Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-179-2014.pdf
PDF · 113.29 KB
No categories available
16C/179/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci navrhovateľa: X.e W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX/XX T., M. Č., zastúpený Advokátska kancelária SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Kominárska 2, 4 proti odporkyni: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, J., M. D. zastúpenej: JUDr. Adela Valocká, advokátka, Radvanská 1 Bratislava, o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou a iné, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni trovy konania v rozsahu 100% k rukám právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Adely Valockej, advokátky v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konanie zo dňa 10.12.2014 v znení jeho doplnenia zo dňa 02.03.2015 sa navrhovateľ, v konaní právne zastúpený, domáhal voči odporkyni určenia neplatnosti závetu zo dňa 26.02.2013, zriadeného poručiteľom G. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v J., S. XXXX/X, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, podpísaného pred tromi súčasne prítomnými svedkami a to : W.. S. T., W.. D.e. a W. O. (ďalej len „Závet“), namietajúc nedodržanie zákonom stanovených náležitostí a tým jeho absolútnu neplatnosť.
Právny zástupca navrhovateľa v návrhu uviedol, že Notárskom úrade Mgr. Tatiany Vršanskej, je vedené dedičské konanie po poručiteľovi G. J., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Poručiteľ“) na základe poverenia Okresným súdom Bratislava III., sp. zn. 30D/387/ 2013, Dnot 35/ 2019. Poručiteľ pred svojou smrťou podpísal dňa 26.02.2013 Závet, ktorým ustanovil za dediča odporkyňu, ktorej odkázal všetok svoj majetok. Navrhovateľ bol v Oboznámení so Závetom informovaný, že prichádza do úvahy ako dedič zo zákona v III. dedičskej skupine (synovec Poručiteľa), pričom na prejednávaní dedičstva po Poručiteľovi dňa 10.11.2014, navrhovateľ v zastúpení C. W., nar.: XX.XX XXXX, namietol absolútnu neplatnosť Závetu, na základe čoho, poverená notárka určila navrhovateľovi lehotu 30 dní na podanie žaloby o určenie neplatnosti Závetu. Dedičské právo navrhovateľa, ktorý pripadá do úvahy ako dedič III. dedičskej skupiny v zmysle § 460 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len ako „OZ" alebo „Občiansky zákonník"), k dnešnému dňu nebolo nijako spochybnené, ani nedošlo k jeho vydedeniu. Podľa predloženého Závetu bola dedičom ustanovená odporkyňa a preto je potrebné skúmať aj dedičov zo závetu. V Závete je uvedené, že: „ poručiteľ nemá okuliare", avšak nie je uvedené, že poručiteľ nemôže čítať, tzn. že Poručiteľ, podľa tohto Závetu, nemohol čítať a písať len dočasne z dôvodu, že nemal pri sebe okuliare a teda bol schopný pri nosení okuliarov napísať holografný Závet. Potom pokiaľ chcel Poručiteľ prejaviť svoju poslednú vôľu, bol zo zákona v danej veci povinný zriadiť buď holografný závet alebo alografný závet podľa § 476b OZ. V danom prípade bol však Závet zriadený podľa § 476c OZ, pričom podmienka pre spísanie
závetu podľa § 476c OZ, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať je splnená len vtedy, ak je takýto stav objektívny a dlhotrvajúci, zväčša z dôvodu určitej choroby, úrazu a pod. a nejedná sa o prípady, keď buď nemá okuliare alebo je nevidomý. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa Prepúšťacej správy z I. Internej kliniky ZU a UNB, prednosta Prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc. Dr. SVS a aj Prepúšťacej správy z Chirurgickej kliniky SZU a UNB, prednosta Prof. MUDr. Juraj Olejník, PhD. je uvedené, že Poručiteľ bol slepý. V takom prípade mal byť závet zriadený podľa § 476d ods. 3 OZ a v Závete nemalo byť uvedené, že Poručiteľ nemá okuliare, ale malo tam byť uvedené, že Poručiteľ je nevidomý alebo slepý, resp. určenie skutočnosti, že Poručiteľ nemôže čítať a písať, z dôvodu slepoty. Na základe popísaných skutkových okolností a z dôvodu, že Poručiteľova nemožnosť čítať a písať uvedená v Závete je nesprávna a Závet bol vyhotovený podľa nesprávneho ustanovenia zákona, právny zástupca navrhovateľa namietal jeho absolútnu neplatnosť.
