Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-13-2015.pdf
PDF · 81.61 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/13/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Sport & Art spol. s r.o., so sídlom Zálužická 49, Bratislava, IČO: 35 689 064, proti žalovanému: SLOVENSKÝ FUTSAL, so sídlom Trnavská cesta 100/II, Bratislava, IČO: 31 825 443, v konaní o zaplatenie 2.402 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 240,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.01.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.402 eur s príslušenstvom a trovami konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že poskytol žalovanému stravovanie vo výške 2.402 eur za ktoré mu vystavil faktúry v celkovej výške 2.402 eur, a to:
- faktúru č. 24/2014 vo výške 720 eur so splatnosťou dňa 05.04.2014,
- faktúru č. 27/2014 vo výške 1.682 eur so splatnosťou dňa 05.05.2014.
Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2.402 eur, pričom žalovaný na výzvu na úhradu nereagoval a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 11.02.2015 v ktorom uviedol, že faktúru č. 27/2014 vystavenú na sumu vo výške 1.682 eur uhradil zo svojho účtu dňa 28.11.2015. Pokiaľ ide o faktúru č. 24/2014 vystavenú na sumu vo výške 720 eur, žalovaný túto faktúru neeviduje nakoľko dodanie stravovania bolo už raz žalobcom fakturované, a to v rámci faktúry č. 7/2014 zo dňa 19.02.2014.
Žalobca sa k podaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 13.03.2015 v ktorom uviedol, že faktúra č. 27/2014 vystavená na sumu 1.682 eur bola žalobcovi uhradená dňa 01.12.2014. Čo sa týka faktúry č. 24/2014 vystavenej dňa 28.04.2014 na sumu 720 eur, táto nebola súčasťou faktúry č. 7/2014 na sumu 960 eur, nakoľko sa jedná o inú akciu a iné obdobie.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.03.2016. Na pojednávanie sa dostavil štatutárny zástupca žalovaného a svedkyňa J. Z.. Nedostavil sa žalobca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 20.10.2015. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného, výpoveďou svedkyne J. Z., obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca sa svojím návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.402 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry č. 24/2014 vo výške 720 eur a faktúry č. 27/2014 vo výške 1.682 eur vystavenej za poskytnuté stravovanie. Žalovaný s nárokom uplatneným žalobcom nesúhlasil dôvodiac riadnou úhradou faktúry č. 27/2014 vystavenej na sumu 1.682 eur v plnej výške, ako i duplicitnou fakturáciou za balíček z 05.01.2014 Taliansko - Slovensko vo výške 480 eur. Pokiaľ ide o nárok žalobcu vyplývajúci z faktúry č. 24/2014 v časti sumy 240 eur za balíček z 18.02.2014 Slovensko
- Tango Brno, v tejto časti žalovaný nárok žalobcu uznal ako dôvodný.
Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že pri faktúre č. 24/2014 na sumu 720 eur v rámci prílohy neuznáva čiastku 480 eur za balíček na 05.01.2014 Taliansko, nakoľko táto suma bola už uhradená v inej faktúre č. 7/2014 na sumu 960 eur dňa 26.2.2014. Druhá akcia v rámci prílohy faktúry č. 24/2014 (č.l. 3-4) bol balíček na 18.2.2014 Slovensko - Tango Brno vo výške 240 eur, pričom túto sumu žalovaný uznáva aj napriek tomu, že žalobca nedoložil riadne prílohy k faktúram.
Z výpovede svedkyne J. Z. súd zistil, že svedkyňa má u žalovaného na starosti časť administratívnej agendy, pričom vždy zabezpečovala akcie týkajúce sa reprezentačných zrazov. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca má chaos a má zle vedené účtovníctvo, avšak nestávalo sa že by zaslal faktúru s rovnakým číslom ale na inú akciu a toto sa stalo prvýkrát. Výjazd do Talianska sa v roku 2014 konal len jedenkrát a to v januári. Svedkyňa na otázku súdu týkajúcu sa predmetu fakturácie faktúry č. 7/2014, a to konkrétne balíčkov na akciu Taliansko - Slovensko a pracovný obed uviedla, že sa jedná o tú istú akciu a žalobca pravdepodobne na jednu akciu vystavil dve faktúry, nakoľko v čase fakturácie bol len jeden reprezentačný obed, a to so španielskym trénerom.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je z časti dôvodný. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca zabezpečil žalovanému na základe jeho objednávky stravovanie, za ktoré vystavil žalovanému faktúry spolu vo výške 2.402 eur. Riadne poskytnuté plnenie zo strany žalobcu nebolo medzi účastníkmi konania sporné. V danom prípade sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia dvoch vystavených faktúr, a to faktúry č. 27/2014 a faktúry č. 24/2014. V prípade faktúry č. 27/2014 vystavenej na sumu vo výške 1.682 eur so splatnosťou dňa 05.05.2014 sa v zmysle prílohy k tejto faktúre jednalo o poskytnutie stravovania na akciu Holandsko
