Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/129/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o maloleté deti D. L., nar. XX.X.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava deti rodičov K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. X, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom Vavrovičom, so sídlom Miletičova 21, Bratislava a O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. Y., zastúpený advokátkou JUDr. Ivanou Starzykovou, so sídlom M.R. Štefánika 14, Šurany o zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletých detí sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.09.2015 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči deťom zo sumy 136 € na každé dieťa na sumu 30 € na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase rozvodu manželstva s matkou maloletých detí, v rámci ktorého konania bola uzavretá rodičovská dohoda na základe ktorej sa zaviazal platiť na každú dcéru výživné v sume 136 € mesačne, bol zamestnaný ako príslušník policajného zboru SR. Jeho príjmy mu dovoľovali platiť výživné v stanovenej výške. Po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva sa jeho situácia výrazne zmenila, nakoľko bol vzatý do väzby a následne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 07.08.2015. Po prepustení na slobodu je bez 2 akéhokoľvek príjmu, bez sociálnej podpory a doposiaľ nemá možnosť sa zamestnať, nie je v jeho silách platiť na maloleté deti tak vysoké výživné. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.12.2015 uviedla, že otec detí po podmienečnom prepustení na slobodu pracuje brigádnicky, jeho príjem však nepozná. Voči otcovi sa z dôvodu jeho majetkovej trestnej činnosti, pre ktorú bol právoplatne odsúdený, vedie viacero exekučných konaní, preto mala matka obavu, že sa bude účelovo vyhýbať riadnemu pracovnému pomeru s pravidelným príjmom, aby sa exekúcii vyhol. Návrh otca považovala za účelový a neprimeraný poukazujúc na vek detí, keď obe navštevujú povinnú školskú dochádzku, s čím sú spojené zvýšené pravidelné výdaje na zabezpečenie ich výživy a výchovy. Navrhovateľ je zdravý , mal by sám vyvinúť iniciatívu ako zabezpečiť pre seba pravidelný príjem v dostatočnej výške, z ktorého by mohol uhrádzať súdom určené výživné, ktoré v terajšej výške 132,78 euro na jedno dieťa považuje ako matka vzhľadom na ich vek a potreby za primerané výživné. Matka podotkla, že po celú dobu ôsmich rokov, počas ktorých bol otec vo výkone trestu odňatia slobody, zabezpečovala výživu a výchovu detí sama, v tomto období poberala náhradné výživné od štátu vo výške 200 euro na obe deti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXC/XXX/XXXX-

XX, rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. XT XXX/XX, potvrdeniami o príjmoch a výdajoch matky maloletých detí ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: Maloleté deti D. L., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX sa narodili z manželstva účastníkov konania, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXC/XXX/XXXX- XX zo dňa 06.12.2007, v konaní o rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť na deti výživné po 4 000,- Sk/ 133 euro na každé dieťa, styk otca s deťmi bol upravený neobmedzene. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II , sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa 19.03.2014 bol otec maloletých detí uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona začo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov, zároveň bol zaviazaný povinnosťou poškodeným uhradiť škodu v celkovej výške 167 496,52 euro. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 7. 8. 2015. Pred odsúdením bol otec maloletých detí v služobnom pomere ako príslušník Policajného zboru SR v stálej štátnej službe vo funkcií starší inšpektor Krajského družstva cestného dozoru Odboru výkonu služby, Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Personálnym rozkazom č. XXX zo dňa 10.12.2007 bol so služobného pomeru prepustený z dôvodu, že Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave spôsobujú škodu vo výške 22 000 Sk tým, že počas výkonu štátnej služby použil pokutové bloky, avšak hotovosť z týchto pokutových blokov nepredložil. Svojím konaním zvlášť hrubo porušil služobnú povinnosť tým, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uloženému zákonom číslo 171/1993 Z.z. ako aj internými predpismi a tiež nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo porušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta podľa zákona číslo 73/1998 Z.z. 3 Kolízny opatrovník konštatoval, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Matka detí sa pridržiavala písomne podaného návrhu, uviedla že počas obdobia ôsmych rokov, kým bol otec detí vo výkone trestu bola celá starostlivosť o deti na nej, dostávala náhradné výživné od štátu vo výške 200 € na obe deti. Ona si medzičasom zvýšila vzdelanie, vyriešila si bytovú otázku, zobrala si hypotéku. Pracuje v policajnom zbore SR. Nové manželstvo neuzavrela, okrem D. a K. iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec prispieva na deti od augusta 2015 sumou 30 euro na každé dieťa. Potreby detí sa ich vekom zvyšujú. Otec detí na pojednávaní uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa mu nepodarilo nájsť si vhodné zamestnanie, vzhľadom na to, že má záznam v registri trestov, brigádnicky zatiaľ nepracuje, uzavrel dohodu o pracovnej činnosti so živnostníkom J. K. u ktorého pracuje ako kuriér s dohodnutou odmenou 2,50 Euro/h, mesačne tak zarobí cca 67 euro. Otec uviedol, že je evidovaný na úrade práce, avšak doklad súdu nepredložil. Nové manželstvo neuzavrel, okrem dcér iné vyživovacie povinnosti nemá, nehnuteľnosti ani iné hnuteľné veci nevlastní. Na otázku súdu právna zástupkyňa otca uviedla, že je s ním v príbuzenskom pomere a právne služby mu poskytuje bezplatne. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

4

Z citovaných ustanovení zákona o rodine okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery, a to či už na strane osoby povinnej platiť výživné, alebo na strane osoby oprávnenej z výživného. Podľa citovaného ustanovenia § 75 ods. druhej vety Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne na to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Ide o kritérium tzv. potenciality príjmov. Rovnako je potrebné v zmysle potenciality posudzovať aj výkon trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy, keď sa vychádza z toho, že práve výkon trestu z tohto dôvodu by nemal byť pre páchateľa výhodou. Treba preto pri posudzovaní príjmu povinného vychádzať nie zo zárobku, ktorý dosahuje vo výkone trestu, ale z potenciálneho zárobku, ktorý by dosahoval, keby bol na slobode a pracoval. Nie je možné aby bolo maloleté dieťa ukrátené na výživnom preto, že otec sa pripravil o možnosť zvýšiť si svoje príjmy tým, že úmyselne páchal trestnú činnosť. Ak by súd pripustil, že toto je dôvodom na zníženie výživného, umožnil by vlastne aby sa otec de facto z dôvodu trestnej činnosti svojej vyživovacej povinnosti zbavil. Dokazovaním bolo preukázané, že otec sa vlastným konaním pripravil o zamestnanie jednak konaním voči svojmu zamestnávateľovi ako aj páchaním trestnej činnosti, pri ktorej sa obohatil o sumu 167 496,52 euro, za ktorý trestný čin bol odsúdený a za čo musí niesť následky on sám a nie maloleté deti, ktoré sú na svojho otca výživou odkázané. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval skutočnosť, že otec bol odsúdený (z ktorého dôvodu si vraj nevie nájsť vhodné zamestnanie ), za takú zmenu pomerov, akú má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Návrh otca na zníženie výživného preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.