Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-63-2011.pdf
PDF · 104.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13C/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudcom Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., sídlo: Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: H. T. XX, v konaní zastúpený opatrovníkom: I. D., zamestnankyňa Okresného súdu Piešťany, o návrhu na zaplatenie 606,67 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 142,30 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 142,30 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom z 04.10.2011, doručeným súdu 01.12.2011, navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 304,09 eur s 9 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.07.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel 30.01.2004 Zmluvu č. O. a 14.10.2006 Zmluvu č. O., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 ks SIM karty, ktoré odporcovi umožnili využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Pri uzavretí Dodatku k zmluve č. O. odpredal odporcovi mobilný telefón za kúpnu cenu 0,03 eur a pri uzavretí Dodatku k zmluve č. O. odpredal odporcovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu 82,65 eur. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 14.03.2010 - 14.05.2010, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatkov k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 161,79 eur. Navrhovateľ pokusom o pokonávku z 01.07.2010 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote a následne v zmysle čl. 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť zmlúv. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. 16.07.2010. Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi pozostáva z neuhradených služieb vo výške 142,30 eur a z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 161,79 eur.
Navrhovateľ v podaní z 03.12.2012 uviedol, že podaným návrhom z 04.10.2011 sa domáhal zaplatenia sumy 1 304,09 eur pozostávajúcej z nároku na zaplatenie neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. Z dôvodu, že Krajský súd v Prešove v právnej veci vedenej pod sp. zn. 6Co/91/2011 označil dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, je navrhovateľ ako dodávateľ služby (podľa ust.
§ 53a Občianskeho zákonníka) povinný zdržať sa používania sa takejto podmienky. Podľa navrhovateľa však nie je možné spravodlivo od neho požadovať, aby sa vzdal reálneho nároku na náhradu škody spôsobenej odporcom. Žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 142,30 eur aj nárok na zaplatenie sumy 464,35 eur titulom náhrady škody podľa čl. 3 bod 3.7. Dodatku, ktorú vyčíslil ako súčet rozdielu predajnou cenou a akciovou cenou mobilného telefónu a predajnou cenou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia, ktoré navrhovateľ predal odporcovi. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ vzal späť návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 697,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 16.07.2010 až do zaplatenia. Suma 464,35 eur predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty a uplatneným nárokom na zaplatenie náhrady škody.
Súd uznesením, č.k. 13C 63/2011-59 z 10.12.2012, konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 697,42 eur s spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 697,42 eur od 16.07.2010 do zaplatenia.
Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. 2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 606,67 eur, t.j. ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, keďže to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 22.02.2016. Návrh s prílohami bol opatrovníkovi odporcu doručený 09.04.2015, ku ktorému sa nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvami o pripojení č. O. z 30.01.2004 a č. O. z 14.10.2006, Dodatkom k Zmluve z 22.04.2008 a z 14.10.2008, výpisom transakcií, faktúrami za obdobie od 14.03.2010 - 14.05.2010, Pokusom o pokonávku z 01.07.2010, ako aj s ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Z vyššie citovaných zmlúv o pripojení z 30.01.2004 a z 14.10.2006 v spojení s dodatkami k nim z 22.04.2008 a z 14.10.2006 súd zistil, že navrhovateľ sa o.i. zaviazal odporcovi aktivovať ním zvolené účastnícke programy a predať mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu. Odporca sa o.i. zaviazal podľa čl. 2 bod 2.3 dodatku, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku a/ zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmlúv v znení ich dodatkov ako účastník služieb poskytovaných navrhovateľom prostredníctvom SIM kariet, že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať v súlade s jeho záväzkami, a zároveň ňou neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv a/alebo dodatkov pred uplynutím doby viazanosti, b/ nepožiada o vyradenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM kariet, c/ nedopustí sa takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť alebo právo vypovedať zmluvy z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal. V čl. 2 bod 2.5 v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu uvedenej v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) sa odporca zaviazal uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur a 829,85 eur. Odporca sa zmluvami o pripojení v znení ich dodatkov tiež zaviazal za uvedené poskytované služby navrhovateľovi včas a riadne zaplatiť
ich cenu, ako aj kúpnu cenu za predaný mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie. Odporca služby navrhovateľa využíval, pričom za služby dodané v období od 14.03.2010 - 14.05.2010 v celkovej sume 142,30 eur včas a riadne nezaplatil. Navrhovateľ preto odporcu pokusom o pokonávku vyzval na úhradu týchto faktúr za uvedené obdobie do 15.07.2010.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (znenie platné a účinné v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení a Dodatku k nej) sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. 2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