- Slovensko v dňoch 23. až 26. marca 2014. Žalovaný však v priebehu konania namietal dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku týkajúceho sa faktúry č. 27/2014 dôvodiac jej úhradou v plnom rozsahu dňa 28.11.2015, pričom žalobca tvrdenie žalovaného týkajúce sa jeho úhrady nijakým spôsobom nesporoval, práve naopak vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2015 uviedol, že suma vo výške 1.682 eur bola pripísaná na účet žalobcu dňa 01.12.2014. Na podklade uvedených skutočností bolo možné v konaní zo strany súdu jednoznačne ustáliť, že návrh žalobcu v časti týkajúcej sa nároku na úhradu sumy vo výške 1.682 eur je podaný nedôvodne, nakoľko žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi v tejto časti preukázateľne uhradil pred podaním návrhu na súd. Aj napriek uvedeným skutočnostiam však žalobca nezobral svoj návrh v tejto časti späť, na základe čoho súd návrh žalobcu v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
V kontexte vyššie uvedených skutočností tak sporným nárokom uplatňovaným v tomto konaní zostal nárok žalobcu vo výške 720 eur vyplývajúci z neuhradenej faktúry č. 24/2014 ktorou žalobca fakturoval žalovanému balíček na 05.01.2014 - Taliansko v sume 480 eur a balíček na 18.02.2014 - Brno vo výške 240 eur. Žalovaný vo svojom obrannom stanovisku poukazoval najmä na skutočnosť, že faktúru č. 24/2014 vystavenú na sumu vo výške 720 eur neeviduje, nakoľko žalobcom poskytnuté plnenie, a to zabezpečenie balíčkov na akciu Taliansko - Slovensko bolo žalobcovi riadne uhradené v rámci faktúry
č. 7/2014 vystavenej na sumu vo výške 960 eur, pričom predmetom tejto faktúry bol aj pracovný obed po podpise zmluvy s novým reprezentačným trénerom vo výške 240 eur. Žalovaný mal za to, že žalobca si balíček na 05.01.2014 - Taliansko vo výške 480 eur fakturoval duplicitne, a to jednak vo faktúre č. 24/2014 ako i vo faktúre č. 7/2014.
Súd po preskúmaní listinných dokladov predložených žalovaným, ako aj z výpovede svedkyne pani J. Z. dospel k záveru, že nárok žalobcu na úhradu faktúry č. 24/2014 vo výške 720 eur je dôvodný len čo do výšky 240 eur. Súd k uvedenému záveru dospel po dôkladnom preskúmaní jednotlivých faktúr vystavených žalobcom, pričom z faktúry č. 7/2014 vystavenej dňa 19.02.2014 na sumu vo výške 960 eur (č.l. 34 súdneho spisu) ktorú súdu predložil žalovaný súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému zabezpečenie balíčkov na akciu Taliansko - Slovensko, vrátane pracovného obeda po podpise zmluvy s novým reprezentačným trénerom. Zabezpečenie balíčkov na akciu Taliansko - Slovensko však žalobca fakturoval žalovanému aj v rámci faktúry č. 24/2014 ktorá bola vystavená až následne, a to dňa 28.04.2014. Skutočnosť, že sa jedná zo strany žalobcu o duplicitnú fakturáciu jednej a tej istej akcie v danom prípade potvrdila v priebehu konania aj svedkyňa J. Z., ktorá na pojednávaní uviedla, že výjazd do Talianska sa v roku 2014 z dôvodu nedostatku financií realizoval len jedenkrát. Pokiaľ ide o úhradu faktúry č. 7/2014 v rámci ktorej žalovaný uhradil zabezpečenie balíčkov na akciu Taliansko - Slovensko, túto žalovaný súdu riadne preukázal predložením výpisu z bankového účtu o zrealizovanej transakcii.
Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa duplicitnej fakturácie v konečnom dôsledku nevyvrátil ani žalobca, ktorý aj napriek tomu, že bol zo strany súdu vyzvaný na vyjadrenie sa k preloženým faktúram ktorými žalovaný preukazoval spornosť výšky žalobcom uplatneného nároku na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval a bez ospravedlnenia sa nedostavil na dve vytýčené pojednávania.
V závere súd naviac poukazuje na zmätočnosť pokiaľ ide o číselné označenie faktúr vystavených žalobcom, ktoré sa svojím označením zhodujú, pričom z ich obsahu vyplýva, že predmetom fakturácie sú odlišné plnenia. Zo strany žalovaného boli súdu predložené tri faktúry ktoré sú označené ako faktúry č. 7/2014, pričom v popise každej tejto faktúry je uvedené odlišné plnenie (č.l. 34-36 súdneho spisu). Aj na podklade tejto skutočnosti sa možno dôvodne domnievať, že žalobca pravdepodobne omylom fakturoval žalovanému jednu a tú istú akciu.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu v časti týkajúcej sa príslušenstva žalovanej pohľadávky ktorého sa žalobca domáhal v predmetnom konaní popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny, súd návrh žalobcu v tejto časti zamietol, nakoľko si žalobca vo svojom návrhu uplatnil nárok za úhradu úrokov z omeškania ktoré bližšie aj napriek výzve zo strany súdu nijakým spôsobom nešpecifikoval. Nakoľko tato formulovaný petit nie je vykonateľný a žalobca na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval, t.j. v tejto časti žalobný petit súdu nedoplnil, súdu neostávalo nič iné len návrh žalobcu aj v tejto časti zamietnuť.
S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery a citované zákonné ustanovenie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej sumy vo výške 240 eur. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úhradu sumy prevyšujúcej sumu 240 eur, súd považoval tento nárok s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti za nedôvodný. Rovnako súd žalobcovi nepriznal nárok v časti príslušenstva nakoľko z jeho formulácie nebolo zrejmé v akej výške ako ani z akej sumy sa žalobca domáha jeho zaplatenia voči žalovanému.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko mal navrhovateľ v konaní len čiastočný úspech, súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.