Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-152-2015.pdf
PDF · 90.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/152/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľky: G.. V. S., A.. X.X.XXXX, P. XX Q. W., E. X., zastúpená advokátkou JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, AK Pluhová 78 v Bratislave, proti odporcovi: G.. F. S.Á., A.. XX.X.XXXX, P. XX Q. W., E. X., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky G.. G. S., H. P., A.. X.X.XXXX a odporcu G.. F. S.Á., A.. XX.X.XXXX, k bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 4. poschodí bytového domu na P. XX,XX Q. W., vo chode č. XX, so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele č. XXXX/X, o výmere 791 m2, zastavané plochy a nádvoria a prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a zastavanom pozemku o veľkosti podielu 8276/239135, zapísanom na LV č. XXXX, ako parcely registra "C", v katastrálnom území A., obec W. - P. Č. H., okres Bratislava II, s a z r u š u j e.
Súd nariaďuje predaj bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu na P. XX,XX Q. W., vo vchode č. XX, so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, o výmere 791 m2, zastavané plochy a nádvoria a jemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a zastavanom pozemku o veľkosti podielu 8276/239135, zapísaného na LV č. XXXX, ako parcely registra "C", v katastrálnom území A., obec W. - P. Č. H., okres Bratislava II a rozdelenie výťažku z predaja podľa spoluvlastníckych podielov.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 4.080 € a náhradu trov právneho zastúpenia 1.703,23 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľky vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X., SWIFT (BIC): J., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 17.3.2015 domáhala, aby súd rozhodol v znení, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Návrh odôvodnila tým, že s odporcom za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. XX na 4.poschodí bytového domu na P. XX Q. W.. Manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 15.4.2009, pod č.k. 18C/18/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.6.2009. V zákonnej trojročnej lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nedošlo ani dohodou, ani rozhodnutím súdu k vysporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva, preto sa márnym uplynutím tejto lehoty stali podielovými spoluvlastníkmi k predmetnému bytu a ich podiely sú rovnaké. Trhová hodnota bytu je cca 130.000 €.
Navrhovateľka opakovane vyzývala odporcu s návrhom, aby podielové spoluvlastníctvo vysporiadali, avšak odporca toto odmietal s tým, že jemu neprekáža stav podielového spoluvlastníctva k bytu s navrhovateľkou. Do úvahy prichádzali dve alternatívy, a to predaj bytu a rozdelenie výťažku rovným dielom, alebo sa odporca stane výlučným vlastníkom bytu a navrhovateľke vyplatí vyrovnávací podiel. Reálne rozdelenie bytu nie je možné.
Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom trvaní spoluvlastníctva, pretože mesačná réžia bytu ju neprimerane finančne zaťažuje. Je učiteľkou na strednej škole, nemá nadštandardný príjem a po nástupe na starobný dôchodok nebude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu nákladov veľkého bytu. Má preto záujem z utŕžených prostriedkov za jeho predaj zabezpečiť si bývanie v garsónke, alebo menšom 1-izbovom byte. Odporca v byte už 10 rokov nebýva.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že do októbra 2014 tento stav navrhovateľke vyhovoval, keďže až do rozvodového konania jej hradil všetky náklady spojené s užívaním bytu a to napriek tomu, že v ňom už nebýval a v bývala v ňom navrhovateľka s dospelou a zárobkovo činnou dcérou. Argumenty navrhovateľky nepovažuje odporca za dôvod na predaj bytu. Sú aj iné riešenia, napríklad prenájom bytu, alebo jeho časti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.4.2009 pod č.k. 18C/18/2009-16, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.6.2009.
Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že navrhovateľka a odporca sú v katastri nehnuteľností vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k bytu č. XX na 4.poschodí bytového domu na P. XX Q. W..
Navrhovateľka listom zo dňa 12.1.2015 predložila odporcovi návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
Dňa 20.2.2015 sa medzi účastníkmi konania uskutočnilo osobné rokovanie, z ktorého sa vyhotovila Zápisnica. Z nej vyplýva, že odporcovi boli zo strany navrhovateľky predložené dve alternatívy vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu, rovnaké ako obsahuje žalobný návrh. Odporca s nimi nesúhlasil. Uviedol, že má záujem v podielovom spoluvlastníctve zotrvať, požaduje kompenzáciu za to, že 10 rokov byt nemohol užívať a navrhol, že teraz má záujem on byt užívať 10 rokov. Z uvedeného dôvodu k dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva neprišlo.