V zmysle vyššie vykonaného dokazovania zmluvami o pripojení spolu s dodatkami k nim, vyššie citovanými faktúrami mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu spotrebiteľských zmlúv, keďže zmluvnými stranami je na jednej strane navrhovateľ ako dodávateľ a na druhej strane odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardné formulárové zmluvy navrhovateľa. Predmetom zmlúv bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi služby súvisiace s telekomunikačným zariadením podľa zvoleného programu služieb a predať mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu. Predmetom zmlúv v spojení s dodatkom k nim bol tiež záväzok odporcu uhradiť všetky svoje finančné záväzky za predaný mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie a poskytnuté elektronické komunikačné služby navrhovateľom. Navrhovateľ si v období od uzatvorenia zmluvy svoje záväzky riadne plnil. Odporca svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetných zmlúv o pripojení neplnil, pretože využíval telekomunikačné služby navrhovateľa, na základe čoho mu navrhovateľ vyššie citované faktúry v celkovej sume 142,30 eur. Záväzok uhradiť jednotlivé sumy podľa vystavených faktúr v lehote ich splatnosti odporca neuhradil, na základe čoho ho navrhovateľ vyzval pokusom o pokonávku na úhradu tejto pohľadávky do 15.07.2010. Na základe uvedeného preto súd návrh navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby v časti vo výške 142,30 eur vyhovel.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ okrem nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby domáhal aj zaplatenia náhrady škody 464,35 eur, ktorú mal odporca spôsobiť tým, že získal mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom následne porušil tento základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi. Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo zmlúv, konkrétne Dodatkom k zmluvám o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď navrhovateľovi neuhradil faktúry, ktorými mu tieto vyfakturoval. Navrhovateľ neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol odporca porušil povinnosť upravenú v čl. 2 ods. 2.3 písm. a, b, c zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvy o pripojení vypovedal, odstúpil od nich pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa navrhovateľ s odporcom dohodli pri podpise dodatkov. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to vo svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom v oboch prípadoch, a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatkoch. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu - vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporcu. Otázkou teda zostáva, či suma vo výške 464,35 eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ odporcovi poskytol pri kúpe mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatkoch. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 0,03 eur a telekomunikačné zariadenie so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 82,65 eur. V čl. 2 ods. 2.1 oboch dodatkov je stanovená povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu v dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnych zmlúv došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmlúv, z dodatkov, ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatkov vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnych zmluvách ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatkov (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom o odporcom dohodnutá v čl. 2.5 Dodatkov zmluvná pokuta. Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatkov alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu poskytnutej zľavy z kúpnej ceny poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi
poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle navrhovateľa ako aj odporcu pri uzatváraní dodatkov a teda aj pri uzatváraní kúpnych zmlúv na mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom nie je. Pre prípad porušenia povinnosti odporcu riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si navrhovateľ a odporca v Dodatkoch dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatkoch práve on. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvné pokuty, ktoré by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatkov patrili, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je (porovnaj rozsudok Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5C 5/2013).
Avšak aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v celkovej sume 464,35 eur. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu, telekomunikačného zariadenia a poskytnutou zľavou, za ktoré boli mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie odporcovi skutočne odpredané. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia odpredaných odporcovi bola v čase uzavretia dodatku 198,8316 eur a 829,848 eur, navrhovateľ súdu predložil výtlačok z jeho intranetového portálu, na ktorom sú uvedené detaily týkajúce sa akcie ponúknutej odporcovi - názov akcie, trvanie akcie, vybraný typ mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, akciová cena mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia, predajná cena mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia, dohodnutá zmluvná pokuta, doba viazanosti. Interný výtlačok navrhovateľa, na ktorom sú uvedené jeho vlastné údaje týkajúce sa zmluvného vzťahu s odporcom, nie je dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia v čase uzavretia dodatkov k zmluvám o pripojení. Taktiež je zrejmé, že keďže odporca za služby navrhovateľa od uzavretia dodatkov do 13.03.2010 vrátane, riadne uhrádzal ceny za poskytované služby vrátane platieb za zvolený účastnícky program, tvrdená škoda (ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla navrhovateľovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo, keby navrhovateľ neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného dodatkom. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 464,35 eur zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že odporca neplnil včas a riadne záväzky vyplývajúce z dojednaného zmluvného vzťahu, dostal sa s plnením vo vzťahu k navrhovateľovi do omeškania. Preto mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania z dôvodne uplatnenej dlžnej sumy od 16.07.2010 (deň nasledujúci po dni, do ktorého navrhovateľ v zmysle pokusu o pokonávku žiadal uhradiť dlžnú sumu, keď výška základnej úrokovej sadzby ECB k uvedenému dňu činila 1%) do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd odporcu zaviazal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia), pričom vo zvyšnej časti uplatnený nárok na zaplatenie úrokov omeškania ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 304,09 eur, pričom došlo na základe jeho čiastočného späťvzatia (bez subjektívneho zavinenia odporcu) k čiastočnému zastaveniu konania v časti vo výške 697,42 eur. Predmetom konania takto zostal nárok na zaplatenie sumy 606,65 eur, pričom navrhovateľ bol úspešný iba v časti 142,30 eur. Odporca bol teda úspešnejší účastník konania, preto by mu v časti patrila náhrada trov konania. Nakoľko si však odporca v konaní ich náhradu neuplatnil, súd ani zo spisu žiadne trovy nezistil, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.