.

Na základe uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcov v 1.a v 2.rade zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto bude rozhodnuté do 30- tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).