Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/209/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: M - P COM, s.r.o., so sídlom Klincová č. 37, 821 08 Bratislava IČO: 36 496 472, zastúpeného spoločnosťou: HUDZÍK & Partners, s.r.o., AK so sídlom Mnoheľova č. 830/15, 058 01 Poprad IČO: 472 516 54, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102036610/2019 zo dňa 27.08.2019, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh na prerušenie konania zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102036610/2019 zo dňa 27.08.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101332951/2019 zo dňa 03.06.2019, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 cit. zákona uložená žalobcovi pokuta vo výške 708.40 €, za správny delikt podľa cit. zákona, pri uplatnení nadmerného odpočtu za zdaňovanie obdobie november 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal daňový subjekt uplatniť podľa

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2013. Dňa 06.04.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 100678547/2018, ktorým daňovému subjektu určil za zdaňovacie obdobie november 2013 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7.084,00 €, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 7.211,46 € na sumu 127,46 €. Na základe odvolania daňového subjektu FR SR rozhodnutím č. 101254497/2018 zo dňa 02. 07. 2018 rozhodnutie správcu dane č. 100678547/2018 potvrdilo. Rozhodnutie FR SR č. 101254497/2018 daňový subjekt prevzal dňa 09.07.2018, kedy rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie FR SR nadobudli právoplatnosť. 3. Keďže trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 13.04.2018, t.j. v deň doručenia rozhodnutia správcu dane č. 100678547/2018 zo dňa 06.04.2018, nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške 10 % v zmysle § 155 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie november 2013 rozdiel dane z pridanej hodnoty

v sume 7.084,00 €, čiže pokuta bola vypočítaná nasledovným spôsobom: 0,10 x 7084,00 = 708,40 €. Posúdenie správnosti postupu správcu dane pri daňovej kontrole ako aj postupu žalovaného v rámci odvolacieho konania je v kompetencii súdu. Ako dôvod na neuloženie pokuty žalovaný nemohol akceptovať domnienku daňového subjektu, že Krajský súd v Bratislave rozhodne v totožnej veci rovnako, pretože rozsudkom zo dňa 13.09.2016 za mesiac január 2013 dal za pravdu daňovému subjektu. Jednotlivé senáty na krajskom súde posudzujú žalobné dôvody a argumenty žalovaného osobitne v každej veci. Domnienka daňového subjektu nie je preto pre rozhodovanie žalovaného rozhodujúca ani smerodajná. Je na posúdení súdu, či žalobu daňového subjektu zamietne alebo rozhodnutie FR SR, resp. správcu dane zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Keďže uvedené rozhodnutia sa stali právoplatnými, a o žalobe ešte nebolo rozhodnuté, správca dane uložil daňovému subjektu pokutu v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku oprávnene. Daňový subjekt ako žalobca v žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia FR SR č. 101254497/2018 podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ale Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. - 48 zo dňa 12.07.2019, ktoré bolo opravené opravným uznesením sp. zn. -51 zo dňa 05.08.2019, návrh žalobcu zamietol. Správca dane tak postupoval pri vydaní rozhodnutia č. 101332951/2019 zo dňa 03.06.2019 podľa Daňového poriadku. II. žaloba a námietky

4. Žalobca v svojej žalobe namietal, že považuje napadnuté rozhodnutie potvrdzujúce rozhodnutie správcu dane č. 101332951/2019 zo dňa 03.06.2019 o udelení pokuty za predčasné, nakoľko už rozhodnutie správcu dane o udelení pokuty vychádzalo z nesprávneho právneho základu spojeného s nesprávnym vyčíslením nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na podanú správnu žalobu, vedenú na KS Bratislava, pod sp. zn. mal žalovaný, s poukazom na existenciu predbežnej otázky (pozn.: či finančný rozdiel nadmerného odpočtu DPH v sume 7.084 € existuje alebo neexistuje), bezprostredne súvisiacu so zákonným predpokladom na udelenie peňažnej pokuty, prvostupňové rozhodnutie o udelení pokuty zrušiť a konanie na dobu 30 dní prerušiť z dôvodu riešenia predbežnej otázky. V obdobnej veci (z pohľadu materiálnej podstaty a účtovného obdobia 01/2013) za účasti rovnakých účastníkov a za obdobných podmienok konania vo veci uplatňovaných nárokov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca január roku 2013 už rozhodoval Krajský súd v Bratislave v súdnom konaní sp. zn. , pričom žalovaný nenaplnil všetky záväzné stanoviská vyplývajúce z vydaného súdneho rozhodnutia v danej veci.

5. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu uplatňujúceho odpočet dane z pridanej hodnoty je taktiež modifikované právom Európskej únie, pričom správca dane nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie. Skutkové okolnosti vo veci samej nastali po 01.01.2007, teda po nadobudnutí platnosti smernice 2006/112/ES, ktorá zrušila a nahradila Šiestu smernicu a za týchto podmienok je potrebné vychádzať z ustanovení smernice 2006/112. Táto smernica sa má s poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo vec C-324/11 - Gábor Tóth vykladať v tom zmysle, že „skutočnosť, že si zdaniteľná osoba neoverila, či medzi pracovníkmi pracujúcimi na stavbe a vystaviteľom faktúry existuje právny vzťah, resp., či tento vystaviteľ prihlásil svojich zamestnancov, nepredstavuje objektívnu okolnosť, ktorá umožňuje dospieť k záveru, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré je súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, v prípade, ak príjemca nedisponoval informáciami, ktoré by ho oprávňovali predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry“. „Právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak daňový orgán vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že príjemca faktúry vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane bolo súčasťou podvodu zo strany uvedeného vystaviteľa.“ V rámci skúmania obdobných podmienok procesu, skutkovej podstaty sporu (odpočet DPH) a vykonaného dokazovania Krajský súd v Bratislave v konaní vychádzal okrem ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky aj zjudikatúry európskeho súdneho dvora, ktorý v prípadoch Optinger Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronic Ltd (c-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) právny názor, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v rámci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca dane nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca konal dobromyseľne nemôže mu byť táto skutočnosť na ťarchu.

III. argumenty žalovaného

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie november 2013. Dňa 06.04.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 100678547/2018, ktorým daňovému subjektu určil za zdaňovacie obdobie november 2013 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7.084,00 €, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 7 211,46 eura na sumu 127,46 €. Na základe odvolania daňového subjektu FR SR rozhodnutím č. 101254497/2018 zo dňa 02. 07. 2018 rozhodnutie správcu dane č. 100678547/2018 potvrdilo. Rozhodnutie FR SR č. 101254497/2018 daňový subjekt prevzal dňa 09.07.2018, kedy rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie FR SR nadobudli právoplatnosť. Správca dane v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 708, € za správny delikt podľa Daňového poriadku, ktorým bolo v tomto prípade uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty.

7. Žalobca podal správnu žalobu vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018 na KS v BA, kde je vedená pod sp. zn. . Rozhodnutím žalovaného č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018, bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100678547/2018 zo dňa 06. 04. 2018, ktorým správca dane určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2013 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7.084,00 €, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 7.211,46 € na sumu 127,46 €. Posúdenie správnosti postupu správcu dane pri daňovej kontrole ako aj postupu žalovaného v rámci odvolacieho konania je v kompetencii súdu. Je na posúdení súdu, či žalobu žalobcu zamietne alebo rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Ako je už v rozhodnutí žalovaného č. 102036610/2019 zo dňa 27.08.2019 uvedené, rozhodnutie žalovaného č. 101254497/2018 daňový subjekt prevzal dňa 09.07.2018, a týmto dňom toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 100678547/2018 nadobudli právoplatnosť. Keďže sa uvedené rozhodnutia stali právoplatnými, a o žalobe ešte nebolo rozhodnuté, správca dane uložil daňovému subjektu pokutu v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku oprávnene.

8. Keďže trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 13.04.2018, t. j. v deň doručenia rozhodnutia správcu dane č. 100678547/2018 zo dňa 06.04.2018, nedosiahol 10 %, správca dane uložil pokutu vo výške 10 % v zmysle § 155 ods. 5 daňového poriadku, t. j. v sume 708,40 €. Rozsudkom č. zo dňa 13.09.2016 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 1295778/2015 zo dňa 14.08.2015, a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní zaviazal Krajský súd v Bratislave žalovaného, aby sa vysporiadal so závermi uvedenými v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ, rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.08.2010 a č. , ktoré boli uvedené v žalobe. Podľa záverov uvedených v rozsudku KS v BA poukázaním na rozsudky Súdneho dvora EÚ došlo k potrebe, aby v ďalšom konaní bol skutkový stav konštitutívne doplnený o prvky aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR. V ďalšom konaní sa žalovaný s rozsudkami Súdneho dvora EÚ aj s rozsudkami Najvyššieho súdu SR vysporiadal, a dňa 17.05.2018 vydal rozhodnutie č. 100983127/2018, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100238053/2018 zo dňa 26. 01. 2018, ktorým správca dane určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2013 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.528,48 €, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 10.843,05 € na sumu 5.314,57 €. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal dňa 23.07.2018 správnu žalobu vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. -43. Vo veci tejto žaloby nebolo zatiaľ rozhodnuté, takže odvolávka na závery uvedené v rozsudku KS v BA č. nie je dôvodná. Žalobca v žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101254497/2018 podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ale Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. -48 zo dňa 12.07.2019, ktoré bolo opravené opravným uznesením sp. zn. -51 zo dňa 05.08.2019, návrh žalobcu zamietol. Žalovaný zotrval na tom, že správca dane nemal dôvod čakať na to, ako rozhodne KS v BA o žalobe žalobcu voči rozhodnutiu č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018.