Zo Znaleckého posudku č.29/2015 znalca Ing. Juraja Nagya súd zistil, že trhová hodnota bytu je 136.000 €, rozloha bytu 82,97 m2. Byt pozostáva z 3-och izieb, kuchyne a príslušenstva.
Na pojednávaní navrhovateľka na svojom návrhu zotrvala. Doplnila, že po rozvode manželstva zostala v byte bývať spolu s mladšou dcérou. Tá však približne pred rokom odišla do Varšavy a ona zostala v byte sama. Staršia dcéra je v Nemecku. Náklady na byt sú vysoké, cca 200 € bez energií. Zatiaľ to zvláda, ale o tri roky ide do dôchodku, takže tieto náklady budú pre ňu príliš vysoké, keďže ide o veľký trojizbový byt.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že názor navrhovateľky nie je ničím podložený. Nie je známe, aké má iné majetkové pomery, prípadne úspory. Z KN vyplýva, že je vlastníčkou záhrady v Dúbravke. Tiež by bol zvedavý, čo sa stalo s veľkým 4-izbovým bytom po jej rodičoch. Keďže vlastníkom tohto bytu je jej brat, predpokladá, že bola nejakým spôsobom finančne kompenzovaná. Celý tento jej návrh pokladá iba za jej úsilie vyraziť z neho peniaze. Čo sa týka histórie bytu, ten je po jeho rodičoch. S navrhovateľkou, ktorá prišla s jednou igelitkou, ho mali v osobnom užívaní a po revolúcii ho nadobudli do osobného vlastníctva. V roku 2005 sa pre manželské nezhody z bytu odsťahoval a odišiel bývať k rodičom. V súčasnosti býva spolu s bratom v rodičovskom dome, tento dom zdedili každý v ?-ici. Odporca má záujem v podielovom spoluvlastníctve zotrvať, pričom navrhovateľka by mu mala poskytnúť finančnú kompenzáciu za 10 rokov počas ktorých byt neobýval, a to napr. sumou cca 200 € mesačne. Argument navrhovateľky o zlej finančnej situácii neobstojí, keďže je schopná objednať si služby advokátskej kancelárie a dávať vypracovať znalecký posudok.
Navrhovateľka namietla, že jej vklad do spoločného majetku bol taký, že sa riadne starala o domácnosť a o deti a tento jej vklad je rovnaký ako vklad zo strany odporcu. Na nejakú finančnú kompenzáciu odporca nemá žiadny právny nárok, z bytu odišiel sám, nechal si v ňom však svoje osobné veci, má do neho voľný prístup a do bytu aj chodí. Je toho názoru, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli (nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu môže byť aj skutočnosť, že sa spoluvlastníci nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vychádzajúc zo znenia príslušných ustanovení zákona, existujú tri spôsoby vyporiadania, pričom zákon stanovuje a ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.
Prvý spôsob - reálne rozdelenie veci - prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný.
Druhý spôsob - prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom - prichádza do úvahy až vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je dobre možné a spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak spoluvlastník vec nechce, súd mu ju nemôže prikázať, a to ani vtedy, ak by u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci.
Tretí spôsob - nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov - prichádza do úvahy v prípade, že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce.
K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je tomu tak v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej (prikázaniu veci za náhradu a jej predaju) bránia dôvody hodné osobitného zreteľa.
Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd starostlivo skúmať. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je napríklad zdravotný stav, prípadne vek odporcu, skutočnosť, že odporca veľkú časť svojho života prežil v dome, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, sociálna situácia, osobné väzby na nehnuteľnosť a podobne. Na strane navrhovateľa ide najmä o prípady, keď mu ide len o získanie finančného profitu, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že jediným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania k ich spoločnému bytu je nariadenie jeho predaja a rozdelenie výťažku podľa spoluvlastníckych podielov, ktoré sú v tomto prípade rovnaké, keďže nastúpila zákonná fikcia spoluvlastníctva podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. I keď sú účastníci konania v katastri nehnuteľností naďalej vedení na Liste vlastníctva č. XXXX ako bezpodieloví spoluvlastníci, zo zákona sa dňom 10.6.2012 stali spoluvlastníkmi s rovnakými podielmi na spoločnej veci (podieloví spoluvlastníci). Táto skutočnosť sa do katastra nehnuteľností zapisuje Záznamom, ktorý má len deklaratórne účinky.