Právna zástupkyňa odporcu v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 05.08.2015 uviedla, že s navrhovateľom uvádzanými dôvodmi neplatnosti Závetu sa nestotožňuje, poukazujúc na právnu úpravu foriem závetu v zmysle § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho náležitostí podľa § 476a a nasl. OZ. Poukázala na samotný obsah slova „ závet „ zahrňujúci v sebe vyjadrenie prejavu poslednej vôle toho, kto ho spisuje, pričom ide o jednostranný právny úkon poručiteľa , ktorým „ robí poriadok „ o svojom majetku pre prípad smrti a má rýdzo osobnú povahu. V závete môže poručiteľ určiť podiely dedičov zo závetu v pomere k celému dedičstvu a v prípade, že tak neurobí, platí, že podiely sú rovnaké. V danom prípade závet spísaný poručiteľom G. J. dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Poručiteľ“ a „Závet“), obsahuje všetky zákonné náležitosti, tak vecné ako aj formálne. Bol napísaný mechanicky, obsahuje poslednú vôľu Poručiteľa, podľa ktorej prenecháva dvojizbový byt č.12 v Bratislave na S. A..Č..X a všetok svoj ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok odporkyni. Závet je Poručiteľom vlastnoručne podpísaný, spolu s potvrdením a vlastnoručnými podpismi prítomných svedkov o výslovnom prejave jeho poslednej vôle. Na základe toho je Závet napadnutý navrhovateľom platný, spísaný v súlade s ustanovením § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj samotný právny úkon, ktorý urobil Poručiteľ pri spísaní svojej poslednej vôle. Právna zástupkyňa odporcu namietala právne zdôvodnenie neplatnosti Závetu nedodržaním podmienok podľa § 476c Občianskeho zákonníka v danom prípade za právne irelevantné, pretože osoba -závetca, závet vlastnoručne podpísal a skutočnosť uvedená v Závete, že poručiteľ „nemá okuliare“ neznamená, že poručiteľ nemohol písať alebo čítať. Navrhovateľ poukazuje na Prepúšťacie správy z 13.05.2015, kde je uvedené, že pacient je slepý. Podľa právnej zástupkyne odporcu išlo o subjektívne posúdenie jeho momentálneho stavu, pretože pacientovi počas hospitalizácie neboli urobené žiadne lekárske vyšetrenia, ktoré by slepotu potvrdili, i keď je pravdou, že Poručiteľ nosil okuliare a pokiaľ ich nemal, jeho videnie bolo zhoršené.
Súd vec prejednal, pričom vypočul právnych účastníkov konania, vykonal dokazovanie oboznámením podstatným obsahom pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 30D/387/2013, uznesením OS Bratislava III. č. k. 30D 387/2013-127 a ostatnými v spise založenými listinami a vo veci zistil nasledujúci skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci:
V danej veci nebolo sporným, že poručiteľ G. J., r. č. XXXXXX/XXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, podpísal dňa 26.02.2013 pred tromi súčasne prítomnými svedkami a to: W.. S. T., W.. D.e. a W. O. Závet (alografný), ktorým zanechal odporkyni, ako jedinej závetnej dedičke nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve, zapísané katastrálnym úradom v Bratislave na LV č. XXXX, k. ú. J. - L. C. ako dvojizbový byt č.12 v Bratislave na S. A..Č..X, na LV č. XXXX, k. ú. J. - L. C. ako garáž a tiež všetok svoj ostatný hnuteľný a nehnuteľný majetok.
Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 30D/387/2013 súd zistil, že vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi G. J., r. č. XXXXXX/XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX bola uznesením z 24.06.2013, č.k. 30D 387/2013-4 poverená ako súdny komisár notárka Mgr. Tatiana Vršanská, Družstevná 2, Bratislava, ktorá v rámci predbežného prejednania dedičstva vykonaných šetrení istila, že Poručiteľ bol jeden krát ženatý, jeho manželka zomrela cca XXXX, manželstvo bolo bezdetné, mal viacerých súrodencov, pričom ako závetný dedičia v III. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy synovci a neter poručiteľ, a to: 1/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Č. J.e Č. 2/ X.e., nar. XX.XX.XXXX (navrhovateľ), bytom E. D. XXX/XX T., Č. 3/ M.N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXX, D..
Na základe uvedených zistení, poverená súdna komisárka predložila súdu dedičský spis s návrhom na prerušenie dedičského konania, pričom súd spis vrátil a uložil súdnej komisárke vysporiadať sa s formálnou platnosťou alografného závetu a pokiaľ sa niektorí dedičia domáhajú svojho dedičského práva, postupovať podľa § 175k ods. 2 O.s.p.. Nakoľko súdna komisárka nevykonala potrebné šetrenia, súd doplnil úkony za účelom zistenia, či sporný Závet je po formálnej stránke spĺňa zákonné náležitosti, pričom uznesením zo dňa 08.12.2015, č. k. 30D/387/2013-127 dedičské konanie prerušil a uložil navrhovateľovi (synovcovi Poručiteľa) a M. J. (neteri Poručiteľa), aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podali na súde žalobu o neplatnosť uvedeného Závetu.
Právny zástupca navrhovateľa pred súdom ďalej uviedol, sporný Závet spísaný dňa 26.02.2013, ktorým poručiteľ G. J., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý XX.XX.XXXX určil jedinou závetnou dedičkou celého svojho majetku odporkyňu, je z dôvodu formálnych ako aj obsahových nedostatkov neplatný. Uviedol, dedičmi zo zákona je navrhovateľ a jeho sestra M. J.. Ako formálny nedostatok namietal, že závet nebol materiálne spojený a netvoril jednotnú listinu, poukazujúc na judikatúra Najvyššieho súdu SR. Poručiteľ bol nevidomý a táto skutočnosť nebola z neznámeho dôvodu uvedená v Závete. Okrem toho namietal ako sporné aj to, či osoby uvedené v Závete ako svedkovia môžu potvrdiť ten priebeh spísania Závetu ako zo Závetu vyplýva, poukazujúc na to, že v danom prípade nedošlo k výslovnému potvrdeniu obsahu závetu poručiteľom, nakoľko W.. I. potvrdila, že svoj súhlas poručiteľ prejavil kývnutím hlavy. Naliehavý právny záujem právny zástupca navrhovateľa na požadovanom určení odôvodnil tým, že pokiaľ by súd nevyhovel tejto žalobe, došlo by k poškodeniu vlastníckych práv navrhovateľa, ako aj ostatných zákonných dedičov, poukazujúc na to, že odporkyňa mesiac pred smrťou Poručiteľa na seba previedla byt, resp. bol na ňu prevedený byt, ktorý je predmetom Závetu, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Právny zástupca navrhovateľa tiež uviedol, že na Okresnom súde Bratislava III. je vedené sporové konanie vo veci navrhovateľa X. W.Č. proti odporkyni W.. C. T. pod sp. zn. 14C 36/2016 o určenie, že navrhovateľ je dedičom po Poručiteľovi G. J., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX.
Právna zástupkyňa odporcu pred súdom ďalej uviedla, že sporný Závet bol spísaný v súlade s ustanoveniami § 476 ods. 1 a 2 OZ a § 476b OZ a pri jeho spísaný boli dodržané všetky zákonné náležitosti. V súvislosti s námietkami právneho zástupcu navrhovateľa uviedla, že Poručiteľ nebol ani nevidomý, ani slepý i keď nosil okuliare, ale nikdy nebola mu diagnostikovaná nevidomosť alebo slepota. Poukázala aj na priebeh dedičského konania, v rámci ktorého svedkyne, prítomné pri spísaní závetu vypovedali a potvrdili obsah Závetu tak ako bol vyhotovený a žiadala, návrh ako neodôvodnený zamietnuť. Tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa ohľadom prevedenia bytu vo vzťahu premetu žaloby považuje za právne bezpredmetné s tým, že nie odporkyňa, ale poručiteľ pred smrťou na odporkyňu a aj jej manžela, previedol svoj byt z dôvodov, ktoré sú uvedené v Kúpnej zmluve o prevode tohto bytu.
Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 476b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Podľa § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
Podľa § 476c ods. 2 Občianskeho zákonníka, v listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
Podľa § 476d ods. 3 Občianskeho zákonníka, nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.
Podľa § 476d ods. 5 Občianskeho zákonníka, v listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
Podľa § 476e Občianskeho zákonníka, svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
Podľa § 476f Občianskeho zákonníka, závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
Podľa § 175k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Podľa § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa platnej judikatúry R 109/2000 „Pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi ( § 175k ods. 2 OSP) treba považovať všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 OSP, a to tak na strane navrhovateľov, ako aj na strane odporcov. Postavenie navrhovateľa je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, takže ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať ako odporcovia, aj keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte vôbec nevystupovali.
Ak sa takého konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2000, sp.zn. 3 Cdo 131/99 <aspi://module='JUD'&link='JUD31526SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>;)
Ďalej z rozhodnutia Nejvyššho soudu ČR z 28.04.2005, sp. zn. 30Cdo 940/2004, „...Žaloba podaná ve smyslu ustanovení § 175k odst. 2 o.s.ř. není určovací žalobou ve smyslu § 80 písm. c) o.s.ř., ale je žalobou na určení právní skutečnosti, u níž naléhavý právní zájem vyplývá z právního předpisu. Taková žaloba proto nemůže být zamítnuta pro nedostatek naléhavého právního zájmu na požadovaném určení a žalobce není povinen tvrdit a prokazovat skutečnosti o takovém právním zájmu. Tyto závěry ovšem platí opět pouze v případě, že žaloba splňuje požadavky vymezené ustanovením § 175k odst. 2 o.s.ř.; v opačném případě je na místě na žalobu klást požadavky vymezené ustanovením § 80 písm. c) o.s.ř., včetně povinnosti žalobce tvrdit a prokazovat skutečnosti svědčící o naléhavém právním zájmu na
požadovaném určení (srov. Zprávu projednanou a schválenou občanskoprávním kolegiem Nejvyššího soudu ČSR ze dne 18. 6. 1982, sp.zn. Cpj 165/81, uveřejněnou ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 49, ročník 1982).
Tiež z uznesenia NS SR, sp. zn. 2 Cdo 26/2011 (R 32/2013), „Z obsahu § 175k ods. 2 OSP vyplýva, že súd v dedičskom konaní je oprávnený postupovať podľa § 175 ods. 1 OSP, a teda oprávnený sám vyšetriť podmienky dedičského práva a určiť, s kým bude ďalej konať ako s dedičom, len v prípade, ak vyšetrenie podmienok dedičského práva si nevyžaduje posúdenie skutočností sporných medzi účastníkmi. Keďže dedičské konanie je konaním nesporovým, a preto súdu v dedičskom konaní neprináleží objasňovať skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. V prípade, ak vyšetrenie podmienok dedičského práva závisí od objasnenia spornej skutočnosti, súd v súlade s § 175k ods. 2 OSP odkáže uznesením toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Ústavný súd konštatuje, že posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí nie je možné považovať za spornú skutkovú otázku v zmysle § 175k ods. 2 OSP v namietanom dedičskom konaní, ktorá by zakladala povinnosť okresného súdu v nesporovom dedičskom konaní odkázať niektorého z účastníkov na uplatnenie si svojho dedičského práva žalobou. Posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je otázkou právneho posúdenia veci, ktoré v zmysle § 175k ods. 1 a 2 OSP prináleží súdu v dedičskom konaní.“