IV. pojednávanie

9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný nariadil pojednávanie podľa a rozhodol vo veci dňa 21.09.2022. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom

jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

V. Relevantné právne predpisy

10. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

11. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

12. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

13. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku sa správneho deliktu dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov (zákon o DPH) vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH.

14. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku.

15. Podľa § 155 ods. 5 Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).

16. Podľa § 155 ods. 7 Daňového poriadku sa pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. VI. Posúdenie veci správnym súdom

17. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102036610/2019 zo dňa 27.08.2019, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101332951/2019 zo dňa 03.06.2019, na základe ktorého bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 cit. zákona uložená žalobcovi pokuta vo výške 708.40 €, za správny delikt podľa cit. zákona, pri uplatnení nadmerného odpočtu za zdaňovanie obdobie november 2013 vo výške, ktorá bola väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal daňový subjekt uplatniť podľa

18 Ustanovenie § 154 Daňového poriadku upravuje jednotlivé skutkové podstaty správny deliktov na úseku daní a § 155 cit. zákona sankcie (pokuty), ktoré správca sane ukladá za porušenie povinností daňových subjektov. Správneho deliktu sa dopustí daňový subjekt v prípade, ak si uplatní nárok podľa zákona o DPH vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť. V takom prípade správca dane ukladá pokutu, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB ročne zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov (§ 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku). Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB v prípadoch podľa ods. 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa ukladá vo výške 10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). V danom prípade bolo nesporné, že správca dane ako aj žalovaný postupovali podľa citovaných právnych predpisov s tým, že podklad pre tento postup predstavovali rozhodnutie správcu dane č. 100678547/2018 zo dňa 06.04.2018, na základe ktorého určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie rozdiel dane v sume 7.084 €, teda znížil nadmerný odpočet zo sumy 7.211,46 € na sumu 127,46 € a rozhodnutie FR SR č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018. Právoplatnosť je vlastnosť individuálneho právneho aktu, ktorá ma dve stránky: formálnu a materiálnu. Tá prvá znamená, že rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom a materiálna stránka znamená, že sa záväzne upravujú pomery účastníka konania (administratívneho, súdneho) a uvedené súvisí aj s princípom právnej istoty. Je síce faktom, že žalobca napadol uvedené rozhodnutia správcu dane a FR žalobou na Krajskom súde v Bratislave (konanie je vedené pod spis. zn. ), kedy požiadal aj o priznanie odkladného účinku žaloby, ale Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -48 zo dňa 12.07.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. -51 zo dňa 05.08.2019 návrh na priznanie odkladného účinku zamietol a rozsudkom č.k. -58 zo dňa 18.02.2020 (nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2020) žalobu žalobcu zamietol. Podanie správnej žaloby však neznamená, že orgán verejnej správy postupoval pri vydaní napadnutých rozhodnutí č. 101332951/2019 zo dňa 03.06.2019 č. 102036610/2019 zo dňa 27.08.2019 v rozpore so zákonom. V danej súvislosti preto správny súd považoval námietku žalobcu o predčasnosti, resp. že správca dane mal konanie prerušiť a vyčkať do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod spis. zn. za neopodstatnenú. Z predmetnej námietky tiež nevyplýva identifikácia zákonného ustanovenia, ktoré by mali správca dane a žalovaný takýmto postupom porušiť. Treba tiež uviesť, že správny súd neposudzuje vhodnosť, resp. účelnosť postupu orgánu verejnej správy, ale jeho zákonnosť. Navyše podľa je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

19. Súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania v zmysle , pretože otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie správneho súdu bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. a v tomto konaná nebol ani priznaný odkladný účinok správnej žalobe. Záverom je možné uviesť, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).