Návrh na súd navrhovateľka podala až po tom, čo sa jej nepodarilo s odporcom dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva, o čom svedčí aj list adresovaný odporcovi dňa 12.1.2015, ktorý sa jej vrátil ako neprevzatý a Záznam z rokovania zo dňa 20.2.2015.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozdelenie veci nie je možné, keďže ide o byt, ktorý pozostáva z troch izieb a jedného spoločného príslušenstva. Do úvahy neprichádzalo ani prikázanie bytu odporcovi, ktorý túto možnosť výslovne odmietol. Súd preto pristúpil k navrhnutému nariadeniu predaja bytu a rozdeleniu výťažku podľa veľkosti podielov medzi oboch spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania nebude ani jednému z nich na ujmu, keďže navrhovateľka si mieni zaobstarať bývanie v menšom byte a s menšími prevádzkovými nákladmi, ktoré s poukazom na jej vek môže v budúcnosti zvládnuť. Odporca má vlastné bývanie zabezpečené v rodinnom dome, ktorý spolu s bratom zdedil po svojich rodičoch, teda nie je na bývanie v spoločnom byte odkázaný. Jeho námietky proti tomuto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva súd nepovažoval za dôvodné. Okolnosť, že odporca v byte nebýval 10 rokov nemá vo veci právnu relevanciu. Odporca tak urobil z vlastného rozhodnutia, teda do úvahy neprichádza ani akási finančná kompenzácia , ktorú od navrhovateľky za toto obdobie požaduje. Rovnako jeho návrh, aby sa byt , či jeho časť dala do prenájmu tretej osobe, nie je možný prijať ako dôvod pre zamietnutie návrhu. Navrhovateľka takúto formu hospodárenia s vecou odmietla , pričom súd pripomína, že predmetom konania nie sú nezhody v hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 Občianskeho zákonníka) ale zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckych vzťahov (§ 142 Občianskeho zákonníka). K ďalším námietkam odporcu, ktorými poukazoval na jeho vklad týkajúci sa nadobudnutia bytu súd uvádza, že ide o skutočnosti, na ktoré mohol poukázať v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, k čomu však v danom prípade nedošlo.
Majúc na zreteli, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu účastníkov konania neprichádzalo do úvahy jeho rozdelenie, ani jeho prikázanie do výlučného vlastníctva jednému z nich, súd skúmal, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili zrušeniu spoluvlastníctva a viedli k zamietnutiu návrhu.
Vykonaným dokazovaním sa takéto dôvody ani u jedného z účastníkov konania nezistili, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol v znení, ako je uvedené v enunciáte tohoto rozsudku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľke súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh v sume 4.080 € a v trovách právneho zastúpenia navrhovateľky advokátkou JUDr. Jarmilou Záhradníkovou, ktorá trovy vyčíslila v písomnom podaní doručenom súdu 11.3.2016 v celkovej výške 2.270,91 € podľa § 10 ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Navrhovateľke bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia nasledovne : 1) prevzatie zastúpenia a príprava v r. 2015 v sume 559,29 €; 2) podanie návrhu na súd dňa 17.3.2015 v sume 559,29 €; 3) účasť na pojednávaní dňa 8.3.2016 v sume 559,29 €; 2x režijný paušál po 8,39 € za 2 úkony v r. 2015 a 1x režijný paušál za 1 úkon v r. 2016, v sume 8,58 €, teda celkom 1.703,23 €.
Súd navrhovateľke nepriznal odmenu za 1 vyčíslený úkon, a to rokovanie s protistranou dňa 20.2.2015 v sume 559,29 €, pretože išlo o úkon vykonaný v predsúdnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.