V prejednávanej veci podal navrhovateľ žalobu podľa § 175k ods. 2 O.s.p., avšak bez zachovania zákonom prepísaného postupu. Ako bolo vyššie uvedené, pokiaľ uznesením súd neodkáže toho kto popiera dedičské právo iného dediča, v danom prípade navrhovateľa a ďalšiu do úvahy prichádzajúcu zákonnú dedičku (M. J., nar. XX.XX.XXXX), na uplatnenie svojho práva podaním žaloby v súdom stanovenej (prekluzívnej) lehote, postupuje súd prejednávajúci dedičstvo resp. ním poverený notár ako súdny komisár, podľa § 175k ods.1 O.s.p.. Sám pritom posúdi podmienky dedičského práva, v danom prípade, formálnu platnosť závetu, z hľadiska dodržania namietaných formálnych náležitostí podľa ustanovení § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Až v prípade, že súd dospel k záveru, že námietky domnelého dediča spočívajú v sporných skutkových okolnostiach, resp. takéto námietky takýto dedič neskôr v priebehu dedičského konania uplatnil, odkázal ho postupom podľa § 175k ods. 2 O.s.p., tzn. uznesením uložil dotknutým dedičom v stanovenej lehote 30 dní podať príslušnú žalobu. V tomto uznesení súd uviedol nielen lehotu na podanie žaloby, ale aj okruh jej účastníkov a tiež to, akou žalobou sa dotknutí dedičia majú domáhať svojho dedičského práva.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania návrhu na začatie konania o neplatnosť Závetu Poručiteľa (alografného) zo dňa 26.02.2013, súd neodkázal (nerozhodol podľa § 175k ods. 2 O.s.p.) navrhovateľa, resp. ďalších dedičov popierajúcich dedičské právo odporkyne na základe sporného Závetu, na uplatnenie práva žalobou v sporovom konaní, išlo v čase podania návrhu (dňa 10.12.2014), o predčasne podanú žalobu. Navrhovateľ žalobu podal na základe zápisnice spísanej vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi dňa 10.11.2014, kde poverená súdna komisárka uložila navrhovateľovi lehotu 30 dní na vyjadrenie ohľadom podania žaloby o neplatnosť závetu. Na základe toho právny zástupca navrhovateľa oznámil súdnej komisárke (email z 15.12.2014), že podal predmetnú žalobu. Súdna komisárka potom predložila spis súdu, na prerušenie dedičského konania, ktorý jej spis obratom vrátil so záverom, že uvedený postup je v rozpore s § 175k O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že nebolo prerušené dedičské konanie, súd nariadil súdnej komisárke postupovať podľa § 175k ods.1 O.s.p., kedy poverený súdny komisár mal pokračovať v prejednaní dedičstva a posúdení formálnych (či už sporných alebo nesporných) náležitostí Závetu. Potom následne až uznesením súdu zo dňa 08.12.2015, č.k. 30D/387/2013-127, vydaným v dedičskom konaní po Poručiteľovi, boli do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia, ktorí považovali platnosť Závetu Poručiteľa za spornú na základe ďalších uplatnených námietok týkajúcich sa sporných skutkových okolností v súvislosti so spísaním Závetu, a to navrhovateľ ako synovec Poručiteľa a M. J. ako neter Poručiteľa, odkázaní po prerušení dedičského konania, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podali na súde žalobu „o určenie, že sú dedičmi po poručiteľovi G. J., zomr. XX.XX.XXXX“. V rámci uvedeného konania súd okrem iného skúma aj vecnú legitimáciu účastníkov konania a okruh účastníkov, s ohľadom na nútené nerozlučné spoločenstvo účastníkov v takomto konaní a tiež okrem iného súd predbežne posúdi aj otázku platnosti sporného alografného Závetu Poručiteľa z 26.02.2013.
Možno uzavrieť, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení a judikatúry, postup podľa § 175k ods. 1 prichádza do úvahy, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a
súčasne popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol. V takomto prípade vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch (formálne) a koná ďalej s tým, o ktorom sa domnieva, že je dedičom, a to bez zreteľa na to, že sa účastníci vo svojom hodnotení veci nezhodujú. Pokiaľ však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností (skutkové a vecné námietky), odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil v určenej lehote žalobou (§ 175k ods. 2 O.s.p.) a v prípade, že v súdom určenej lehote žalobu nepodá, súd pokračuje v konaní bez zreteľa na dediča, ktorému bolo uložené podať žalobu.
