Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-905-2014.pdf
PDF · 73.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/905/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej Z. S., naposledy bývajúcej v E., D. Č.. XX, zastúpenej opatrovníkom M. M., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov č. 163/66, o 180,73 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.6. 2014 č.k. 36C/129/2013-106
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia 180,73 eura s prísl.. Právny predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s., postúpil žalobcovi pohľadávku proti žalovanej v tejto výške zmluvou o postúpení zo dňa 7.12.2011, pričom pôvodná pohľadávka pôvodného žalobcu vznikla na základe zmluvy o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Žalobca vystavil žalovanej následne faktúru č. XXXXXXXXXXX, splatnú 11.6.2009 na sumu 180,73 eura. Vychádzal pritom z toho, že v konaní skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať pohľadávku od žalovanej, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky. Žalobca svoj nárok na vymáhanie pohľadávky odvodzoval od zmluvy so spoločnosťou Telecom a.s. zo dňa 07. 12. 2011 ako postupníkom. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobca súdu dôkaz o účinnom prevode pohľadávok v konaní nepreukázal, t.j. dôkaz o podpise protokolu nepredložil. Z uvedeného dôvodu súd potom nemohol dospieť k záveru, že riadnym vlastníkom pohľadávky jej práve žalobca, keďže toto iba z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky a špecifikácie postupovaných pohľadávok nebolo jasné a nezameniteľne preukázané, že práve vlastníctvo pohľadávky vo výške 180,73 eura voči žalovanej prešlo na žalobcu, a preto súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom aktívnej legitimácie.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a 2 O.s.p., a keďže žalobca nemal v konaní úspech, ich náhradu mu nepriznal. Pri trovách vedľajšieho účastníka mal za to, že poskytnutie ochrany spotrebiteľovi vo forme procesných úkonov vykonaných v konkrétnej právnej veci neprekračuje rámec minimálnej odbornej úrovne právnych znalostí osôb vykonávajúcich činnosť v prospech združenia, ktoré má reálne, a nielen formálne, napĺňať obsah a účel právnej normy ochrany spotrebiteľa podľa
§ 25 zákona o ochrane spotrebiteľa. Trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v odmene advokáta za poskytnutie právnych služieb neboli vynaložené účelne, a preto mu ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách žalobcu, podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na to, že uzavrel s právnym predchodcom zmluvu o postúpení pohľadávky a tento dôkaz súdu aj predložil. Poukázal na to, že tento dôkaz bol súdu predložený na výzvu súdu dňa 7.6.2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Opatrovník žalovanej ani vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi, podal včas odvolanie vedľajší účastník. Poukázal na to, že rozsudkom je v časti priznania jeho trov zmätočné, keďže súd prv cituje § 142 ods. 1 O.s.p. a následne § 142 ods. 2 O.s.p. Mal za to, že mu mali byť priznané trovy konania, lebo vystupoval na strane úspešnej žalovanej a jeho trovy boli účelne vynaložené. Do pozornosti súdu dal rôzne uznesenia Krajských súdov SR. Taktiež poukázal na čl. 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ ako aj na čl. 38 a 47 charty základných práv EÚ. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania v plnej výške.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka mal za to, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí, teda súd musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas a použitie § 101 ods. 3 O.s.p. nie je možné na daný prípad použiť. Namietal neúčelnosť priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, keďže neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie je spochybnená aj vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník je subjektom odborne spôsobilým, znalým problematiky ochrany spotrebiteľa, ktorý musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach. Namietal ďalej účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania a poukázal na to, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľovi. Podľa názoru žalobcu ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpení právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Nakoniec spochybnil aj prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý vo svojej argumentácii iba poukázal na ustanovenia a rozhodnutia, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka.
Opatrovník žalovanej sa k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Krajský súd ako odvolací súd na základe včas podaného odvolania a oprávnenou osobou prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ako aj vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že na č. l. 6 spisu je založená zmluva o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva, že Slovak Telecom, a.s. a BL Telecom debt, s.r.o. dňa 7.12. 2011 uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom tieto pohľadávky boli vyšpecifikované prílohou 1 - 11. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 22.5.2013 vyzval žalobcu na doloženie príloh k tejto zmluve o postúpení pohľadávok (konkrétne o dôkaz o tom, že bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej, dodatok k zmluve o pripojení, všeobecné obchodné podmienky a cenník služieb). Na túto výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.6.2013 s tým, že všetky požadované prílohy súdu doložil. Pokiaľ ide o žalovanú Z. S., na č. l. 26 je založená fotokópia časti prílohy, z ktorej vyplýva, že žalovaná má voči žalobcovi dlh vo výške 180,73 eura.
Po takto vykonanom dokazovaní potom súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 115a O.s.p. vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu zamietol.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu v spore, a to aj napriek tomu, že v spise sa nachádza Zmluva o postúpení pohľadávky. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo mu pre posúdenie existencie aktívnej legitimácie žalobcu nepostačovala Zmluva o postúpení pohľadávky s fotokópiou časti prílohy, v ktorej je žalovaná uvedená. Pokiaľ súdu prvého stupňa súdu takýto dôkaz na preukázanie nepostačoval, bolo jeho povinnosťou vyzvať žalobcu na predloženie úplných podkladov, t.j. kompletnej prílohy tak, ako bola spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávky podpísaná. Takáto povinnosť súdu vyplýva z ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Z výzvy súdu, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 3.6. 2013, ktorej kópia je založená na č. l. 23 nevyplýva, že súd disponuje kópiou prílohy, ktorá jej iba časťou tej strany, na ktorej je žalovaná uvedená a že takýto dôkaz pre preukázanie aktívnej legitimácie nepostačuje. Pokiaľ takéto poučenie žalobcovi nedal, bolo žalobcovi odňaté právo konať pred súdom a preukázať náležitým spôsobom svoju aktívnu hmotnoprávnu legitimáciu, a preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude po zrušení veci opätovne vo veci konať, a to predovšetkým vyzvať žalobcu na predloženie dôkazu, t.j. kompletnej prílohy zoznamu dlžníkov, ktoré boli postúpené postupníkovi, t.j. žalobcovi, ktorým žalobca preukáže svoju hmotnoprávnu legitimáciu v spore. Len pokiaľ by ani po takejto výzve žalobca nepredložil takýto dôkaz, bude možné žalobu zamietnuť. Pokiaľ takýto dôkaz bude priložený, bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať vo veci ďalšie dokazovanie na zistenie opodstatnenosti nároku žalobcu.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o všetkých doterajších trovách konania účastníkov vrátane vedľajšieho účastníka.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.