Postupom podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. sa rieši v občianskom súdnom konaní predbežná otázka, významná pre zistenie okruhu dedičov, tzn. aj otázka platnosti či neplatnosti závetu, pretože určenie, či závet je alebo nie je platný, je súčasne určením existencie či neexistencie tohto závetu, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa. Vyriešenie tejto predbežnej otázky sa však vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve.
Potom konanie o určenie platnosti/neplatnosti závetu, môže splniť svoj účel len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve (§ 159 ods. 2 O.s.p.).
Preto pre konanie pred súdom vyvolané postupom podľa § 175k ods. 2 O.s.p. treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie navrhovateľov je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, ale ostatní dedičia musia v sporovom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo alebo vystupovali (či zatiaľ nevystupovali) pasívne. Ak sa takého konania nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie.
V danom prípade súd zistil, že existujú ďalšie osoby, ktorým svedčí zákonné dedičské právo po Poručiteľovi (ďalšia neter a synovec nebohých súrodencov Poručiteľa), ktorí boli účastníkmi dedičského konania, pričom pristúpenie týchto ďalších účastníkov, (dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine) do konania na strane navrhovateľov alebo odporcu je možné podľa § 92 ods. 1 O.s.p., iba na návrh, ktorý právny zástupca navrhovateľa nepodal a to ani po oboznámení s okruhom dedičov zistených v dedičskom konaní na pojednávaní súdu a výzve súdu aby sa k tejto skutočnosti vyjadril. Potom z hľadiska hmotno-právnej legitimácie procesných strán, ak sa konania nezúčastnili niektorí účastníci konania o dedičstve, nemôže byť návrhu na určenie neplatnosti závetu vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, a to aj v prípade, ak by na podanie predmetného návrhu boli súdom prejednávajúcim dedičstvo odkázaní len niektorí do úvahy prichádzajúci dedičia, tzn. aj iba napr. navrhovateľ ako zákonný dedič Poručiteľa.
Okrem navrhovateľa a odporkyne, sa mali zúčastniť predmetného konania aj M. J., nar. XX.XX.XXXX (tak ako to bolo uložené v uznesení súdu vydaným v dedičskom konaní) a tiež T. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v rámci dedičského konania nesporoval dedičské právo odporkyne, ani z formálnych a ani skutkových dôvodov, práve naopak. Pokiaľ odkázaní dedičia nepodajú spoločnú žalobu, resp. niektorí z nich žalobu nepodá vôbec je potrebné, aby vystupoval na strane odporcu, spoločne s dedičmi, ktorých dedičské právo je popreté. Preto v danom prípade, pre absenciu účastníkov konania či už na strane navrhovateľa alebo odporcu ako nerozlučného procesného spoločenstva, súd konštatoval nedostatok vecnej legitimácie (pasívnej a aktívnej) účastníkov konania a taktiež pre nedodržanie postupu podľa § 175k ods. 2 O.s.p., súd návrh zamietol.
Vzhľadom na uvedené dôvody pre ktoré súd návrh zamietol, súd nevykonal navrhnuté dôkazy výsluchom odporkyne a svedkov - W.. S. T., W.. D. I. a W. O., prítomných pri spísaní sporného Závetu z 26.02.2013.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania v súlade s § 142 ods.1 v nadväznosti na § § 151 ods. 1 a 7 O.s.p., a priznal ich náhradu v konaní úspešnej odporkyni, voči v konaní neúspešnému navrhovateľovi a to v plnom rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške trov uplatnených a vyčíslených právnou zástupkyňou odporkyne písomným podaním z 09.03.2016, súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozsudku. Súd však pri vyhlásení rozhodnutia o trovách súd pochybil, keď stanovil lehotu na zaplatenie trov konania, ktorá by mala začať plynúť „po právoplatnosti rozsudku“, nakoľko o konkrétnej výške trov konania, priznaných v plnom rozsahu (100%), súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozsudku, a v tomto uznesení aj uvedie lehotu na zaplatenie trov, ktorá začne plynúť až po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa a jeho doručenia, na Okresný súd Bratislava III v 4 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.